„Pr\u00edstre\u0161ie pon\u00fakol tr\u00e9ner taekwondo“: ako sa rodine podarilo od\u00eds\u0165<\/strong><\/p>\nCatherineinej rodine sa za\u010diatkom marca podarilo opusti\u0165 Charkov. Najprv rodina pri\u0161la do malej dediny v regi\u00f3ne Charkov, nesk\u00f4r do Alexandrie. \u010eal\u0161ou zast\u00e1vkou bola Vinnitsa. Nakoniec rodina zostala v Horodoku vo \u013dvovskej oblasti.<\/p>\n
Catherineine deti sa profesion\u00e1lne venuj\u00fa taekwondo a bola to \u0161portov\u00e1 rodina, ktor\u00e1 im v prv\u00fdch mesiacoch vojny pon\u00fakla pr\u00edstre\u0161ie.<\/p>\n
„N\u00e1\u0161 tr\u00e9ner je odtia\u013eto, z Gorodoku, ale pred 4 rokmi sa pres\u0165ahoval do Charkova. Ke\u010f za\u010dala vojna, sedeli sme tam nejak\u00fd \u010das (v Charkove) v suter\u00e9ne. Potom povedal, \u017ee sa o tom ned\u00e1 vyjedn\u00e1va\u0165, \u017ee „prich\u00e1dza\u0161 ku mne“. Mal tak\u00e9 obavy z toho, ako sme tam boli, \u017ee sme nemali \u017eiadne spojenie. Nakoniec sme pri\u0161li sem do Gorodku a teraz deti tr\u00e9nuj\u00fa so svoj\u00edm tr\u00e9nerom,“ hovor\u00ed Kateryna.<\/p>\n
Cel\u00e1 rodina pri\u0161la do \u013dvovsk\u00e9ho regi\u00f3nu: Kateryna s dvoma de\u0165mi, sestrou a synom a rodi\u010dmi. A\u017e do konca jari b\u00fdvali v dome tr\u00e9nera. Mimochodom, \u017eila tam aj jeho star\u00e1 babi\u010dka. A v m\u00e1ji Katerynina rodina odi\u0161la.<\/p>\n
Catherineini synovia na\u010falej praktizuj\u00fa taekwondo. Foto s l\u00e1skav\u00fdm dovolen\u00edm kan\u00e1la 24 <\/span><\/p>\n„Pred inv\u00e1ziou existoval pocit, \u017ee vojna sa bl\u00ed\u017ei“<\/strong><\/p>\nV Charkove rodina \u017eila v oblasti, kde bolo nieko\u013eko vojensk\u00fdch zariaden\u00ed. Preto sa okam\u017eite v prv\u00fdch d\u0148och od za\u010diatku inv\u00e1zie v plnom rozsahu rodina pres\u0165ahovala do inej \u0161tvrte mesta v bombovom \u00fakryte. Predtuchy, \u017ee vojna bola nevyhnutn\u00e1, boli s Catherinein\u00fdm man\u017eelom nieko\u013eko dn\u00ed pred 24. febru\u00e1rom.<\/p>\n
M\u00f4j man\u017eel vo v\u0161eobecnosti nie je ve\u013emi rozru\u0161en\u00fd. Ale za\u010dal nosi\u0165 domov nejak\u00fa poh\u00e1nku, potom nejak\u00e9 cestoviny. To znamen\u00e1, \u017ee \u010dlovek, ktor\u00fd to nikdy neurobil, za\u010dne robi\u0165 z\u00e1soby. Hovor\u00edm mu: „\u010co rob\u00ed\u0161? To, \u010do \u0165ah\u00e1\u0161, u\u017e nem\u00e1me kam da\u0165.“ Povedala, \u017ee je to 21. storo\u010die. Ako m\u00f4\u017ee in\u00e1 krajina pr\u00eds\u0165 tak \u013eahko, ak ju tu nikto nenazval? A on mi povedal: „Kat, nu\u017e, bude vojna, nie dnes, nie zajtra.“ Ale st\u00e1le to nem\u00f4\u017eem akceptova\u0165 pre seba. Je to pre m\u0148a nie\u010do nere\u00e1lne,“ podelila sa \u017eena.<\/p>\n
Vojna st\u00e1le klopala na Katar\u00ednine dvere. Av\u0161ak okam\u017eite zvuky v\u00fdbuchov za \u00fasvitu 24. febru\u00e1ra. Catherinein man\u017eel dlho nespal, akoby c\u00edtil bl\u00ed\u017eiaci sa pr\u00edchod vojny.<\/p>\n
„23. ve\u010der sme i\u0161li spa\u0165 a vid\u00edm, \u017ee mu\u017e je hore … Mysl\u00edm si, \u00e1no, \u010do to je. Ke\u010f som sledoval spr\u00e1vy, pre\u0161lo mi to medzi u\u0161ami, aby som bol \u00faprimn\u00fd. Neviem, pre\u010do je to tak. Zrejme som to nechcela vn\u00edma\u0165, potom pre m\u0148a existovala nejak\u00e1 nere\u00e1lnos\u0165,“ spom\u00edna Kateryna na noc 24. febru\u00e1ra.<\/p>\n
A idem spa\u0165 a niekde v 4 – pol 5 to bolo ako lapanie po dychu, potom sa okn\u00e1 triasli. A u\u017e som si uvedomil, \u017ee to nie je pozdrav alebo oh\u0148ostroj.<\/p>\n
„Sko\u010dil som dnu, pozer\u00e1m sa z okna a hor\u00ed to tam! A mra\u010d\u00ed sa, neprest\u00e1va. M\u00e1m paniku, chyt\u00e1m deti. Deti tie\u017e panik\u00e1ria. Vybehneme na chodbu. Mu\u017e pokojne vyjde a povie: „Neboj sa, potom sa vojna pr\u00e1ve za\u010dala.“ Je vo mne ve\u013emi zdr\u017eanliv\u00fd a aby spanik\u00e1ril, nikdy sa to nestalo,“ dodala Kateryna.<\/p>\n
„Zn\u00e1mi si mysleli, \u017ee tam u\u017e nie sme“: aby pre\u017eili, rodina sa pres\u0165ahovala do bombov\u00e9ho \u00fakrytu<\/strong><\/p>\nPotom Ekaterina a jej pr\u00edbuzn\u00ed pri\u0161li do bombov\u00e9ho \u00fakrytu v inej oblasti Charkova. Tam zostali 9 dn\u00ed, z ktor\u00fdch 4 boli bez svetla a komunik\u00e1cie. Catherine spom\u00edna: „Priatelia si mysleli, \u017ee tam u\u017e nie sme, preto\u017ee tam nebolo \u017eiadne spojenie a nikto neodpovedal.“<\/p>\n
Medzit\u00fdm rodina pre\u017eila v suter\u00e9ne. \u017dena povedala, \u017ee do obchodu i\u0161li iba mu\u017ei, ktor\u00ed boli sprev\u00e1dzan\u00ed zaka\u017ed\u00fdm, akoby naposledy. V obchodoch boli v\u0161etky reg\u00e1ly pr\u00e1zdne, okrem t\u00fdch, kde st\u00e1li rusk\u00e9 a bielorusk\u00e9 v\u00fdrobky.<\/p>\n
„Niektor\u00ed \u013eudia boli hladn\u00ed, ale nikto sa t\u00fdchto v\u00fdrobkov nedotkol,“ hrdo povedala \u017eena.<\/p>\n
\u013dudia sa sna\u017eili pre\u017ei\u0165 v bombovom pr\u00edstre\u0161ku a nak\u0155mi\u0165 deti. Foto s l\u00e1skav\u00fdm dovolen\u00edm kan\u00e1la 24<\/span><\/p>\nVyskytli sa osobitn\u00e9 probl\u00e9my s vodou a detskou v\u00fd\u017eivou. Nebol tam v\u00f4bec \u017eiadny chlieb. Ke\u010f \u017eena prv\u00fdkr\u00e1t od za\u010diatku ruskej inv\u00e1zie na Ukrajinu uvidela chlieb, nedok\u00e1zala zadr\u017ea\u0165 slzy.<\/p>\n
„\u017divot a d\u00f4le\u017eit\u00e9 veci za\u010dnete vn\u00edma\u0165 \u00faplne inak. V\u0161etko to ve\u013emi men\u00ed. A to, \u010do sa pre n\u00e1s pova\u017eovalo za ve\u013emi v\u00e1\u017ene a d\u00f4le\u017eit\u00e9, sa uk\u00e1zalo ako neocenite\u013en\u00e9. A ke\u010f strat\u00edte veci, ktor\u00e9 sme si nikdy nev\u00e1\u017eili, uvedom\u00edte si, \u017ee to boli skuto\u010dne veci, ktor\u00e9 si zasl\u00fa\u017eia pozornos\u0165, l\u00e1sku, v\u010fa\u010dnos\u0165,“ povedala Kateryna.<\/p>\n
Catherine a jej deti a man\u017eel \u017eili v bombovom \u00fakryte. Foto s l\u00e1skav\u00fdm dovolen\u00edm kan\u00e1la 24<\/span><\/p>\n„Vedeli, ko\u013eko volejbalov z ak\u00fdch zbran\u00ed“: ako rodina pre\u017eila v Charkove<\/strong><\/p>\nNieko\u013eko dn\u00ed rodina zostala v suter\u00e9ne bez svetla a vody. I\u0161li na toaletu pod\u013ea harmonogramu: „Otbabahalo \u2013 to znamen\u00e1 20 sek\u00fand.“<\/p>\n
„St\u00e1li sme jeden po druhom zo suter\u00e9nu a po\u010d\u00edtali sme, kedy krupobitie fungovalo. Vedeli sme, ko\u013eko volejbalov z ak\u00fdch zbran\u00ed, kam leteli, kde strie\u013eali na\u0161i. Ste si toho plne vedom\u00ed. \u0160tudujete, ak chcete pre\u017ei\u0165, ve\u013emi r\u00fdchlo,“ povedala \u017eena.<\/p>\n
V Charkove sa Kateryna a jej priatelia, susedia a rodina dobrovo\u013ene prihl\u00e1sili. Zbierali oble\u010denie a jedlo pre arm\u00e1du, ktor\u00e1 narukovala do radov \u00fazemnej obrany. Pre chlapcov a mu\u017eov v\u0161etk\u00fdch vekov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed priniesli v\u0161etko, \u010do bolo doma: top\u00e1nky, bundy, pono\u017eky at\u010f.<\/p>\n
„Ale napriek tomu, \u017ee n\u00e1s z neba bombardovali rusk\u00e9 lietadl\u00e1, ich lietadl\u00e1 lietali, po\u010duli sme, ako h\u00e1d\u017eu tie bomby z lietadiel, a grads lietali, mali sme jeden cie\u013e \u2013 pozbiera\u0165 chlapcov … Je to, akoby ste, ke\u010f ste nie\u010d\u00edm zanepr\u00e1zdnen\u00ed, ke\u010f niekomu s nie\u010d\u00edm pom\u00e1hate, u\u017e sa prisp\u00f4sobujete. U\u017e tak nesed\u00ed\u0161, nezomrie\u0161, preto\u017ee vie\u0161, \u017ee mus\u00ed\u0161 nie\u010do urobi\u0165, a nie z\u00fafalstvo,“ podelila sa Kateryna o svoje spomienky.<\/p>\n
„Naz\u00fdvali ukronazistov“: Catherine pripomenula postoj pr\u00edbuzn\u00fdch z Ruska<\/strong><\/p>\nCatherineina rodina \u017eije v Rusku pozd\u013a\u017e l\u00ednie svojej matky. Od za\u010diatku inv\u00e1zie v plnom rozsahu \u017eena kone\u010dne preru\u0161ila vz\u0165ahy so svojimi pr\u00edbuzn\u00fdmi, ktor\u00ed boli ovplyvnen\u00ed ruskou propagandou.<\/p>\n
Catherine hovor\u00ed: „Za\u010dali vola\u0165 mojim rodi\u010dom a hovori\u0165, \u017ee s\u00fa ‚ukronazisti‘, \u017ee ich tam niekto zombifikoval, \u017ee ‚ste idioti, vypadnite z bombov\u00e9ho krytu, chc\u00fa v\u00e1s zachr\u00e1ni\u0165.‘ Potom sa to hladko zmenilo na obvinenie, \u017ee „to je to, \u010do potrebujete“.<\/p>\n
„Sedeli sme v suter\u00e9ne, volali a hovorili: ‚Putin nikdy neprehr\u00e1, m\u00e1te len jednu cestu von \u2013 prija\u0165 a vydr\u017ea\u0165.‘ Ale potom, samozrejme, nikto neurobil. Rodi\u010dia s nimi potom \u00faplne preru\u0161ili komunik\u00e1ciu. Nemal som im ani \u010do poveda\u0165, preto\u017ee som vedel, \u017ee s\u00fa to Rusi. V\u00f4bec nie sme bratsk\u00ed \u013eudia a nikdy sme neboli bratsk\u00fdmi n\u00e1rodmi,“ hovor\u00ed Kateryna.<\/p>\n
Pod\u013ea \u017eeny je ukrainiz\u00e1cia ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdm prvkom boja proti rusk\u00fdm okupantom. Vysvet\u013euje: „Ka\u017ed\u00fd by si mal uvedomi\u0165, \u017ee je to ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9. Rovnak\u00fd jazyk, hodnoty… Toto je k\u00f3d n\u00e1roda. To je to, \u010do za tebou zostalo.“<\/p>\n
„Pokryli deti so sebou“: cesta z Charkova bola \u0165a\u017ek\u00e1<\/strong><\/p>\nRodina dlho nemala \u017eiadne inform\u00e1cie o tom, \u010di ukrajinsk\u00e1 arm\u00e1da bola v Charkove alebo nie. Nakoniec sa im podarilo zachyti\u0165 spojenie na streche 3-podla\u017enej budovy a dozvedeli sa, \u017ee ukrajinsk\u00e1 arm\u00e1da odrazila nepriate\u013esk\u00e9 \u00fatoky. Potom sa Catherine rozhodla, \u017ee je naliehavo potrebn\u00e9 opusti\u0165 Charkov.<\/p>\n
„Uk\u00e1zalo sa, \u017ee sme i\u0161li po ceste, kde mo\u017eno 3 hodiny predt\u00fdm dorazila obrovsk\u00e1 raketa. Idete a len… Tak\u00e1 hr\u00f4za. Uvedom\u00edte si, \u017ee teraz odch\u00e1dzate a m\u00f4\u017ee znova lieta\u0165. A to je v\u0161etko. I\u0161li sme v aute za mnou s de\u0165mi a man\u017eelom. A uk\u00e1zalo sa, \u017ee som deti zakryl s\u00e1m sebou a on ma zakryl na vrchole. \u0160li sme nato\u013eko, \u017ee deti, ak v\u00f4bec nie\u010do, by neboli ovplyvnen\u00e9,“ spom\u00edna Kateryna.<\/p>\n
Rodina teda pri\u0161la do malej dediny v regi\u00f3ne Charkov. Odtia\u013e v\u0161ak museli utiec\u0165 aj preto, \u017ee rusk\u00e1 arm\u00e1da u\u017e sp\u00f4sobovala delostreleck\u00e9 \u00fatoky na susedn\u00fa dedinu. Preto rodina za\u0161la \u010falej: najprv do Alexandrie, potom do Vinnytsie a nakoniec do Gorodoku.<\/p>\n
„S man\u017eelom sme sa rozhodli sami, bez oh\u013eadu na to, ak\u00e9 to bolo smutn\u00e9, bez oh\u013eadu na to, ko\u013eko som za cel\u00fd svoj \u017eivot v Charkove z\u00edskal. Vedeli sme, \u017ee ak \u00fato\u010dn\u00edci pr\u00eddu do Charkova, nebudeme v Charkove. Aj ke\u010f z n\u00e1\u0161ho domu nezostane ni\u010d, dokonca ani zr\u00facanina. Ale len preto, aby to bola Ukrajina!“, zd\u00f4raznila Kateryna.<\/p>\n
„Vo \u013dvove deti h\u013eadali predov\u0161etk\u00fdm pam\u00e4tn\u00edk Bandery“: adapt\u00e1cia v novom meste<\/strong><\/p>\nKateryna hovor\u00ed, \u017ee trvalo nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov, k\u00fdm si zvykli na Gorodok. Bolo v\u0161ak ove\u013ea jednoduch\u0161ie prisp\u00f4sobi\u0165 sa nov\u00e9mu mestu ako samotn\u00e9mu uvedomeniu si vojny a v\u0161etk\u00e9ho, \u010do sa stalo.<\/p>\n
„Je to len \u0165a\u017ek\u00e9 vn\u00edmanie tejto vojny a skuto\u010dnosti, \u017ee v\u0161etko zostalo vo va\u0161om rodnom meste. Obchodn\u00fd a fyzick\u00fd \u017eivot zostal s nami. A nejak\u00fd \u017eivot je mor\u00e1lny, osobn\u00fd \u2013 zostal tam, a preto to bolo s t\u00fdm ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. Ale postupom \u010dasu som u\u017e akceptovala t\u00fato skuto\u010dnos\u0165, \u017ee je to tak teraz, ale mus\u00edme pracova\u0165 na tom, aby sme na\u0161im chlapcom darovali viac,“ hovor\u00ed Kateryna.<\/p>\n
Najmlad\u0161\u00ed syn Kateryny je v 1. ro\u010dn\u00edku jednej z charkovsk\u00fdch \u0161k\u00f4l vo vzdialenom form\u00e1te. A najstar\u0161\u00ed syn v s\u00fa\u010dasnosti \u017eije v Nemecku.<\/p>\n
„Ke\u010f sme pri\u0161li do \u013dvova, deti sa chceli odfoti\u0165 so Stepanom Banderom zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n. Googlili h\u013eadanie toho, kde je ten pam\u00e4tn\u00edk, a \u017ee sme tam museli \u00eds\u0165 naliehavo. A fotil som ich tam, asi 30 min\u00fat. To ma v prvom rade prekvapilo, preto\u017ee nie\u010do \u010d\u00edtali, nie\u010do si uvedomovali. To je cool! Okrem toho si mysl\u00edm, \u017ee to z\u00e1vis\u00ed od v\u00fdchovy, ktor\u00fa do die\u0165a\u0165a vlo\u017e\u00edte,“ podelila sa \u017eena.<\/p>\n
Deti \u010dakaj\u00fa na n\u00e1vrat do Charkova. Foto s l\u00e1skav\u00fdm dovolen\u00edm kan\u00e1la 24<\/span><\/p>\n„Pr\u00e1ca sa zmen\u0161ila, ale je to spr\u00e1vne“: Ekaterina pracuje ako viz\u00e1\u017eistka<\/strong><\/p>\nV Charkove mala Catherine svoj vlastn\u00fd sal\u00f3n na l\u00ed\u010denie, u\u010dila svoje ob\u013e\u00faben\u00e9 podnikanie ostatn\u00fdm. Dnes pracuje ako viz\u00e1\u017eistka na vo\u013enej nohe vo \u013dvove. Teraz je v\u0161ak m\u00e1lo pr\u00e1ce kv\u00f4li tomu, \u017ee pod\u013ea Catherine „tak\u00e9to slu\u017eby vy\u017eaduj\u00fa ur\u010dit\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165, nejak\u00fd druh dovolenky“. A ke\u010f\u017ee od 24. febru\u00e1ra sa tak\u00fdchto udalost\u00ed uskuto\u010dnilo podstatne menej, je tu aj menej pr\u00e1ce.<\/p>\n
„Ka\u017ed\u00fd sa sna\u017e\u00ed a je to spr\u00e1vna vec, je ve\u013emi skromn\u00e9 robi\u0165 v\u0161etko. Preto\u017ee ka\u017ed\u00fd \u010dlovek si uvedomuje, \u017ee zatia\u013e \u010do si tu rob\u00edme srandu, nejak\u00fa z\u00e1bavu v n\u00e1s, hudbu, tanec, potom s\u00fa chlapci v z\u00e1kopoch, kalu\u017eiach, v chlade, v \u0161pine. Ka\u017ed\u00fd by to mal pochopi\u0165,“ zd\u00f4raz\u0148uje Kateryna.<\/p>\n
Pod\u013ea \u017eeny s\u00fa \u0165a\u017ekosti so zamestnan\u00edm sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee vys\u00eddlen\u00e9 \u017eeny s\u00fa \u010dasto \u017eeny s de\u0165mi r\u00f4zneho veku. A ka\u017ed\u00e9 die\u0165a sa prisp\u00f4sobuje nov\u00e9mu prostrediu r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi. Kateryne sa pon\u00faka pr\u00e1ca v zahrani\u010d\u00ed, ale uvedomuje si, \u017ee sa bude chcie\u0165 okam\u017eite vr\u00e1ti\u0165 domov na Ukrajinu.<\/p>\n
\u0164a\u017ekosti s h\u013eadan\u00edm b\u00fdvania s\u00fa v\u0161ak sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee nie v\u0161etci prenaj\u00edmatelia pon\u00fakaj\u00fa pris\u0165ahovalcom b\u00fdvanie. Kateryna poznamenala: „Vo v\u0161eobecnosti je pre migrantov s de\u0165mi \u0165a\u017ek\u00e9 n\u00e1js\u0165 si b\u00fdvanie a pre migrantov s de\u0165mi a zvieratami je nere\u00e1lne n\u00e1js\u0165 si b\u00fdvanie. Budem v\u010fa\u010dn\u00fd za pozostatky svojho \u017eivota \u013eu\u010fom, ktor\u00ed n\u00e1s prijali, aby s nami teraz \u017eili.“<\/p>\n
Catherine ver\u00ed a \u010dak\u00e1 na n\u00e1vrat domov. Foto s l\u00e1skav\u00fdm dovolen\u00edm kan\u00e1la 24<\/span><\/p>\n„Ka\u017ed\u00fd de\u0148 je bli\u017e\u0161ie k v\u00ed\u0165azstvu a n\u00e1vratu domov“<\/strong><\/p>\nNa ot\u00e1zku, \u010di sa rodina pl\u00e1nuje vr\u00e1ti\u0165 do svojho rodn\u00e9ho Charkova, Kateryna bez v\u00e1hania odpovedala: „\u00c1no, o tom sa nehovor\u00ed! Ka\u017ed\u00fd de\u0148 u\u017e po\u010d\u00edtame takto: ka\u017ed\u00fd de\u0148 je o de\u0148 bli\u017e\u0161ie k v\u00ed\u0165azstvu a n\u00e1vratu domov.“<\/p>\n
„Prv\u00e1 vec, ktor\u00fa urob\u00edm, len \u010do vyst\u00fapim z vlaku a vyjdem zo stanice, pok\u013eaknem a len pobozk\u00e1m zem… Obj\u00edmam \u013eud\u00ed. Pochop\u00edm, \u017ee s\u00fa pre m\u0148a cudzinci a cudzinci, ale toto je nie\u010do tak\u00e9 rodn\u00e9,“ zdie\u013ea Kateryna svoje n\u00e1deje.<\/p>\n
Potom chcem \u00eds\u0165 do metra, kde tak\u00fd ve\u013emi impozantn\u00fd, charizmatick\u00fd str\u00fdko povie: „\u010eal\u0161ia zast\u00e1vka metra je „Univerzita“. Dvere sa zatvoria.“<\/p>\n
Na\u0161i obrancovia dok\u00e1zali vytla\u010di\u0165 nepriate\u013ea z regi\u00f3nu Charkov. \u00dato\u010dn\u00edci boli hanebne vyhnan\u00ed z ukrajinskej krajiny. V\u0161etku boles\u0165, ktor\u00fa sp\u00f4sobili, si budeme pam\u00e4ta\u0165 a nikdy neodpust\u00edme. V s\u00fa\u010dasnosti sa Charkov sna\u017e\u00ed vr\u00e1ti\u0165 do \u017eivota. A hoci \u00farady naliehaj\u00fa na miestnych obyvate\u013eov, aby sa nepon\u00e1h\u013eali s n\u00e1vratom, pocit domova vol\u00e1 mnoh\u00fdch. Vojna sa nevyhnutne a nevyhnutne skon\u010d\u00ed na\u0161\u00edm v\u00ed\u0165azstvom. Ka\u017ed\u00fd dom bude svetl\u00fd a bezpe\u010dn\u00fd a teraz zost\u00e1va po\u010dka\u0165, k\u00fdm bud\u00fa rusk\u00ed okupanti vytla\u010den\u00ed z krajiny.<\/p>\n
Origin\u00e1l<\/a><\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Tis\u00edce \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli n\u00faten\u00ed opusti\u0165 svoje domovy kv\u00f4li vojne, a tis\u00edce pr\u00edbehov. Kateryna Manko je profesion\u00e1lna viz\u00e1\u017eistka z Charkova, ktor\u00e1 sa musela ako rodina pres\u0165ahova\u0165 do regi\u00f3nu \u013dvov a znovu si zariadi\u0165 \u017eivot. V r\u00e1mci projektu SVOI pre Kan\u00e1l 24 Kateryna sa podelila o svoje spomienky na prv\u00e9 t\u00fd\u017edne vojny, adapt\u00e1ciu na nov\u00e9 mesto, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":9110,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[39,1733,6,1206],"class_list":["post-9104","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-charkov","tag-kateryna-manko","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-utecencov"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9104","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9104"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9104\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9110"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9104"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9104"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9104"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"YAk](\"https:\/\/razvedka.info\/sk\/media\/2022\/11\/Hned-ako-vystupim-z-vlaku-poklaknem-a-pobozkam-svoju-krajinu.jpg\" "\\"Hne\u010f")
![\"1669722663](\"https:\/\/razvedka.info\/sk\/media\/2022\/11\/1669722966_764_Hned-ako-vystupim-z-vlaku-poklaknem-a-pobozkam-svoju-krajinu.jpg\" "\\"Hne\u010f")
![\"1669722663](\"https:\/\/razvedka.info\/sk\/media\/2022\/11\/1669722966_256_Hned-ako-vystupim-z-vlaku-poklaknem-a-pobozkam-svoju-krajinu.jpg\" "\\"Hne\u010f")
![\"1669722664](\"https:\/\/razvedka.info\/sk\/media\/2022\/11\/1669722966_444_Hned-ako-vystupim-z-vlaku-poklaknem-a-pobozkam-svoju-krajinu.jpg\" "\\"Hne\u010f")
![\"1669722665](\"https:\/\/razvedka.info\/sk\/media\/2022\/11\/1669722966_393_Hned-ako-vystupim-z-vlaku-poklaknem-a-pobozkam-svoju-krajinu.jpg\" "\\"Hne\u010f")