9. m\u00e1j je hlavn\u00fdm d\u0148om v dejin\u00e1ch Ruska, ktor\u00e9ho odpo\u010d\u00edtavanie za\u010d\u00edna „po\u017eehnan\u00fdmi“ Bre\u017enevov\u00fdmi \u010dasmi. Od roku 1965, ke\u010f „veter\u00e1n Ve\u013ekej vlasteneckej vojny“, politick\u00fd in\u0161truktor Leonid Bre\u017enev, ktor\u00fd sa stal prv\u00fdm tajomn\u00edkom \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru CPSU, nepri\u0161iel s ni\u010d\u00edm lep\u0161\u00edm, ako obsc\u00e9nne o\u017eivi\u0165 spomienku na najstra\u0161nej\u0161iu vojnu v dejin\u00e1ch \u013eudstva.<\/p>\n
Ani sviatok „Ve\u013ekej okt\u00f3brovej socialistickej revol\u00facie“ v sovietskych \u010dasoch, ani De\u0148 Ruska v postsovietskych \u010dasoch sa nestali hlavn\u00fdmi sviatkami tejto krajiny. (\u010co m\u00f4\u017eeme poveda\u0165 o „m\u00e1jov\u00fdch“ sviatkoch alebo Dni n\u00e1rodnej jednoty – prv\u00e9 boli len skvelou v\u00fdhovorkou pre po\u013enohospod\u00e1rsku pr\u00e1cu v dach\u00e1ch po\u010das pred\u013a\u017een\u00e9ho v\u00edkendu, druh\u00e9 viedli k nacionalistick\u00fdm\/neonacistick\u00fdm „rusk\u00fdm pochodom“.) Iba „De\u0148 v\u00ed\u0165azstva“, ako je zn\u00e1my z piesne Davida Tukhmanova, c\u00edtil pu\u0161n\u00fd prach.<\/p>\n
Mimochodom, v tejto piesni, vytvorenej u\u017e v \u010dasoch „rozvinut\u00e9ho socializmu“, to znamen\u00e1 v hlboko kritick\u00fdch \u010dasoch neskor\u00e9ho Bre\u017eneva, hoci bolo zd\u00f4raznen\u00e9, \u017ee tento de\u0148 bol sviatkom, bol pridan\u00fd k\u013e\u00fa\u010d „so slzami v o\u010diach“. A t\u00ed z n\u00e1s, ktor\u00fdch star\u00ed rodi\u010dia (a mo\u017eno aj rodi\u010dia) sa dotkli tejto vojny, si boli dobre vedom\u00ed hlavn\u00e9ho sloganu povojnov\u00e9ho Sovietskeho zv\u00e4zu: „Pokia\u013e nebude vojna.“ Samozrejme, v tomto slogane boli ur\u010dit\u00e9 propagandistick\u00e9 pozn\u00e1mky, preto\u017ee ZSSR t\u00fdch \u010dias akt\u00edvne „bojoval za mier“ \u2013 ale tento postoj na\u0161iel odpove\u010f aj v \u013eudovom povedom\u00ed.<\/p>\n
Na\u0161iel som ho, preto\u017ee t\u00ed, ktor\u00ed pre\u017eili vojnu (a s \u0148ou aj masov\u00e9 represie v druhej polovici 30. rokov a hladomor v Ukrajine v rokoch 1946\/47), pochopili, \u010do toto p\u00e4\u0165p\u00edsmenov\u00e9 slovo znamen\u00e1. Tak\u017ee \u010di u\u017e to chceli v kancel\u00e1ri\u00e1ch na n\u00e1mest\u00ed Staraya v Moskve alebo nie, v tomto smere boli skuto\u010dne jednotn\u00ed \u2013 komunistick\u00e1 strana a nadstran\u00edcke obyvate\u013estvo najv\u00e4\u010d\u0161ej krajiny na svete.<\/p>\n
Ale po „turbulentn\u00fdch“ 90. rokoch, ktor\u00e9 predv\u00eddate\u013ene skon\u010dili n\u00e1vratom V\u00fdboru pre \u0161t\u00e1tnu bezpe\u010dnos\u0165 k moci vo zvy\u0161ku tejto krajiny, prema\u013eovanej na Feder\u00e1lnu bezpe\u010dnostn\u00fa slu\u017ebu, sa situ\u00e1cia za\u010dala meni\u0165. Pacifistick\u00e9 n\u00e1lady medzi mlad\u0161ou \u010das\u0165ou spolo\u010dnosti a nostalgick\u00e9 spomienky medzi skuto\u010dn\u00fdmi veter\u00e1nmi druhej svetovej vojny boli nahraden\u00e9 in\u00fdmi ideol\u00f3gmi, ktor\u00e9 boli viac v s\u00falade s agres\u00edvnymi n\u00e1ladami vtedaj\u0161\u00edch (s\u00fa\u010dasn\u00fdch) kreme\u013esk\u00fdch org\u00e1nov.<\/p>\n
Napr\u00edklad skuto\u010dnos\u0165, \u017ee samotn\u00e9 Rusko by si poradilo s „nemeck\u00fdmi fa\u0161istick\u00fdmi \u00fato\u010dn\u00edkmi“ bez pomoci Ukrajiny a \u010fal\u0161\u00edch teraz nez\u00e1visl\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Alebo skeptick\u00fd postoj ku kolos\u00e1lnej pomoci vo form\u00e1te Lend-Lease \u2013 ktor\u00fd za\u0161iel \u010do naj\u010falej k najabsurdnej\u0161iemu vyhl\u00e1seniu guvern\u00e9rky Vladim\u00edrskej oblasti Ruskej feder\u00e1cie Svetlany Orlovej, \u017ee „Ameri\u010dania e\u0161te nezaplatili za Lend-Lease“.<\/p>\n
A hlavnou fr\u00e1zou, meme fr\u00e1zou, v modernej terminol\u00f3gii bol slogan „M\u00f4\u017eeme to urobi\u0165 znova“. Toto je koncentrovan\u00e1 ideol\u00f3gia Putinovho Ruska, agres\u00edvneho a arogantn\u00e9ho podimp\u00e9ria, ktor\u00e9, podobne ako jeho ment\u00e1lne „rodi\u010dia“ \u2013 Sovietsky zv\u00e4z a Ve\u013ekonemeck\u00e1 r\u00ed\u0161a \u2013 m\u00f4\u017ee existova\u0165 len v podmienkach neust\u00e1leho h\u013eadania, kde inde roz\u0161\u00edri\u0165 svoje \u00fazemie.<\/p>\n
Tento slogan, rovnako ako „Pokia\u013e nie je vojna“, sa tie\u017e stal popul\u00e1rnym. Po prv\u00e9, preto\u017ee t\u00ed, ktor\u00ed vedeli, \u010do je vojna, u\u017e zomreli (alebo zomreli ticho vo svojich posteliach, nechodili na prehliadky). A nov\u00e9 gener\u00e1cie, vychovan\u00e9 nie humanistick\u00fdmi filmami Leonida Bykova alebo skuto\u010dn\u00fdm majstrovsk\u00fdm dielom Stanislava Rostotsk\u00e9ho „\u00dasvity s\u00fa tu tich\u00e9“, ale krimin\u00e1lno-xenof\u00f3bnou dil\u00f3giou Oleksija Balabanova o jeho „bratovi“ Danile Bagrovovej, sa pozerali na svet \u00faplne in\u00fdmi o\u010dami. (Mimochodom, ako nesk\u00f4r povedal s\u00e1m Rostotsky, film zalo\u017een\u00fd na rom\u00e1ne Borisa Vasilieva nebol zastrelen\u00fd na po\u010des\u0165 ve\u013ek\u00e9ho v\u00ed\u0165azstva, nie o ve\u013ekolepom triumfe, ale na pamiatku zdravotnej sestry, ktor\u00e1 ho zachr\u00e1nila, mlad\u00e9ho bojovn\u00edka, pred smr\u0165ou. ak\u00fa kr\u00e1su t\u00e1 vojna ni\u010dila).<\/p>\n
Militaristick\u00fd slogan tak ve\u013emi oslovil Rusov \u2013 \u00farady aj be\u017en\u00fdch ob\u010danov \u2013 z in\u00e9ho d\u00f4vodu. Nedalo sa to dok\u00e1za\u0165, ani vyvr\u00e1ti\u0165. Ako z\u00e1lohujete svoje slov\u00e1? Okrem Putinovho vyhl\u00e1senia zo 16. decembra 2010, ke\u010f on, vtedy form\u00e1lny premi\u00e9r Ruskej feder\u00e1cie, vyhl\u00e1sil, \u017ee „aj tak by sme vyhrali“. Pre\u010diarknite hist\u00f3riu jedine\u010dn\u00fdch arktick\u00fdch konvojov, ktor\u00e9 prepravovali v\u0161etko do ZSSR, od lietadiel a\u017e po gul\u00e1\u0161, a stra\u0161n\u00fd osud tis\u00edcov, desiatok, stoviek tis\u00edcov t\u00fdch, ktor\u00ed boli naz\u00fdvan\u00ed „\u010diernymi ko\u0161e\u013eami“ – t\u00fdch Ukrajincov, ktor\u00ed boli mobilizovan\u00ed na \u013eavobre\u017enej Ukrajine v roku 1943 a skuto\u010dne hoden\u00ed na por\u00e1\u017eku po\u010das prechodu cez Dneper. Dnipro, ktor\u00e9 bolo pod\u013ea o\u010dit\u00fdch svedkov \u010derven\u00e9 krvou. ukrajinskej krvi…<\/p>\n