Nebolo potrebn\u00e9 by\u0165 vynikaj\u00facim politick\u00fdm analytikom, aby sme v predve\u010der volieb do Bundestagu predpovedali, \u017ee bud\u00facu vl\u00e1du v Nemecku bude spolo\u010dne tvori\u0165 konzervat\u00edvny blok Kres\u0165anskodemokratickej \u00fanie (CDU) a Kres\u0165ansko-soci\u00e1lnej \u00fanie (CSU) spolu so Soci\u00e1lnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). Nie je to prv\u00fdkr\u00e1t, \u010do vzniklo tak\u00e9 zdanlivo neprirodzen\u00e9 spojenectvo \u013eavice a pravice, „\u010dervenej“ a „\u010diernej“ (pod\u013ea farby stran\u00edckych transparentov). Jeho premi\u00e9ra sa uskuto\u010dnila u\u017e v roku 1966. Koal\u00edcia kres\u0165ansk\u00fdch demokratov a soci\u00e1lnych demokratov sa vtedy naz\u00fdvala „ve\u013ek\u00e1“, preto\u017ee ju tvorili dve takzvan\u00e9 \u013eudov\u00e9 strany, preto\u017ee boli najmas\u00edvnej\u0161ie. Vtedaj\u0161\u00ed spolkov\u00fd kancel\u00e1r Kurt Georg Kiesinger mal \u0165a\u017ek\u00fa \u00falohu riadi\u0165 tak\u00fato „neprirodzen\u00fa entitu“. Preto bol jeho post kancel\u00e1ra rekordne kr\u00e1tky – iba tri roky.<\/p>\n
Po tomto ne\u00faspe\u0161nom politickom experimente sa Nemci takmer \u0161tyri desa\u0165ro\u010dia vyh\u00fdbali obnoveniu „\u010derveno-\u010diernej“ koal\u00edcie. A pr\u00e1ve v roku 2005 musela Angela Merkelov\u00e1 urobi\u0165 tento n\u00faten\u00fd krok vo svojom prvom kancel\u00e1rskom \u00farade. Potom bolo jednoduch\u0161ie spoji\u0165 dve politick\u00e9 zvierat\u00e1 r\u00f4znych druhov do jedn\u00e9ho postroja, preto\u017ee sa to takmer stalo zvykom. „Ve\u013ek\u00e1 koal\u00edcia“ vznikla v roku 2013 a potom v roku 2018. Na \u010dele s tou istou Merkelovou. Navy\u0161e, zaka\u017ed\u00fdm jedna aj druh\u00e1 koal\u00edcia s\u013e\u00fabili, \u017ee u\u017e nikdy viac. Ale osud mal na to svoje pl\u00e1ny a ona vie, ako si vybra\u0165 n\u00e1stroje, aby sa prin\u00fatila posl\u00facha\u0165.<\/p>\n
Tentoraz, po pred\u010dasn\u00fdch parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch, ktor\u00e9 sa konali 23. febru\u00e1ra, star\u00ed „horliv\u00ed priatelia“ nemali in\u00fa mo\u017enos\u0165, ako vytvori\u0165 „ve\u013ek\u00fa koal\u00edciu“. Aj ke\u010f ho dnes mo\u017eno nazva\u0165 „ve\u013ek\u00fdm“ ve\u013emi podmiene\u010dne, sk\u00f4r ako poctu politick\u00fdm trad\u00edci\u00e1m. Preto\u017ee SPD u\u017e zjavne ne\u0165ah\u00e1 za „\u013eudov\u00fa stranu“, vzh\u013eadom na volebn\u00fa podporu. A teraz CDU\/CSU str\u00e1ca aj tak\u00fdto \u010destn\u00fd \u0161tat\u00fat. Preto\u017ee v\u0161etky karty star\u00fdch dobr\u00fdch str\u00e1n preru\u0161uj\u00fa nov\u00e1\u010dikovia a predov\u0161etk\u00fdm pravicov\u00e1 populistick\u00e1 prokreme\u013esk\u00e1 Alternat\u00edva pre Nemecko (AfD), ktor\u00e1 si v krajine z\u00edskava \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161iu popularitu, \u010do n\u00e1s nem\u00f4\u017ee len rozru\u0161i\u0165.<\/p>\n
Na\u0161\u0165astie v \u010dase \u013eudov\u00e9ho hlasovania AfD e\u0161te nedosiahla vrchol svojej volebnej popularity. Hlasy boli rozdelen\u00e9 takto: CDU\/CSU \u2013 28,6 % (blok z\u00edskal 208 zo 630 kresiel v Bundestagu), AfD \u2013 20,8 % (152 kresiel). SPD \u2013 16,4 % (120 kresiel), Aliancia 90 \/ Zelen\u00ed \u2013 11,6 % (85 kresiel), \u013davicov\u00e1 strana \u2013 8,8 % (64 kresiel). Ostatn\u00e9 politick\u00e9 sily vr\u00e1tane liber\u00e1lnej Slobodnej demokratickej strany (FDP), ako aj \u013eavicovo populistickej \u00danie Sarah Wagenknechtovej (SSU) neprekro\u010dili 5-percentn\u00fa hranicu, tak\u017ee v novom Bundestagu nebud\u00fa zast\u00fapen\u00e9.<\/p>\n
Hadekovci tak spolu so soci\u00e1lnymi demokratmi z\u00edskali 328 parlamentn\u00fdch kresiel, \u010do sta\u010dilo na z\u00edskanie parlamentnej v\u00e4\u010d\u0161iny (316 kresiel). Rokovania o vytvoren\u00ed koal\u00edcie sa ofici\u00e1lne za\u010dali 13. marca 2025, neofici\u00e1lne bezprostredne po vo\u013eb\u00e1ch. Intrigou pred vyhl\u00e1sen\u00edm kone\u010dn\u00fdch v\u00fdsledkov bolo, ko\u013eko str\u00e1n sa dostane do Bundestagu. Ke\u010f\u017ee liber\u00e1lom a \u013eavicov\u00fdm populistom Sarah Wagenknechtovej ch\u00fdbalo menej ako jedno percento na prekonanie volebnej bari\u00e9ry, ich pr\u00edpadn\u00e9 kresl\u00e1 boli rozdelen\u00e9 medzi v\u00ed\u0165azn\u00e9 strany. Na vytvorenie vl\u00e1dnej koal\u00edcie preto sta\u010dili dve strany. A „zelen\u00ed“ ako potenci\u00e1lni \u00fa\u010dastn\u00edci boli z koal\u00edcie vynechan\u00ed.<\/p>\n
Koali\u010dn\u00e9 konzult\u00e1cie boli tentokr\u00e1t pomerne r\u00fdchle, trvali necel\u00fd mesiac, hoci niekedy sa proces formovania nemeckej vl\u00e1dy pre vo\u013eby oneskor\u00ed o mesiace \u2013 o \u0161es\u0165 mesiacov, alebo aj viac. To v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee tentoraz boli rokovania jednoduch\u00e9. Zasv\u00e4tenci tvrdia, \u017ee nieko\u013ekokr\u00e1t boli na pokraji zr\u00fatenia. A len okolnosti v Nemecku, v Eur\u00f3pskej \u00fanii a vo svete prin\u00fatili potenci\u00e1lne koal\u00edcie k zodpovednosti, zmierneniu prehnan\u00fdch amb\u00edci\u00ed a h\u013eadan\u00ed sp\u00f4sobov kompromisu.<\/p>\n
O ak\u00fdch okolnostiach hovor\u00edme? Na medzin\u00e1rodnej \u00farovni ide predov\u0161etk\u00fdm o \u00fato\u010dn\u00fa vojnu Ruska v Ukrajine. Po strate tak\u00e9ho siln\u00e9ho vojensk\u00e9ho spojenca, ak\u00fdm s\u00fa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty, sa nemeck\u00e1 podpora, predov\u0161etk\u00fdm ozbrojen\u00e1, stala pre Ukrajinu \u017eivotne d\u00f4le\u017eitou. Friedrich Merz, hoci bol st\u00e1le v opoz\u00edcii, v\u017edy obhajoval posilnenie vojenskej podpory pre Ukrajinu, tak\u017ee teraz m\u00e1 v ruk\u00e1ch karty, len potrebuje zmeni\u0165 svoje hypotetick\u00e9 kancel\u00e1rske miesto na skuto\u010dn\u00e9. A na to bolo potrebn\u00e9 \u010do najsk\u00f4r dokon\u010di\u0165 koali\u010dn\u00e9 rokovania, vytvori\u0165 kabinet a schv\u00e1li\u0165 ho Bundestag. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 me\u0161kania tu bude pre Ukrajincov odrazen\u00fd krvou a slzami.<\/p>\n
Druh\u00fdm zahrani\u010dnopolitick\u00fdm probl\u00e9mom je nepredv\u00eddate\u013en\u00fd Donald Trump. Coln\u00e9 vojny, ktor\u00e9 vyhl\u00e1sil, zavedenie a n\u00e1sledn\u00e9 odlo\u017eenie vysok\u00fdch coln\u00fdch sadzieb maj\u00fa mimoriadne negat\u00edvny vplyv na svetov\u00fa ekonomiku ako celok a na nemeck\u00e9, exportne orientovan\u00e9,Ma.<\/p>\n
Na \u00farovni Eur\u00f3pskej \u00fanie bude musie\u0165 Berl\u00edn vyrie\u0161i\u0165 aj mnoh\u00e9 probl\u00e9my, a to aj v oblasti vojenskej pomoci Ukrajine a pred\u013a\u017eenia protirusk\u00fdch sankci\u00ed. To je v prvom rade prokreme\u013esk\u00e1 poz\u00edcia Srbska a Ma\u010farska. Ale nie v\u0161etko je tak\u00e9 hladk\u00e9 aj s in\u00fdmi krajinami. Kr\u00e1sne hesl\u00e1 o „koal\u00edcii ochotn\u00fdch“ s\u00fa teraz len sloganmi. Nemecko mus\u00ed uk\u00e1za\u0165 svoje vodcovstvo, aby ich naplnilo skuto\u010dn\u00fdm v\u00fdznamom. A nejde len o starostlivos\u0165 o Ukrajinu, ale aj o celoeur\u00f3psku bezpe\u010dnos\u0165, v ktorej bud\u00fa teraz Ukrajinci zohr\u00e1va\u0165 k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu. Samozrejme, ak ich Eur\u00f3pania vyzbrojia v\u010das a spo\u013eahlivo.<\/p>\n
Naj\u0165a\u017e\u0161\u00ed boj v\u0161ak \u010dak\u00e1 nov\u00fa nemeck\u00fa vl\u00e1du na n\u00e1rodnej \u00farovni. Kres\u0165ansk\u00ed demokrati (a napokon my, Ukrajinci) mali obrovsk\u00e9 \u0161\u0165astie, \u017ee vo\u013eby sa konali celkom na\u010das. Preto\u017ee nesk\u00f4r, po celon\u00e1rodnom vyjadren\u00ed v\u00f4le, za\u010dalo hodnotenie v\u00ed\u0165azov r\u00fdchlo klesa\u0165 a „Alternat\u00edva pre Nemecko“ za\u010dala r\u00e1s\u0165 nemenej r\u00fdchlo.<\/p>\n
Ke\u010f CDU\/CSU a SPD 9. apr\u00edla kone\u010dne ozn\u00e1mili vytvorenie vl\u00e1dnej koal\u00edcie, vy\u0161li najavo \u0161okuj\u00face v\u00fdsledky nov\u00e9ho prieskumu verejnej mienky, ktor\u00fd uskuto\u010dnil in\u0161tit\u00fat Ipsos. Pod\u013ea nich je 25 % nemeck\u00fdch ob\u010danov pripraven\u00fdch voli\u0165 AfD, zatia\u013e \u010do len 24 % je pripraven\u00fdch voli\u0165 konzervat\u00edvny blok CDU\/CSU. A to je najni\u017e\u0161\u00ed ukazovate\u013e popularity tejto politickej sily v celej hist\u00f3rii jej existencie. SPD je na tre\u0165om mieste s v\u00fdsledkom 15%.<\/p>\n
Podar\u00ed sa Friedrichovi Merzovi a jeho strane prelomi\u0165 tento ne\u0161\u0165astn\u00fd sociologick\u00fd trend? D\u00fafajme, \u017ee \u00e1no. Ute\u0161ujme sa my\u0161lienkou, \u017ee tak\u00e9to n\u00e1lady s\u00fa len v\u00fdsledkom do\u010dasn\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed v Nemecku, v\u00fdsledkom pr\u00e1ce skrytej kreme\u013eskej propagandy. A tie\u017e – teroristick\u00e9 \u010diny vyprovokovan\u00e9 Krem\u013eom v Nemecku.<\/p>\n