{"id":26006,"date":"2024-05-27T19:00:02","date_gmt":"2024-05-27T17:00:02","guid":{"rendered":"https:\/\/razvedka.info\/sk\/2024-05-krymski-tatari-rozumeli-ukrajine-skor-ako-pochopila-samu-seba\/"},"modified":"2024-05-27T19:00:02","modified_gmt":"2024-05-27T17:00:02","slug":"krymski-tatari-rozumeli-ukrajine-skor-ako-pochopila-samu-seba","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/2024-05-krymski-tatari-rozumeli-ukrajine-skor-ako-pochopila-samu-seba\/","title":{"rendered":"Krymsk\u00ed Tat\u00e1ri rozumeli Ukrajine sk\u00f4r, ako pochopila samu seba"},"content":{"rendered":"

„Na to tr\u00e1penie, t\u00fa pekeln\u00fa pr\u00e1cu nemo\u017eno op\u00edsa\u0165, je nemo\u017en\u00e9 zabudn\u00fa\u0165. Spomienky tr\u00e1pia du\u0161u, tr\u00e1pia srdce. Ka\u017ed\u00fd jeden de\u0148 bol naplnen\u00fd trag\u00e9diou ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho \u010dloveka \u2013 die\u0165a\u0165a, \u017eeny alebo star\u00e9ho mu\u017ea,“ pripomenula Fadime-Scherfe Seitchalilova, naroden\u00e1 v roku 1924, deport\u00e1ciu krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov hlboko do ZSSR v okt\u00f3bri 2009. Toto Pr\u00edbeh<\/a> Nahrala ho jej dc\u00e9ra pre miestny projekt krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov. Fadime v\u0161ak \u013eutuje, \u017ee hoci sa vr\u00e1tila do svojej rodnej dediny ne\u010faleko Sudaku, „st\u00e1le nie je rados\u0165, preto\u017ee na\u0161e pr\u00e1va neboli obnoven\u00e9 a st\u00e1le \u017eijeme ako cudzinci na na\u0161ej zemi, preto\u017ee nem\u00e1me vlastn\u00fa \u0161t\u00e1tnos\u0165.“<\/p>\n

O osem rokov nesk\u00f4r, 18. m\u00e1ja, po\u010das ofici\u00e1lnej spomienky na De\u0148 pamiatky obet\u00ed genoc\u00eddy krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov, ukrajinsk\u00fd prezident Petro Poro\u0161enko citoval Fadimeho. S odkazom na spomienky starej \u017eeny na trag\u00e9diu deport\u00e1cie nespomenul, \u017ee Ukrajina, zast\u00fapen\u00e1 na polostrove komunistick\u00fdmi a postsovietskymi stranami, zostala nevlastnou matkou krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov, nie matkou.<\/p>\n

„T\u00e1to mal\u00e1 skupina porazila sovietske mon\u0161trum“<\/strong><\/p>\n

Po\u010das \u0161peci\u00e1lnej oper\u00e1cie uskuto\u010dnenej 18. – 20. m\u00e1ja 1944 boli v\u0161etci krymsk\u00ed Tat\u00e1ri deportovan\u00ed z Krymu do Strednej \u00c1zie, na Sib\u00edr a na Ural. Pod\u013ea ofici\u00e1lnych \u00fadajov je to 194 111 \u013eud\u00ed. Mnoh\u00ed z nich, takmer polovica, zomreli na ceste \u2013 niektor\u00ed od hladu a chor\u00f4b, niektor\u00ed v d\u00f4sledku hrozn\u00fdch \u017eivotn\u00fdch podmienok.<\/p>\n

Alim Alijev, z\u00e1stupca riadite\u013ea Ukrajinsk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu (\u0161t\u00e1tna in\u0161tit\u00facia zameran\u00e1 na podporu ukrajinskej kult\u00fary na celom svete) a zakladate\u013e liter\u00e1rneho projektu Krymsk\u00e1 figa, sa narodil ne\u010faleko Ta\u0161kentu. Hovor\u00ed, \u017ee od detstva po\u010dul slovo „s\u00fcrgun“ \u2013 vyhnanstvo. Jeho rodina sa vr\u00e1tila na Krym, ke\u010f mal jeden rok. V\u010faka tomu si vypo\u010dul pr\u00edbehy deportovan\u00fdch.<\/p>\n

\u2013 Moja star\u00e1 mama bola deportovan\u00e1 z dediny B\u00fcy\u00fck-Karalez (teraz Chervonyi Mak) ne\u010faleko Bachchisaray. Dva dni pred deport\u00e1ciou pri\u0161li dvaja vojaci, zatia\u013e \u010do moja star\u00e1 mama pripravovala ve\u010deru. Pozvala t\u00fdchto vojakov, ktor\u00ed \u00fadajne vykon\u00e1vali s\u010d\u00edtanie \u013eudu, pri\u0161li, najedli sa \u2013 a o dva dni nesk\u00f4r, v noci 18. m\u00e1ja, pri\u0161li deportova\u0165 moju rodinu a dali mi 15 min\u00fat na pr\u00edpravu. V\u0161etk\u00fdch odviezli na cintor\u00edn. Moja star\u00e1 mama povedala, \u017ee nikto nech\u00e1pe, \u010do sa deje, a v\u0161etci si mysleli, \u017ee bud\u00fa zastrelen\u00ed. Babi\u010dke a jej bratrancovi sa z\u00e1zra\u010dne podarilo utiec\u0165 z davu a na chv\u00ed\u013eu sa vr\u00e1ti\u0165 domov. Potom si star\u00e1 mama vzala gramof\u00f3n so sebou. Tri t\u00fd\u017edne cestovali do Uzbekistanu, kde boli posilnen\u00ed v kas\u00e1r\u0148ach. \u017dili ako v\u00e4zni a a\u017e do Stalinovej smrti museli pr\u00eds\u0165 a hl\u00e1si\u0165 sa velite\u013eovi, aby nikto neutiekol,“ povedal Alijev.<\/p>\n

Po Stalinovej smrti boli deportovan\u00e9 n\u00e1rody rehabilitovan\u00e9. V rokoch 1957-1958 bola obnoven\u00e1 auton\u00f3mia Kalmykov, \u010ce\u010dencov, Ingu\u0161ov, Kara\u010dajcov a Balk\u00e1nov a mohla sa vr\u00e1ti\u0165 na svoje historick\u00e9 \u00fazemia. Zna\u010dn\u00fd po\u010det utl\u00e1\u010dan\u00fdch n\u00e1rodov, vr\u00e1tane krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov (ako aj Nemcov, me\u0161ketsk\u00fdch Turkov, Gr\u00e9kov a K\u00f3rej\u010danov), v\u0161ak nebol obnoven\u00fd ani im nebolo dovolen\u00e9 vr\u00e1ti\u0165 sa do svojej historickej vlasti.<\/p>\n

V reakcii na to na miestach, kde boli deportovan\u00ed krymsk\u00ed Tat\u00e1ri, predov\u0161etk\u00fdm v Uzbekistane, vzniklo masov\u00e9 hnutie za n\u00e1vrat na Krym a obnovenie ich pr\u00e1v. Boli to miestne iniciat\u00edvne skupiny, ktor\u00e9 spo\u010diatku zah\u0155\u0148ali mnoh\u00fdch komunistov, b\u00fdval\u00fdch vojakov sovietskej arm\u00e1dy alebo partiz\u00e1nov \u2013 aby sa vyhli obvineniam z „bur\u017eo\u00e1zneho nacionalizmu“. Z\u00e1stupcovia hnutia hromadne posielali v\u00fdzvy alebo listy \u00fastredn\u00fdm a republik\u00e1nskym org\u00e1nom.<\/p>\n

„Krymsk\u00ed Tat\u00e1ri mali pocit ve\u013ekej nespravodlivosti. N\u00e1vrat na Krym bola misia,“ hovor\u00ed Alijev. „Bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9 vysvetli\u0165, ak\u00fd je \u00fa\u010del tejto misie, pre\u010do vlas\u0165ou det\u00ed nie je Uzbekistan, ale Krym. Pokia\u013e si pam\u00e4t\u00e1m zo \u0161tatist\u00edk Uzbekistanu, vr\u00e1tilo sa 85 % krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov. Je to d\u00f4le\u017eit\u00fd faktor: je to n\u00e1rodn\u00e9 hnutie krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov, ktor\u00e9 skuto\u010dne vzniklo po Stalinovej smrti a vzniklo medzi \u0161tudentskou ml\u00e1de\u017eou. Pohyb bol horizont\u00e1lny.<\/p>\n

V polovici 1960. rokov p\u00f4sobili iniciat\u00edvne skupiny hnutia takmer na v\u0161etk\u00fdch miestach, kde \u017eili krymsk\u00ed Tat\u00e1ri. Skupiny tie\u017e platili pr\u00e1vnikom na obhajobu aktivistov v politick\u00fdch procesoch a vyd\u00e1vali podzemn\u00fa literat\u00faru. Bolo legend\u00e1rne zbiera\u0165 peniaze po\u010das tradi\u010dn\u00e9ho svadobn\u00e9ho tanca „haytarma“ – tane\u010dn\u00edk roztiahol ruky a odovzd\u00e1val peniaze z ruky do ruky v procese pradenia.<\/p>\n

Sovietske represie sa v\u0161ak zintenz\u00edvnili, ale krymskotat\u00e1rske hnutie \u0161ikovne pou\u017e\u00edvalo met\u00f3dy pokojnej ob\u010dianskej neposlu\u0161nosti \u2013 napr\u00edklad po\u010das osl\u00e1v 1. m\u00e1ja alebo … Lenin, ktor\u00fd v roku 1921 podp\u00edsal dekr\u00e9t o vytvoren\u00ed krymskej auton\u00f3mie.<\/p>\n

„Toto je n\u00e1rod, ktor\u00fd je absol\u00fatne jedine\u010dn\u00fdm pr\u00edkladom boja za to, \u010do je pr\u00e1vo na existenciu, na n\u00e1vrat do vlasti, pr\u00edklad hrdinstva a n\u00e1rodnej jednoty v glob\u00e1lnom meradle,“ hovor\u00ed profesorka Larysa Jakubov\u00e1, ved\u00faca oddelenia Historick\u00e9ho \u00fastavu N\u00e1rodnej akad\u00e9mie vied Ukrajiny, v\u00fdskumn\u00ed\u010dka juhu a v\u00fdchodu Ukrajiny. „Pre\u017ei\u0165 deport\u00e1ciu a vyhra\u0165 boj proti Sovietskemu zv\u00e4zu o n\u00e1vrat bol precedens. Nikto z deportovan\u00fdch \u013eud\u00ed tak\u00e9to represie nepre\u017eil, ale bola to t\u00e1to mal\u00e1 skupina, ktor\u00e1 zv\u00ed\u0165azila v boji proti sovietskemu mon\u0161tru.<\/p>\n

„Neboli sme to my, kto mal probl\u00e9my s identitou, bola to postsovietska Ukrajina“<\/strong><\/p>\n

Koncom 1980-tych rokov sa tempo nez\u00e1visl\u00e9ho n\u00e1vratu krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov na Krym zv\u00fd\u0161ilo. \u00darady vytv\u00e1raj\u00fa prek\u00e1\u017eky blokovan\u00edm mo\u017enosti registr\u00e1cie na polostrove, \u010do n\u00e1sledne sp\u00f4sob\u00ed mnoh\u00e9 konflikty. Krymsk\u00ed Tat\u00e1ri, ktor\u00ed nemaj\u00fa mo\u017enos\u0165 leg\u00e1lneho pobytu, za\u010d\u00ednaj\u00fa z\u00edskava\u0165 p\u00f4du met\u00f3dou „sebazabavenia“, to znamen\u00e1 nez\u00e1visl\u00fdm obsaden\u00edm nejakej p\u00f4dy alebo vo\u013enej p\u00f4dy.<\/p>\n

V tom \u010dase sa pod\u013ea profesorky Jakubovej zintenz\u00edvnil aj otvorene rasistick\u00fd diskurz proti krymsk\u00fdm Tat\u00e1rom, ktor\u00fd \u0161\u00edrili miestne org\u00e1ny.<\/p>\n

„Toto sa deje u\u017e dve desa\u0165ro\u010dia ukrajinskej nez\u00e1vislosti. Vyslancom Krem\u013ea sa tie\u017e podarilo vtiahnu\u0165 miestne ukrajinsk\u00e9 obyvate\u013estvo do tejto konfront\u00e1cie. Diskrimin\u00e1cia krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov bola z\u00e1kladn\u00fdm kame\u0148om rusifika\u010dnej politiky na Kryme a bola pou\u017eit\u00e1 ako argument na posilnenie ruskej pr\u00edtomnosti. Rasistick\u00fd diskurz o krymsk\u00fdch Tat\u00e1roch sa za\u010dal celkom otvorene a na\u0161iel si svoje miesto v m\u00e9di\u00e1ch. Do\u0161lo k dlhej konfront\u00e1cii medzi krymsk\u00fdmi Tat\u00e1rmi, ktor\u00ed sa vracali z exilu, a miestnymi obyvate\u013emi, ktor\u00ed si za\u010dali uvedomova\u0165, \u017ee vo ve\u013ekej miere zaberaj\u00fa miesta predt\u00fdm deportovan\u00fdch os\u00f4b. Hoci deport\u00e1cia bola tabuizovan\u00e1 t\u00e9ma, dobre ju poznali z rodinnej hist\u00f3rie. Bola vybudovan\u00e1 aj grad\u00e1cia soci\u00e1lnych skup\u00edn. Najvy\u0161\u0161\u00ed bol „ve\u013ek\u00fd rusk\u00fd n\u00e1rod“, potom „bratsk\u00fd ukrajinsk\u00fd \u013eud“ a potom „divok\u00ed“ krymsk\u00ed Tat\u00e1ri, ktor\u00fdch tieto dva „bratsk\u00e9“ n\u00e1rody oslobodili a zabezpe\u010dili mierov\u00fd \u017eivot.<\/p>\n

Kyjevsk\u00e1 politick\u00e1 elita \u010dasto „k\u00fapila“ narat\u00edv krymsk\u00fdch komunistov o krymsk\u00fdch Tat\u00e1roch. Rusk\u00e1 propaganda na\u010falej vykres\u013eovala krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov ako zradn\u00fd n\u00e1rod s nepodlo\u017een\u00fdmi n\u00e1rokmi na Krym. „Ukrajinsk\u00fd politik bol produktom svojej krajiny a svojej \u00e9ry: pokia\u013e ignoroval podstatu krymsk\u00e9ho pr\u00edpadu, nepochopil podstatu ukrajinsk\u00e9ho pr\u00edpadu,“ povedala Jakubova. “ Tieto procesy prebiehali synchr\u00f3nne: promoskovsk\u00e9 elity bojovali proti n\u00e1rodn\u00fdm elit\u00e1m. Krymsk\u00e1 a ukrajinsk\u00e1 ot\u00e1zka s\u00fa lakmusov\u00fdm papierikom v\u0161etk\u00fdch politick\u00fdch modelov, ktor\u00e9 dnes v Ukrajine existuj\u00fa. Do roku 2014 boli moderniza\u010dn\u00e9 sily v samotn\u00fdch Ukrajincoch v ne\u010dinnom stave. Uvedomenie si situ\u00e1cie krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov v Ukrajine im pomohlo prebudi\u0165 sa.“<\/p>\n

„Krymsk\u00ed Tat\u00e1ri nikdy nemali probl\u00e9my s identitou,“ dod\u00e1va Alijev, „c\u00edtili sa ako krymsk\u00ed Tat\u00e1ri a ob\u010dania Ukrajiny, alebo dokonca Ukrajinci v politickom zmysle. Bola to Ukrajina, ktor\u00e1 mala probl\u00e9my s identitou pred rokom 2014, bolo pre n\u00e1s d\u00f4le\u017eit\u00e9 zmeni\u0165 t\u00fato paradigmu \u2013 aj prostredn\u00edctvom kult\u00farnych a vzdel\u00e1vac\u00edch projektov, ktor\u00e9 uk\u00e1zali hlb\u0161ie a zauj\u00edmavej\u0161ie procesy nielen pre Krym, ale aj pre Ukrajinu ako celok.“<\/p>\n

Zlomov\u00fdm bodom bol febru\u00e1r 2014 a okamih okup\u00e1cie Krymu \u2013 boli to Krym\u010dania, ktor\u00ed za\u010dali hnutie odporu proti Rusom. Na v\u00fdzvu Med\u017elisu krymskotat\u00e1rskeho \u013eudu sa 26. febru\u00e1ra 2014 zhroma\u017edili tis\u00edce \u013eud\u00ed pred budovou Verchovnej rady Krymskej auton\u00f3mnej republiky, aby sa postavili proti ruskej okup\u00e1cii. Nesk\u00f4r Ukrajina vyhl\u00e1si 26. febru\u00e1r za De\u0148 odporu proti okup\u00e1cii Krymu.<\/p>\n

„V roku 2014 do\u0161lo k mas\u00edvnym pokusom podplati\u0165 krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov,“ spom\u00edna Alijev. „Ale v\u010faka horizont\u00e1lnym mechanizmom, teda ostrakiz\u00e1cii kolaborantov, krymskotat\u00e1rska komunita pre\u017eila, hoci po desiatich rokoch okup\u00e1cie mala by\u0165 v ove\u013ea hor\u0161om stave. Komunita krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov v\u0161ak pre\u017e\u00edva pod okup\u00e1ciou v\u010faka pestovaniu svojich hodn\u00f4t a akt\u00edvnemu postaveniu krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov, ktor\u00ed opustili Krym a komunikuj\u00fa s krymskou verejnos\u0165ou. Okupanti sa pok\u00fasili vytvori\u0165 prorusk\u00e9 soci\u00e1lno-politick\u00e9 hnutia, ale dnes zost\u00e1vaj\u00fa marginalizovan\u00ed, \u00farove\u0148 odmietnutia zost\u00e1va vysok\u00e1.“<\/p>\n

Pod\u013ea Alijeva rok 2014 zmenil myslenie ukrajinskej intelektu\u00e1lnej elity. Krymsk\u00ed Tat\u00e1ri u\u017e nie s\u00fa vn\u00edman\u00ed ako „cudzinci“ \u2013 stali sa „svojimi In\u00fdmi“.<\/p>\n

„Za posledn\u00fdch desa\u0165 rokov urobila Ukrajina obrovsk\u00fd krok vpred v pochopen\u00ed krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov. Do roku 2014 krymsk\u00ed Tat\u00e1ri rozumeli Ukrajine a Ukrajincom ove\u013ea lep\u0161ie ako naopak. Pre krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov bola prvkom prosperity a pre\u017eitia na Kryme demokratick\u00e1 Ukrajina a najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zlom na polostrove boli komunisti. Dokonca aj auton\u00f3mia, ktor\u00e1 vznikla na za\u010diatku nez\u00e1vislosti Ukrajiny, bola vo svojej podstate a forme komunistickou auton\u00f3miou. Na druhej strane krymsk\u00ed Tat\u00e1ri tradi\u010dne brali z\u00fa\u010das\u0165 na demokratick\u00fdch a proeur\u00f3pskych hnutiach, ako je \u013dudov\u00e9 hnutie Ukrajiny, potom strana Viktora Ju\u0161\u010denka „Na\u0161a Ukrajina“ at\u010f.<\/p>\n

„Tento Rubikon roku 2014 je pochopite\u013en\u00fd a do zna\u010dnej miery politicky motivovan\u00fd,“ s\u00fahlas\u00ed profesorka Jakubov\u00e1. \u2013 Ani ja s\u00e1m, neby\u0165 roku 2014, by som sa pravdepodobne neobr\u00e1til na konceptualiz\u00e1ciu dej\u00edn v\u00fdchodnej Ukrajiny, Donbasu alebo Krymu. Boli to regi\u00f3ny politick\u00e9ho konfliktu, kde Kreme\u013e \u0161ikovne manipuloval s imperi\u00e1lnym a sovietskym dedi\u010dstvom.“<\/p>\n

U\u017e v roku 2014, tv\u00e1rou v tv\u00e1r ohrozeniu \u017eivota, Ukrajina videla, \u017ee komunita krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov sa uk\u00e1zala by\u0165 najd\u00f4slednej\u0161\u00edm spojencom Ukrajincov pri zachovan\u00ed ukrajinskej suverenity na Krymskom polostrove.<\/p>\n

„Neboli to krymsk\u00ed Tat\u00e1ri, ktor\u00ed boli in\u00ed \u2013 Kyjev bol mlad\u0161\u00ed brat, podporovate\u013e politiky Moskvy,“ povedala Jakubovov\u00e1. Samotn\u00e1 Ukrajina bola vo f\u00e1ze posttotalitnej transform\u00e1cie. Je zrejm\u00e9, \u017ee aj vo f\u00e1ze akt\u00edvnej konfront\u00e1cie s Ruskom sme u\u017e vyvinuli nov\u00fd z\u00e1klad pre vz\u00e1jomn\u00e9 porozumenie. Sved\u010d\u00ed o tom percento krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov, ktor\u00ed zahynuli na fronte, ktor\u00ed s\u00fa akt\u00edvnymi \u00fa\u010dastn\u00edkmi odporu, ktor\u00ed op\u00e4\u0165 potrebuj\u00fa zachova\u0165 mier v z\u00e1ujme novej Ukrajiny, v ktorej nebud\u00fa \u017eiadne rasov\u00e9 predsudky. Ukrajina si uvedomila, \u017ee je to obrovsk\u00e1 krajina a ka\u017ed\u00fd z jej regi\u00f3nov je malou eur\u00f3pskou krajinou, kde je mimoriadne \u0165a\u017ek\u00e9 vybudova\u0165 harm\u00f3niu r\u00f4znych z\u00e1ujmov, ale rob\u00edme to preto, aby Ukrajinci, krymsk\u00ed Tat\u00e1ri, ukrajinsk\u00ed \u017didia a ukrajinsk\u00ed Rusi vn\u00edmali Ukrajinu ako skuto\u010dn\u00fd domov pre v\u0161etk\u00fdch.“<\/p>\n

Krym je aj Eur\u00f3pa<\/strong><\/p>\n

Krymsk\u00ed Tat\u00e1ri na okupovanom polostrove sa stali nosite\u013emi nielen ukrajinskej, ale aj eur\u00f3pskej my\u0161lienky. Za\u010diatkom m\u00e1ja ukrajinsk\u00fd parlament vyzval svet, aby uznal deport\u00e1ciu krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov v roku 1944 za genoc\u00eddu. Nebol by to len akt spravodlivosti vo\u010di p\u00f4vodn\u00fdm obyvate\u013eom Krymu, ale znamenalo by to aj za\u010dlenenie samotn\u00e9ho Krymu do eur\u00f3pskeho diskurzu a hist\u00f3rie.<\/p>\n

„Mus\u00edme svetu poveda\u0165 o fantastickom v\u00fdkone krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov, o ktorom svet ni\u010d nevie,“ zd\u00f4raz\u0148uje profesorka Jakubova. „Mierov\u00e9 met\u00f3dy boja krymskotat\u00e1rskeho \u013eudu s\u00fa pevne zakotven\u00e9 v \u00e9tose modern\u00e9ho z\u00e1padn\u00e9ho diskurzu a krymsk\u00ed Tat\u00e1ri s\u00fa len ide\u00e1lnym pr\u00edkladom mierov\u00e9ho odporu s obrovskou bato\u017einou totalitn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed.“<\/p>\n

Sk\u00fasenos\u0165 Ukrajincov a krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov je pod\u013ea nej jedine\u010dnou sk\u00fasenos\u0165ou eur\u00f3pskych n\u00e1rodov. „Je to nie\u010do, \u010do si zasl\u00fa\u017ei seri\u00f3znu \u0161t\u00fadiu a samostatn\u00fa anal\u00fdzu. S\u00fahlas s odovzdan\u00edm \u010dasti okupovan\u00fdch \u00fazem\u00ed Rusku je s\u00fahlasom s tot\u00e1lnym etnick\u00fdm vyhladen\u00edm, ale je to aj s\u00fahlas s \u010fal\u0161\u00edm ni\u010den\u00edm Eur\u00f3py Ruskom,“ zd\u00f4raz\u0148uje v\u00fdskumn\u00edk.<\/p>\n

Dod\u00e1va, \u017ee mnoh\u00e9 krajiny st\u00e1le „kupuj\u00fa“ neokoloni\u00e1lny narat\u00edv Krem\u013ea o „ruskom Kryme“ \u2013 aj ke\u010f sa n\u00edm de facto stal v d\u00f4sledku deport\u00e1ci\u00ed krymskotat\u00e1rskeho \u013eudu a povojnovej zmeny toponymie polostrova. V roku 2017 ukrajinsk\u00fd v\u00fdskumn\u00edk Vachtang Kipiani zverejnil mapu Krymu so star\u00fdmi miestnymi n\u00e1zvami \u2013 a\u017e 70% star\u00fdch n\u00e1zvov bolo zmenen\u00fdch medzi rokmi 1946 a 1949 a n\u00e1zvy ako Ak-D\u017ear (Sevastopol) a Ak-Mesjit (Simferopol) boli odstr\u00e1nen\u00e9 e\u0161te sk\u00f4r.<\/p>\n

„Videl som t\u00fato mapu pri vchode do okupovanej Feodosie,“ spom\u00edna Kipiani. „\u013dudia ju rozvinuli ako vlajku. Ka\u017ed\u00e9 mesto, dokonca aj Sevastopo\u013e a Simferopol, je ozna\u010den\u00e9 ako rusk\u00e9. Teraz m\u00f4\u017eeme \u013eu\u010fom poveda\u0165, \u017ee toponymia Krymu bola povojnov\u00fdmi zmenami mimoriadne naru\u0161en\u00e1.<\/p>\n

„Do\u010dasn\u00fa okup\u00e1ciu Krymu pova\u017eujeme za posledn\u00fa rusk\u00fa koloniz\u00e1ciu. Jeho cie\u013eom je zmeni\u0165 Krym\u010danov na rusk\u00fdch „subjektov“, zd\u00f4raz\u0148uje Alijev. „Niet poch\u00fdb o tom, \u017ee komunita krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov na okupovanom polostrove je dnes pod tlakom strachu a ned\u00f4very. Star\u00e9 \u010dasy sa vracaj\u00fa. Ke\u010f som vyrastal v obdob\u00ed nez\u00e1vislej Ukrajiny, \u013eudia sa neb\u00e1li hovori\u0165 o deport\u00e1ci\u00e1ch, neexistovala cenz\u00fara. Moja gener\u00e1cia si u\u017e pam\u00e4t\u00e1 oslavy 18. m\u00e1ja \u2013 rodi\u010dia, pr\u00edbuzn\u00ed a priatelia sa zi\u0161li na zhroma\u017eden\u00ed v Simferopole, na hlavnom n\u00e1mest\u00ed Krymu, aby si uctili pamiatku obet\u00ed tohto sovietskeho zlo\u010dinu. Tieto spomienkov\u00e9 sl\u00e1vnosti s\u00fa teraz zak\u00e1zan\u00e9 a konaj\u00fa sa na cintor\u00ednoch alebo modlitebn\u00fdch stretnutiach. Na moslimsk\u00fdch cintor\u00ednoch sa rozb\u00edjaj\u00fa „bashashi“, t.j. bet\u00f3nov\u00e9 n\u00e1hrobn\u00e9 kamene. Potom sa na nich \u010dasto nach\u00e1dzaj\u00fa h\u00e1kov\u00e9 kr\u00ed\u017ee.“<\/p>\n

„Prostredie krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov je dos\u0165 \u0161pecifick\u00e9,“ zd\u00f4raz\u0148uje Alijev, „preto\u017ee je bl\u00edzke ukrajinsk\u00e9mu a eur\u00f3pskemu kontextu na jednej strane a moslimsk\u00e9mu a tureck\u00e9mu kontextu na strane druhej. Mysl\u00edm si, \u017ee na eur\u00f3pskej \u00farovni je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pozera\u0165 sa na Krym nie cez prizmu probl\u00e9mov, ktor\u00fdm dnes \u010del\u00ed, konkr\u00e9tne cez poru\u0161ovanie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v alebo pr\u00edtomnos\u0165 ruskej vojenskej z\u00e1kladne, ale z h\u013eadiska pr\u00edle\u017eitost\u00ed, ktor\u00e9 sa otvoria po odstr\u00e1nen\u00ed okup\u00e1cie. Tieto pr\u00edle\u017eitosti s\u00fa hist\u00f3riou p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov polostrova siahaj\u00facou a\u017e do staroveku, jeho jedine\u010dnou etnickou \u0161trukt\u00farou, ako aj obrovskou katastrofou po\u010das druhej svetovej vojny a n\u00e1slednou nadvl\u00e1dou totality. S\u00fahlas s okup\u00e1ciou Krymu Ruskom by bol pokra\u010dovan\u00edm Stalinovej v\u00edzie regi\u00f3nu a zbavil by krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov ich pr\u00e1va na spravodlivos\u0165.“<\/p>\n

Prelo\u017een\u00e9 z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n

Text bol publikovan\u00fd v r\u00e1mci projektu spolupr\u00e1ce medzi nami a po\u013esk\u00fdm \u010dasopisom Nowa Europa Wschodnia<\/a>.<\/em><\/p>\n

P\u00f4vodn\u00fd n\u00e1zov \u010dl\u00e1nku: <\/em>Tatarzy krymscy zrozumieli Ukrain\u0119, zanim ona sama siebie<\/em> Zrozumia\u0142<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

„Na to tr\u00e1penie, t\u00fa pekeln\u00fa pr\u00e1cu nemo\u017eno op\u00edsa\u0165, je nemo\u017en\u00e9 zabudn\u00fa\u0165. Spomienky tr\u00e1pia du\u0161u, tr\u00e1pia srdce. Ka\u017ed\u00fd jeden de\u0148 bol naplnen\u00fd trag\u00e9diou ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho \u010dloveka \u2013 die\u0165a\u0165a, \u017eeny alebo star\u00e9ho mu\u017ea,“ pripomenula Fadime-Scherfe Seitchalilova, naroden\u00e1 v roku 1924, deport\u00e1ciu krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov hlboko do ZSSR v okt\u00f3bri 2009. Toto Pr\u00edbeh Nahrala ho jej dc\u00e9ra pre miestny […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":26007,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[402,21,1250,1007,12,6],"class_list":["post-26006","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-deportacia","tag-hlavne-spravy","tag-kryme","tag-krymski-tatari","tag-rusko","tag-rusko-ukrajinska-vojna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/26006","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=26006"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/26006\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/26007"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=26006"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=26006"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=26006"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}