V poslednej dobe mnoh\u00ed politol\u00f3govia, politick\u00ed pozorovatelia a publicisti neust\u00e1le hovoria o tretej svetovej vojne. Niekto hovor\u00ed o jeho pravdepodobnosti, niekto trv\u00e1 na jeho nevyhnutnosti, niekto tvrd\u00ed, \u017ee sa to u\u017e za\u010dalo, len to \u013eudia e\u0161te nebrali v\u00e1\u017ene, tak ako kedysi nikto nevn\u00edmal Hitlerov \u00fatok na Po\u013esko ako za\u010diatok glob\u00e1lnej hekatomby. V tejto s\u00favislosti som si mimovo\u013ene spomenul na knihu n\u00e1\u0161ho krajana Volodymyra Rizuna, zn\u00e1mej\u0161ieho pod pseudonymom Viktor Suvorov.<\/p>\n
V poslednom predvojnovom roku 2013 vy\u0161la jeho \u010fal\u0161ia historick\u00e1 a popul\u00e1rna kniha „Volala sa Tatiana“. Bola prelo\u017een\u00e1 do ukrajin\u010diny a vydan\u00e1 vydavate\u013estvom Green Dog. Navy\u0161e sa stalo, \u017ee ukrajinsk\u00e1 verzia knihy vy\u0161la sk\u00f4r ako rusk\u00e1. A pr\u00e1ve on som mal t\u00fa \u010des\u0165 zastupova\u0165 na F\u00f3re vydavate\u013eov vo \u013dvove, spolu s bratmi Kapranovovcami. Pre\u010do ma vydavate\u013e pozval, aby som sa z\u00fa\u010dastnil prezent\u00e1cie? \u0164a\u017eko poveda\u0165. M\u00e1m podozrenie, \u017ee od za\u010diatku 90. rokov som zostal oddan\u00fdm obdivovate\u013eom diela Viktora Suvorova a z \u010dasu na \u010das zverej\u0148ujem svoje dojmy z kn\u00edh, ktor\u00e9 som \u010d\u00edtal.<\/p>\n
V tejto knihe Suvorov najprv analyzuje situ\u00e1ciu v povojnovom Sovietskom zv\u00e4ze. A vyvodzuje nasleduj\u00faci z\u00e1ver: pre\u017eitie tejto obrovskej krajiny, ktor\u00e1 pr\u00e1ve porazila nacizmus, ale v \u017eiadnom pr\u00edpade nie soci\u00e1lnej chudoby a ekonomickej zaostalosti, bolo mo\u017en\u00e9 len vtedy, ak sa uskuto\u010dnil jeden z dvoch scen\u00e1rov. Prvou s\u00fa radik\u00e1lne ekonomick\u00e9 reformy, ak\u00e9 \u010c\u00edna podnikla po smrti Mao Ce-tunga. Druh\u00fdm je uskuto\u010dni\u0165 svetov\u00fa revol\u00faciu, teda zn\u00ed\u017ei\u0165 soci\u00e1lno-ekonomick\u00fd rozvoj z\u00e1padn\u00fdch kraj\u00edn na sovietsku \u00farove\u0148. A na to bola z\u00fafalo potrebn\u00e1 tretia svetov\u00e1 vojna.<\/p>\n
Stalin po americkej demon\u0161tr\u00e1cii bojovej sily at\u00f3mov\u00fdch b\u00f4mb v Hiro\u0161ime a Nagasaki dospel k z\u00e1veru, \u017ee je pre neho lep\u0161ie neh\u00e1da\u0165 sa s Amerikou a s kolekt\u00edvnym Z\u00e1padom v\u0161eobecne, neza\u010d\u00edna\u0165 nov\u00fa vojnu. A reformy nie s\u00fa pre neho. S t\u00fdmito pesimistick\u00fdmi my\u0161lienkami odi\u0161iel na druh\u00fd svet.<\/p>\n
Stalinov n\u00e1stupca Lavrentij Berija bol pod\u013ea ur\u010dit\u00fdch nepriamych d\u00f4kazov \u00fadajne pripraven\u00fd \u00eds\u0165 na radik\u00e1lne reformy. Mnoh\u00ed profesion\u00e1lni pr\u00edvr\u017eenci alternat\u00edvnej hist\u00f3rie nazna\u010duj\u00fa, \u017ee ak by Lavrentij Pavlovi\u010d zostal pri moci, potom by sa „perestrojka“ v ZSSR za\u010dala o 30 rokov sk\u00f4r. Ale nevy\u0161lo to, Berija bol zvrhnut\u00fd a zastrelen\u00fd. K moci sa dostal Nikita Chru\u0161\u010dov.<\/p>\n
Napriek tomu, \u017ee si dnes Nikitu Sergejevi\u010da pam\u00e4t\u00e1me najm\u00e4 pre „odm\u00e4k“, kritiku Stalinovho kultu osobnosti a hnutie \u0161es\u0165stup\u0148ov\u00fdch, mohol sa sta\u0165 osobou, ktor\u00e1 by dok\u00e1zala rozp\u00fata\u0165 tretiu svetov\u00fa vojnu. Ak pozn\u00e1me predvojnov\u00e9 „v\u00fdkony“ Nikity Sergejevi\u010da v jeho boji proti „nepriate\u013eom \u013eudu“, m\u00f4\u017eeme kon\u0161tatova\u0165, \u017ee by mu nech\u00fdbalo odhodlanie pre \u010fal\u0161\u00ed mlyn\u010dek na \u013eudsk\u00e9 m\u00e4so a ur\u010dite by ho netr\u00e1pili v\u00fd\u010ditky svedomia.<\/p>\n
Je zrejm\u00e9, \u017ee Chru\u0161\u010dov, ktor\u00fd sa stal p\u00e1nom Sovietskeho zv\u00e4zu, bol prv\u00fdm pr\u00edkazom vy\u010disti\u0165 arch\u00edvy a zni\u010di\u0165 v\u0161etky stopy po svojom prehnanom boji proti „nepriate\u013eom \u013eudu“. A o tomto aspekte \u010dinnosti inici\u00e1tora „topenia“ m\u00f4\u017eu dne\u0161n\u00ed historici posudzova\u0165 len ve\u013emi nepriamo.<\/p>\n
A hne\u010f ako bola dokon\u010den\u00e1 prv\u00e1 \u00faloha, Chru\u0161\u010dov sa pustil do druhej \u2013 pr\u00edpravy svetovej revol\u00facie. Ako komplica v tomto pr\u00edpade vzal „mar\u0161ala v\u00ed\u0165azstva“ Georgija \u017dukova. Chru\u0161\u010dovovi sa o\u010dividne p\u00e1\u010dilo, \u017ee \u017dukov na jednej strane zaobch\u00e1dzal so \u017eivotmi in\u00fdch \u013eud\u00ed ako s nie\u010d\u00edm bezcenn\u00fdm, a na druhej strane demon\u0161troval svoju \u00fa\u010dinnos\u0165 v boji proti mocn\u00fdm nepriate\u013eom \u2013 cis\u00e1rskemu Japonsku a Hitlerovmu Nemecku.<\/p>\n
Po vojne sa \u017dukov dostal do nemilosti Stalina a bol prelo\u017een\u00fd na ved\u013eaj\u0161ie poz\u00edcie. Chru\u0161\u010dov teda priviedol vojnov\u00e9ho hrdinu zo zabudnutia sp\u00e4\u0165 do Krem\u013ea a dal mu za \u00falohu prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o strat\u00e9gii tretej svetovej vojny. A ten druh\u00fd, ako sa uk\u00e1zalo, u\u017e mal pripraven\u00fd pl\u00e1n.<\/p>\n
\u017dukovov\u00fdm pl\u00e1nom bolo spoji\u0165 ofenz\u00edvne sk\u00fasenosti z druhej svetovej vojny so silou najnov\u0161\u00edch jadrov\u00fdch zbran\u00ed. Ak sa predt\u00fdm na prelomenie frontu pou\u017eili tis\u00edce zbran\u00ed, ktor\u00e9 sa mali cel\u00e9 hodiny s\u00fastredi\u0165 na „\u017eehlenie“ nepriate\u013esk\u00fdch poz\u00edci\u00ed, teraz by sa pod\u013ea \u017dukova dalo v\u0161etko urobi\u0165 r\u00fdchlej\u0161ie a efekt\u00edvnej\u0161ie: otvori\u0165 medzeru v nepriate\u013eskej obrane pomocou jednej silnej at\u00f3movej bomby. A u\u017e pri tomto prielome m\u00f4\u017eu by\u0165 vyslan\u00e9 pozemn\u00e9 jednotky, a to bez me\u0161kania, aby nepriate\u013e nestihol zapl\u00e1ta\u0165 dieru.<\/p>\n
Pred uplatnen\u00edm tohto pl\u00e1nu na skuto\u010dnom bojisku v\u0161ak bolo potrebn\u00e9 otestova\u0165 jeho \u00fa\u010dinnos\u0165 na cvi\u010disku. Pod veden\u00edm mar\u0161ala \u017dukova, ktor\u00fd v tom \u010dase zast\u00e1val funkciu n\u00e1mestn\u00edka ministra obrany, sa v pr\u00edsnom utajen\u00ed pripravovali rozsiahle vojensk\u00e9 cvi\u010denia, na ktor\u00fdch sa pl\u00e1novalo vypracova\u0165 prielom nepriate\u013esk\u00e9ho frontu s vyu\u017eit\u00edm jadrov\u00e9ho potenci\u00e1lu. Cvi\u010denia pod l\u00e1skav\u00fdm n\u00e1zvom „Snehov\u00e1 gu\u013ea“ sa konali 14. septembra 1954 na cvi\u010disku Totsky, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dza v Regi\u00f3n Orenburg.<\/p>\n
Stoj\u00ed za to urobi\u0165 tu jednu kr\u00e1tku historick\u00fa exkurziu. V 20. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia sovietske vedenie umo\u017enilo nemeck\u00fdm vojensk\u00fdm chemikom testova\u0165 chemick\u00e9 zbrane na testovacom mieste Tock\u00e9ho. Tak\u00e1to sovietsko-nemeck\u00e1 spolupr\u00e1ca bola stanoven\u00e1 Rapalskou zmluvou z roku 1922. Nesk\u00f4r Tretia r\u00ed\u0161a akt\u00edvne pou\u017e\u00edvala chemick\u00e9 zbrane testovan\u00e9 na testovacom mieste Tock\u00e9ho po\u010das druhej svetovej vojny, a to aj proti \u010cervenej arm\u00e1de.<\/p>\n
Toto testovacie miesto v\u0161ak bolo vybran\u00e9 na jadrov\u00e9 cvi\u010denia nielen kv\u00f4li nemu a nie ako pocta historick\u00fdm trad\u00edci\u00e1m, ale pr\u00e1ve preto, \u017ee tamoj\u0161ia oblas\u0165 pripom\u00edna typick\u00fd reli\u00e9f z\u00e1padnej Eur\u00f3py. A pravideln\u00ed vojaci Krem\u013ea, samozrejme, pl\u00e1novali za\u010da\u0165 tretiu svetov\u00fa vojnu v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe, s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou na hraniciach novozalo\u017eenej NDR a Nemecka.<\/p>\n
Sch\u00e9ma cvi\u010den\u00ed bola pribli\u017ene nasledovn\u00e1: bombard\u00e9r Tu-4 zhodil jadrov\u00fa bombu RDS-4 s kapacitou 38 kiloton z v\u00fd\u0161ky 8000 m (bomba Fat Man zhoden\u00e1 na Hiro\u0161imu mala v\u00fd\u0165a\u017enos\u0165 iba 21 kiloton). Bomba vybuchla vo v\u00fd\u0161ke 350 metrov. Potom bolo do trhliny vytvorenej v\u00fdbuchom vrhnut\u00fdch tis\u00edc \u00fato\u010dn\u00fdch zborov, ktor\u00e9 \u010d\u00edtali najm\u00e4 600 tankov, 600 obrnen\u00fdch transport\u00e9rov a 320 lietadiel.<\/p>\n
Inform\u00e1cie o t\u00fdchto cvi\u010deniach s\u00fa u\u017e dlho pr\u00edsne utajovan\u00e9. Objavil sa a\u017e po rozpade ZSSR v roku 1991. V dokumentoch, ktor\u00e9 v tom \u010dase e\u0161te neboli zni\u010den\u00e9, sa uv\u00e1dzalo, \u017ee v\u00fdcvik bol „\u00faspe\u0161n\u00fd“. Teda „\u00faspe\u0161ne“ pre efem\u00e9rnu svetov\u00fa revol\u00faciu, ale v \u017eiadnom pr\u00edpade nie pre priamych \u00fa\u010dastn\u00edkov a miestnu ekol\u00f3giu.<\/p>\n
V d\u00f4sledku cvi\u010den\u00ed dostalo 45 000 vojakov a 10 000 civilistov r\u00f4zne d\u00e1vky radi\u00e1cie. Najdramatickej\u0161\u00edm momentom pre vojakov \u2013 mlad\u00fdch chlapcov, z ktor\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161ina sa u\u017e nemohla sta\u0165 rodi\u010dmi \u2013 bolo, \u017ee im nebolo mo\u017en\u00e9 poskytn\u00fa\u0165 pln\u00fa lie\u010dbu a potom im boli odopret\u00e9 aj v\u00fdhody, ktor\u00e9 patria invalidom sovietskej arm\u00e1dy. Koniec koncov, v\u0161etci podp\u00edsali dohodu o ml\u010danlivosti o vojensk\u00fdch tajomstv\u00e1ch cvi\u010den\u00ed na 25 rokov. Preto lek\u00e1ri neboli schopn\u00ed stanovi\u0165 presn\u00fa diagn\u00f3zu.<\/p>\n
V roku 1994, po\u010das prezidentovania Borisa Je\u013ecina, bol na testovacom mieste Tock\u00e9ho v epicentre v\u00fdbuchu vzt\u00fd\u010den\u00fd pam\u00e4tn\u00fd n\u00e1pis \u2013 st\u00e9la so zvonmi, ktorej zvonenie pripom\u00edna v\u0161etky obete radi\u00e1cie. Mimochodom, strat\u00e9govia tretej svetovej vojny nazvali bombu zhoden\u00fa na testovacom mieste „Tatiana“, odtia\u013e n\u00e1zov Suvorovovej knihy.<\/p>\n
Pre\u010do sa teda Sovietsky zv\u00e4z napriek \u00faspechu Ta\u0165any neodv\u00e1\u017eil rozp\u00fata\u0165 tretiu svetov\u00fa vojnu, po ktorej mala nasledova\u0165 svetov\u00e1 revol\u00facia? D\u00f4vodov je nieko\u013eko. Prv\u00fdm d\u00f4vodom je, \u017ee \u010dlenovia tandemu Chru\u0161\u010dov-\u017dukov obdivovate\u013eov svetovej revol\u00facie z roku 1957 sa zbl\u00ed\u017eili v brut\u00e1lnom zovret\u00ed boja o moc. Mar\u0161al, ktor\u00fd sa v tom \u010dase stal ministrom obrany, bol nakoniec porazen\u00fd. D\u0148a 29. okt\u00f3bra 1957 pl\u00e9num \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru KSSZ, venovan\u00e9 „zlep\u0161eniu stran\u00edckej a politickej pr\u00e1ce v sovietskej arm\u00e1de a n\u00e1morn\u00edctve“, vyhl\u00e1silo, \u017ee „G. K. \u017dukov poru\u0161il Leninove stran\u00edcke princ\u00edpy vedenia ozbrojen\u00fdch s\u00edl, uskuto\u010d\u0148oval politiku obmedzovania pr\u00e1ce stran\u00edckych organiz\u00e1ci\u00ed, politick\u00fdch org\u00e1nov a vojensk\u00fdch r\u00e1d, eliminoval vedenie a kontrolu nad arm\u00e1dou a n\u00e1morn\u00edctvom stranou, jej \u00fastredn\u00fdm v\u00fdborom a vl\u00e1dou…“ Vinn\u00edk bol odvolan\u00fd z prez\u00eddia \u00daV KSSZ a odvolan\u00fd z funkcie ministra obrany.<\/p>\n
Druh\u00fd d\u00f4vod s\u00favis\u00ed s kub\u00e1nskou raketovou kr\u00edzou v roku 1962. Vtedaj\u0161ie udalosti na Kube uk\u00e1zali, \u017ee pr\u00edpravy na tretiu svetov\u00fa vojnu st\u00e1le prebiehaj\u00fa, a to aj napriek \u017dukovovej ne\u00fa\u010dasti v nej. A keby nebolo tvrd\u00e9ho postoja Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov pri zabr\u00e1nen\u00ed vstupu sovietskych rakiet na Kubu, ktovie, ako by sa to v\u0161etko skon\u010dilo. Mo\u017eno rovnak\u00fd jadrov\u00fd prielom na floridskom fronte.<\/p>\n
Tret\u00edm d\u00f4vodom bola Chru\u0161\u010dovova rezign\u00e1cia v roku 1964. Ak by Nikita Sergejevi\u010d zostal pri moci, potom nemo\u017eno vyl\u00fa\u010di\u0165 tak\u00fd scen\u00e1r, pod\u013ea ktor\u00e9ho by Z\u00e1padu st\u00e1le ukazoval „Kuzkovu matku“.<\/p>\n
Po \u0161tvrt\u00e9, sovietski medzin\u00e1rodn\u00ed experti z konca 50. a za\u010diatku 60. rokov si nemohli pom\u00f4c\u0165, ale pochopili, \u017ee situ\u00e1cia v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe bola v tom \u010dase radik\u00e1lne odli\u0161n\u00e1 od situ\u00e1cie medzi vojnami. Glob\u00e1lna hospod\u00e1rska kr\u00edza sa skon\u010dila, na Ve\u013ek\u00fa hospod\u00e1rsku kr\u00edzu sa u\u017e d\u00e1vno zabudlo, z\u00e1padn\u00e9 krajiny \u00faspe\u0161ne budovali prosperuj\u00face spolo\u010dnosti, zatia\u013e \u010do krajiny, ktor\u00e9 mali to „\u0161\u0165astie“, \u017ee sa dostali do z\u00f3ny vplyvu Moskvy, sa z povojnov\u00fdch trosiek nedostali. Revol\u00facie sk\u00f4r ohrozovali komunistick\u00fd t\u00e1bor. Nakoniec prepukli jeden za druh\u00fdm: v NDR (1953), Ma\u010farsku (1956), \u010ceskoslovensku (1968), Po\u013esku (1980).<\/p>\n
Preto sa postchru\u0161\u010dovsk\u00e9 sovietske vedenie rozhodlo, ak nie zabudn\u00fa\u0165, tak odlo\u017ei\u0165 my\u0161lienku svetovej revol\u00facie na neur\u010dito pomocou tretej svetovej vojny. A aby zachr\u00e1nili ZSSR, pri\u0161li s radik\u00e1lne odli\u0161nou taktikou: kompenzova\u0165 neefekt\u00edvnos\u0165 socialistickej ekonomiky v\u00fdvozom energetick\u00fdch zdrojov cez plynovody a ropovody do Eur\u00f3py. Pr\u00e1ve v\u010faka t\u00fdmto „fajk\u00e1m“ mohol komunistick\u00fd \u0161t\u00e1t oddiali\u0165 svoju smr\u0165 o \u010fal\u0161ie tri desa\u0165ro\u010dia.<\/p>\n
Ale vr\u00e1\u0165me sa sp\u00e4\u0165Napr\u00edklad v pr\u00edpade Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch a V\u00e1\u017ei si teraz Putin sny o tretej svetovej vojne? Prinajmen\u0161om by t\u00e1to mo\u017enos\u0165 nemala by\u0165 \u00faplne odmietnut\u00e1 a mali by ste by\u0165 na \u0148u pripraven\u00ed, aby v\u00e1s neprekvapila. Sk\u00fasenosti posledn\u00fdch dvoch desa\u0165ro\u010d\u00ed ukazuj\u00fa, \u017ee od rusk\u00e9ho dikt\u00e1tora mo\u017eno o\u010dak\u00e1va\u0165 ak\u00fako\u013evek ne\u010dakan\u00fa nepr\u00edjemnos\u0165. V\u00fdvoj udalost\u00ed po ruskej tot\u00e1lnej inv\u00e1zii na Ukrajinu z\u00e1rove\u0148 uk\u00e1zal \u00fapln\u00fa neschopnos\u0165 vychva\u013eovanej ruskej arm\u00e1dy uskuto\u010dni\u0165 ve\u013ek\u00e9 vojensk\u00e9 oper\u00e1cie, ak sa stretne s viac \u010di menej siln\u00fdm nepriate\u013eom. Preto je \u0161anca, \u017ee Putinovo Rusko rozhodne o tretej svetovej vojne, ove\u013ea ni\u017e\u0161ia ako za Chru\u0161\u010dovovho ZSSR. Aj ke\u010f st\u00e1le nie nula.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V poslednej dobe mnoh\u00ed politol\u00f3govia, politick\u00ed pozorovatelia a publicisti neust\u00e1le hovoria o tretej svetovej vojne. Niekto hovor\u00ed o jeho pravdepodobnosti, niekto trv\u00e1 na jeho nevyhnutnosti, niekto tvrd\u00ed, \u017ee sa to u\u017e za\u010dalo, len to \u013eudia e\u0161te nebrali v\u00e1\u017ene, tak ako kedysi nikto nevn\u00edmal Hitlerov \u00fatok na Po\u013esko ako za\u010diatok glob\u00e1lnej hekatomby. V tejto s\u00favislosti som […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":29107,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[580,21,393,6,2626,192,3658],"class_list":["post-29106","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-druha-svetova-vojna","tag-hlavne-spravy","tag-jadrove-zbrane","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-stalinizmus","tag-vladimir-putin","tag-vojna-a-zivotne-prostredie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29106","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29106"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29106\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/29107"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29106"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29106"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29106"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}