26. j\u00fala sa v Par\u00ed\u017ei za\u010dn\u00fa 33. letn\u00e9 olympijsk\u00e9 hry. Hry, na ktor\u00fdch prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii nebude ani n\u00e1rodn\u00fd t\u00edm Ruskej feder\u00e1cie, ani „\u0161portovci Rusk\u00e9ho olympijsk\u00e9ho v\u00fdboru“ (ako to bolo v pr\u00edpade Tokia 2021).<\/p>\n
\u00c1no, bohu\u017eia\u013e, \u0161portovci z Ruska sa mohli z\u00fa\u010dastni\u0165 tejto olympi\u00e1dy \u2013 ale vo ve\u013emi obmedzenom po\u010dte (21, Bielorusov bude e\u0161te viac, 24) a bez akejko\u013evek zmienky o ich n\u00e1rodnosti. Spolu s bielorusk\u00fdmi \u0161portovcami sa Rusi bud\u00fa naz\u00fdva\u0165 „individu\u00e1lni neutr\u00e1lni \u0161portovci“, vlajka a hymna boli \u0161peci\u00e1lne vytvoren\u00e9 pre tieto s\u00fa\u0165a\u017ee, nebud\u00fa na otv\u00e1racom ceremoni\u00e1li (len si predstavte situ\u00e1ciu, ke\u010f v\u0161etci \u00fa\u010dastn\u00edci olympijsk\u00fdch hier prech\u00e1dzaj\u00fa hlavn\u00fdm \u0161tadi\u00f3nom hier a ste n\u00faten\u00ed sedie\u0165 v hoteli a sledova\u0165 to v\u0161etko v telev\u00edzii) a pr\u00edpadn\u00e9 z\u00edskan\u00e9 medaily sa neodrazia v celkovom medailovom porad\u00ed olympijsk\u00fdch hier.<\/p>\n
Zd\u00e1 sa, \u017ee neexistuje v\u00e4\u010d\u0161ia hanba pre „ve\u013ek\u00fd \u0161portov\u00fd \u0161t\u00e1t“. Rusku sa v\u0161ak podarilo zahanbi\u0165 sa e\u0161te viac a vlastn\u00fdmi rukami. Organizovan\u00edm a organizovan\u00edm takzvan\u00fdch „hier BRICS“ v hlavnom meste Tatarstanu, v Kazani.<\/p>\n
T\u00e1to \u0161portov\u00e1 udalos\u0165 nie je vyn\u00e1lezom Krem\u013ea – od roku 2016 sa na samity tejto organiz\u00e1cie konaj\u00fa ur\u010dit\u00e9 neofici\u00e1lne s\u00fa\u0165a\u017ee. Prvou bola napr\u00edklad futbalov\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e medzi ml\u00e1de\u017en\u00edckymi t\u00edmami z\u00fa\u010dastnen\u00fdch kraj\u00edn. A piate neofici\u00e1lne hry BRICS, ktor\u00e9 sa konali v okt\u00f3bri 2023 v juhoafrickom Durbane, u\u017e pozost\u00e1vali z piatich \u0161portov.<\/p>\n
Rusko sa v\u0161ak rozhodlo vyu\u017ei\u0165 t\u00fato udalos\u0165 pre svoje vlastn\u00e9 geopolitick\u00e9 potreby \u2013 a zorganizovalo prv\u00e9 ofici\u00e1lne hry BRICS na svojom \u00fazem\u00ed bez akejko\u013evek zmienky o summite. D\u00f4vod je celkom zrejm\u00fd, ale aby sme ho lep\u0161ie pochopili, stoj\u00ed za to pripomen\u00fa\u0165 udalosti prvej polovice 80. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia.<\/p>\n
V roku 1980 sa olympijsk\u00e9 hry konali v hlavnom meste Sovietskeho zv\u00e4zu, Moskve. (Nielen, nieko\u013eko z\u00e1pasov futbalov\u00e9ho turnaja sa konalo napr\u00edklad v Kyjeve.) 65 kraj\u00edn nepri\u0161lo na tieto hry naraz \u2013 bojkotovali moskovsk\u00e9 hry kv\u00f4li sovietskej inv\u00e1zii do Afganistanu, ktor\u00e1 sa za\u010dala koncom decembra 1979. Kreme\u013e, samozrejme, bol tak\u00fdmto krokom demokratick\u00e9ho Z\u00e1padu urazen\u00fd \u2013 a pripraven\u00fd na odpove\u010f, preto\u017ee \u010fal\u0161ie olympijsk\u00e9 hry v roku 1984 boli napl\u00e1novan\u00e9 v Los Angeles v USA.<\/p>\n
Bojkot olympijsk\u00fdch hier v roku 1984 sa uk\u00e1zal by\u0165 ove\u013ea skromnej\u0161\u00ed – iba 14 kraj\u00edn „podporovalo“ ZSSR a nelietalo do Los Angeles. \u00davodzovky s\u00fa tu zo zrejm\u00fdch d\u00f4vodov \u2013 samozrejme, bolo to rozhodnutie Krem\u013ea a krajiny, na ktor\u00e9 mal vplyv Sovietsky zv\u00e4z (predov\u0161etk\u00fdm krajiny Var\u0161avskej zmluvy, ako aj nieko\u013eko \u00e1zijsk\u00fdch, africk\u00fdch t\u00edmov, ako napr\u00edklad Angola a Eti\u00f3pia a jedin\u00fd americk\u00fd, Kuba), nepri\u0161li do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n
Sovietski vodcovia v\u0161ak i\u0161li \u010falej a organizovali alternat\u00edvne hry, ktor\u00e9 nazvali „Druzhba-84“. Form\u00e1lne neboli alternat\u00edvou k olympijsk\u00fdm hr\u00e1m v Los Angeles, \u010do bolo osobitne zd\u00f4raznen\u00e9, dokonca aj \u010das bol zvolen\u00fd tak, aby sa nepret\u00ednali s hrami v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch. Ale v\u0161etci v\u0161etko pochopili.<\/p>\n
V\u00fdsledky Dru\u017eby-84 boli, samozrejme, predv\u00eddate\u013en\u00e9. A e\u0161te hor\u0161ie. Aby sme pochopili, kto potreboval t\u00fato s\u00fa\u0165a\u017e, pripome\u0148me si medailov\u00e9 poradie olympijsk\u00fdch hier v roku 1976 v Montreale, na ktor\u00fdch sa z\u00fa\u010dastnili kapitalistick\u00e9 aj socialistick\u00e9 krajiny. ZSSR vtedy vyhral so 46 zlat\u00fdmi medailami, \u010fal\u0161ia „\u010derven\u00e1“ krajina bola na druhom mieste, NDR so 40 sadami olympijsk\u00e9ho „zlata“ a Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty sa v tom roku stali iba tret\u00edmi (34 zlat\u00fdch medail\u00ed).<\/p>\n
Ako vid\u00edte, rozdiel medzi dvoma hlavn\u00fdmi \u0161portov\u00fdmi krajinami Var\u0161avskej zmluvy bol pomerne mal\u00fd. A tu s\u00fa v\u00fdsledky olympijsk\u00fdch hier-80 v Moskve, olympijsk\u00fdch hier, kde neboli \u017eiadni najsilnej\u0161\u00ed z\u00e1padn\u00ed \u0161portovci. Aj tu, rovnako ako v Montreale, vyhrali t\u00edmy ZSSR a NDR (celkom predv\u00eddate\u013ene), ale ak\u00fd v\u00fdrazn\u00fd bol rozdiel v zlat\u00fdch medail\u00e1ch \u2013 80 proti 47! A v Dru\u017ebe-84 sa situ\u00e1cia zopakovala – 126 (z 242) zlat\u00fdch medail\u00ed z\u00edskali sovietski \u0161portovci, ktor\u00ed verejne prisahali rozhodnutie komunistick\u00fdch org\u00e1nov bojkotova\u0165 hry v Los Angeles, a v\u00fdchodonemeck\u00ed \u0161portovci z\u00edskali iba 50 v\u00ed\u0165azstiev.<\/p>\n
Mimochodom, tret\u00edm bolo Bulharsko. A venujte pozornos\u0165 nasleduj\u00facim \u010d\u00edslam – 8 a 21. Toto s\u00fa zlat\u00e9 medaily Bulharov na olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch-80 a Dru\u017eba-84. 8 proti 80, 21 vs. 126. Toto je tret\u00ed t\u00edm turnaja. \u00dadajne ako v\u00fdznamn\u00fd, reprezentat\u00edvny a v pr\u00edpade moskovsk\u00fdch olympijsk\u00fdch hier aj planet\u00e1rny (koniec koncov, na tieto hry pri\u0161lo viac ako 50% kraj\u00edn). Skvel\u00fd ukazovate\u013e toho, ak\u00e9 rozsiahle a v\u00e1\u017ene tieto s\u00fa\u0165a\u017ee skuto\u010dne boli.<\/p>\n