Vojna v Ukrajine zmenila n\u00e1lady verejnosti v N\u00f3rsku a na Islande. Proti ruskej inv\u00e1zii sa tam zorganizovalo mnoho demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed. Vo verejnej diskusii v oboch krajin\u00e1ch prevl\u00e1da n\u00e1zor, \u017ee by sa mali usilova\u0165 o integr\u00e1ciu do Eur\u00f3pskej \u00fanie. Ot\u00e1zka \u010dlenstva sa stala d\u00f4le\u017eitej\u0161ou ako kedyko\u013evek predt\u00fdm.<\/p>\n
Najsilnej\u0161iu podporu \u010dlenstva v E\u00da zaznamenali mlad\u00ed N\u00f3ri a Islan\u010fania. Pod\u013ea vodcu organiz\u00e1cie mlad\u00fdch n\u00f3rskych konzervat\u00edvcov Unge H\u00f8yre<\/em> Oli Svennebi, spolupr\u00e1ca v oblasti kl\u00edmy a energetiky v bud\u00facnosti povedie k \u010dlenstvu krajiny v Eur\u00f3pskej \u00fanii. Okrem toho medzi mlad\u00fdmi \u013eu\u010fmi u\u017e eurospolo\u010denstvo nie je spojen\u00e9 len s obchodn\u00fdm partnerstvom, ale s organiz\u00e1ciou, ktor\u00e1 podporuje mier a demokratick\u00e9 princ\u00edpy, ktor\u00e9 nie s\u00fa v rozpore so v\u0161eobecn\u00fdmi z\u00e1sadami n\u00f3rskej politiky. Pre zrel\u00fdch a star\u0161\u00edch \u013eud\u00ed v oboch krajin\u00e1ch je E\u00da organiz\u00e1ciou, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee nepriaznivo ovplyvni\u0165 obohatenie \u0161t\u00e1tu. \u010eal\u0161\u00edm probl\u00e9mom je rybolov, ktor\u00fd je jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch odvetv\u00ed hospod\u00e1rstva N\u00f3rov a Islan\u010fanov.<\/p>\n N\u00f3rsky plyn ako ur\u010duj\u00faci faktor<\/strong><\/p>\n V roku 1994 sa v N\u00f3rsku konalo referendum o prist\u00fapen\u00ed. 47,8 % voli\u010dov podporilo prist\u00fapenie krajiny fjordu k E\u00da, 52,2 % proti. D\u00f4vodom tohto v\u00fdsledku bolo podp\u00edsanie Dohody o Eur\u00f3pskom hospod\u00e1rskom priestore (EHP) 2. m\u00e1ja 1992 (dohoda nadobudla platnos\u0165 1. janu\u00e1ra 1994, osem mesiacov pred referendom). V dokumente sa stanovil vo\u013en\u00fd pohyb os\u00f4b, priemyseln\u00fdch v\u00fdrobkov, slu\u017eieb a jednotn\u00e9 pravidl\u00e1 hospod\u00e1rskej s\u00fa\u0165a\u017ee medzi krajinami Eur\u00f3pskej \u00fanie a Eur\u00f3pskym zdru\u017een\u00edm vo\u013en\u00e9ho obchodu (EZVO) pri zachovan\u00ed vn\u00fatro\u0161t\u00e1tnej kontroly nad zdrojmi energie. N\u00f3rsko si ponechalo pr\u00e1vo zachova\u0165 syst\u00e9m obmedzen\u00ed nadob\u00fadania po\u013enohospod\u00e1rskej a lesnej p\u00f4dy. N\u00f3rsko vo v\u0161eobecnosti vn\u00edma Dohodu o EHP pozit\u00edvne, hoci jej oponenti sa domnievaj\u00fa, \u017ee t\u00e1to forma spolupr\u00e1ce medzi E\u00da a N\u00f3rskom za\u010d\u00edna vy\u010derp\u00e1va\u0165 jeho schopnosti a je potrebn\u00e9 ju zmeni\u0165.<\/p>\n V r\u00e1mci EHP by N\u00f3rsko chcelo z\u00edska\u0165 v\u00e4\u010d\u0161iu slobodu v region\u00e1lnej politike, ochrane \u017eivotn\u00e9ho prostredia alebo verejnej doprave. V okt\u00f3bri 2022 bola organiz\u00e1cia vytvoren\u00e1 NOREXIT<\/em>, v ktorom sa domnieva, \u017ee dohoda oslabuje n\u00f3rsku vl\u00e1du, a preto sa zasadzuje za ur\u00fdchlen\u00e9 vyst\u00fapenie z Eur\u00f3pskeho hospod\u00e1rskeho priestoru a budovanie obchodn\u00fdch vz\u0165ahov s E\u00da na z\u00e1klade dohody o vo\u013enom obchode z roku 1973, ktorou sa upravuj\u00fa vz\u0165ahy s krajinami Spolo\u010denstva prostredn\u00edctvom dvojstrann\u00fdch doh\u00f4d. Pod\u013ea vodcu NOREXIT<\/em> Thor od Pattera Ekrola, Dohoda o EHP je hrozbou pre n\u00f3rsku demokraciu.<\/p>\n Poz\u00edcie politick\u00fdch skup\u00edn v N\u00f3rsku sa l\u00ed\u0161ia. V krajine fjordov vl\u00e1dnuca Labouristick\u00e1 strana nezaujala k tejto ot\u00e1zke jasn\u00fd postoj a ponechala priestor na diskusiu, rovnako ako Strana zelen\u00fdch. V n\u00f3rskom parlamente Storting dominuj\u00fa odporcovia prist\u00fapenia N\u00f3rska k E\u00da. Iba dve sily otvorene obhajuj\u00fa \u010dlenstvo \u2013 Konzervat\u00edvna strana a Liber\u00e1lna strana, ktor\u00e9 teraz ved\u00fa prieskumy verejnej mienky. \u010eal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 politick\u00fdch s\u00edl je proti \u010dlenstvu a svoje stanovisko vysvet\u013euje najm\u00e4 ochranou n\u00f3rskeho rybolovu a pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov.<\/p>\n Ved\u00faci organiz\u00e1cie Nei till EU<\/em> (Nie do E\u00da) Roy Pedersen zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee N\u00f3rsko je krajina bohat\u00e1 na ropu a plyn a vstup do E\u00da znamen\u00e1 situ\u00e1ciu, v ktorej bude potrebn\u00e9 ove\u013ea viac zdie\u013ea\u0165 zdroje s in\u00fdmi krajinami. A pre ob\u010danov je prioritou aj ochrana n\u00f3rskych r\u00fdb, po\u013enohospod\u00e1rstva, ropy a n\u00f3rskej koruny.<\/p>\n A\u017e doned\u00e1vna sa N\u00f3rsko pova\u017eovalo za men\u0161ieho hr\u00e1\u010da v integrovanej Eur\u00f3pe, ale od febru\u00e1ra 2022 sa jeho v\u00fdznam pre E\u00da v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161il, preto\u017ee sa stalo najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm \u010dl\u00e1nkom na ceste k nez\u00e1vislosti kontinentu od rusk\u00fdch surov\u00edn. Ursula von der Leyenov\u00e1 to uznala 23. febru\u00e1ra, de\u0148 pred inv\u00e1ziou: „Sme odhodlan\u00ed sta\u0165 sa nez\u00e1visl\u00fdmi od dod\u00e1vok plynu z Ruska. N\u00f3rsko je spo\u013eahliv\u00fdm dod\u00e1vate\u013eom plynu, v pr\u00edpade potreby sa na v\u00e1s m\u00f4\u017eeme v\u017edy spo\u013eahn\u00fa\u0165. [\u2026] Chceme sa spolieha\u0165 na N\u00f3rsko a jeho obnovite\u013en\u00e9 zdroje energie, nie na rusk\u00fd plyn.“ N\u00f3rsko m\u00e1 \u0161ancu sta\u0165 sa novou energetickou provinciou, ktor\u00e1 dok\u00e1\u017ee uspokoji\u0165 rast\u00face potreby eur\u00f3pskych spotrebite\u013eov.<\/p>\n Islandsk\u00e9 kamenn\u00e9 bankov\u00e9 ma\u013eby<\/strong><\/p>\n Vl\u00e1dnuca koal\u00edcia (zlo\u017een\u00e1 z Progres\u00edvnej strany, Strany nez\u00e1vislosti a Strany zelenej-L\u00edvie) na Islande je jednomyse\u013en\u00e1, pokia\u013e ide o jej pr\u00edstup k \u010dlenstvu v E\u00da: t\u00fato cestu ve\u013emi nepodporuje. Po ruskej inv\u00e1zii na Ukrajinu opoz\u00edcia posilnila svoju proeur\u00f3psku poz\u00edciu. Za posledn\u00fdch \u0161es\u0165 mesiacov bolo v prejavoch jej ved\u00facich predstavite\u013eov po\u010du\u0165 \u010doraz viac relevantn\u00fdch vyhl\u00e1sen\u00ed. Ved\u00faci predstavitelia soci\u00e1lnych demokratov, Pir\u00e1tskej strany a Reformnej strany vyz\u00fdvaj\u00fa na n\u00e1rodn\u00e9 referendum o prist\u00fapen\u00ed Islandu k E\u00da. Predsedn\u00ed\u010dka vl\u00e1dy Catherine Jacobsdottirov\u00e1 je proti tomu a tvrd\u00ed, \u017ee zotrvanie v eur\u00f3pskom hospod\u00e1rstvez\u00f3na a EZVO maj\u00fa viac v\u00fdhod ako ofici\u00e1lne prist\u00fapenie k Eur\u00f3pskej \u00fanii.<\/p>\n Island prv\u00fdkr\u00e1t za\u010dal pr\u00edstupov\u00e9 rokovania v roku 2011 po tom, \u010do sa prihl\u00e1sil o dva roky sk\u00f4r, ke\u010f Island viedol proeur\u00f3pska vl\u00e1da, ktor\u00e1 bojovala s kr\u00edzou v krajine. Strana za nez\u00e1vislos\u0165 a Progres\u00edvna strana, dve stredoprav\u00e9 a euroskeptick\u00e9 strany, ktor\u00e9 vyhrali v\u0161eobecn\u00e9 vo\u013eby na Islande v apr\u00edli 2013, sa v\u0161ak rozhodli usporiada\u0165 referendum o \u010dlenstve, tak\u017ee rokovania s Eur\u00f3pskou \u00faniou sa zastavili. Po dvoch rokoch vl\u00e1dy ozn\u00e1mili stiahnutie kandidat\u00fary Islandu bez referenda.<\/p>\n V roku 2008 Islan\u010fanov tvrdo zasiahla finan\u010dn\u00e1 kr\u00edza. Islan\u010fanom bolo zak\u00e1zan\u00e9 vybera\u0165 peniaze z bankov\u00fdch \u00fa\u010dtov a ceny dov\u00e1\u017ean\u00e9ho tovaru sa zdvojn\u00e1sobili. N\u00e1hla devalv\u00e1cia koruny a zv\u00fd\u0161enie \u00farokov\u00fdch sadzieb, ktor\u00e9 viedli k prudk\u00e9mu n\u00e1rastu spl\u00e1tok \u00faverov, predstavovali pre spolo\u010dnos\u0165 ve\u013ek\u00fa z\u00e1\u0165a\u017e. Islan\u010fania vlo\u017eili svoje n\u00e1deje do Eur\u00f3pskej \u00fanie a verili, \u017ee ako \u010dlensk\u00fd \u0161t\u00e1t bude pre nich \u013eah\u0161ie pre\u017ei\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 \u010dasy. Oz\u00fdvali sa aj hlasy o pripravenosti zmeni\u0165 menu z islandskej koruny na euro. Ke\u010f 7. okt\u00f3bra 2008 vl\u00e1da z\u00edskala bankrot Landsbankinn<\/em>, zdedil a svoju dc\u00e9rsku online spolo\u010dnos\u0165 Icesave<\/em>, kde si svoje \u00faspory ponechalo mnoho holandsk\u00fdch a britsk\u00fdch z\u00e1kazn\u00edkov. Island nebol schopn\u00fd vr\u00e1ti\u0165 vklady, tak\u017ee Holandsko a Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo prevzali platby v r\u00e1mci dohody. Za\u010dali sa vyhr\u00e1\u017ea\u0165 Islandu, \u017ee zablokuje \u010dlenstvo, ak jeho vl\u00e1da nesplat\u00ed \u00farokov\u00e9 dlhy.<\/p>\n Z\u00e1kon o spl\u00e1can\u00ed dlhov vyvolal na Islande po\u010detn\u00e9 protesty. Dve jeho verzie boli zablokovan\u00e9 v referend\u00e1ch v rokoch 2010 a 2011. V roku 2013 sa Island pok\u00fasil vr\u00e1ti\u0165 peniaze s\u00fadu Eur\u00f3pskeho zdru\u017eenia vo\u013en\u00e9ho obchodu, ale bezv\u00fdsledne. V\u010faka t\u00fdmto udalostiam za\u010dala Eur\u00f3pska \u00fania zdru\u017eova\u0165 Islan\u010fanov s bank\u00e1rmi. Preto po mnoho rokov existoval negat\u00edvny n\u00e1zor na spolo\u010denstvo a diskusia o \u010dlenstve ust\u00fapila do \u00fazadia.<\/p>\n Prieskum uskuto\u010dnen\u00fd spolo\u010dnos\u0165ou Gallup<\/em> 9. marca 2022 vyk\u00e1zala rekordne vysok\u00fa podporu \u010dlenstva Islan\u010fanov v E\u00da (47 %). Okrem toho soci\u00e1lni demokrati, progres\u00edvci a „pir\u00e1ti“ spolo\u010dne pripravili n\u00e1vrh uznesenia parlamentu o usporiadan\u00ed referenda o obnoven\u00ed rokovan\u00ed. Zmena postoja a poru\u0161enie tejto ot\u00e1zky v\u0161ak bude mo\u017en\u00e1 a\u017e po vo\u013eb\u00e1ch v roku 2025. Nie je zn\u00e1me, \u010di dovtedy opozi\u010dn\u00e9 strany aj verejnos\u0165 podporia \u010dlenstvo Islandu v Eur\u00f3pskej \u00fanii.<\/p>\n Island by mal \u0161ancu vst\u00fapi\u0165 do E\u00da r\u00fdchlo, dokonca aj do dvoch a\u017e troch rokov. U\u017e je s\u00fa\u010das\u0165ou schengensk\u00e9ho priestoru, jeho pr\u00e1vny syst\u00e9m je ve\u013emi bl\u00edzky po\u017eiadavk\u00e1m E\u00da a krajina zjavne zaplat\u00ed do spolo\u010dnej pokladnice E\u00da viac, ako si z nej vezme. Pre Islan\u010fanov by v\u0161ak bolo ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 prija\u0165 pravidlo spolo\u010dnej ryb\u00e1rskej politiky E\u00da. Island ulov\u00ed pribli\u017ene 2 mili\u00f3ny ton r\u00fdb ro\u010dne; Predstavuje takmer tri \u0161tvrtiny jej v\u00fdvozu. Po vstupe do E\u00da bude musie\u0165 nielen zdie\u013ea\u0165 rybolov s ostatn\u00fdmi krajinami E\u00da, ale aj dodr\u017eiava\u0165 rozhodnutia E\u00da o ro\u010dn\u00fdch obmedzeniach v\u00fdlovu, ktor\u00fdch \u00fa\u010delom je chr\u00e1ni\u0165 popul\u00e1cie pred vy\u010derpan\u00edm.<\/p>\n Rovnov\u00e1ha ziskov a n\u00e1kladov<\/strong><\/p>\n Pre N\u00f3rsko a Island prin\u00e1\u0161a \u010dlenstvo v Eur\u00f3pskej \u00fanii mnoho v\u00fdhod a nev\u00fdhod. Z poh\u013eadu spolo\u010denstva by roz\u0161\u00edrenie \u0161trukt\u00far t\u00fdchto dvoch seversk\u00fdch kraj\u00edn, atrakt\u00edvnych z h\u013eadiska surov\u00edn a cestovn\u00e9ho ruchu, prinieslo ve\u013ek\u00e9 v\u00fdhody. S\u00fa\u010dasn\u00e1 situ\u00e1cia na medzin\u00e1rodnej sc\u00e9ne je pre Eur\u00f3psku \u00faniu priazniv\u00e1, preto\u017ee prebiehaj\u00faca vojna v Ukrajine posil\u0148uje t\u00fa\u017ebu po eur\u00f3pskej integr\u00e1cii medzi susedn\u00fdmi krajinami.<\/p>\n N\u00f3ri z\u00e1rove\u0148 nie s\u00fa ochotn\u00ed deli\u0165 sa o rybolov a pr\u00edrodn\u00e9 zdroje v prospech chudobnej\u0161\u00edch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov E\u00da. Ak spolo\u010dnosti N\u00f3rska a Islandu za\u010dn\u00fa vn\u00edma\u0165 v\u00fdhody polit\u00edk, ktor\u00e9 e\u00fa presadzuje, a bud\u00fa s \u0148ou robi\u0165 kompromisy v ot\u00e1zkach d\u00f4le\u017eit\u00fdch pre obe krajiny, mohlo by to by\u0165 podnetom na rozhodnutie o \u010dlenstve.<\/p>\n Preklad z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n Text bol publikovan\u00fd v r\u00e1mci projektu spolupr\u00e1ce medzi <\/em>n\u00e1s<\/em> a po\u013esk\u00fd \u010dasopis Nowa Europa Wschodnia.<\/em><\/p>\n Predch\u00e1dzaj\u00face \u010dl\u00e1nky projektu: <\/em>Ukrajina \u2013 E\u00da: hor\u00face ukon\u010denie rokovan\u00ed<\/em>, <\/em>Ukrajina je \u00fanikom z vo\u013eby<\/em>, <\/em>V\u00fdchodn\u00e9 partnerstvo po arabsk\u00fdch revol\u00faci\u00e1ch<\/em>, <\/em>V krivom zrkadle<\/em>, <\/em>Poh\u0155dal<\/em>, <\/em>Luka\u0161enko ide do vojny s Putinom<\/em>, <\/em>Medzi Moskvou a Kyjevom<\/em>, <\/em>Klob\u00e1sa je klob\u00e1sa<\/em>, <\/em>M\u00f4j \u013dvov<\/em>, <\/em>Putin na kuchyniach<\/em>, <\/em>Polostrov strachu<\/em>, <\/em>Ukrajina vyn\u00e1jden\u00e1 na v\u00fdchode<\/em>, <\/em>Nov\u00fd star\u00fd objav<\/em>, <\/em>A muselo to by\u0165 tak\u00e9 kr\u00e1sne<\/em>, <\/em>Novoro\u010dn\u00fd dar\u010dek pre Rusko<\/em>, <\/em>\u010ci diskutova\u0165 o hist\u00f3rii<\/em>, <\/em>Minsk\u00e1 slep\u00e1 uli\u010dka<\/em><\/p>\n