{"id":8713,"date":"2022-11-18T15:03:02","date_gmt":"2022-11-18T14:03:02","guid":{"rendered":"https:\/\/razvedka.info\/sk\/2022-11-ake-dalsie-problemy-by-mohli-nastat-keby-vam-vzali-domov-pribeh-anny-z-lysychansku\/"},"modified":"2022-11-18T15:03:02","modified_gmt":"2022-11-18T14:03:02","slug":"ake-dalsie-problemy-by-mohli-nastat-keby-vam-vzali-domov-pribeh-anny-z-lysychansku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/2022-11-ake-dalsie-problemy-by-mohli-nastat-keby-vam-vzali-domov-pribeh-anny-z-lysychansku\/","title":{"rendered":""Ak\u00e9 \u010fal\u0161ie probl\u00e9my by mohli nasta\u0165, keby v\u00e1m vzali domov?". Pr\u00edbeh Anny z Lysychansku"},"content":{"rendered":"

32-ro\u010dn\u00e1 Anna Kutepova je u\u010dite\u013ekou z Lysychansku, mal\u00e9ho mesta v Luhanskej oblasti, kde pred vojnou \u017eilo asi sto tis\u00edc \u013eud\u00ed. Kv\u00f4li ruskej inv\u00e1zii v plnom rozsahu sa Hanna a jej rodina evakuovali do \u013dvova a u\u017e viac ako \u0161es\u0165 mesiacov \u017eij\u00fa v modul\u00e1rnom meste Sykhiv. V lete za\u010dala pracova\u0165 ako u\u010dite\u013eka v skupine materskej \u0161koly „Poznayko“, ktor\u00e1 bola otvoren\u00e1 \u0161peci\u00e1lne pre deti IDP.<\/p>\n

V rozhovore s nami n\u00e1m Hanna povedala, ako Lysychansk \u017eil pod neust\u00e1lym ostre\u013eovan\u00edm a ako sa jej rodina prisp\u00f4sobila vo \u013dvove.<\/p>\n

<\/div>\n

***<\/p>\n

„Mysleli sme si, \u017ee mier pr\u00edde \u010doskoro“<\/strong><\/span><\/p>\n

Pred vojnou sme s rodinou \u017eili oby\u010dajn\u00fd \u017eivot v Lysychansku: deti chodili do \u0161koly, na\u0161a star\u00e1 mama pracovala ako u\u010dite\u013eka fyziky a matematiky a pracovala v materskej \u0161kole ako u\u010dite\u013eka. \u017dili ako v\u0161etci ostatn\u00ed \u2013 chodili do pr\u00e1ce, vychov\u00e1vali deti, pl\u00e1novali. Pred inv\u00e1ziou v plnom rozsahu neexistovalo \u017eiadne o\u010dak\u00e1vanie vojny alebo nap\u00e4tia, preto\u017ee Lysychansk pre\u017eil okup\u00e1ciu v roku 2014 a potom sa v\u0161etko r\u00fdchlo skon\u010dilo. Okrem toho frontov\u00e1 l\u00ednia nebola tak \u010faleko a zvuky v\u00fdbuchov sa k n\u00e1m dostali. Preto, ke\u010f sa za\u010dali \u0161\u00edri\u0165 zvesti o ve\u013ekej vojne, neverili sme a\u017e do poslednej.<\/p>\n

24. febru\u00e1ra sme sa prebudili zo siln\u00fdch v\u00fdbuchov, ale st\u00e1le sme neverili, \u017ee to za\u010dalo nepriate\u013esk\u00e9 akcie. R\u00e1no za\u010dali znepokojen\u00ed rodi\u010dia vola\u0165 a p\u00fdtali sa, \u010di maj\u00fa vzia\u0165 deti do materskej \u0161koly a do \u0161koly, ale v tom \u010dase neboli od vedenia vzdel\u00e1vac\u00edch in\u0161tit\u00faci\u00ed \u017eiadne pokyny. Preto sme v\u0161etci zostali doma.<\/p>\n


\n

V \u010dase obeda sme si uvedomili, \u017ee vojna sa za\u010dala, ale d\u00fafali sme, \u017ee sa to v\u0161etko r\u00fdchlo skon\u010d\u00ed. Potom v\u0161ak v meste za\u010dala panika \u2013 \u013eudia za\u010dali kupova\u0165 v\u0161etko, \u010do bolo mo\u017en\u00e9, v ne\u0161of\u00e9rovanej verejnej doprave. Aby ste sa dostali z jedn\u00e9ho konca mesta na druh\u00fd, museli ste bu\u010f chodi\u0165 2,5 hodiny, alebo si vzia\u0165 tax\u00edk, ktor\u00fd st\u00e1l vesm\u00edrne peniaze. Bolo mo\u017en\u00e9 plati\u0165 hlavne v hotovosti a do obchodov s termin\u00e1lmi boli obrovsk\u00e9 fronty.<\/p>\n

V obchodoch bolo \u010doraz menej v\u00fdrobkov a kv\u00f4li neust\u00e1lemu ostre\u013eovaniu mesta neboli \u017eiadne nov\u00e9 z\u00e1soby. Humanit\u00e1rne konvoje tie\u017e nepri\u0161li do mesta v prv\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och, a tak sme sa rozhodli zabezpe\u010di\u0165 dod\u00e1vky potrav\u00edn.<\/p>\n

Lieky sme potrebovali viac ako jedlo. Moja matka je chor\u00e1, potrebovala lek\u00e1rsku starostlivos\u0165, m\u00e1m cukrovku, a tak som raz za mesiac i\u0161iel do nemocnice na predpis na lieky. V podmienkach nepriate\u013esk\u00fdch akci\u00ed bolo ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 z\u00edska\u0165 lieky, dali sa k\u00fapi\u0165 bu\u010f za bl\u00e1zniv\u00e9 peniaze, alebo \u00eds\u0165 za nimi do susedn\u00e9ho mesta, ale nemal som na to pr\u00edle\u017eitos\u0165. Potom mi pomohla moja arm\u00e1da, ktor\u00e1 vytiahla liek, ale nevyhovovali mi.<\/p>\n

Napriek tomu, \u017ee sme d\u00fafali, \u017ee vojna sa \u010doskoro skon\u010d\u00ed, v Lysychansku sa to zhor\u0161ovalo \u2013 banky prestali fungova\u0165, \u013eu\u010fom doch\u00e1dzali peniaze a v meste bol od 18:00 do 7:00 zaveden\u00fd pr\u00edsny z\u00e1kaz vych\u00e1dzania. V radoch do obchodov \u010dasto museli st\u00e1\u0165 5-6 hod\u00edn v chlade. Potom sme sa rozhodli evakuova\u0165 \u2013 m\u0148a, dve deti a dve babi\u010dky.<\/p>\n

„D\u00fafal som, \u017ee sa vr\u00e1tim o dva alebo tri t\u00fd\u017edne“<\/strong><\/span><\/p>\n

Za\u010diatkom apr\u00edla pri\u0161iel projektil zni\u010den\u00e9 plynov\u00e9 komunik\u00e1cie, za\u010dali sa preru\u0161enia svetla a vody, ale najhor\u0161ia bola situ\u00e1cia s jedlom, preto\u017ee bolo mo\u017en\u00e9 plati\u0165 kartou iba v dvoch obchodoch po celom meste.<\/p>\n

V tom \u010dase sa u\u017e na mieste uskuto\u010dnili bezplatn\u00e9 evaku\u00e1cie vlakmi a autobusmi. Bolo stra\u0161ideln\u00e9 sledova\u0165, ako \u013eudia odch\u00e1dzaj\u00fa s jednou ta\u0161kou a nech\u00e1vaj\u00fa na stanici dom\u00e1ce zvierat\u00e1 a kufre.<\/p>\n

V tom \u010dase sme vlastne b\u00fdvali v bombovom pr\u00edstre\u0161ku, ktor\u00fd si miestni obyvatelia zriadili v bl\u00edzkosti n\u00e1\u0161ho domu sami. Babi\u010dky a deti tam boli st\u00e1le a ja som i\u0161iel na humanit\u00e1rnu pomoc.<\/p>\n

Po \u010fal\u0161om ostre\u013eovan\u00ed sme sa rozhodli od\u00eds\u0165, ale od prv\u00e9ho \u010dasu sme sa kv\u00f4li pr\u00edchodom nedostali k evaku\u00e1cii. Potom sme sa dozvedeli, \u017ee tie aVTOBUS sa dostal pod pa\u013ebu. Nesk\u00f4r priate\u013e z Dnipro odporu\u010dil evakuova\u0165 spolu s dobrovo\u013en\u00edkmi charitat\u00edvnej kres\u0165anskej organiz\u00e1cie, ktor\u00ed vzali \u013eud\u00ed z Lysychansku vlastn\u00fdmi autami.<\/p>\n

Len za tri dni n\u00e1s u\u017e opustilo auto. Moje star\u00e9 mamy utekali do bombov\u00e9ho \u00fakrytu kv\u00f4li ru\u0161iv\u00fdm kufrom a moje deti a ja sme zostali doma, aby sme zbierali \u010fal\u0161ie veci. Potom do n\u00e1\u0161ho bombov\u00e9ho krytu vletela dvojmetrov\u00e1 raketa, ktor\u00e1 v\u0161ak nevybuchla. V skuto\u010dnosti sme pod neust\u00e1lym ostre\u013eovan\u00edm nasadli do auta a tak sme sa evakuovali.<\/p>\n

D\u00fafali sme, \u017ee sa vr\u00e1time o dva alebo tri t\u00fd\u017edne, a tak sme si so sebou vzali tie najpotrebnej\u0161ie veci \u2013 prezle\u010denie, \u0161kolsk\u00e9 oble\u010denie a tri vrec\u00fa\u0161ka s liekmi.<\/p>\n

„Nikam sme ne\u0161li do \u013dvova“<\/strong><\/span><\/p>\n

Najprv sme zostali v Dnepro, ale bol tam do\u010dasn\u00fd pr\u00edstre\u0161ok, a tak sme sa rozhodli \u00eds\u0165 \u010falej. Vo \u013dvove sme mali priate\u013ea, ktor\u00fd povedal, \u017ee vys\u00eddlen\u00ed \u013eudia sa usadili v telocvi\u010dniach a \u0161kol\u00e1ch, ale bolo n\u00e1m jedno, kde b\u00fdva\u0165, a tak sme do \u013dvova i\u0161li prakticky nikde.<\/p>\n

Vo \u013dvove moja matka okam\u017eite i\u0161la do nemocnice, jej stav bol ve\u013emi v\u00e1\u017eny a ja som sa zaoberal na\u0161\u00edm os\u00eddlen\u00edm. Tak\u017ee prostredn\u00edctvom priate\u013eov sme sa dozvedeli, \u017ee ute\u010denci m\u00f4\u017eu \u017ei\u0165 zadarmo v ml\u00e1de\u017en\u00edckom centre Ivana Bosca. Spo\u010diatku 7-ro\u010dn\u00fd Maxim na t\u00fato my\u0161lienku nereagoval ve\u013emi priaznivo, preto\u017ee v jeho fant\u00e1zii otcovia vyzerali inak \u2013 v rakv\u00e1ch a s bradami. Ale o nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov u\u017e nazval otcov centra priate\u013emi.<\/p>\n

Vlastne v centre n\u00e1m bolo povedan\u00e9, \u017ee na Sykhive sa buduje ve\u013ek\u00e9 modul\u00e1rne mesto, kam sme sa pres\u0165ahovali v m\u00e1ji. Ak malo centrum ur\u010dit\u00e9 pravidl\u00e1, na ktor\u00e9 si deti dlho zvykli, potom sme sa naopak c\u00edtili slobodnej\u0161\u00ed. Aby som sa nie\u010d\u00edm zaoberal, pomohol som v kuchyni, ale chcel by som pracova\u0165 s de\u0165mi. Nemohol som \u00eds\u0165 do pr\u00e1ce vo svojej \u0161pecializ\u00e1cii kv\u00f4li psychologickej bari\u00e9re. Ke\u010f idete do pr\u00e1ce, nech\u00e1vate v\u0161etky svoje osobn\u00e9 probl\u00e9my doma a mysl\u00edte len na pr\u00e1cu, ale ak\u00e9 \u010fal\u0161ie my\u0161lienky a probl\u00e9my m\u00f4\u017eu existova\u0165, ak v\u00e1m bol odobrat\u00fd domov?<\/p>\n

Otvorenie skupiny pre deti, ktor\u00e1 s\u00eddlila priamo v modul\u00e1rnom meste, pomohlo prem\u00f4c\u0165 sa a niekto to potreboval urobi\u0165.<\/p>\n

Miesto, kde sa anga\u017euj\u00fa deti, ktor\u00e9 chodia do materskej \u0161koly v modul\u00e1rnom meste<\/em><\/p>\n

V meste u\u017e bolo viac det\u00ed, tak\u017ee mestsk\u00e1 rada vo \u013dvove vytvorila \u010fal\u0161iu skupinu v materskej \u0161kole „Poznayko“, kam chodili iba deti IDP. Bol som ofici\u00e1lne zamestnan\u00fd ako pedag\u00f3g tejto skupiny.<\/p>\n

Najprv sme sa dohodli, \u017ee m\u00e1me trochu \u0161pecifick\u00e9 pracovn\u00e9 podmienky, ale v jed\u00e1lni m\u00e1me detsk\u00fd k\u00fatik s hra\u010dkami a telev\u00edzor. V lete organizovali kurzy na ulici, i\u0161li s de\u0165mi do parku. Takto pracujeme u\u017e \u0161tyri mesiace. Teraz je skupina r\u00f4zneho veku \u2013 najmen\u0161ia 2,3 mesiaca, najstar\u0161ia \u2013 5. Celkovo je teraz v skupine osem det\u00ed, ale toto \u010d\u00edslo sa neust\u00e1le men\u00ed, preto\u017ee sa niekto s\u0165ahuje, niekto chod\u00ed do \u0161koly.<\/p>\n

„Vr\u00e1time sa do Lysychansku, ke\u010f to tam bude bezpe\u010dn\u00e9“<\/strong><\/span><\/p>\n

U\u017e sme sa prisp\u00f4sobili \u017eivotu v modul\u00e1rnom meste. Deti \u0161tuduj\u00fa online vo svojich \u0161kol\u00e1ch a ja pracujem. Okrem toho ideme na v\u00fdlety do \u013dvovskej oblasti, boli v Karpatoch.<\/p>\n

Nevieme, \u010do je teraz s na\u0161\u00edm domom v Lysychansku, preto\u017ee od j\u00fala, ke\u010f bolo mesto okupovan\u00e9 ruskou arm\u00e1dou, s n\u00edm nem\u00e1me \u017eiadne spojenie. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich odi\u0161la, boli len t\u00ed, ktor\u00ed boli \u00faplne chor\u00ed alebo nemali kam \u00eds\u0165. Ale to n\u00e1s nakoniec nezastavilo.<\/p>\n

Ak by sa naskytla pr\u00edle\u017eitos\u0165, vr\u00e1tili by sme sa. Ale aj ke\u010f na\u0161a arm\u00e1da odpudzuje mesto, spo\u010diatku to tam bude nebezpe\u010dn\u00e9, preto\u017ee tam nie je svetlo, plyn, voda, v\u00e4\u010d\u0161ina \u00fazemia sa \u0165a\u017e\u00ed.<\/p>\n

Ak nie je kam sa obr\u00e1ti\u0165, usad\u00edme sa tu. Vo \u013dvove \u017eijeme \u0161es\u0165 mesiacov, aj ke\u010f sme odi\u0161li na t\u00fd\u017ede\u0148 alebo dva.<\/p>\n

Foto: Kateryna Moskaliuk<\/em><\/p>\n

***<\/p>\n

Materi\u00e1l vznikol v r\u00e1mci projektu „Life of War“ s podporou Laborat\u00f3ri\u00e1 \u017eurnalistiky verejn\u00e9ho z\u00e1ujmu<\/a> a \u00dastav humanitn\u00fdch vied<\/a> (Institut f\u00fcr die Wissenschaften vom Menschen).<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

32-ro\u010dn\u00e1 Anna Kutepova je u\u010dite\u013ekou z Lysychansku, mal\u00e9ho mesta v Luhanskej oblasti, kde pred vojnou \u017eilo asi sto tis\u00edc \u013eud\u00ed. Kv\u00f4li ruskej inv\u00e1zii v plnom rozsahu sa Hanna a jej rodina evakuovali do \u013dvova a u\u017e viac ako \u0161es\u0165 mesiacov \u017eij\u00fa v modul\u00e1rnom meste Sykhiv. V lete za\u010dala pracova\u0165 ako u\u010dite\u013eka v skupine materskej \u0161koly […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":8714,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[1691,1390,6,1670,1198,1206],"class_list":["post-8713","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-anna-kutepova","tag-lysychansk","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-skolky","tag-top-spravy","tag-utecencov"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8713","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8713"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8713\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8714"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8713"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8713"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8713"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}