Uplynul dlh\u00fd \u010das od chv\u00edle, ke\u010f „katol\u00edcko-bur\u017eo\u00e1zna reakcia“ veden\u00e1 Vatik\u00e1nom prestala by\u0165 hrozbou pre obyvate\u013eov ukrajinsk\u00fdch \u00fazem\u00ed. Teraz je mo\u017en\u00e9 h\u013eada\u0165 nezmyseln\u00e9 ideologick\u00e9 kon\u0161trukty, ako je ten vy\u0161\u0161ie, v zbyto\u010dn\u00fdch knih\u00e1ch klamlivej sovietskej \u00e9ry a smia\u0165 sa na ich absurdite. Pred nieko\u013ek\u00fdmi desa\u0165ro\u010diami sa v\u0161ak verilo t\u00fdmto „marxizmom-leninizmom“, ktor\u00e9 boli z h\u013eadiska logiky a historickej sk\u00fasenosti nezlu\u010dite\u013en\u00e9. Boli veden\u00ed a veden\u00e9. Ozveny toho sa na\u0161li aj na nez\u00e1vislej Ukrajine. Na niektor\u00fdch miestach sa to st\u00e1le deje. Aj ke\u010f menej \u010dasto.<\/p>\n
Bezcenn\u00ed stran\u00edcki star\u00ed otcovia, ktor\u00ed potichu zomreli na stretnutiach komunistick\u00fdch „kovenov“, odi\u0161li. Boli nimi „zastra\u0161ovan\u00ed“. Jedn\u00fdm z nich je izolacionizmus, ktor\u00fd sa sna\u017eili v\u0161tepi\u0165 d\u00f4ver\u010div\u00fdm Ukrajincom. Napr\u00edklad tvrdenie imperi\u00e1lnej propagandy, \u017ee v\u0161etci okolo n\u00e1s n\u00e1m chc\u00fa ubl\u00ed\u017ei\u0165 a predstavuj\u00fa hrozbu a jedin\u00e1 z\u00e1chrana je v spojenectve s Rusmi. Akoby v\u0161etky kontakty obyvate\u013eov na\u0161ich \u00fazem\u00ed s in\u00fdmi kult\u00farami a n\u00e1rodmi boli v\u00fdlu\u010dne dob\u00fdvan\u00edm a okup\u00e1ciou, n\u00e1rokom na na\u0161e zni\u010denie. V\u00fdsledkom je, \u017ee nez\u00e1visl\u00e1 Ukrajina je u\u017e dlho podozrievav\u00e1 vo\u010di civilizovan\u00e9mu svetu a man\u00e9vruje medzi Eur\u00f3pou a Ruskom. Ukrajina nepracovala na strat\u00e9gii udr\u017eate\u013en\u00e9ho a spo\u013eahliv\u00e9ho partnerstva, spojenectiev alebo jasn\u00e9ho kurzu zahrani\u010dnej politiky. Nakoniec na n\u00e1s za\u00fato\u010dilo Rusko.<\/p>\n
Hranice obsahu a priepasti<\/strong><\/p>\n Odhliadnuc od sveta a napriek nemu, pohyb po vlastnej slepej uli\u010dke \u2013 to je podstata \u013eud\u00ed, ktor\u00ed \u017eili na \u00fazem\u00ed modern\u00e9ho Ruska. To ist\u00e9 sa ned\u00e1 poveda\u0165 o obyvate\u013eoch \u00fazemia Ukrajiny. K\u00fdm \u010dakali, k\u00fdm Peter I. otvor\u00ed dieru v Eur\u00f3pe, na\u0161li sa \u013eudia, ktor\u00ed sa stali profesormi a rektormi najstar\u0161\u00edch univerz\u00edt. V dvan\u00e1stom storo\u010d\u00ed byzantsk\u00fd cis\u00e1r (1183-1185) Andronicus Komnenos „nav\u0161t\u00edvil“ hali\u010dsk\u00e9ho knie\u017ea\u0165a Jaroslava Osmomysla, ktor\u00e9ho z\u00e1le\u017eitosti doma nefungovali. V roku 1429 pri\u0161iel do Lucka na kongres panovn\u00edkov cis\u00e1r Sv\u00e4tej r\u00ed\u0161e r\u00edmskej \u017digmund. Kontakty medzi \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed \u017eili na \u00fazem\u00ed modernej Ukrajiny, a obyvate\u013emi in\u00fdch kraj\u00edn boli v\u017edy intenz\u00edvne a plodn\u00e9.<\/p>\n Slovansko-gr\u00e9cko-latinsk\u00e9 \u0161koly, ktor\u00e9 boli otvoren\u00e9 v krajin\u00e1ch b\u00fdvalej Rusi, ale ktor\u00e9 sa nezakorenili v Moskve, boli typick\u00fdm pr\u00edkladom humanistickej vedy. N\u00e1sledne boli ukrajinsk\u00e9 krajiny Po\u013esko-litovsk\u00e9ho spolo\u010denstva pokryt\u00e9 sie\u0165ou vzdel\u00e1vac\u00edch centier Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. Tak\u00e9to in\u0161tit\u00facie existovali v celom priestore, ktor\u00fd sa dnes naz\u00fdva Eur\u00f3pa. Model jezuitsk\u00e9ho \u0161kolstva ovplyvnil metropolitu Kyjeva, Hali\u010de a celej Rusi (1633-1647) Petra Mohylu, ke\u010f zalo\u017eil \u0161kolu v Kyjeve. Na druhej strane boli izolovan\u00e9 kontakty predstavite\u013eov Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej s Moskvou. M\u00f4\u017eeme spomen\u00fa\u0165 poslanie Antonia Possevina (Antonio Possevino) <\/em>V 80. rokoch 15. storo\u010dia si s Ivanom Hrozn\u00fdm nerozumeli. Possevino zostavil dielo „Moskovsko“ (Vilno, 1586), v ktorom op\u00edsal v\u0161etky svoje hr\u00f4zy z toho, na \u010do sa kres\u0165anstvo v Moskve zmenilo. Nap\u00edsal, \u017ee cesta do Moskvy viedla cez Rus a bol v kontakte s rusk\u00fdmi magn\u00e1tmi. Najm\u00e4 v Ostrohu. Naozaj veril v dial\u00f3g s moskovsk\u00fdmi vl\u00e1dcami? Pravdepodobne nie! Je to ako vyjedn\u00e1va\u0165 s Putinom.<\/p>\n Roky plyn\u00fa a vo \u013dvove sa v rodine Boimovcov narodil chlapec, ktor\u00fd sa volal Mychajlo. Z\u00edska brilantn\u00e9 vzdelanie, ovl\u00e1da nieko\u013eko jazykov a stane sa \u010dlenom Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. V predve\u010der Chmelnickej oblasti p\u00f4jde do kraj\u00edn modernej Indie a \u010c\u00edny. Pr\u00edspevok Michaila Boima (Michael Boym<\/em>, 1614-1659) v orientalizme svet e\u0161te neocenil. Hoci to bol \u010dlovek na \u00farovni Marca Pola (Marco Polo<\/em>, 1254-1324) a Mateo Ricci (Matteo Ricci<\/em>, 1552-1610). Menej zn\u00e1me, ale jeho odkaz nie je hor\u0161\u00ed ako diela vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch post\u00e1v: Boimove diela, jeho opisy fl\u00f3ry a fauny, kult\u00farne a lingvistick\u00e9 \u0161t\u00fadie at\u010f. Po\u010das Boimovho \u017eivota zn\u00e1my intelektu\u00e1l tej doby Athanasius Kircher (Athanasius Kircher<\/em>, 1602-1680) a e\u0161te sme nedospeli k \u00fapln\u00e9mu „objavu“ tohto postavy.<\/p>\n Vlastn\u00fdch „cudzincov“ a „priate\u013eov“ niekoho in\u00e9ho<\/strong><\/p>\n Existuje mnoho podobn\u00fdch pr\u00edkladov. E\u0161te d\u00f4le\u017eitej\u0161ie je, \u017ee sved\u010dia o bl\u00edzkosti a porozumen\u00ed medzi \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed \u017eili na \u00fazemiach Ukrajiny, a obyvate\u013emi ktor\u00e9hoko\u013evek in\u00e9ho k\u00fata toho, \u010do naz\u00fdvame Eur\u00f3pou. Tento priestor sa vyzna\u010doval relat\u00edvne identick\u00fdm vzdel\u00e1vac\u00edm syst\u00e9mom a hodnoty sa pr\u00edli\u0161 nel\u00ed\u0161ili. Vzdelan\u00ed \u013eudia \u010d\u00edtali tie ist\u00e9 texty a ich pozornos\u0165 bola prip\u00fatan\u00e1 k rovnak\u00e9mu okruhu autoritat\u00edvnych myslite\u013eov. Stavali v podobnom \u0161t\u00fdle, obliekali sa rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom a dodr\u017eiavali podobn\u00fa etiketu a normy. D\u00fdchali sme mestsk\u00fd vzduch, ktor\u00fd ho uvo\u013enil. Napriek miestnym \u0161pecifik\u00e1m sa v\u0161eobecn\u00e9 trendy pr\u00edli\u0161 nel\u00ed\u0161ili a \u013eudia spolu vych\u00e1dzali. Konven\u010dne existoval jeden kult\u00farny priestor.<\/p>\n Na druhej strane obyvate\u013eov, ktor\u00ed dlho \u017eili na \u00fazemiach dne\u0161nej Ukrajiny, odde\u013eovalo „m\u00far“ s priestorom naz\u00fdvan\u00fdm Moskovsk\u00fd. „M\u00far“ je kult\u00farny, preto\u017ee v Moskve nepoznali Magdebursk\u00fd z\u00e1kon, humanizmus, reform\u00e1ciu at\u010f. „M\u00far“ je tie\u017e jazykov\u00fd a diplomatick\u00fd. Hejtman Bohdan Chmelnickij potreboval tlmo\u010dn\u00edka, aby porozumel Moskov\u010danom. Vo v\u00edzii \u0161t\u00e1tnej \u0161trukt\u00fary a v politick\u00fdch trad\u00edci\u00e1ch je medzi elitami v t\u00fdchto oblastiach priepas\u0165. Prirodzene, kontakty medzi Rusou a Moskvou boli a\u017e do polovice 17. storo\u010dia pomal\u00e9. S\u00fa to r\u00f4zne svety. Zjavn\u00e9 rozdiely videli „my“ a „oni“.<\/p>\n V prvej polovici sedemn\u00e1steho storo\u010dia Guillaume de Beauplan (Guillaume de Beauplan<\/em>, 1600-1673\/1685). Franc\u00fazsky in\u017einier, ktor\u00fd tu staval opevnenia a pal\u00e1ce. Beauplan sa tie\u017e zozn\u00e1mil so \u017eivotom miestnych \u013eud\u00ed, hist\u00f3riou a geografiou regi\u00f3nu. Potom zanechal cenn\u00e9 opisy a mapy vtedaj\u0161\u00edch ukrajinsk\u00fdch \u00fazem\u00ed. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 cenn\u00e9 s\u00fa inform\u00e1cie o zna\u010den\u00ed priestorov v jeho dielach. Dokonca aj n\u00e1zov diela „Opis Ukrajiny…“. Beauplanova Ukrajina, t. j. nieko\u013eko vojvodstiev Po\u013esko-litovsk\u00e9ho spolo\u010denstva, sa rozprestiera „od hran\u00edc Moskvy po hranice Sedmohradska“.<\/p>\n E\u0161te zauj\u00edmavej\u0161ie je to s otcom Janom (Zuchowiczom) (Jan Zuchowicz)<\/em> od Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej. Zast\u00e1val vysok\u00e9 poz\u00edcie v \u0161trukt\u00fare jezuitsk\u00e9ho r\u00e1du a je autorom ikonick\u00fdch diel. Najcennej\u0161\u00ed „Vz\u0165ah…“ (Relatio de caedibus patrum ac fratrum S.I. in provincia Poloniae<\/em>, 1665). Toto je opis jezuitsk\u00fdch centier po\u010das Chmelnick\u00e9ho rokov: straty, vra\u017edy, hodnotenie \u00fasilia potrebn\u00e9ho na obnovenie \u010dinnosti at\u010f. S\u00fa tu inform\u00e1cie o vz\u0165ahoch medzi predstavite\u013emi r\u00f4znych vierovyznan\u00ed, zauj\u00edmav\u00fd pr\u00edstup k ozna\u010dovaniu priestoru a rozpr\u00e1vaniu hist\u00f3rie. Otec Zuchowicz p\u00ed\u0161e o „Roxol\u00e1nii“\/“Rusi“ ako o s\u00fa\u010dasti Po\u013esk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. Tento regi\u00f3n pozost\u00e1va z Podolia, Podlasia, Polissia, Voly\u0148a a \u010fal\u0161\u00edch \u00fazem\u00ed, ako aj z Ukrajiny ako s\u00fa\u010dasti Kyjevsk\u00e9ho, Bratslavsk\u00e9ho a \u010cernihivsk\u00e9ho vojvodstva. Jezuita lokalizuje t\u00fato „Rus“ medzi riekou San a hranicami Moskvy, medzi hranicami Ma\u010farska a Litvy.<\/p>\n T\u00e1to vzorka nie je reprezentat\u00edvna. V textoch je v\u0161ak vzor zahrani\u010dn\u00e9ho in\u017einiera, ktor\u00fd pri\u0161iel do na\u0161ich kraj\u00edn, ako aj mn\u00edcha, ktor\u00fd tu str\u00e1vil v\u00e4\u010d\u0161inu svojho \u017eivota. Obaja p\u00ed\u0161u o hranici, hranici, ktor\u00e1 odde\u013eovala Rusko a Moskvu v sedemn\u00e1stom storo\u010d\u00ed. K tejto geografickej a politickej hranici by sa samozrejme mal prida\u0165 metaforick\u00fd „m\u00far“, ktor\u00fd existoval medzi obyvate\u013emi t\u00fdchto \u00fazem\u00ed \u2013 v kult\u00farnom a ideologickom zmysle.<\/p>\n Obraz sveta rusk\u00e9ho propagandistu<\/strong><\/p>\n Bez oh\u013eadu na to, \u010do sovietski a rusk\u00ed propagandisti vymysleli o spolo\u010dnej kol\u00edske a bratsk\u00fdch n\u00e1rodoch, \u013eudia, ktor\u00ed \u017eili na \u00fazem\u00ed modernej Ukrajiny a Ruska, predt\u00fdm, ako boli v r\u00e1mci tej istej r\u00ed\u0161e, mali viac rozdielov. \u017divot pod r\u00f4znymi vl\u00e1dcami, v r\u00f4znych \u0161t\u00e1tnych \u00fatvaroch a kult\u00farnych a ideologick\u00fdch prostrediach. Jednota alebo spolo\u010dn\u00fd priestor neprich\u00e1dza do \u00favahy. Neexistovala a nemohla existova\u0165 \u017eiadna trval\u00e1 t\u00fa\u017eba a hrdinsk\u00fd boj za zjednotenie t\u00fdchto \u00fazem\u00ed. Je to umelo vnucovan\u00e9. My\u0161lienka, \u017ee Ukrajincov nikto nepotrebuje, svet je n\u00e1m cudz\u00ed a v\u0161etci naokolo prem\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa o rozdelen\u00ed na\u0161ich kraj\u00edn a ich anexii, je tie\u017e v rozpore s historick\u00fdm kontextom. Tento pr\u00edstup je podporou \u0161kodliv\u00e9ho izolacionizmu.<\/p>\n Je to prospe\u0161n\u00e9 pre Rusko a jeho propagandistov, ale nie pre Ukrajinu. Ukazuje sa, \u017ee v priebehu dej\u00edn n\u00e1s Poliaci a Ma\u010fari, po ktor\u00fdch nasledoval Vatik\u00e1n, „chceli“ zaja\u0165. V obdob\u00ed pred udalos\u0165ami revol\u00facie d\u00f4stojnosti a ruskej inv\u00e1zie na Ukrajinu v roku 2014 prevl\u00e1dal pocit, \u017ee nepriate\u013eom je NATO, podporovan\u00e9 Amerikou. Ani Vatik\u00e1n, ani Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty neza\u00fato\u010dili na Ukrajinu. Rusko, ktor\u00e9 je v m\u00e4t\u00facom obraze sveta imperi\u00e1lnych a sovietskych propagandistov takmer na\u0161\u00edm jedin\u00fdm priate\u013eom a spojencom, teraz dravo a pokrytecky, celkom beztrestne, zab\u00edja Ukrajincov a ni\u010d\u00ed na\u0161u krajinu. Ak\u00e9 \u010fal\u0161ie d\u00f4kazy ch\u00fdbaj\u00fa na pochopenie toho, kto m\u00e1 prospech z podnecovania viery Ukrajincov v izolacionizmus? Izolacionizmus, ktor\u00fd sa v praxi uk\u00e1zal ako nielen \u0161kodliv\u00fd, ale aj vra\u017eedn\u00fd.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Uplynul dlh\u00fd \u010das od chv\u00edle, ke\u010f „katol\u00edcko-bur\u017eo\u00e1zna reakcia“ veden\u00e1 Vatik\u00e1nom prestala by\u0165 hrozbou pre obyvate\u013eov ukrajinsk\u00fdch \u00fazem\u00ed. Teraz je mo\u017en\u00e9 h\u013eada\u0165 nezmyseln\u00e9 ideologick\u00e9 kon\u0161trukty, ako je ten vy\u0161\u0161ie, v zbyto\u010dn\u00fdch knih\u00e1ch klamlivej sovietskej \u00e9ry a smia\u0165 sa na ich absurdite. Pred nieko\u013ek\u00fdmi desa\u0165ro\u010diami sa v\u0161ak verilo t\u00fdmto „marxizmom-leninizmom“, ktor\u00e9 boli z h\u013eadiska logiky a historickej […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":28124,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[463,21,409,12,6],"class_list":["post-28123","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-historia-ukrajiny","tag-hlavne-spravy","tag-nato","tag-rusko","tag-rusko-ukrajinska-vojna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28123","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=28123"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28123\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/28124"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=28123"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=28123"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=28123"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}