{"id":680,"date":"2022-08-17T09:45:03","date_gmt":"2022-08-17T07:45:03","guid":{"rendered":"https:\/\/razvedka.info\/sk\/2022-08-myslel-som-si-ze-sa-zobudim-a-dieta-nebude-cim-nakrmit-dariin-pribeh-o-evakuacii-z-charkovskej-oblasti\/"},"modified":"2022-08-17T09:45:03","modified_gmt":"2022-08-17T07:45:03","slug":"myslel-som-si-ze-sa-zobudim-a-dieta-nebude-cim-nakrmit-dariin-pribeh-o-evakuacii-z-charkovskej-oblasti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/2022-08-myslel-som-si-ze-sa-zobudim-a-dieta-nebude-cim-nakrmit-dariin-pribeh-o-evakuacii-z-charkovskej-oblasti\/","title":{"rendered":"„Myslel som si, \u017ee sa zobud\u00edm a die\u0165a nebude \u010d\u00edm nak\u0155mi\u0165.“ Dariin pr\u00edbeh o evaku\u00e1cii z Charkovskej oblasti"},"content":{"rendered":"

Mlad\u00e1 matka Daria poch\u00e1dza z Charkovskej oblasti. Ke\u010f vypukla tot\u00e1lna vojna, jej novonaroden\u00e1 dc\u00e9ra mala len dva t\u00fd\u017edne. Rodina spo\u010diatku nepl\u00e1novala od\u00eds\u0165: d\u00fafali, \u017ee sa v\u0161etko skon\u010d\u00ed, no nesk\u00f4r u\u017e nemali na v\u00fdber – rozhodli sa utiec\u0165.<\/p>\n

Daria m\u00e1 23 rokov. Pred materskou dovolenkou diev\u010da pracovalo ako cukr\u00e1rka. S man\u017eelom k\u00fapili dom v Zolo\u010dive, urobili opravy a potom sa objavilo die\u0165a. Vojna v\u0161ak v\u0161etko zmenila. Daria rozpr\u00e1vala pr\u00edbeh o svojej z\u00e1chrane pre kan\u00e1l 24 ako s\u00fa\u010das\u0165 projektu „va\u0161e“<\/a>. So s\u00fahlasom redakcie tento pr\u00edbeh pretl\u00e1\u010dame.<\/p>\n

***<\/strong><\/p>\n

Napriek tomu, \u017ee o ohrozen\u00ed Charkovskej oblasti hovorili u\u017e sk\u00f4r, o odchode neuva\u017eovali. Darja prizn\u00e1va, \u017ee nikoho ani nenapadlo, \u017ee by v 21. storo\u010d\u00ed mohla by\u0165 vojna, dokonca tak\u00e1 krut\u00e1.<\/p>\n


\n

„Panika, \u0161ok a strach“: ako pre sedem<\/strong>a vojna za\u010dala<\/strong><\/span><\/p>\n

Noc z 23. na 24. febru\u00e1ra. Ako sa to v\u0161etko u v\u00e1s za\u010dalo?<\/strong><\/p>\n

Zobudila som sa o 5:00, aby som nak\u0155mila die\u0165a. I\u0161li sme ju zap\u00edsa\u0165, urobi\u0165 rodn\u00fd list. Ozval sa hovor od otca. Hovor\u00ed, dnes nikam necho\u010fte. Vtedy som to nevedel, ne\u010d\u00edtal som spr\u00e1vy. Najprv som tomu neveril.<\/p>\n

Ke\u010f boli prv\u00e9 lety, mysleli sme si, \u017ee sa bude \u00fato\u010di\u0165 len na vojensk\u00e9 objekty. Povedali, \u017ee na civilnom obyvate\u013estve nebud\u00fa.<\/p>\n

Daria si pam\u00e4t\u00e1 svoje prv\u00e9 em\u00f3cie: paniku, \u0161ok a strach. Prizn\u00e1va, \u017ee ve\u013ea plakala. Prv\u00e1 vec, ktorej sa b\u00e1la, bolo jej die\u0165a. Mu\u017e utekal do supermarketu nak\u00fapi\u0165 potraviny. Nikto nevedel, \u010do bude nasledova\u0165.<\/em><\/p>\n

Po\u010duli ste vtedy tie v\u00fdbuchy?<\/strong><\/p>\n

V\u00fdbuchy sa ozvali v Zolo\u010dive okolo 9:00. M\u00f4j man\u017eel i\u0161iel do supermarketu. Potom sa ozvali tri siln\u00e9 v\u00fdbuchy. Volal som na\u0148ho a kri\u010dal: „Utekaj domov, boj\u00edm sa.“ A v\u0161etko zahodil – be\u017eal. Mal som paniku a ve\u013emi ve\u013ek\u00fd strach. U\u017e vtedy som si uvedomil, \u017ee sa to za\u010dalo, \u017ee sa to v\u0161etko deje v skuto\u010dnosti.<\/p>\n

\u201eV\u00fdrobky sa minuli, hodiny st\u00e1li v mraze pod\u013ea humanit\u00e1rnej pomoci\u201c: prv\u00e9 dni vojny<\/strong><\/span><\/p>\n

Ak\u00e9 boli prv\u00e9 dni vojny? Neodi\u0161iel si hne\u010f, v\u0161ak?<\/strong><\/p>\n

V obchodoch neboli obilniny, mlieko \u2013 ni\u010d. V prv\u00fdch d\u0148och vojny mali \u013eudia u\u017e v\u0161etko vyk\u00fapen\u00e9 a ni\u010d in\u00e9 nepriniesli. Sedeli sme tak dva t\u00fd\u017edne. I\u0161li sme po humanit\u00e1rnu pomoc, ale museli sme \u010daka\u0165 2-3 hodiny, st\u00e1\u0165 v rade v chlade, aby n\u00e1m dali pollitrov\u00fd hrn\u010dek m\u00faky alebo cukru. Bolo to ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. Do\u0161lo mi mlieko. Ve\u013emi som sa b\u00e1la, preto\u017ee tam nebolo ani umel\u00e9 mlieko. Nebolo ju kam vzia\u0165.<\/p>\n

Diev\u010da hovor\u00ed, \u017ee v prv\u00fd de\u0148 inv\u00e1zie k nim pri\u0161la rodina z Charkova – Dariina matka, brat a nevlastn\u00fd otec. Najprv rozm\u00fd\u0161\u013eali, kde by to bolo bezpe\u010dnej\u0161ie. Rozhodli sa, \u017ee v Zolo\u010dive bude asi pokojnej\u0161ie.<\/em><\/p>\n

Ke\u010f boli na ceste ku mne, mama st\u00e1la hodinu a pol v rade, aby k\u00fapila svojmu die\u0165a\u0165u mlieko. Nevedeli, \u010do bude \u010falej. Prv\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 na vojne som nemala mlieko a potom do\u0161la umel\u00e1 v\u00fd\u017eiva.<\/p>\n


\n

„B\u00e1l som sa, \u017ee sa zajtra zobud\u00edm a moje die\u0165a nebude \u010d\u00edm nak\u0155mi\u0165“<\/strong><\/span><\/p>\n

\u010co ste urobili, ke\u010f sa zmes minula?<\/strong><\/p>\n

Ve\u013emi som plakala a tr\u00e1pila sa. B\u00e1la som sa, \u017ee sa zajtra zobud\u00edm a moje die\u0165a nebude ma\u0165 \u010d\u00edm nak\u0155mi\u0165. Potom n\u00e1m povedali, \u017ee kravsk\u00e9 mlieko m\u00f4\u017eete zriedi\u0165 vodou a prida\u0165 cukor. Mala som tak\u00fa paniku \u2013 nie kv\u00f4li sebe, ale kv\u00f4li svojmu die\u0165a\u0165u.<\/p>\n

Okrem toho Dar<\/em>jej pam\u00e4\u0165<\/em>ozval sa stra\u0161n\u00fd hukot lietadiel. Bolo to tak\u00e9 hlasn\u00e9, \u017ee sa triasol cel\u00fd dom. Ne\u010faleko Zolo\u010diva je dedina Kozacha Lopan, ktor\u00e1 bola obsaden\u00e1 u\u017e od prv\u00fdch dn\u00ed. Pravdepodobne odtia\u013e vzlietli a zamierili smerom na Charkov – tam zhodili bomby.<\/em><\/p>\n

Rozhodli sme sa od\u00eds\u0165, ke\u010f sa zmes minula. Odi\u0161li 8. marca a do \u013dvova dorazili 9. marca. Potom malo moje die\u0165a presne jeden mesiac.<\/p>\n

Ako sa v\u00e1m podarilo od\u00eds\u0165?<\/strong><\/p>\n

M\u00e1me auto, ale vtedy nikde nebol benz\u00edn. V Zolo\u010dive s\u00fa tri \u010derpacie stanice: jedna u\u017e bola pokazen\u00e1, druh\u00e1 bola okam\u017eite zatvoren\u00e1 a tretia fungovala. Po skon\u010den\u00ed z\u00e1kazu vych\u00e1dzania bolo potrebn\u00e9 st\u00e1\u0165 v rade u\u017e od 6. r\u00e1na. V rade je asi 200 \u00e1ut. Plynu nebolo pre v\u0161etk\u00fdch dos\u0165.<\/p>\n

Najprv sa tankovalo vojensk\u00e9 vybavenie. Benz\u00edn bolo mo\u017en\u00e9 dosta\u0165 a\u017e na tret\u00ed de\u0148. Odchod bol ve\u013emi r\u00fdchly. Nevzal som si ni\u010d, \u017eiadne veci, \u017eiadne oble\u010denie. V \u010dom bola, to nechala. Zbalila som die\u0165a\u0165u kufor a odi\u0161la. V\u0161etko zostalo. Ke\u010f sme i\u0161li zo Zolo\u010diva, u\u017e sme na ceste videli rozbit\u00e9 tanky okupantov.<\/p>\n

Dar rodina<\/em>M\u00e1 e\u0161te dvoch dom\u00e1cich mil\u00e1\u010dikov \u2013 dvoch psov s hmotnos\u0165ou ka\u017ed\u00e9ho 35 kilogramov. Autom s nimi preto i\u0161iel jej man\u017eel, brat a nevlastn\u00fd otec a diev\u010da s matkou evakua\u010dn\u00fdm vlakom.<\/em><\/p>\n


\n

Cestou sa vlak dostal pod pa\u013ebu<\/strong><\/span><\/p>\n

Ak\u00e1 bola cesta?<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f sme boli vo vlaku, bolo tam to\u013eko \u013eud\u00ed – jednoducho to neviem op\u00edsa\u0165 slovami… Nie\u010do vykrikovali, niekam vyliezli. \u013dudia tie\u017e spanik\u00e1rili, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd chcel od\u00eds\u0165. Cesta vlakom Intercity trvala 14 hod\u00edn. Nebolo kam \u00eds\u0165 na z\u00e1chod. \u013dudia le\u017eali v uli\u010dke, deti sedeli. V bl\u00edzkosti toalety spali matky s mal\u00fdmi de\u0165mi.<\/p>\n

Dostali sme sa pod pa\u013ebu. Zastavili sme sa ne\u010faleko Kyjevskej oblasti. Bolo po\u010du\u0165 v\u00fdstrely. St\u00e1li sme tam 20 min\u00fat a potom sme sa vydali ve\u013emi pomaly.<\/p>\n

Daria zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee nevedela, \u010do m\u00e1 robi\u0165 a kam m\u00e1 \u00eds\u0165. Spanik\u00e1rila, preto\u017ee bola zodpovedn\u00e1 za mal\u00e9 die\u0165a. Prizn\u00e1va, \u017ee je dokonca \u0165a\u017ek\u00e9 op\u00edsa\u0165, \u010do vtedy c\u00edtila.<\/em><\/p>\n

„Ocko, nep\u00f4jdeme u\u017e spa\u0165 do pivnice?“: pr\u00edbeh o 2-ro\u010dnom chlapcovi z vlaku<\/strong><\/span><\/p>\n

A ako die\u0165a zn\u00e1\u0161alo tak\u00fato cestu?<\/strong><\/p>\n

V\u010faka Bohu, die\u0165a spalo. Bolo tam ve\u013ea det\u00ed vo veku 2-3 rokov. U\u017e pochopili, \u017ee opustili svoj domov, \u017ee id\u00fa…<\/p>\n

Spomenul som si na jeden moment. Bol tam otec s dvojro\u010dn\u00fdm chlapcom. A p\u00fdta sa: „Ocko, nep\u00f4jdeme dnes spa\u0165 do pivnice?“ Ke\u010f po\u010dujete tak\u00e9to slov\u00e1 od mal\u00e9ho die\u0165a\u0165a, srdce sa v\u00e1m zabor\u00ed.<\/p>\n

Vedeli ste hne\u010f, kam idete a kde zostanete?<\/strong><\/p>\n

Nie, rozhodli sme sa \u00eds\u0165 do \u013dvova. Na internete som \u010d\u00edtala, \u017ee tam pom\u00e1haj\u00fa dobrovo\u013en\u00edci, ale nevedeli \u010do a ako, nikam nechodili. Ke\u010f sme pri\u0161li, najsk\u00f4r dobrovo\u013en\u00edci hovorili, \u017ee n\u00e1s nie je kde ubytova\u0165. Na stanici bolo aj ve\u013ea \u013eud\u00ed, \u017eien s de\u0165mi, ktor\u00e9 spali na kufroch a na postie\u013ekach.<\/p>\n

Potom sa n\u00e1m ozvala jedna dobrovo\u013en\u00ed\u010dka oh\u013eadom b\u00fdvania, zariadila n\u00e1m to. B\u00fdvali sme v komplexe s \u010fal\u0161\u00edmi tromi rodinami. Boli sme tam ubytovan\u00ed, dostali sme mal\u00fa izbu.<\/p>\n


\n

Ako sa tam mu\u017ei dostali? I\u0161li autom oddelene.<\/strong><\/p>\n

Man\u017eel, brat a nevlastn\u00fd otec \u0161of\u00e9rovali tri dni. Povedali, \u017ee aj cesta bola n\u00e1ro\u010dn\u00e1. V\u0161ade boli n\u00e1pisy \u201ePozor, m\u00edny\u201c. Tie\u017e neviete, \u010di to dnes stihnete alebo nie… Aj so psami.<\/p>\n

Zostali cez noc v Kropyvnytskyi. Tam ich \u013eudia k\u0155mili, d\u00e1vali im podstielku, usp\u00e1vali. Toto s\u00fa cudzinci, cudzinci. Len to na\u0161li na internete, zavolali \u2013 a prijali ich.<\/p>\n

Utiekli pred vojnou do \u013dvova \u2013 a aj tu do\u0161lo k v\u00fdbuchom<\/strong><\/span><\/p>\n

Ke\u010f ste sa u\u017e usadili vo \u013dvove, poc\u00edtili ste \u00fa\u013eavu?<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f Dar<\/em>Pri\u0161iel som do \u013dvova, v meste do\u0161lo k v\u00fdbuchom. Bolo to prv\u00fdkr\u00e1t od za\u010diatku inv\u00e1zie.<\/em><\/p>\n

Ke\u010f sme sa s mamou zobudili, v \u013dvove o piatej r\u00e1no do\u0161lo k v\u00fdbuchu. Zobudili sme sa z tohto zvuku, ticho schmatli die\u0165a a zi\u0161li na prv\u00e9 poschodie. Posadili sa, tla\u010dili sa a ml\u010dky sa na seba pozerali. Nech\u00e1pali, \u010do sa deje. Na \u00fateku pred vojnou pri\u0161li do \u013dvova \u2013 a aj tu do\u0161lo k v\u00fdbuchom.<\/p>\n

Potom pri\u0161iel majite\u013e are\u00e1lu, bol v Teroborone. Za\u010dal n\u00e1s upokojova\u0165, \u017ee u\u017e k tak\u00fdmto v\u00fdbuchom ned\u00f4jde. Mo\u017eno to povedal preto, aby sa n\u00e1m to trochu u\u013eah\u010dilo, aby sme sa neb\u00e1li. Preto\u017ee sme s mamou sedeli na tom gau\u010di a nevedeli sme, \u010do robi\u0165, kam zas utiec\u0165.<\/p>\n

„Jedlo priniesli cudzinci“: ako sedem<\/strong>pom\u00e1haj\u00fa na akcii<\/strong><\/span><\/p>\n

V komplexe sa k n\u00e1m spr\u00e1vali dobre. Okam\u017eite priniesli mal\u00e9mu va\u0148u, aby som ho mohla ok\u00fapa\u0165 a o p\u00e1r dn\u00ed nesk\u00f4r – ko\u010d\u00edk. Pomohli. Boli sme mesiac vo \u013dvove. Na\u0161i chlapci si prenajali ubytovanie, ale bolo to ve\u013emi drah\u00e9. Za b\u00fdvanie sme platili za mesiac cca 30-tis\u00edc.<\/p>\n

Po tom Dar<\/em>Moja rodina a ja sme sa pres\u0165ahovali do Ivano-Frankivskej oblasti, aby sme \u017eili s pr\u00edbuzn\u00fdmi. Predt\u00fdm spolu nekomunikovali, ale vojna v\u0161etko men\u00ed.<\/em><\/p>\n

Ke\u010f sme pri\u0161li do Kalush, cudzinci n\u00e1m priniesli jedlo. Na Ve\u013ek\u00fa noc priniesli pasku, cere\u00e1lie, maslo. M\u00e1me mal\u00fa z\u00e1hradku, tak n\u00e1m \u013eudia d\u00e1vali zemiaky a v\u0161etko na sadenie. Priniesli aj deti. Na ihrisku s\u00fa aj mami\u010dky, komunikujeme s nimi. Ale ve\u013emi mi ch\u00fdbaj\u00fa moji rodn\u00ed priatelia a Charkovsk\u00e1 oblas\u0165.<\/p>\n


\n

Mimochodom, bl\u00edzky priate\u013e Dar<\/em>Teraz je v do\u010dasne okupovanom Vov\u010dansku. Rozpr\u00e1va hororov\u00e9 pr\u00edbehy: okupanti v\u0161etko ber\u00fa a kradn\u00fa, niektor\u00fdch \u013eud\u00ed mu\u010dia. Existuje miesto, odkia\u013e Dariin priate\u013e neust\u00e1le po\u010duje v\u00fdkriky: odv\u00e1\u017eaj\u00fa tam t\u00fdch, ktor\u00ed boli predt\u00fdm v ATO.<\/em><\/p>\n

Ako sa c\u00edtite, ke\u010f to po\u010dujete, \u010d\u00edtate spr\u00e1vy, vid\u00edte fotku rozbit\u00e9ho Charkova?<\/strong><\/p>\n

Chce sa mi kri\u010da\u0165 a plaka\u0165. Chcem, aby sa v\u0161etko skon\u010dilo. Nemo\u017eno sa pozera\u0165 na utrpenie mal\u00fdch det\u00ed a star\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa nevedia o seba postara\u0165.<\/p>\n

Zoznam pl\u00e1nov po v\u00ed\u0165azstve v Dare<\/em>je to mal\u00e9. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je, \u017ee sa naozaj chcem vr\u00e1ti\u0165 domov. Diev\u010da prip\u00fa\u0161\u0165a, \u017ee tak\u00e9to my\u0161lienky vznikaj\u00fa aj teraz. Napriek tomu u\u017e aj Ivano-Frankivsk naz\u00fdva svoj\u00edm druh\u00fdm domovom. Dar\u010dek<\/em>Som v\u010fa\u010dn\u00fd \u013eu\u010fom za pomoc a starostlivos\u0165. Rodn\u00fd dom je v\u0161ak nie\u010d\u00edm v\u00fdnimo\u010dn\u00fd. Tam <\/em>– svoj vlastn\u00fd a je \u0165a\u017ek\u00e9 ho nahradi\u0165.<\/em><\/p>\n

Origin\u00e1l.<\/a><\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Mlad\u00e1 matka Daria poch\u00e1dza z Charkovskej oblasti. Ke\u010f vypukla tot\u00e1lna vojna, jej novonaroden\u00e1 dc\u00e9ra mala len dva t\u00fd\u017edne. Rodina spo\u010diatku nepl\u00e1novala od\u00eds\u0165: d\u00fafali, \u017ee sa v\u0161etko skon\u010d\u00ed, no nesk\u00f4r u\u017e nemali na v\u00fdber – rozhodli sa utiec\u0165. Daria m\u00e1 23 rokov. Pred materskou dovolenkou diev\u010da pracovalo ako cukr\u00e1rka. S man\u017eelom k\u00fapili dom v Zolo\u010dive, urobili […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":686,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[99,21,83,6,25,4,100,14],"class_list":["post-680","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-charkovsky-region","tag-hlavne-spravy","tag-ruska-agresia","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-spravy-z-ivano-frankivska","tag-spravy-z-ukrajiny","tag-utecenci","tag-vojnove-zlociny-ruska"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/680","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=680"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/680\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/686"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=680"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=680"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=680"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}