Sovietska agresia proti Po\u013esku sa v modernej ruskej a bieloruskej historiografii prezentuje ako \u201eakt historickej spravodlivosti\u201c s\u00favisiaci s osloboden\u00edm Bielorusov a Ukrajincov \u201ez jarma po\u013esk\u00e9ho p\u00e1na\u201c. V skuto\u010dnosti to bola sovietsko-po\u013esk\u00e1 vojna, nevyhl\u00e1sen\u00e1, ale krvav\u00e1. Jedn\u00fdm z jej d\u00f4sledkov bolo, \u017ee zna\u010dn\u00fd po\u010det po\u013esk\u00fdch ob\u010danov bol zajat\u00fd Sovietmi.<\/p>\n
V medzivojnov\u00fdch dvadsiatich rokoch sa Sovietsky zv\u00e4z pripravoval na vojnu proti kapitalistick\u00e9mu svetu. Po\u013esko bolo pova\u017eovan\u00e9 za najpravdepodobnej\u0161ieho s\u00fapera v bud\u00facej konfront\u00e1cii. Kreme\u013e nezabudol na por\u00e1\u017eku \u010cervenej arm\u00e1dy pri Var\u0161ave v roku 1920 a sna\u017eil sa pomsti\u0165. Spr\u00e1vna chv\u00ed\u013ea pri\u0161la v roku 1939.<\/p>\n
1. septembra Hitler za\u010dal druh\u00fa svetov\u00fa vojnu, no ZSSR na rozdiel od nemeck\u00fdch o\u010dak\u00e1van\u00ed nenasmeroval svoje jednotky proti Po\u013esku. A\u017e ke\u010f si Stalin uvedomil, \u017ee Franc\u00fazsko a Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia nemaj\u00fa v \u00famysle akt\u00edvne bojova\u0165 proti Nemecku, rozhodol sa, \u017ee Druh\u00e9 spolo\u010denstvo je ods\u00faden\u00e9 na z\u00e1nik a je \u010das \u201epoda\u0165 pomocn\u00fa ruku bielorusk\u00fdm a ukrajinsk\u00fdm bratom\u201c.<\/p>\n
Koncentra\u010dn\u00e9 t\u00e1bory pre triednych nepriate\u013eov<\/strong><\/p>\n Lavrentij Berija sa 17. septembra 1939 obr\u00e1til na Vja\u010deslava Molotova so \u017eiados\u0165ou o vytvorenie \u00f4smich t\u00e1borov pre vojnov\u00fdch zajatcov a dvoch tranzitn\u00fdch t\u00e1borov v Kozelsku (BRSR) a Putivle (ZSSR) a v prvej l\u00ednii s Po\u013eskom. Koncentra\u010dn\u00e9 t\u00e1bory pre po\u013esk\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov, d\u00f4stojn\u00edkov a policajtov na \u00fazem\u00ed sovietskeho Bieloruska boli organizovan\u00e9 v \u017ditkovic\u00edch, Stolptsoch, Tsymkovychoch, Ozhehove, Radoshkovychy.<\/p>\n Konvojov\u00e9 jednotky NKVD mobilizovan\u00e9 v s\u00favislosti s \u201eoslobodzovac\u00edm \u0165a\u017een\u00edm\u201c mali str\u00e1\u017ei\u0165 v\u00e4z\u0148ov. Po\u013esk\u00fdch vojakov a \u0161t\u00e1tnych policajtov mali na \u0161t\u00e1tnu hranicu sprev\u00e1dza\u0165 \u201e\u0161peci\u00e1lne t\u00edmy\u201c zo streleck\u00fdch rot a jazdeck\u00fdch eskadr\u00f3nov. \u010castej\u0161ie v\u0161ak boli konvoje pohybuj\u00face sa na zbern\u00fdch miestach str\u00e1\u017een\u00e9 oddielmi sovietskych pohrani\u010dn\u00edkov.<\/p>\n Takto op\u00edsal situ\u00e1ciu po\u013esk\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov v septembri 1939 novin\u00e1r zo sovietskych nov\u00edn Krasnaja zvezda: \u201ePozeral som sa do tv\u00e1r\u00ed d\u00f4stojn\u00edkov stojacich na poli pri ceste. Na niektor\u00fdch tv\u00e1rach [\u2026] – z\u00fafalstvo U in\u00fdch ani strach z toho, \u010do sa stalo, nedok\u00e1zal potla\u010di\u0165 nen\u00e1vis\u0165. [\u2026] Potom boli v\u00e4zni zoraden\u00ed a veden\u00ed \u010falej. Kr\u00e1\u010dali vojensk\u00fdmi krokmi. A vpredu, v trojuholn\u00edku, s meden\u00fdmi havran\u00edmi zob\u00e1kmi na prilb\u00e1ch kr\u00e1\u010dali \u017eand\u00e1ri, akoby potvrdzovali koniec po\u013eskej vl\u00e1dy.\u201c<\/p>\n V bieloruskej Zaslavi sa nach\u00e1dzalo aj zhroma\u017edisko po\u013esk\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov. Pred p\u00e1r rokmi som n\u00e1hodou na\u0161iel po\u013esk\u00fa streleck\u00fa medailu ne\u010faleko usadlosti Chmelyvka v Zaslavi. Pred vojnou to bolo \u00fazemie BRSR. Ako dopadol artefakt pod Zaslavou? Potom sa formovala historick\u00e1 h\u00e1danka: po\u013esk\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov viedli po starej Rado\u0161kovitskej ceste do Zaslavi. Mo\u017eno sa po\u013esk\u00fd vojak, aby nepritiahol pozornos\u0165 NKVD, rozhodol zahodi\u0165 ocenenie?<\/p>\n Obyvatelia obce Shapovalo, kde bola pred vojnou str\u00e1\u017ena ve\u017ea Zboru po\u013eskej pohrani\u010dnej str\u00e1\u017ee, upozor\u0148ovali na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee po\u013esk\u00fdch pohrani\u010dn\u00edkov zajat\u00fdch 17. septembra 1939 zahnali do Zaslavi.<\/p>\n Do Zaslawa pod\u013ea spomienok miestnej obyvate\u013eky Alicie Millerovej i\u0161li aj d\u00f4stojn\u00edci po\u013eskej \u0161t\u00e1tnej pol\u00edcie zatknut\u00ed v pohrani\u010dnom meste Rakov. Okrem in\u00fdch tam bol aj jej otec. Volodymyr Lun dokon\u010dil sedem ro\u010dn\u00edkov, sl\u00fa\u017eil v arm\u00e1de a nesk\u00f4r nav\u0161tevoval policajn\u00fa \u0161kolu vo Ve\u013ek\u00fdch Mostoch. Potom bol prelo\u017een\u00fd do slu\u017eby v meste Molodechansk\u00fd okres ao \u0161es\u0165 mesiacov nesk\u00f4r bol policajt prelo\u017een\u00fd na hrani\u010dn\u00fd komisari\u00e1t s BRSR v Rakove. V auguste 1939 sa 31-ro\u010dn\u00fd policajt o\u017eenil s miestnym diev\u010da\u0165om.<\/p>\n \u201eNemci do Rakova nedorazili, ale Sovieti sem pri\u0161li 17. septembra. Mama povedala, \u017ee otec vybehol z domu v uniforme a be\u017eal na stanicu. Tam sa stretol s velite\u013eom Dzvankovsk\u00fdm, ktor\u00fd sp\u00e1lil tajn\u00e9 papiere, aby sa nedostali do r\u00fak nepriate\u013ea. \u010coskoro ich zatkli a odviezli do Z\u00e1slavi,\u201c spom\u00edna Alicia Miller.<\/p>\n Vlak na v\u00fdchod<\/strong><\/p>\n \u0164a\u017eko poveda\u0165, kde presne v Zaslavi boli v septembri 1939 po\u013esk\u00ed vojnov\u00ed zajatci. Nezachovali sa \u017eiadne dokumenty. D\u00e1 sa predpoklada\u0165, \u017ee boli umiestnen\u00ed ved\u013ea pos\u00e1dky 15. pohrani\u010dnej jednotky na \u017eelezni\u010dnej stanici \u201eBieloruska\u201c, n\u00e1sledne poslan\u00ed do Minska a n\u00e1sledne do t\u00e1borov. Podobn\u00e1 situ\u00e1cia bola aj na \u00fazem\u00ed ZSSR. Pod\u013ea sovietskych dokumentov bolo len 19. septembra 1939 dodan\u00fdch a\u017e 17 e\u0161al\u00f3nov so zajatcami Po\u013eskej arm\u00e1dy na miesto 19. div\u00edzie Olev pohrani\u010dn\u00fdch vojsk NKVD ZSSR.<\/p>\n Z koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov vytvoren\u00fdch na hraniciach do t\u00e1borov po\u013esk\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov ich na v\u00fdchod transportovali \u017eeleznicou. Jeden zo sovietskych \u017eelezni\u010diarov op\u00edsal tieto udalosti takto: \u201eV tom \u010dase som pracoval ako ru\u0161\u0148ovodi\u010d oddielu parn\u00fdch ru\u0161\u0148ov v Minsku. Od druhej polovice septembra do za\u010diatku okt\u00f3bra 1939 som vozil vlaky z bur\u017eo\u00e1zneho Po\u013eska zo stanice Baranovi\u010di do Minska a Smolenska. Z Minska sme odi\u0161li z n\u00e1kladnej stanice pr\u00e1zdnym vlakom s mre\u017eami v okn\u00e1ch. Boli tam aj te\u013eat\u00e1 bez okien. [\u2026] V Baranovi\u010di d\u00f4stojn\u00edci NKVD nalo\u017eili do t\u00fdchto vag\u00f3nov po\u013esk\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov a my sme sa vr\u00e1tili do Minska na n\u00e1kladn\u00fa stanicu. V\u017edy sme dostali zelen\u00fa. [\u2026] V strojovni, tam aj sp\u00e4\u0165 n\u00e1s neust\u00e1le sprev\u00e1dzal d\u00f4stojn\u00edk NKVD. [\u2026] Na n\u00e1kladnej stanici v Minsku nabehli \u201elieviky\u201c, do ktor\u00fdch ako sle\u010fov v kadiach napchali \u013eud\u00ed a odviezli ich do v\u00e4zenia v Minsku. [\u0437 \u0440\u0443\u043a\u043e\u043f\u0438\u0441\u0443 \u0441\u043f\u043e\u0433\u0430\u0434\u0456\u0432, \u044f\u043a\u0456 \u0454 \u0443 \u0432\u043b\u0430\u0441\u043d\u043e\u0441\u0442\u0456 \u0430\u0432\u0442\u043e\u0440\u0430, \u2013 \u0440\u0435\u0434.].<\/p>\n Katynsk\u00e1 trag\u00e9dia<\/strong><\/p>\n Osud po\u013esk\u00fdch vojakov a policajtov bol v\u00e4\u010d\u0161inou tragick\u00fd, v\u00e4\u010d\u0161ina z nich bola na jar 1940 zastrelen\u00e1. In\u00ed mali viac \u0161\u0165astia. T\u00ed, ktor\u00ed pre\u017eili pr\u00e1cu v baniach alebo kame\u0148olomoch, sa po nemeckom \u00fatoku na ZSSR v\u00e4\u010d\u0161inou pridali k Andersovej arm\u00e1de a opustili \u201ekrajinu nikoho\u201c, aby pokra\u010dovali v boji proti Nemecku.<\/p>\n \u201eNesk\u00f4r, po vojne, sa medzi nami strojn\u00edkmi hovorilo o t\u00fdchto predvojnov\u00fdch rokoch [\u0434\u0430\u0442\u043e\u044e \u043f\u043e\u0447\u0430\u0442\u043a\u0443 \u0432\u0456\u0439\u043d\u0438 \u0433\u0440\u043e\u043c\u0430\u0434\u044f\u043d\u0438 \u0421\u0420\u0421\u0420 \u0432\u0432\u0430\u0436\u0430\u043b\u0438 \u043d\u0430\u043f\u0430\u0434 \u0422\u0440\u0435\u0442\u044c\u043e\u0433\u043e \u0420\u0430\u0439\u0445\u0443 \u0432 \u0447\u0435\u0440\u0432\u043d\u0456 1941 \u0440\u043e\u043a\u0443, \u2013 \u0440\u0435\u0434.]. Jeden m\u00f4j dobr\u00fd priate\u013e mi vo ve\u013ekom tajomstve povedal, \u017ee berie po\u013esk\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov do Kozelska. Bol tam t\u00e1bor. Nach\u00e1dza sa na \u017eelezni\u010dnej trati Tula-Smolensk, 250 kilometrov severov\u00fdchodne od Smolenska. A zo Smolenska v\u00e4z\u0148ov odv\u00e1\u017eali \u201elievikmi\u201c do Katynsk\u00e9ho lesa a tam ich strie\u013eali. Ako poznamenal, i\u0161lo o radov\u00fd po\u013esk\u00fd vojensk\u00fd person\u00e1l, najm\u00e4 podd\u00f4stojn\u00edkov a z\u00e1lo\u017en\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, predstavite\u013eov inteligencie, ktor\u00ed boli za\u010diatkom septembra 1939 mobilizovan\u00ed do arm\u00e1dy,\u201c uviedol spom\u00ednan\u00fd vodi\u010d.<\/p>\n Katy\u0148 nebola jedin\u00fdm miestom, kde bo\u013e\u0161evici vyhladzovali po\u013esk\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov. Velite\u013e pol\u00edcie z Rakova Kazimierz Dzwonkowski bol prevezen\u00fd zo Zas\u0142awa do Minska a odtia\u013e do t\u00e1bora Ostashkowski, kde boli zadr\u017eiavan\u00ed b\u00fdval\u00ed d\u00f4stojn\u00edci po\u013eskej \u0161t\u00e1tnej pol\u00edcie. V apr\u00edli a\u017e m\u00e1ji 1940 boli v\u00e4zni tohto t\u00e1bora zastrelen\u00ed vo v\u00e4znici v Kalinine (dnes Tver) a pochovan\u00ed ne\u010faleko mesta Mednoye. Medzi viac ako 6000 obe\u0165ami boli aj policajti z Rakova. Policajt Wlodzimierz Lun bol uv\u00e4znen\u00fd v Molodechne vo Vilniuse a 9. m\u00e1ja 1940 bol prevezen\u00fd do Minska, kde sa jeho stopy str\u00e1caj\u00fa.<\/p>\n Celkovo bolo deportovan\u00fdch asi 125 000 po\u013esk\u00fdch vojakov, policajtov a predstavite\u013eov \u010fal\u0161\u00edch slu\u017eieb.<\/p>\n Preklad z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n Text vy\u0161iel v r\u00e1mci projektu spolupr\u00e1ce medzi nami a po\u013esk\u00fdm \u010dasopisom Nowa Europa Wschodnia.<\/em><\/p>\n Predch\u00e1dzaj\u00face \u010dl\u00e1nky projektu: Ukrajina \u2013 E\u00da: hor\u00faci koniec rokovan\u00ed, Ukrajina \u2013 \u00fatek pred v\u00fdberom, V\u00fdchodn\u00e9 partnerstvo po arabsk\u00fdch revol\u00faci\u00e1ch, V krivom zrkadle, Opovrhovan\u00fd, Luka\u0161enko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom , Klob\u00e1sa je klob\u00e1sa, M\u00f4j \u013dvov, Putin na galej\u00e1ch, Polostrov strachu, Ukrajina bola vyn\u00e1jden\u00e1 na v\u00fdchode, Nov\u00fd star\u00fd objav, A malo to by\u0165 tak\u00e9 kr\u00e1sne, Novoro\u010dn\u00fd dar\u010dek pre Rusko, Mali by sme diskutova\u0165 o hist\u00f3rii, Minsk bezv\u00fdchodiskov\u00e1 situ\u00e1cia<\/em><\/p>\n