Agresia Ruska vo\u010di Ukrajine mala v\u00fdznamn\u00fd vplyv na hospod\u00e1rstva troch kraj\u00edn zapojen\u00fdch do konfliktu. Podobnos\u0165 ich in\u0161titucion\u00e1lnych \u0161trukt\u00far prispela k ur\u010ditej konvergencii ekonomick\u00fdch \u00fa\u010dinkov, ale existuj\u00fa aj v\u00fdznamn\u00e9 rozdiely v tom, ako vojna ovplyvnila ka\u017ed\u00fa z t\u00fdchto kraj\u00edn.<\/p>\n
Bielorusko \u2013 pokra\u010dovanie hospod\u00e1rskej politiky<\/strong><\/p>\n V roku 2023 zaznamenala bielorusk\u00e1 ekonomika rast HDP o 3,9 %, a to aj napriek takmer \u00fapln\u00e9mu rozpadu obchodn\u00fdch vz\u0165ahov s trhmi mimo Ruska. Tento rast bol sp\u00f4soben\u00fd pozit\u00edvnym v\u00fdvojom vo v\u00e4\u010d\u0161ine priemyseln\u00fdch odvetv\u00ed s v\u00fdnimkou dopravy, ktor\u00e1 zaznamenala v\u00fdrazn\u00fd pokles u\u017e druh\u00fd rok po sebe. Napriek zlo\u017eit\u00fdm podmienkam zostal v\u00fdvoz Bieloruska na vysokej \u00farovni, najm\u00e4 v\u010faka podpore z Ruska. V roku 2023 a\u017e 60 % dovozu poch\u00e1dzalo z Ruska a 65 % bielorusk\u00e9ho v\u00fdvozu smerovalo na tento trh, \u010do nazna\u010duje siln\u00fa z\u00e1vislos\u0165 bieloruskej ekonomiky od Ruska.<\/p>\n Pozit\u00edvna hospod\u00e1rska v\u00fdkonnos\u0165 Bieloruska v roku 2023 bola do zna\u010dnej miery v\u00fdsledkom tradi\u010dn\u00fdch n\u00e1strojov, ktor\u00e9 org\u00e1ny krajiny pou\u017e\u00edvali v zlo\u017eit\u00fdch hospod\u00e1rskych podmienkach. Na dom\u00e1com trhu Minsk podporoval spotrebu uvo\u013enenou menovou politikou a \u013eahko dostupn\u00fdmi spotrebite\u013esk\u00fdmi \u00favermi a z\u00e1rove\u0148 obmedzoval aktivity s\u00fakromn\u00e9ho sektora. Vl\u00e1da pokra\u010dovala v dotovan\u00ed v\u00fdroby a v\u00fdvozu. K\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 bola aj d\u00f4sledn\u00e1 podpora zo strany Ruska, ktor\u00e9 v roku 2023 poskytovalo 60 % bielorusk\u00e9ho dovozu a 65 % v\u00fdvozu. V roku 2022 sa Rusko stalo tranzitnou krajinou aj pre bielorusk\u00fd tovar. Infl\u00e1cia zostala n\u00edzka na \u00farovni 5,8 %, najm\u00e4 v d\u00f4sledku vl\u00e1dnej cenovej kontroly, hoci hospod\u00e1rske stimuly viedli na konci roka k zv\u00fd\u0161eniu infla\u010dn\u00fdch tlakov.<\/p>\n Okt\u00f3brov\u00fd prieskum nez\u00e1visl\u00e9ho think-tanku BEROC zistil, \u017ee pribli\u017ene 45 % dom\u00e1cnost\u00ed nezaznamenalo v\u00fdrazn\u00fa zmenu svojej finan\u010dnej situ\u00e1cie v priebehu roka, zatia\u013e \u010do 35 % uviedlo zhor\u0161enie. Okrem toho asi tretina respondentov uviedla pokles pr\u00edjmu.<\/p>\n Tv\u00e1rou v tv\u00e1r pokra\u010duj\u00facim represi\u00e1m a rast\u00facemu tlaku na s\u00fakromn\u00fd sektor Bielorusi na\u010falej utekali z krajiny. Hoci dostupn\u00e9 \u00fadaje n\u00e1m neumo\u017e\u0148uj\u00fa presne pos\u00fadi\u0165 rozsah tohto javu, spr\u00e1vy o nedostatku person\u00e1lu, najm\u00e4 medzi vysokokvalifikovan\u00fdmi odborn\u00edkmi, nazna\u010duj\u00fa jeho existenciu. Miera migr\u00e1cie v roku 2023 v\u0161ak bude pravdepodobne ni\u017e\u0161ia ako v predch\u00e1dzaj\u00facich rokoch.<\/p>\n Rusko \u2013 kr\u00e1tkodob\u00fd rast na \u00fakor ekonomick\u00fdch fundamentov<\/strong><\/p>\n Ofici\u00e1lne \u00fadaje ukazuj\u00fa, \u017ee rusk\u00e1 ekonomika v roku 2023 vzr\u00e1stla o 3,5 %, hoci pod\u013ea odhadov Svetovej banky bola dynamika o nie\u010do ni\u017e\u0161ia na \u00farovni 2,6 %. Napriek tomu tento rast prekonal predch\u00e1dzaj\u00face progn\u00f3zy, ktor\u00e9 hovorili o 2 % poklese ekonomiky alebo stagn\u00e1cii o 1 %. Kreme\u013e v\u010fa\u010d\u00ed za tento v\u00fdsledok \u010diasto\u010dne \u00faspechu pri obch\u00e1dzan\u00ed sankci\u00ed a nahraden\u00ed svojich b\u00fdval\u00fdch exportn\u00fdch trhov trhmi \u010c\u00edny, Turecka a Indie. Na dom\u00e1com trhu sa Moskva zamerala na finan\u010dn\u00fa podporu ve\u013ek\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed na udr\u017eanie v\u00fdroby a implement\u00e1ciu opatren\u00ed na militariz\u00e1ciu ekonomiky.<\/p>\n V in\u0161titucion\u00e1lnych podmienkach ruskej ekonomiky, ktor\u00e1 je zapojen\u00e1 do vojny, viedla reakt\u00edvna politika v kombin\u00e1cii so sankciami k v\u00fdrazn\u00fdm zmen\u00e1m v \u0161trukt\u00fare v\u00fdroby. Odvetvia z\u00e1visl\u00e9 od dovozu high-tech komponentov, ako je automobilov\u00fd priemysel, zaznamenali prudk\u00fd pokles. Na druhej strane sa zv\u00fd\u0161ila v\u00fdroba zalo\u017een\u00e1 na n\u00edzkych technol\u00f3gi\u00e1ch a lok\u00e1lnych surovin\u00e1ch, ako je spracovanie potrav\u00edn a v\u00fdroba bet\u00f3nu, ako aj v\u0161etky odvetvia s\u00favisiace s vojenskou \u010dinnos\u0165ou. V d\u00f4sledku toho sa zv\u00fd\u0161ila \u00faloha sektora \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti, ktor\u00fd je financovan\u00fd a kontrolovan\u00fd vl\u00e1dou. Tento proces viedol k de\u013ebe pr\u00e1ce medzi s\u00fakromn\u00fdm sektorom, ktor\u00fd sa \u010doraz viac obmedzuje na spotrebite\u013esk\u00fd trh, a verejn\u00fdm sektorom, ktor\u00fd postupne preber\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161inu ekonomiky.<\/p>\n Politika Centr\u00e1lnej banky Ruska bola priamo diktovan\u00e1 rozhodnutiami Krem\u013ea. Centr\u00e1lna banka Ruskej feder\u00e1cie udr\u017eiavala sadzby na relat\u00edvne n\u00edzkej \u00farovni, aby sa vyhla zv\u00fd\u0161eniu n\u00e1kladov na \u00favery pre spolo\u010dnosti. To v\u0161ak viedlo k zv\u00fd\u0161eniu infla\u010dn\u00fdch tlakov, ktor\u00e9 sa banka sna\u017eila zmierni\u0165 oneskoren\u00fdm zv\u00fd\u0161en\u00edm \u00farokov\u00fdch sadzieb. Infl\u00e1cia v roku 2023 bola toti\u017e 7,4 %, \u010do je v\u00fdrazne nad infla\u010dn\u00fdm cie\u013eom 4 %.<\/p>\n Na prv\u00fd poh\u013ead vyzer\u00e1 soci\u00e1lna situ\u00e1cia v Rusku pozit\u00edvne. V novembri 2023 dosiahla miera nezamestnanosti rekordne n\u00edzku \u00farove\u0148 2,9 % a re\u00e1lne mzdy za\u010dali r\u00e1s\u0165 v druhej polovici roka. Rast miezd v\u0161ak bol do zna\u010dnej miery kompenzovan\u00fd zvy\u0161ovan\u00edm cien. A pr\u00edjmy dom\u00e1cnost\u00ed s\u00fa \u010doraz viac z\u00e1visl\u00e9 od militariz\u00e1cie ekonomiky. Okrem toho Kreme\u013e pri h\u013eadan\u00ed finan\u010dn\u00fdch prostriedkov v\u00fdrazne zn\u00ed\u017eil soci\u00e1lne v\u00fddavky.<\/p>\n Ukrajina \u2013 stabiliz\u00e1cia ekonomiky a centraliz\u00e1cia moci<\/strong><\/p>\n Ukrajinsk\u00e9 EkoNomika v roku 2023 vykazovala zn\u00e1mky stabiliz\u00e1cie a o\u010dak\u00e1val sa, \u017ee rast HDP sa bude pohybova\u0165 medzi 5 a 5,5 %. O\u017eivenie prebiehalo najm\u00e4 v hutn\u00edctve a po\u013enohospod\u00e1rstve, hoci obe odvetvia e\u0161te nedosiahli predvojnov\u00fa \u00farove\u0148 v d\u00f4sledku ni\u010denia infra\u0161trukt\u00fary a logistick\u00fdch probl\u00e9mov. Podnikate\u013esk\u00e1 n\u00e1lada sk\u00faman\u00e1 N\u00e1rodnou bankou Ukrajiny nazna\u010duje optimizmus oh\u013eadom bud\u00facnosti podnikania, hoci bezpe\u010dnostn\u00e9 hrozby a logistick\u00e9 v\u00fdzvy s\u00fa st\u00e1le k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi v\u00fdzvami.<\/p>\n Napriek ve\u013emi medializovan\u00fdm vl\u00e1dnym opatreniam na transparentnos\u0165, najm\u00e4 prostredn\u00edctvom zavedenia r\u00f4znych IT platforiem a syst\u00e9mov, zost\u00e1va vz\u0165ah medzi podnikmi a vl\u00e1dou nejasn\u00fd. Okrem toho ot\u00e1zka decentraliz\u00e1cie viedla k nap\u00e4tiu medzi miestnymi a \u00fastredn\u00fdmi org\u00e1nmi, najm\u00e4 v oblasti pr\u00edstupu k financovaniu. Zmeny na najvy\u0161\u0161\u00edch \u00farovniach vl\u00e1dy, ktor\u00e9 sa uskuto\u010dnili za\u010diatkom roka, nazna\u010duj\u00fa, \u017ee \u00darad prezidenta sa sna\u017e\u00ed upevni\u0165 kontrolu nad ekonomikou a miestnou spr\u00e1vou. Tieto opatrenia s\u00fa pr\u00edpravou na postkonfliktn\u00fa obnovu krajiny, ktor\u00e1 je financovan\u00e1 zo zahrani\u010dia.<\/p>\n Na rozdiel od Ruska sa Ukrajina \u00faspe\u0161ne vyrovnala s probl\u00e9mom infl\u00e1cie. To sa dosiahlo v\u010faka do\u010dasn\u00e9mu zmrazeniu v\u00fdmenn\u00e9ho kurzu hrivny a politike vysok\u00fdch \u00farokov\u00fdch sadzieb NBU. Jadrov\u00e1 infl\u00e1cia za cel\u00fd rok 2023 dosiahla 5,1 %. Infla\u010dn\u00e1 dynamika v\u0161ak na\u010falej ovplyv\u0148uje pr\u00edjmy dom\u00e1cnost\u00ed, ke\u010f\u017ee rast re\u00e1lnych miezd nedr\u017e\u00ed krok s rast\u00facimi cenami.<\/p>\n Hoci v roku 2023 nedo\u0161lo k \u017eiadnym v\u00fdznamn\u00fdm zmen\u00e1m v migra\u010dn\u00fdch tokoch z Ukrajiny, po\u010det vn\u00fatorne vys\u00eddlen\u00fdch os\u00f4b (IDP) sa pod\u013ea Medzin\u00e1rodnej organiz\u00e1cie pre migr\u00e1ciu (IOM) v novembri 2023 v\u00fdrazne zn\u00ed\u017eil na 3,6 mili\u00f3na \u013eud\u00ed. V ka\u017edom pr\u00edpade t\u00edto \u013eudia na\u010falej \u010delia v\u00e1\u017enym \u0165a\u017ekostiam. Pod\u013ea novembrov\u00e9ho prieskumu IOM 74 % vn\u00fatorne vys\u00eddlen\u00fdch os\u00f4b nedostalo \u017eiadnu finan\u010dn\u00fa pomoc. Podobn\u00e9 probl\u00e9my hl\u00e1silo 58 % t\u00fdch, ktor\u00ed sa nakoniec vr\u00e1tili do svojich domovov.<\/p>\n Vl\u00e1da sa bude \u017eivi\u0165 sama<\/strong><\/p>\n V druhom roku vojny sa ekonomiky troch kraj\u00edn zapojen\u00fdch do konfliktu do\u010dasne prisp\u00f4sobili d\u00f4sledkom ruskej agresie vo\u010di Ukrajine. T\u00e1to \u00faprava v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 povrchn\u00e1, preto\u017ee skuto\u010dn\u00e9 v\u00fdzvy a probl\u00e9my sa \u010dasto skr\u00fdvaj\u00fa v detailoch.<\/p>\n Obyvate\u013estvo t\u00fdchto troch kraj\u00edn poci\u0165uje d\u00f4sledky tak\u00fdchto zmien najviac: n\u00faten\u00e1 migr\u00e1cia (v Bielorusku a v Ukrajine), pokles \u017eivotnej \u00farovne (v Rusku a v Ukrajine), nezamestnanos\u0165 a fyzick\u00e9 n\u00e1sledky vojenskej agresie (v Ukrajine). Okrem toho doch\u00e1dza k v\u0161eobecn\u00e9mu zhor\u0161eniu \u00farovne soci\u00e1lnej ochrany a \u0161t\u00e1tnej podpory.<\/p>\n Vojnov\u00e9 podmienky ovplyv\u0148uj\u00fa \u0161trukt\u00faru ekonom\u00edk t\u00fdchto kraj\u00edn a posil\u0148uj\u00fa \u00falohu centr\u00e1lneho \u0161t\u00e1tu. V pr\u00edpade Ruska tento proces vedie k podriadeniu ekonomiky vojensk\u00e9mu sektoru. Tak\u00e9to zmeny by mohli sp\u00f4sobi\u0165, \u017ee tieto ekonomiky bud\u00fa menej flexibiln\u00e9 a zranite\u013enej\u0161ie vo\u010di bud\u00facim kr\u00edzam. Prejavuje sa to okrem in\u00e9ho v „tichej vojne“ o akt\u00edva medzi k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi ekonomick\u00fdmi akt\u00e9rmi v Rusku a v pokusoch o oslabenie vplyvu oligarchov v Ukrajine.<\/p>\n Prelo\u017een\u00e9 z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n Text bol publikovan\u00fd v r\u00e1mci projektu spolupr\u00e1ce medzi nami a po\u013esk\u00fdm \u010dasopisom Nowa Europa Wschodnia<\/a>.<\/em><\/p>\n