„V roku 2014 rusk\u00e1 propaganda fungovala tak \u0161ikovne, \u017ee ke\u010f sme oslobodili Donbas od separatistov, miestne obyvate\u013estvo sa k n\u00e1m spr\u00e1valo tak, ako sa teraz k Ukrajincom Rusom. Separatizmus bol ve\u013emi \u010dast\u00fd a my sme boli \u00faplne nepripraven\u00ed. To ist\u00e9 sa stalo Rusku 24. febru\u00e1ra. A\u017e teraz \u010delia arm\u00e1de, ktor\u00e1 bojuje u\u017e osem rokov a ktor\u00e1 m\u00e1 v\u00fdcvik NATO a vybavenie NATO,“ povedal v rozhovore Zoryana Varena Jaroslav Havyanets, b\u00fdval\u00fd „kyborg“ z doneck\u00e9ho letiska a teraz vojak ozbrojen\u00fdch s\u00edl Ukrajiny.<\/p>\n
„Ako si sa dostal do arm\u00e1dy?“<\/strong><\/p>\n – Do arm\u00e1dy nast\u00fapil v roku 2012. Ne\u0161tudoval som, a ak ne\u0161tudujete na univerzite v Ukrajine, mus\u00edte \u00eds\u0165 na vojensk\u00fa slu\u017ebu. M\u00f4j skon\u010dil v roku 2013, tesne pred Majdanom, potom za\u010dala rusk\u00e1 agresia a \u013eudia, s ktor\u00fdmi som sl\u00fa\u017eil, i\u0161li do ATO. A ke\u010f m\u00f4j b\u00fdval\u00fd pr\u00e1por utrpel prv\u00e9 obete, dobrovo\u013ene som sa prihl\u00e1sil.<\/p>\n \u2013 Kde a kedy sa uskuto\u010dnilo va\u0161e prv\u00e9 zozn\u00e1menie sa s vojnou?<\/strong><\/p>\n – Prv\u00fdkr\u00e1t som videl vojnu v novembri 2014. I\u0161li sme do mesta Konstantinovka a potom do Pisky, tam u\u017e bol kontakt s Rusmi, a ke\u010f za\u010dal \u00fatok na doneck\u00e9 letisko, vojaci, ktor\u00ed tam boli, potrebovali pomoc, a potom som sa dobrovo\u013ene prihl\u00e1sil.<\/p>\n – M\u00f4\u017eete sa nazva\u0165 „kyborgom“?<\/strong><\/p>\n “ No, tak n\u00e1s volaj\u00fa.<\/p>\n \u2013 Ako dlho ste sa ubytovali na doneckom letisku?<\/strong><\/p>\n – Od 13. do 20. janu\u00e1ra 2015, ke\u010f sme boli vyhoden\u00ed do vzduchu. 21. janu\u00e1ra n\u00e1s vytiahli z trosiek a t\u00ed, ktor\u00ed pre\u017eili, boli zajat\u00ed.<\/p>\n \u2013 Ak\u00e1 bola situ\u00e1cia na letisku?<\/strong><\/p>\n “ Po\u010das t\u00fdchto siedmich dn\u00ed som tam pre\u0161iel v\u0161etk\u00fdm. Boje boli vo ve\u013emi \u00fazkom kontakte, preto\u017ee separatisti boli tri poschodia nad nami a jedno poschodie pod nami. Boli v\u0161ade. Boli sme \u00faplne obklopen\u00ed. Ale dali sme si rady, br\u00e1nili sme sa, k\u00fdm proti n\u00e1m nebol pou\u017eit\u00fd plyn. Neboli sme na to pripraven\u00ed, a preto sme sa presunuli z na\u0161ich poz\u00edci\u00ed do \u010dasti termin\u00e1lu, kde bolo viac vzduchu. Plyn sa r\u00fdchlo rozpt\u00fdlil a tam sme zorganizovali kruhov\u00fa obranu. Vydr\u017eali sme teda do 20. janu\u00e1ra. Ke\u010f priamo pod nami vybuchli v\u00fdbu\u0161niny, pre\u017eilo n\u00e1s len \u0161estn\u00e1s\u0165.<\/p>\n „Pam\u00e4t\u00e1\u0161 si na okamih, ke\u010f \u0165a zajali?“ Mal ve\u013ek\u00e9 obavy z toho, \u010do sa bude dia\u0165 \u010falej?<\/strong><\/p>\n „V termin\u00e1li to bolo hrozn\u00e9, ale ke\u010f n\u00e1s zajali, v\u0161etko bolo tak\u00e9 \u013eahk\u00e9, bol som tak\u00fd unaven\u00fd, \u017ee som si myslel, \u017ee bez oh\u013eadu na to, \u010do sa stalo, u\u017e nem\u00e1m silu b\u00e1\u0165 sa. V\u00f4bec nie. Jedin\u00e9, na \u010dom mi z\u00e1le\u017ealo, bolo, \u017ee ak ma zastrelia, moje telo bude poslan\u00e9 domov, aby moji rodi\u010dia vedeli, \u017ee som m\u0155tvy. A to je v\u0161etko.<\/p>\n „Ako sa s tebou zaobch\u00e1dzalo v zajat\u00ed?“<\/strong><\/p>\n – Mohlo to by\u0165 hor\u0161ie. Boli sme „kyborgovia“, boli sme sl\u00e1vni. Ako teraz „Azovians“. Boli sme elitn\u00ed v\u00e4zni. Ke\u010f n\u00e1s odviezli do suter\u00e9nu na mu\u010denie, bolo n\u00e1m zak\u00e1zan\u00e9 udiera\u0165 do tv\u00e1re, aby n\u00e1s nesk\u00f4r mohli odstr\u00e1ni\u0165. V\u0161etko ostatn\u00e9 by sa dalo robi\u0165 s nami. V\u0161etko, \u010do chceli.<\/p>\n „Boli tam \u010ce\u010denci?“<\/strong><\/p>\n – Aj \u010ce\u010denci. Jeden z na\u0161ich vojakov sa s nimi nechcel rozpr\u00e1va\u0165, a tak na neho Motorola vystrelil zo zbrane, aby n\u00e1s zastra\u0161il.<\/p>\n „Ako dlho ste boli zajat\u00ed?“<\/strong><\/p>\n \u2013 Dva t\u00fd\u017edne.<\/p>\n „Ako si sa dostal von?“<\/strong><\/p>\n \u2013 M\u00f4j otec videl video, ktor\u00e9 separatisti nahrali na internet a ktor\u00e9 ukazuje zajatie „kyborgov“ na letisku, tak\u017ee vedel, \u017ee som na\u017eive a bol som zajat\u00fd. A potom sa rozhodol, odi\u0161iel do Kyjeva, kontaktoval ukrajinsk\u00fdch novin\u00e1rov m\u00e9di\u00ed a apeloval na Oleksandra Zakharchenka, \u017ee si s n\u00edm chce sadn\u00fa\u0165 za rokovac\u00ed st\u00f4l, \u017ee je pripraven\u00fd \u00eds\u0165 do zajatia namiesto m\u0148a. Ke\u010f rusk\u00ed agenti videli, \u017ee nem\u00e1 za n\u00e1sledok zajatie „kyborgov“, reagoval iba m\u00f4j otec, rozhodli sa, \u017ee je potrebn\u00e9 vies\u0165 propagandistick\u00fa kampa\u0148, \u017ee ma daj\u00fa pre\u010d na znak dobrej v\u00f4le, s\u00fa pripraven\u00ed rokova\u0165 o v\u00fdmene v\u00e4z\u0148ov, ale ukrajinsk\u00e1 strana \u00fadajne nechcela hovori\u0165.<\/p>\n „Rozdali \u0165a len pre\u010d?“<\/strong><\/p>\n – Len ja a nieko\u013eko zranen\u00fdch na druh\u00fd de\u0148. Posledn\u00fd „kyborg“ bol prepusten\u00fd zo zajatia a\u017e o dva roky nesk\u00f4r.<\/p>\n „Ako ste pre\u017eili zni\u010denie svojej jednotky?“ Bol to kv\u00f4li tomu du\u0161evn\u00fd probl\u00e9m? Spolupracovali ste s odborn\u00edkmi?<\/strong><\/p>\n \u2013 Hne\u010f ako som sa dostal zo zajatia, i\u0161iel som do nemocnice, boli tam psychol\u00f3govia, psychoterapeuti, ale potom v Ukrajine tento typ pomoci nebol tak\u00fd rozvinut\u00fd. V\u0161etko to bolo trochu frivoln\u00e9. V Chernivtsi v\u0161ak bol jeden lek\u00e1r, ktor\u00fd mi viac-menej pomohol dosta\u0165 sa z m\u00f4jho stavu. Boli r\u00f4zne f\u00e1zy. Prv\u00e1 etapa: ste ako zelenina, bez ak\u00fdchko\u013evek em\u00f3ci\u00ed, potom pr\u00edde hnev, potom sa v\u0161etko zd\u00e1 by\u0165 zl\u00e9 a nakoniec strat\u00edte t\u00fa\u017ebu \u017ei\u0165.<\/p>\n Ke\u010f ste v najkritickej\u0161ej situ\u00e1cii, ke\u010f nie je jedlo a voda, stre\u013eba, v\u00fdbuchy s\u00fa po\u010du\u0165, \u013eudia umieraj\u00fa, potom je va\u0161\u00edm snom v tejto chv\u00edli len ticho. Ke\u010f som le\u017eal pod troskami a separatisti n\u00e1s h\u013eadali, myslel som si, \u017ee chcem str\u00e1vi\u0165 zvy\u0161ok svojho \u017eivota niekde v miestnosti na podlo\u017eke.Racie, jes\u0165 a pi\u0165, nechcel som ni\u010d in\u00e9. A by\u0165 ticho. Je to stav, kde nepotrebujete ni\u010d in\u00e9, a ke\u010f pr\u00eddete domov, ste \u00faplne spokojn\u00ed s t\u00fdm, \u010do m\u00e1te. Po dlh\u00fa dobu spadnete do pasce ne\u010dinnosti, neexistuj\u00fa tak\u00e9 veci ako amb\u00edcie, t\u00fa\u017eba urobi\u0165 kari\u00e9ru. Na tom v\u0161etkom prest\u00e1va z\u00e1le\u017ea\u0165. Navy\u0161e ch\u00e1pete, ako m\u00f4\u017ee v\u0161etko v \u017eivote zmizn\u00fa\u0165.<\/p>\n Krok za krokom som vy\u0161iel z tohto stavu, vst\u00fapil som na Univerzitu n\u00e1rodnej obrany, \u0161tudoval som, aby som sa stal d\u00f4stojn\u00edkom, i\u0161iel som \u0161tudova\u0165 spev, z\u00fa\u010dastnil som sa programu „Hlas krajiny“, i\u0161iel som do druh\u00e9ho kola, u\u017e som prem\u00fd\u0161\u013eal o nejakej javiskovej kari\u00e9re, v janu\u00e1ri dokonca uk\u00e1zali moje vyst\u00fapenia v telev\u00edzii, museli uk\u00e1za\u0165 \u010fal\u0161ie kolo a tu pri\u0161iel 24. febru\u00e1r. V\u0161etko sa ponorilo sp\u00e4\u0165 do tmy.<\/p>\n \u2013 To, \u010do sa stalo na v\u00fdchode vtedy, v roku 2014, a to, \u010do sa deje teraz, s\u00fa dve r\u00f4zne vojny?<\/strong><\/p>\n – V\u0161etko je podobn\u00e9, ale v inom meradle. V roku 2014 rusk\u00e1 propaganda fungovala tak obratne, \u017ee ke\u010f sme oslobodili Donbas od separatistov, miestne obyvate\u013estvo sa k n\u00e1m spr\u00e1valo tak, ako sa teraz spr\u00e1vaj\u00fa k Ukrajincom Rusom. Separatizmus bol ve\u013emi \u010dast\u00fd a my sme boli \u00faplne nepripraven\u00ed. To ist\u00e9 sa stalo Rusku 24. febru\u00e1ra. A\u017e teraz \u010delia arm\u00e1de, ktor\u00e1 bojuje u\u017e osem rokov a ktor\u00e1 m\u00e1 v\u00fdcvik NATO a vybavenie NATO.<\/p>\n V roku 2012 som sl\u00fa\u017eil v arm\u00e1de, ktor\u00e1 je teraz rusk\u00e1. Vl\u00e1dne tam dedko \u2013 pr\u00edsna discipl\u00edna, d\u00f4stojn\u00edci m\u00f4\u017eu poni\u017eova\u0165 vojakov. Od roku 2014 m\u00e1me v arm\u00e1de \u00faplne in\u00fa psychol\u00f3giu, d\u00f4stojn\u00edci si u\u017e uvedomili, \u017ee bud\u00fa bojova\u0165 spolu s t\u00fdmito vojakmi, tak\u017ee vz\u0165ahy s\u00fa postaven\u00e9 na discipl\u00edne, podriadenosti, ale aj na vz\u00e1jomnom re\u0161pekte a vz\u00e1jomnej pomoci.<\/p>\n V ruskej arm\u00e1de \u013eudia, ktor\u00ed velia frontu, nem\u00f4\u017eu robi\u0165 rozhodnutia bez pokynov zhora a na\u0161i d\u00f4stojn\u00edci maj\u00fa ve\u013ek\u00fa slobodu konania, preto\u017ee na bojisku je hlavnou zru\u010dnos\u0165ou oklama\u0165 nepriate\u013ea, dokonca aj zdanlivo nezmysel. Napr\u00edklad h\u00e1dzanie odpadkov nie je miesto, kde sa umiest\u0148ujete. Nepriate\u013e uvid\u00ed tento odpad pomocou dronov a s\u00fastred\u00ed ohe\u0148 nie tam, kde by mal by\u0165.<\/p>\n „Ako reagoval tvoj otec na to, \u017ee sa vracia\u0161 do arm\u00e1dy?“<\/strong><\/p>\n “ Ke\u010f som i\u0161iel \u0161tudova\u0165 ako d\u00f4stojn\u00edk, uvedomil si, \u017ee budem tak \u010di onak v arm\u00e1de. Teraz tr\u00e9nujem nov\u00fdch bojovn\u00edkov, mobilizujem ich, posielam ich do bojov\u00fdch jednotiek, beriem m\u0155tvych, chod\u00edm k ich rodin\u00e1m, hl\u00e1sim, \u017ee otec alebo syn zomrel, d\u00e1vam ich tel\u00e1 a organizujem pohreby.<\/p>\n \u2013 Ako m\u00f4\u017eeme charakterizova\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed teraz vstupuj\u00fa do arm\u00e1dy? S\u00fa motivovan\u00ed? Zmenila sa situ\u00e1cia po\u010das takmer \u00f4smich mesiacov po 24. febru\u00e1ri, ke\u010f sa pod vojensk\u00fdmi registra\u010dn\u00fdmi a n\u00e1borov\u00fdmi \u00faradmi zoradili fronty? <\/strong><\/p>\n – Je tu rozdiel, ka\u017ed\u00fd je motivovan\u00fd u\u017e vpredu. T\u00ed, ktor\u00ed zostan\u00fa, \u010dakaj\u00fa na brann\u00fa povinnos\u0165, to znamen\u00e1, \u017ee sa sami nerozhodn\u00fa \u00eds\u0165 do arm\u00e1dy. A s\u00fa aj tak\u00ed, ktor\u00ed utekaj\u00fa z arm\u00e1dy. Ale nemysl\u00edm si, \u017ee tak\u00edto vojaci s\u00fa potrebn\u00ed. Ak tu niekto ute\u010die, ute\u010die zo svojej poz\u00edcie a ak ute\u010die z poz\u00edcie, m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 smr\u0165 ostatn\u00fdch.<\/p>\n „Povedal si, \u017ee odovzd\u00e1va\u0161 tel\u00e1 padl\u00fdch vojakov ich rodin\u00e1m.“ <\/strong><\/p>\n – U\u017e som sa nau\u010dil, ako prep\u00edna\u0165 medzi dvoma \u0161t\u00e1tmi, medzi pr\u00e1cou a domovom. V slu\u017ebe \u2013 rovnako ako v boji \u2013 nie s\u00fa \u017eiadne em\u00f3cie, ni\u010d, len vykon\u00e1vate svoju funkciu. Ke\u010f prin\u00e1\u0161am spr\u00e1vu o smrti m\u00f4jho man\u017eela, nem\u00f4\u017eem vdovu sledova\u0165 do o\u010d\u00ed. Len \u010d\u00edtam text, odovzd\u00e1vam dokumenty, po\u010d\u00favam v\u00fdkriky, pla\u010dem, vid\u00edm, ako padaj\u00fa na kolen\u00e1, oto\u010d\u00edm sa a od\u00eddem. V\u0161etko, \u010do hovor\u00edm, je: „Prijmite, pros\u00edm, moju \u00faprimn\u00fa s\u00fastras\u0165.“ A ke\u010f som doma \u2013 m\u00e1m rodinu, deti \u2013 som in\u00fd. Potrebujem sa k de\u0165om spr\u00e1va\u0165 ur\u010dit\u00fdm sp\u00f4sobom, tak\u017ee sa men\u00edm. U\u017e som si na to zvykol. Toto je \u017eivot v dvoch svetoch.<\/p>\n „Bol si teraz vpredu?“<\/strong><\/p>\n „Nie, e\u0161te nie.<\/p>\n „A je \u0161anca, \u017ee sa tam dostane\u0161?“<\/p>\n – E. Teraz sa rozp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa pr\u00e1pory, ktor\u00e9 som vytvoril vo febru\u00e1ri. V\u0161etci d\u00f4stojn\u00edci maj\u00fa vyhliadky \u00eds\u0165 na front. Teraz nie s\u00fa k dispoz\u00edcii \u017eiadne brann\u00e9 zdroje a v\u0161etci t\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa vzadu, bud\u00fa poslan\u00ed na front, preto\u017ee je potrebn\u00e9 rotova\u0165 d\u00f4stojn\u00edkov, ktor\u00ed tam boli takmer osem mesiacov. M\u00e1m tam s\u00fadruha, bol na fronte \u0161es\u0165 mesiacov a je smrte\u013ene vy\u010derpan\u00fd. Nie fyzicky, ale psychicky, u\u017e nem\u00f4\u017ee robi\u0165 v\u0161etko, \u010do mus\u00ed robi\u0165.<\/p>\n \u2013 A ako sa dosta\u0165 z tohto stavu pre t\u00fdch, ktor\u00ed teraz prech\u00e1dzaj\u00fa frontom?<\/strong><\/p>\n „Bude to \u0165a\u017ek\u00e9, bude to ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9.“ Teraz vid\u00edm, \u017ee t\u00ed, ktor\u00ed dostan\u00fa 10-d\u0148ov\u00fa dovolenku, t\u00fdch 10 dn\u00ed jednoducho vypij\u00fa. Je potrebn\u00e9 ich systematicky n\u00fati\u0165 k psychologickej rehabilit\u00e1cii – na \u0161t\u00e1tnej \u00farovni. Nejde o to, \u010di to chc\u00fa alebo nie, mali by by\u0165 n\u00faten\u00ed podst\u00fapi\u0165 rehabilit\u00e1ciu, m\u00f4\u017eete sa vystra\u0161i\u0165, \u017ee inak nebude existova\u0165 \u017eiadny d\u00f4chodok od \u0161t\u00e1tu.<\/p>\n V takejto situ\u00e1cii si nepom\u00f4\u017eete, ale ak dobrovo\u013ene p\u00f4jdete k psychol\u00f3govi, potom je to polovica bitky. Ale v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed si mysl\u00ed, \u017ee to nie je to, \u010do potrebuj\u00fa, \u017ee sa im dar\u00ed dobre. Najhor\u0161\u00ed pocit, ktor\u00fd ich zab\u00edja, je pocit viny pred t\u00fdmi, ktor\u00ed sa nevr\u00e1tili.<\/p>\n „Aj ty nejak\u00e9 m\u00e1\u0161?“<\/strong><\/p>\n “ \u00c1no, a toto, pravdepodobne so mnou zostane na cel\u00fd \u017eivot.<\/p>\n „Pre\u0161li ste rehabilit\u00e1ciou, nepomohlo to?“<\/strong><\/p>\n “ Po\u010das rehabilit\u00e1cie som sa nau\u010dil akceptova\u0165, \u017ee s t\u00fdm budem \u017ei\u0165. \u017de sa na to nemus\u00edm s\u00fastredi\u0165, to jednoducho je.<\/p>\n \u2013 Zamysleli ste sa nad t\u00fdm, ak\u00fd by bol v\u00e1\u0161 \u017eivot, keby ste sa v janu\u00e1ri 2015 dobrovo\u013ene neprihl\u00e1sili na obranu letiska? O\u013eutovali ste niekedy svoje rozhodnutie?<\/strong><\/p>\n “ Nemohol som ne\u010dinne sedie\u0165, k\u00fdm bola v mojej krajine vojna. Rovnako ako teraz. Nem\u00f4\u017eete len tak sedie\u0165 a ne\u010dinne sa na to pozera\u0165 zboku. Teraz nerob\u00edm dos\u0165. Mohol som urobi\u0165 viac. Naozaj sa boj\u00edm o svoje trojro\u010dn\u00e9 a jeden a pol ro\u010dn\u00e9 dc\u00e9ry. Toto je najv\u00e4\u010d\u0161ia boles\u0165. Odklad\u00e1m cestu na front, preto\u017ee sa ob\u00e1vam, \u017ee ak zomriem, nebud\u00fa si ma pam\u00e4ta\u0165.<\/p>\n Preklad z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n Text bol publikovan\u00fd ako s\u00fa\u010das\u0165 projektu spolupr\u00e1ce medzi nami a po\u013esk\u00fdm \u010dasopisom Nowa Europa Wschodnia.<\/em><\/p>\n Predch\u00e1dzaj\u00face \u010dl\u00e1nky projektu: Ukrajina – E\u00da: hor\u00faci koniec rokovan\u00ed, Ukrajina – \u00fatek z vo\u013eby, V\u00fdchodn\u00e9 partnerstvo po arabsk\u00fdch revol\u00faci\u00e1ch, V krivom zrkadle, Opovrhovan\u00fd, Luka\u0161enko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klob\u00e1sa je klob\u00e1sa, M\u00f4j \u013dvov, Putin na kuchyniach, Polostrov strachu, Ukrajina vyn\u00e1jden\u00e1 na v\u00fdchode, Nov\u00fd star\u00fd objav, A malo to by\u0165 tak\u00e9 kr\u00e1sne, novoro\u010dn\u00fd dar\u010dek pre Rusko, \u010ci diskutova\u0165 o hist\u00f3rii, minsk\u00e1 slep\u00e1 uli\u010dka<\/em><\/p>\n