V dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed sedeli „Ukrajinci“ a „Poliaci“ na stoli\u010dk\u00e1ch, ktor\u00e9 st\u00e1li ved\u013ea seba. I\u0161li sme po rovnak\u00fdch cest\u00e1ch. Nakoniec v\u0161ak dosiahli in\u00e9 v\u00fdsledky. Tv\u00e1r „dlh\u00e9ho“ storo\u010dia definovala Ve\u013ek\u00e1 franc\u00fazska revol\u00facia (1789), ako aj napoleonsk\u00e9 vojny (1799-1815), ktor\u00e9 sa stali ak\u00fdmsi tranzitom v\u00fddobytkov revol\u00facie. Po\u013esk\u00e9 hnutie fungovalo v tejto oblasti lep\u0161ie ako ukrajinsk\u00e9 a organickej\u0161ie sa prisp\u00f4sobilo s\u00fa\u010dasnej realite, vyu\u017eilo nov\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti. Poliaci z\u00edskali \u0161t\u00e1t na za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia, vytvorili monopol na interpret\u00e1ciu historick\u00fdch udalost\u00ed v regi\u00f3ne. Tie\u017e udalosti s\u00favisiace s na\u0161imi \u00fazemiami. Aj ke\u010f spr\u00e1vnos\u0165 jednotliv\u00fdch interpret\u00e1ci\u00ed vyvol\u00e1va ot\u00e1zky.<\/p>\n
To bol pr\u00edpad novembrov\u00e9ho povstania v 30. rokoch 19. storo\u010dia a janu\u00e1rov\u00e9ho povstania v 60. rokoch 19. storo\u010dia. Ich \u00fa\u010dastn\u00edci sa odvol\u00e1vali na rozdelenie Po\u013esko-litovsk\u00e9ho spolo\u010denstva a chceli tento \u0161t\u00e1t o\u017eivi\u0165, ale to neznamen\u00e1, \u017ee hovor\u00edme o Poliakoch. Po\u013esko-litovsk\u00e9 spolo\u010denstvo nebolo v\u00fdlu\u010dne po\u013esk\u00fdm \u0161t\u00e1tom. Udalosti spom\u00ednan\u00fdch povstan\u00ed sa net\u00fdkali len po\u013esk\u00fdch dej\u00edn a neodohr\u00e1vali sa v\u00fdlu\u010dne na po\u013esk\u00fdch \u00fazemiach. Poliaci v dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed, podobne ako Ukrajinci dnes, boli tv\u00e1rou demokracie, symbolom boja proti imperializmu. Preto s\u00fa s nimi tieto povstania spojen\u00e9, ale nie v\u0161etko je jasn\u00e9.<\/p>\n
Vojaci, vedec a mlad\u00fd mu\u017e<\/strong><\/p>\n V roku 1906 zomrel vo \u013dvove Szymon Szyd\u0142owski. Urobil vojensk\u00fa kari\u00e9ru, mal d\u00f4stojn\u00edcku hodnos\u0165 a bol so vzne\u0161en\u00fdm rusk\u00fdm gener\u00e1lom. Pravdepodobne mu dokonca zachr\u00e1nil \u017eivot. Napriek tomu str\u00e1vil v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota Shidlovsk\u00e9ho pod fikt\u00edvnymi menami, bol n\u00faten\u00fd sa skr\u00fdva\u0165. Zakladate\u013e Zoologick\u00e9ho m\u00fazea \u013dvovskej univerzity Benedikt Dybowski \u017eil takmer 100 rokov a cel\u00fd \u017eivot sa venoval v\u00fdskumnej \u010dinnosti. Dokonca premenil svoje vyhnanstvo na v\u00fdskumn\u00fa exped\u00edciu. Teraz je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z prv\u00fdch a najautoritat\u00edvnej\u0161\u00edch v\u00fdskumn\u00edkov jazera Bajkal. Makar Dragomiretsky zahynul v bitke v okol\u00ed mesta Sieradz. Predt\u00fdm utrpel 30 zranen\u00ed. Mal 21 rokov. \u010co ich sp\u00e1ja? V\u0161etci boli \u00fa\u010dastn\u00edkmi protiimperi\u00e1lneho povstania v rokoch 1863-1864.<\/p>\n Naz\u00fdvaj\u00fa sa po\u013esk\u00ed rebeli. Prejav sa v\u0161ak t\u00fdkal modern\u00fdch ukrajinsk\u00fdch, po\u013esk\u00fdch a dokonca aj bielorusk\u00fdch a litovsk\u00fdch \u00fazem\u00ed. Je tie\u017e zn\u00e1me ako Janu\u00e1rov\u00e9 povstanie (za\u010diatok 16. janu\u00e1ra 1863) a niektor\u00e9 nuansy tejto udalosti si zasl\u00fa\u017eia osobitn\u00fa pozornos\u0165. Napr\u00edklad \u0160idlovskij bol litovsk\u00fdm vlastencom a svoju krajinu ve\u013emi miloval. Stredobodom jeho sveta je Litva. Aj ke\u010f v \u00fanii s Po\u013eskom. Jedn\u00fdm z Szyd\u0142owsk\u00e9ho obr\u00e1zkov je, ke\u010f dr\u017e\u00ed vlajku s erbmi Po\u013eska, Litvy a Ruska. Dragomiretsky sa narodil na ukrajinsk\u00fdch \u00fazemiach. Rovnako ako Andrij Poteb\u0148a je tie\u017e \u00fa\u010dastn\u00edkom povstania a bratom lingvistu a profesora Charkovskej univerzity Oleksandra Potebnyu.<\/p>\n Po\u013esk\u00e1 a rusk\u00e1 krv sa leje…<\/strong><\/p>\n Andriy Potebnya sa narodil ne\u010faleko Romn\u00e9ho (Sumsk\u00e1 oblas\u0165), vojensk\u00e9 vzdelanie z\u00edskal v Petrohrade. V\u0161etko nasved\u010dovalo budovaniu \u00faspe\u0161nej kari\u00e9ry d\u00f4stojn\u00edka. Mlad\u00fd mu\u017e v\u0161ak komunikoval s \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed boli vo\u010di autokracii skeptick\u00ed, a prijal tieto my\u0161lienky. Za\u010dal sa prejav t\u00fdch, ktor\u00ed boli nespokojn\u00ed s politikou c\u00e1ra a \u00farady toto hnutie brut\u00e1lne potla\u010dili, zaoberali sa \u00fa\u010dastn\u00edkmi. Potebnya sa postavil na stranu povstalcov. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 ho pob\u00faril rozsudok na poni\u017euj\u00facu smr\u0165 kv\u00f4li slu\u010dke d\u00f4stojn\u00edkov Petra Slyvyck\u00e9ho, Franciszka Rostkowsk\u00e9ho a \u010fal\u0161\u00edch, hoci ich \u00fa\u010das\u0165 na povstan\u00ed nebola preuk\u00e1zan\u00e1. Verdikt schv\u00e1lil cis\u00e1rsky guvern\u00e9r gener\u00e1l Liders a po chv\u00edli bol zabit\u00fd v jednom z parkov vo Var\u0161ave. Bol to Potebnya, kto strie\u013eal. Potom sa skryl a odi\u0161iel do Lond\u00fdna. Nesk\u00f4r sa v\u0161ak vr\u00e1til a pokra\u010doval v boji proti re\u017eimu.<\/p>\n Vo Var\u0161ave Potebnya vydal v\u00fdzvu: „Po\u013esk\u00e1 krv sa leje, rusk\u00e1 krv sa leje.“ Vyzval vojakov ruskej arm\u00e1dy, aby podporili povstalcov v snahe zmeni\u0165 tyransk\u00fa vl\u00e1du. Poh\u013eadnica sa roz\u0161\u00edrila. Na\u0161li ju po\u010das prehliadok. Potebnya neprestal bojova\u0165. V jednej z bitiek bol zranen\u00fd a na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no zomrel. Andrij Potebnya sa pr\u00edli\u0161 nenechal ob\u00eds\u0165 pr\u00eds\u013eubmi p\u00f4dy ako „bezpodmiene\u010dn\u00e9ho majetku“ a „ve\u010dn\u00e9ho dedi\u010dstva“ „orn\u00e9ho \u013eudu“, ako povedali ideol\u00f3govia povstania. Pre neho to v\u0161etko za\u010dalo odplatou za krivdy arm\u00e1dy. Okrem Andrija Potebnyu a Makara Dragomiretsk\u00e9ho bol \u00fa\u010dastn\u00edkom janu\u00e1rov\u00e9ho povstania aj Ivan Ne\u010daj, „otec“. Lek\u00e1r z regi\u00f3nu Kholm, ktor\u00fd vytvoril oddiel Ukrajincov a Poliakov.<\/p>\n Kon\u0161tant\u00edn (Kastus) Kalinovskij bol tie\u017e \u00fa\u010dastn\u00edkom povstania v rokoch 1863-1864. Je absolventom Petrohradskej univerzity, pr\u00e1vnikom a vodcom „po\u013esk\u00e9ho“ povstania v Bielorusku, jedn\u00fdm z inici\u00e1torov prv\u00fdch nov\u00edn v bieloruskom. Uvedomel\u00ed Bielorusi ako s\u00fa\u010das\u0165 pluku Kalinouski dnes br\u00e1nia Ukrajinu pred ruskou agresiou v radoch ozbrojen\u00fdch s\u00edl Ukrajiny.<\/p>\n Na zaveden\u00e9 stupne<\/strong><\/p>\n Po rozdelen\u00ed Po\u013esko-litovsk\u00e9ho spolo\u010denstva (koniec. XVIII. storo\u010die) v\u00e4\u010d\u0161ina modern\u00fdch ukrajinsk\u00fdch a po\u013esk\u00fdch kraj\u00edn bola s\u00fa\u010das\u0165ou Romanovskej r\u00ed\u0161e a Habsburskej r\u00ed\u0161e. V oboch pr\u00edpadoch sa predstavitelia po\u013esk\u00e9ho hnutia stali podporovate\u013emi boja a zmeny. Vyva\u017eovali komunik\u00e1ciuto s cis\u00e1rskou spr\u00e1vou a pokusmi o obnovenie vlastn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Vodcovia po\u013esk\u00e9ho hnutia boli v Napoleonovej arm\u00e1de, mali vys\u0165ahovaleck\u00e9 centr\u00e1, presadzovali a presadzovali my\u0161lienku vlastn\u00e9ho n\u00e1roda. Vyrovnali sa tak v „patchworkovej“ r\u00ed\u0161i cis\u00e1ra, ako aj v archaickej a krvavej r\u00ed\u0161i c\u00e1ra. V dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed sa po\u013esk\u00e9 hnutie stalo symbolom n\u00e1rodn\u00e9ho boja.<\/p>\n S Habsburgovcami je to jednoduch\u0161ie \u2013 to plat\u00ed aj pre ukrajinsk\u00e9 hnutie: existovala mo\u017enos\u0165 parlamentn\u00e9ho zast\u00fapenia, budovania kari\u00e9ry bez odn\u00e1rodnenia. Ani Ukrajinci, ani Poliaci nemali dial\u00f3g s Romanovcami. Povstanie Tadeusza Ko\u015bciuszka (1794), novembrov\u00e9 povstanie v 30. rokoch 19. storo\u010dia a janu\u00e1rov\u00e9 povstanie v 60. rokoch 19. storo\u010dia sa odohr\u00e1vaj\u00fa na \u00fazemiach vtedaj\u0161ej Ruskej r\u00ed\u0161e. Kv\u00f4li ch\u00fdbaj\u00facemu mechanizmu na pr\u00e1vnu ochranu svojich z\u00e1ujmov. Kv\u00f4li nemo\u017enosti zorganizova\u0165 aj tie najnaivnej\u0161ie podujatia. \u00darady nielen ignorovali hlas n\u00e1rodn\u00fdch hnut\u00ed, ale ho prehlu\u0161ovali. Najm\u00e4 \u00fastami a rukami „odv\u00e1\u017enych b\u00e1snikov“. Imperialista Pu\u0161kin ods\u00fadil povstanie v roku 1830 a Lermontov slovom i skutkom u\u0161krtil slobodomyse\u013en\u00e9 n\u00e1rody Kaukazu a prin\u00fatil ich „dobrovo\u013ene“ vst\u00fapi\u0165 do Ruskej r\u00ed\u0161e. Pr\u00edtomnos\u0165 t\u00fdchto post\u00e1v v 21. storo\u010d\u00ed by „SVO“ poskytla \u010fal\u0161\u00edch dvoch tvrdohlav\u00fdch podporovate\u013eov.<\/p>\n Usporiadan\u00fd svet Habsburgovcov a donucovaciu repres\u00edvnu realitu Romanovcov za\u017e\u00edvali postavy ukrajinsk\u00e9ho aj po\u013esk\u00e9ho hnutia v dev\u00e4tn\u00e1stom a dvadsiatom storo\u010d\u00ed. Boli to odli\u0161n\u00e9, ale vz\u00e1jomne prepojen\u00e9 svety, kde Ukrajinci a Poliaci pochopili svoju vlastn\u00fa identitu a budovali n\u00e1rodn\u00e9 projekty. S\u00fa\u010das\u0165ou boja boli aj povstania v 30. a 60. rokoch 19. storo\u010dia. Je \u0165a\u017ek\u00e9 ich zaradi\u0165 medzi jedno n\u00e1rodn\u00e9 hnutie, ale sp\u00e1jaj\u00fa sa s po\u013esk\u00fdm. Hoci vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9 pr\u00edklady spochyb\u0148uj\u00fa kategorick\u00fa povahu tak\u00e9hoto pos\u00fadenia.<\/p>\n Povstalci mali heslo „Za na\u0161u a va\u0161u slobodu“. Zauj\u00edmav\u00fd mobiliza\u010dn\u00fd slogan, ale len pre ur\u010dit\u00e9 kateg\u00f3rie. Obozn\u00e1men\u00fd s my\u0161lienkami Ve\u013ekej franc\u00fazskej revol\u00facie. Na \u00fazem\u00ed b\u00fdval\u00e9ho Po\u013esko-litovsk\u00e9ho spolo\u010denstva, ktor\u00e9 boli v dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed s\u00fa\u010das\u0165ou r\u00f4znych \u0161t\u00e1tov, to nerezonovalo. Ide\u00e1ly slobody a hodnoty n\u00e1roda zostali pre obrovsk\u00e9 mno\u017estvo \u013eud\u00ed nepochopite\u013en\u00e9. V\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013estva neza\u0161la pr\u00edli\u0161 \u010faleko v tom, ktor\u00fd vl\u00e1dca m\u00e1 by\u0165 po ruke. Povstanie zostalo v\u00fdkonom aristokracie, d\u00f4stojn\u00edkov a intelektu\u00e1lov. Nielen Ukrajinci, ale aj ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 po\u013eskej komunity bola \u013eahostajn\u00e1 k v\u00fdkrikom a \u010dinom povstalcov. Preto by sa limit v hodnoten\u00ed podporovate\u013ea\/odporcu povstania nemal h\u013eada\u0165 v n\u00e1rodnej rovine. Tieto procesy nemo\u017eno pochopi\u0165 pomocou \u010diernobielej matrice. Je potrebn\u00e9 ich \u0161tudova\u0165 a zv\u00e1\u017ei\u0165.<\/p>\n Ukrajina ani Po\u013esko v \u010dase spom\u00ednan\u00fdch povstan\u00ed neexistovali. Ukrajinsk\u00e9 hnutie, rovnako ako po\u013esk\u00e9 hnutie, bolo v \u0161t\u00e1diu formovania. Toto je surov\u00e9 cesto, neboli tam \u017eiadne kon\u0161tanty. Preto je povstanie v 60. rokoch 19. storo\u010dia st\u00e1le hnut\u00edm, v ktorom \u013eudia r\u00f4zneho etnick\u00e9ho p\u00f4vodu (Ukrajinci, Poliaci, Litov\u010dania, Bielorusi) bojovali bok po boku za obnovu Po\u013esko-litovsk\u00e9ho spolo\u010denstva. Odol\u00e1vali archaickej a krutosti r\u00ed\u0161e Romanovcov. Bojovali za liberaliz\u00e1ciu a demokratiz\u00e1ciu \u017eivota, za univerz\u00e1lne hodnoty. V\u0161etci boli \u00fa\u010dastn\u00edkmi janu\u00e1rov\u00e9ho povstania \u2013 nie toho „po\u013esk\u00e9ho“. Ak sa nevzd\u00e1te svojej vlastnej hist\u00f3rie, bude to \u00fa\u010delnej\u0161ie. \u00da\u010delnej\u0161ie a spr\u00e1vnej\u0161ie.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" V dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed sedeli „Ukrajinci“ a „Poliaci“ na stoli\u010dk\u00e1ch, ktor\u00e9 st\u00e1li ved\u013ea seba. I\u0161li sme po rovnak\u00fdch cest\u00e1ch. Nakoniec v\u0161ak dosiahli in\u00e9 v\u00fdsledky. Tv\u00e1r „dlh\u00e9ho“ storo\u010dia definovala Ve\u013ek\u00e1 franc\u00fazska revol\u00facia (1789), ako aj napoleonsk\u00e9 vojny (1799-1815), ktor\u00e9 sa stali ak\u00fdmsi tranzitom v\u00fddobytkov revol\u00facie. Po\u013esk\u00e9 hnutie fungovalo v tejto oblasti lep\u0161ie ako ukrajinsk\u00e9 a organickej\u0161ie sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":32855,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[463,21,274,12,6],"class_list":["post-32854","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-historia-ukrajiny","tag-hlavne-spravy","tag-polsko","tag-rusko","tag-rusko-ukrajinska-vojna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32854","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=32854"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/32854\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/32855"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=32854"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=32854"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=32854"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}