Za\u010diatkom apr\u00edla 2024 bol v Petrohrade zadr\u017ean\u00fd disident zo sovietskej \u00e9ry Alexandr Skobov a obvinen\u00fd z \u00fadajn\u00e9ho „ospravedl\u0148ovania terorizmu“. Nieko\u013eko dn\u00ed predt\u00fdm 66-ro\u010dn\u00fd mu\u017e \u017eij\u00faci v Rusku vyzval na podporu rusk\u00fdch dobrovo\u013en\u00edckych pr\u00e1porov bojuj\u00facich na strane Ukrajiny. Za to mu hroz\u00ed a\u017e p\u00e4\u0165 rokov v\u00e4zenia.<\/p>\n
Po\u010das Bre\u017enevovej \u00e9ry bol Skobov, mu\u017e s \u013eavicov\u00fdmi, ale protisovietskymi n\u00e1zormi, dvakr\u00e1t zatknut\u00fd a poslan\u00fd do psychiatrickej lie\u010debne na n\u00faten\u00fa lie\u010dbu, najm\u00e4 za nap\u00edsanie „Po\u013esk\u00e1 solidarita na\u017eive“ na stenu. Nesk\u00f4r, za Je\u013ecina, sa otvorene postavil proti ruskej vojne v \u010ce\u010densku a za Putina ods\u00fadil anexiu Krymu a okup\u00e1ciu \u010dasti Donbasu ruskou arm\u00e1dou.<\/p>\n
„V\u0161etko, \u010do potrebujeme, je v\u00ed\u0165azstvo Ukrajiny, len oslobodenie v\u0161etk\u00fdch \u00fazem\u00ed okupovan\u00fdch Ruskom, obnovenie hran\u00edc z roku 1991, repar\u00e1cie za agresiu a st\u00edhanie \u010dlenov vojensk\u00e9ho a politick\u00e9ho vedenia Ruska, ktor\u00ed rozp\u00fatali vojnu,“ povedal v rozhovore pre R\u00e1dio Slobodn\u00e1 Eur\u00f3pa\/R\u00e1dio Sloboda nieko\u013eko dn\u00ed pred svoj\u00edm zatknut\u00edm.<\/p>\n
Jekaterina Margolis, rusk\u00e1 umelky\u0148a a aktivistka p\u00f4sobiaca v Ben\u00e1tkach, poznamen\u00e1va, \u017ee na rozdiel od mnoh\u00fdch Rusov \u2013 vr\u00e1tane t\u00fdch, ktor\u00ed utiekli na Z\u00e1pad \u2013 Skobov nepod\u013eahol tlaku \u00faradov a v\u017edy st\u00e1l o krok \u010falej, ako diktovala cenz\u00fara. „Konal priamo a vedome. Neuposl\u00fachol re\u0161trikt\u00edvne po\u017eiadavky \u00faradov,“ hovor\u00ed Margolis. „Nehral z\u00e1pasy. Nevychva\u013eoval sa t\u00fdm, \u017ee bol obe\u0165ou re\u017eimu. Je to triezvy, m\u00fadry a odv\u00e1\u017eny mu\u017e \u2013 a preto nie je na \u017eiadnych vlajk\u00e1ch.“<\/p>\n
Medzit\u00fdm nieko\u013eko rusk\u00fdch publicistov, ktor\u00ed s\u00fa „na vlajk\u00e1ch“ \u2013 a to poburuje Margolisa \u2013 na\u010falej ozna\u010duje ka\u017ed\u00fd zo svojich \u010dl\u00e1nkov, ka\u017ed\u00fd pr\u00edspevok, ka\u017ed\u00fd koment\u00e1r na soci\u00e1lnych sie\u0165ach absurdn\u00fdm textom dohodnut\u00fdm s Putinom:<\/p>\n
„Tento materi\u00e1l (inform\u00e1cia) bol vytvoren\u00fd, \u0161\u00edren\u00fd a\/alebo zaslan\u00fd zahrani\u010dn\u00fdm agentom (meno) zap\u00edsan\u00fdm v registri zahrani\u010dn\u00fdch agentov alebo sa t\u00fdka \u010dinnosti zahrani\u010dn\u00e9ho agenta (meno) zap\u00edsan\u00e9ho v registri zahrani\u010dn\u00fdch agentov.“<\/p>\n
Robia to najm\u00e4 Viktor \u0160enderovi\u010d, Jekaterina Shulman, Andrej Makarevi\u010d alebo Dmitrij Bykov, ktor\u00ed \u017eij\u00fa na Z\u00e1pade.<\/p>\n
Kolekt\u00edv „Tolstoj“<\/strong><\/p>\n Rusk\u00fd historik dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia Vasilij K\u013eu\u010devskij p\u00ed\u0161e na za\u010diatku svojho kurzu rusk\u00fdch dej\u00edn: „Rusk\u00e1 hist\u00f3ria je hist\u00f3riou krajiny, ktor\u00e1 bola kolonizovan\u00e1.“ Margolisov\u00e1 kritizuje svojich krajanov a ter\u010dom jej kritiky s\u00fa \u010dasto rusk\u00e9 opozi\u010dn\u00e9 m\u00e9di\u00e1 alebo politici na Z\u00e1pade. Ver\u00ed, \u017ee nesta\u010d\u00ed ods\u00fadi\u0165 agres\u00edvnu inv\u00e1ziu na Ukrajinu a potom tvrdi\u0165, \u017ee je to „Putinova vojna“. Pod\u013ea jej n\u00e1zoru v\u0161etci Rusi zdie\u013eaj\u00fa zodpovednos\u0165 za t\u00fato vojnu. Na prekonanie tejto zodpovednosti sa Margolis minul\u00fd rok rozhodol spusti\u0165 vzdel\u00e1vac\u00ed kurz „Rusko a dekoloniz\u00e1cia“, ktor\u00e9ho prv\u00e9 vydanie skon\u010dilo v apr\u00edli. Pozvan\u00ed odborn\u00edci diskutuj\u00fa s publikom o imperi\u00e1lnych pr\u00edbehoch, ktor\u00e9 st\u00e1le funguj\u00fa na \u00farovni ruskej kult\u00fary, \u017eurnalistiky, hist\u00f3rie a politiky. Najm\u00e4 na \u00farovni opoz\u00edcie, ktor\u00e1 odsudzuje vojnu v Ukrajine.<\/p>\n „Uvedomi\u0165 si, \u017ee sme nosite\u013eom imperi\u00e1lnej kult\u00fary, si vy\u017eaduje ve\u013ea trpezlivosti a odhodlania,“ hovor\u00ed Margolis. „Teraz sa trauma len zhor\u0161uje. Be\u017e\u00edme za vlakom, ktor\u00fd je u\u017e d\u00e1vno pre\u010d. Preto\u017ee ob\u010dianske vzdel\u00e1vanie ako tak\u00e9 v Rusku neexistuje, hoci niektor\u00e9 pr\u00e1ce v tomto smere vykon\u00e1va Memorial. Ale na verejnej, individu\u00e1lnej alebo rodinnej \u00farovni s\u00fa v\u00e4zby preru\u0161en\u00e9. M\u00e1lokto vie o prenasledovan\u00ed alebo represii vlastnej rodiny: star\u00ed rodi\u010dia kedysi verili, \u017ee samotn\u00e1 vedomos\u0165 o tejto skuto\u010dnosti je hrozbou pre \u010fal\u0161iu gener\u00e1ciu. Preru\u0161enie t\u00fdchto v\u00e4zieb viedlo k \u00fapln\u00e9mu nedostatku solidarity, schopnosti kona\u0165 solid\u00e1rne, pochopenia slobody.<\/p>\n Priebeh dekoloniz\u00e1cie Ruska a Rusov nie je len o solidarite a slobode. Je to aj praktick\u00e1 pr\u00e1ca na vyrovnan\u00ed sa s vlastnou identitou \u2013 „s Tolstojevsk\u00fdm“, ako \u017eartuj\u00fa \u00fa\u010dastn\u00edci. Ukazuje sa, \u017ee to nie je \u013eahk\u00fd proces.<\/p>\n „Hne\u010f ako sa objavilo ozn\u00e1menie kurzu, padla na n\u00e1s obrovsk\u00e1 vlna kritiky,“ spom\u00edna jeho inici\u00e1tor, „Niektor\u00ed n\u00e1s obvinili, \u017ee dekoloniz\u00e1cia je ‚m\u00f3dna t\u00e9ma‘, \u017ee nah\u00e1\u0148ame trendy. Z\u00e1stupcovia kolonizovan\u00fdch n\u00e1rodov boli na druhej strane rozhor\u010den\u00ed, \u017ee „Rusi sa op\u00e4\u0165 rozhodli ich pou\u010dova\u0165“. Je to naozaj probl\u00e9m, preto\u017ee nem\u00f4\u017eeme presta\u0165 by\u0165 sami sebou, s na\u0161ou identitou, s na\u0161imi traumami. Neprijmeme v\u0161ak kolonializmus, ak nebudeme po\u010d\u00fava\u0165 predstavite\u013eov Kalmykie, n\u00e1rodov Kaukazu alebo severu, Ukrajiny alebo Po\u013eska. Stoj\u00ed za to hovori\u0165 o koloniz\u00e1cii v prvej osobe, aby sme uk\u00e1zali, \u017ee to nie je len hlas obet\u00ed, ale aj hlas \u013eud\u00ed, profesion\u00e1lov, ktor\u00ed maj\u00fa intelektu\u00e1lnu kapacitu pochopi\u0165 t\u00fato v\u00fdzvu z inej perspekt\u00edvy.<\/p>\n Ako hovor\u00ed Margolis: „Nie sme odborn\u00edci na ha.l\u00faka, ktor\u00e1 e\u0161te ani neexistuje.“ Ide o to, \u017ee dekoloniz\u00e1cia vedomia ako praxe je \u010dinnos\u0165ou na kri\u017eovatke vedy a soci\u00e1lneho aktivizmu. Margolis zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee teoretick\u00fdm z\u00e1kladom kurzu s\u00fa najm\u00e4 diela Edwarda Saida. Margolisove slov\u00e1 o absencii trendu dekoloniz\u00e1cie v Rusku potvrdila u\u017e v roku 2015 v\u00fdskumn\u00ed\u010dka kolonializmu Madina Tlostanova: „V Rusku neexistuje \u017eiadny zaveden\u00fd postkoloni\u00e1lny diskurz, neexistuje \u017eiadny v\u00fdskum na t\u00fato t\u00e9mu, neexistuj\u00fa \u017eiadne praktick\u00e9 dekoloni\u00e1lne semin\u00e1re. M\u00e1lokedy sa t\u00e1to t\u00e9ma objavuje v umen\u00ed, ale v\u00e4\u010d\u0161inou intuit\u00edvne a nevedome, vyrastaj\u00fac zo senz\u00e1ciechtivosti alebo sveton\u00e1zoru. M\u00e1lokedy sa to sp\u00e1ja s praxou.“<\/p>\n Je to o to paradoxnej\u0161ie, \u017ee v ZSSR sa kolonializmus spom\u00ednal vo v\u0161etk\u00fdch sf\u00e9rach. Ale nie na\u0161a, ale z\u00e1padn\u00e1. Bolo to v\u010faka sovietskym s\u00fadruhom, \u017ee v decembri 1960 15. zasadnutie Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN po hor\u00facich diskusi\u00e1ch prijalo vyhl\u00e1senie o udelen\u00ed nez\u00e1vislosti koloni\u00e1lnym krajin\u00e1m a n\u00e1rodom. Jeho politick\u00fdm v\u00fdznamom bolo vytvori\u0165 pozit\u00edvny obraz Sovietskeho zv\u00e4zu ako „bojovn\u00edka za pr\u00e1va utl\u00e1\u010dan\u00fdch n\u00e1rodov“. Tento narat\u00edv bol vzkriesen\u00fd minul\u00fd rok Putinom kritikou Z\u00e1padu a apelovan\u00edm na spolo\u010dnosti v Afrike, Latinskej Amerike a \u00c1zii. „Pomohli sme, ale \u010do urobili b\u00fdval\u00ed koloniz\u00e1tori? Ned\u00e1vno mi uk\u00e1zali fotografie, na ktor\u00fdch s\u00fa \u013eudia prepravovan\u00ed z Afriky v klietkach do eur\u00f3pskych kraj\u00edn. Nie je mo\u017en\u00e9 sa na to pozera\u0165 bez s\u013az. Nikto v Afrike na to nezabudne,“ lamentuje Putin, ktor\u00e9ho Haagsky tribun\u00e1l st\u00edha za deport\u00e1ciu ukrajinsk\u00fdch det\u00ed.<\/p>\n „Rusk\u00e1 vl\u00e1da sa \u010dasto stavia proti imperi\u00e1lnym narat\u00edvom,“ vysvet\u013euje Margolis. „Mnoh\u00e9 univerzity maj\u00fa postkoloni\u00e1lne \u0161t\u00fadie, ale hovoria o Anglicku, Portugalsku a Indii. A Rusko, jedin\u00e1 tak\u00e1 obrovsk\u00e1 r\u00ed\u0161a dnes, nikdy nebolo zodpovedn\u00e9 za kolonializmus. A to je probl\u00e9m nielen pre Kreme\u013e, ale aj pre intelektu\u00e1lov, \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa vo v\u0161eobecnosti kritick\u00ed vo\u010di vl\u00e1de. Je to tie\u017e probl\u00e9m pre z\u00e1padn\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1, pre slavistov, ktor\u00ed na\u010falej podporuj\u00fa rusocentrick\u00e9 modely postaven\u00e9 na „ve\u013ekej ruskej kult\u00fare“.<\/p>\n „Neviem si predstavi\u0165 seri\u00f3znu literat\u00faru v ukrajinskom jazyku“<\/strong><\/p>\n Pr\u00edklady tohto pr\u00edstupu nie je \u0165a\u017ek\u00e9 n\u00e1js\u0165. Sta\u010d\u00ed vysledova\u0165 postoj Rusov k ukrajinsk\u00e9mu jazyku. Kr\u00e1tko po janu\u00e1rovom povstan\u00ed o tom slovanofilsk\u00e9 noviny Den nap\u00edsali takto: „Mal\u00fd rusk\u00fd jazyk, zlo\u017een\u00fd Chakhlomanmi, nem\u00f4\u017ee by\u0165 ani jazykom vl\u00e1dy, ani jazykom vzdel\u00e1vania.“ O 160 rokov nesk\u00f4r, v m\u00e1ji 2022, po za\u010diatku tot\u00e1lnej ruskej inv\u00e1zie na Ukrajinu a odhalen\u00ed vr\u00e1\u017ed v Bu\u010di, Seva Novgorodcev \u2013 dlhoro\u010dn\u00fd disidentsk\u00fd publicista ruskej spravodajskej slu\u017eby BBC na Z\u00e1pade \u2013 povedal: „Ukrajinsk\u00fd jazyk napriek v\u0161etkej svojej mel\u00f3dii a euf\u00f3nii nem\u00e1 prostriedky, ktor\u00e9 sa nahromadili v jazykoch sveta \u2013 angli\u010dtine, franc\u00faz\u0161tine, \u0161paniel\u010dine a dokonca ani ru\u0161tine. Neviem si predstavi\u0165 knihu o kvantovej fyzike v ukrajin\u010dine.“<\/p>\n „Priebeh dekoloniz\u00e1cie Ruska je potrebn\u00fd, aby sa aj proz\u00e1padn\u00ed Rusi, ktor\u00ed ur\u010dite nepodporuj\u00fa vojnu, ktor\u00ed maj\u00fa bl\u00edzko k demokratick\u00fdm hodnot\u00e1m, pozerali na Rusko bez ru\u017eov\u00fdch okuliarov,“ vysvet\u013euje Kateryna Margolis. „Cie\u013eom je, aby videli, ak\u00fd dominantn\u00fd, v\u0161adepr\u00edtomn\u00fd a stra\u0161n\u00fd je pr\u00edbeh koloniz\u00e1cie. Nie je to len my\u0161lienka, preto\u017ee za t\u00fdm s\u00fa mili\u00f3ny \u017eivotov, tak\u017ee s t\u00fdm treba nie\u010do urobi\u0165. C\u00edti\u0165, \u017ee cel\u00e1 rusk\u00e1 kult\u00fara je naplnen\u00e1 t\u00fdmto pr\u00edbehom, otr\u00e1ven\u00fdm v najmen\u0161\u00edch kombin\u00e1ci\u00e1ch p\u00edsmen, je pre Rusov ve\u013emi n\u00e1ro\u010dnou v\u00fdzvou. Nielen ch\u00e1pa\u0165, ale aj c\u00edti\u0165 cez hlas, optiku a poh\u013ead Druh\u00e9ho.“ Aktivista a umelec dod\u00e1va, \u017ee viera Rusov v nadradenos\u0165 ich vlastnej kult\u00fary bola dlho op\u00edsan\u00e1 v\u00fdskumn\u00edkmi rasizmu. Toto je takzvan\u00e9 biele privil\u00e9gium, Biele privil\u00e9gium<\/em>, \u010do n\u00fati \u013eud\u00ed veri\u0165 vo svoju vlastn\u00fa soci\u00e1lnu a kult\u00farnu nadradenos\u0165 a odmieta\u0165 poz\u00edciu druh\u00e9ho.<\/p>\n Tento jav nebol dnes objaven\u00fd. V m\u00e1ji 1988 sa v Lisabone konala konferencia rusk\u00fdch a stredoeur\u00f3pskych spisovate\u013eov, ktor\u00ed boli pova\u017eovan\u00ed za „antikomunistov“. Medzi jeho \u00fa\u010dastn\u00edkmi boli Joseph Brodsky, Sergej Dovlatov, Tatiana Tolstaya, Czes\u0142aw Mi\u0142osz a Adam Zagajewski. Synopsa tejto udalosti sa zachovala. Rusk\u00ed spisovatelia sa neust\u00e1le odvol\u00e1vaj\u00fa na „humanizmus“ alebo „univerz\u00e1lne hodnoty“. Ke\u010f sa v\u0161ak ma\u010farsk\u00fd spisovate\u013e Gy\u00f6rgy Konrad p\u00fdta na sovietske tanky zaparkovan\u00e9 v jeho vlasti, rusk\u00ed spisovatelia za\u010d\u00ednaj\u00fa odha\u013eova\u0165 svoju vlastn\u00fa traumu. Brodsky uv\u00e1dza: „Vlastn\u00e9 probl\u00e9my Ruska s\u00fa tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9, \u0165a\u017ek\u00e9 a zlo\u017eit\u00e9, \u017ee rusk\u00ed ob\u010dania maj\u00fa m\u00e1lo \u010dasu sledova\u0165, \u010do sa deje mimo Ruska.“<\/p>\n Tolstaya dod\u00e1va: „Chcem hovori\u0165 o literat\u00fare Po\u013eska, \u010ceskoslovenska, Juhosl\u00e1vie, Alb\u00e1nska a tak \u010falej… Preto sme sem pri\u0161li. O ruskej literat\u00fare nepadlo ani slovo, m\u00e1m dojem, \u017ee v\u0161etky nap\u00e4t\u00e9 vyhl\u00e1senia a v\u00fd\u010ditky boli namieren\u00e9 proti n\u00e1m. Je to ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tne, preto\u017ee aj my m\u00e1me dos\u0165 vlastn\u00fdch probl\u00e9mov. A ka\u017ed\u00fd z t\u00fdch, ktor\u00ed sem pri\u0161li, m\u00e1 vo\u010di n\u00e1m nejak\u00fa nen\u00e1vis\u0165, obvinenia, \u017ee by sme mali tanky stiahnu\u0165. Je zrejm\u00e9, \u017ee to nem\u00f4\u017eeme urobi\u0165. Sme \u013eudia, ktor\u00ed maj\u00fa svoje vlastn\u00e9 trag\u00e9die, svoju vlastn\u00fa \u0165a\u017ek\u00fa hist\u00f3riu.“<\/p>\n „Tento rozhovor na m\u0148a urobil nepr\u00edjemn\u00fd dojem,“ povedal trpko Gy\u00f6rgy Konr\u00e1d, „\u017ee moji kolegovia zo Sovietskeho zv\u00e4zu hovoria o ve\u010dnosti a z\u00e1rove\u0148 o bezv\u00fdznamnosti sovietskej vojenskej pr\u00edtomnosti. Toto je nespr\u00e1vny postoj. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee v\u00e1\u0161 v\u0161eobecn\u00fd postoj, va\u0161e mor\u00e1lne ide\u00e1ly, va\u0161a literat\u00fara s\u00fa navrhnut\u00e9 tak, aby odr\u00e1\u017eali skuto\u010dnos\u0165, \u017ee to boli va\u0161e tanky, ktor\u00e9 n\u00e1s napadli, a to v\u00e1s m\u00f4\u017ee len znepokoji\u0165. Aby sme zmenili kl\u00edmu vo va\u0161ej krajine, nesta\u010d\u00ed len hovori\u0165 o potrebe obnovi\u0165 rusk\u00e9 hospod\u00e1rstvo. Mus\u00edte tie\u017e vzia\u0165 do \u00favahy rusk\u00fa imperi\u00e1lnu politiku, minul\u00fa aj s\u00fa\u010dasn\u00fa.“<\/p>\n Vn\u00fatorn\u00e1 koloniz\u00e1cia<\/strong><\/p>\n Dnes, o 36 rokov nesk\u00f4r, je tento rozhovor st\u00e1le aktu\u00e1lny. Okrem toho sa oz\u00fdva rovnak\u00fdmi slovami a argumentmi. \u017de Rusi nie s\u00fa schopn\u00ed zastavi\u0165 tanky. \u017de toto nie je ich vojna, ale „Putinova vojna“. \u017de koniec koncov, oni sami s\u00fa obe\u0165ami re\u017eimu, a nie ich susedia, ktor\u00ed \u017eij\u00fa pod neust\u00e1lym ostre\u013eovan\u00edm.<\/p>\n S\u00fa\u010dasn\u00fd rusk\u00fd historik a kulturol\u00f3g Alexander Etkind vytvoril term\u00edn „vn\u00fatorn\u00e1 koloniz\u00e1cia“, pri\u010dom rusk\u00fa elitu pova\u017eoval za koloniz\u00e1torov a rusk\u00fa spolo\u010dnos\u0165 za kolonizovan\u00fa: „Vn\u00fatorn\u00e1 koloniz\u00e1cia je dlh\u00fd historick\u00fd proces, v ktorom \u0161t\u00e1t kolonizoval svojich vlastn\u00fdch \u013eud\u00ed v r\u00e1mci svojich hran\u00edc, pri\u010dom s\u00fa\u010dasne pos\u00faval tieto hranice a kolonizoval zvonku.“<\/p>\n Rusko, pod\u013ea n\u00e1zoru Etkinda, na rozdiel od Brit\u00e1nie alebo \u0160panielska, malo by\u0165 „imp\u00e9riom v opa\u010dnom smere“, o \u010dom sved\u010d\u00ed vy\u0161\u0161ia \u00farove\u0148 pr\u00edjmov a vzdelania medzi Poliakmi, F\u00ednmi, Ukrajincami a \u017didmi na rozdiel od Rusov, ni\u017e\u0161ie dane na Kaukaze a Sib\u00edri a krat\u0161ia „rusk\u00e1“ priemern\u00e1 d\u013a\u017eka \u017eivota na rozdiel od pobaltsk\u00fdch n\u00e1rodov, \u017didov, Ukrajincov, Tat\u00e1rov a Ba\u0161kirov.<\/p>\n Kritici Etkindu tvrdia, \u017ee koloniza\u010dn\u00e9 procesy pokra\u010duj\u00fa vo v\u0161etk\u00fdch kol\u00f3ni\u00e1ch aj po posune hran\u00edc. Kol\u00f3nia sa nest\u00e1va metropolou a rozdiely nespo\u010d\u00edvaj\u00fa v \u00farovni blahobytu alebo zdravia, ale v kult\u00farnej hegem\u00f3nii a hospod\u00e1rskom vykoris\u0165ovan\u00ed. V ka\u017edom pr\u00edpade, my\u0161lienka, \u017ee Rusi s\u00fa obe\u0165ami na rovnakej \u00farovni ako kolonizovan\u00ed n\u00e1rody, obstoj\u00ed medzi ruskou opoz\u00edciou celkom dobre.<\/p>\n „Je to \u00fanik od vlastnej zodpovednosti k viktimiz\u00e1cii,“ povedal Margolis. \u2013 Zna\u010dn\u00e1 skupina \u013eud\u00ed ver\u00ed, \u017ee je to tak, \u017ee za v\u0161etko m\u00f4\u017ee Putinov re\u017eim a \u017ee sme jeho obe\u0165ami na rovnakom z\u00e1klade ako Ukrajinci. Av\u0161ak toto „susedstvo“ je klam, preto\u017ee pr\u00e1ve kv\u00f4li koloniz\u00e1cii Ukrajiny je „Rus“ v privilegovanom postaven\u00ed.“ Ekaterina Margolis si spom\u00edna na rozhovor, ktor\u00fd mala o ruskom kolonializme s talianskym intelektu\u00e1lom a spisovate\u013eom, ktor\u00fd s\u00fahlasil: „\u00c1no, je to hrozn\u00e9, tento imperializmus!“ A nakoniec sa sp\u00fdtala: „Tak mi povedz, Katya, existuje v\u00f4bec nejak\u00e1 ukrajinsk\u00e1 literat\u00fara?“<\/p>\n Rusk\u00e1 kult\u00fara a literat\u00fara sa vyvinuli v\u010faka kult\u00fare kolonizovan\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed a s\u00fa tie\u017e autoreferen\u010dn\u00e9, to znamen\u00e1, \u017ee sa odvol\u00e1vaj\u00fa na seba, s\u00fa jedin\u00fdm referen\u010dn\u00fdm bodom pre seba, a tak s\u00fa obmedzen\u00e9 na svoje vlastn\u00e9 presved\u010denie. „Toto je optika, ktor\u00e1 v\u00e1m umo\u017e\u0148uje neust\u00e1le sa vylu\u010dova\u0165 zo sf\u00e9ry zodpovednosti. Navonok sa demon\u0161truje narcizmus, dvojit\u00e1 obe\u0165 a sebareferen\u010dn\u00e9 n\u00e1zory. Rusi hovoria s Rusmi o tom, \u010do Rusi urobili in\u00fdm n\u00e1rodom,“ hovor\u00ed Margolis.<\/p>\n Ke\u010f sa Margolis p\u00fdtaj\u00fa na jej pozadie, neust\u00e1le po\u010duje komplimenty o „ve\u013ekej ruskej kult\u00fare“. „Raz som sa sp\u00fdtala,“ spom\u00edna, „keby som povedala, \u017ee som Britka, pova\u017eoval by ka\u017ed\u00fd za potrebn\u00e9 poveda\u0165 mi, ako ve\u013emi miluje Byrona alebo Shakespeara? Rusk\u00e1 literat\u00fara si postavila pam\u00e4tn\u00edk a prin\u00fatila cel\u00fd svet, aby ho pochv\u00e1lil.“<\/p>\n Odstr\u00e1nenie \u00favodzoviek z jazyka<\/strong><\/p>\n Margolis vid\u00ed n\u00e1dej v \u013eu\u010foch, najm\u00e4 v mlad\u00fdch \u013eu\u010foch, ktor\u00ed si uvedomili d\u00f4le\u017eitos\u0165 rozpr\u00e1vania o dekoloniz\u00e1cii samotn\u00fdch Rusov. „Medzi t\u00fdmi, ktor\u00ed sa prihl\u00e1sili na n\u00e1\u0161 kurz, s\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed s\u00fa pripraven\u00ed na sebe pracova\u0165, ktor\u00ed u\u017e tak\u00fato pr\u00e1cu robia. Chc\u00fa sa dosta\u0165 na kore\u0148 tohto probl\u00e9mu. Chc\u00fa zni\u010di\u0165 t\u00fato „bielu krehkos\u0165“ [White Fragility<\/em> \u2013 \u043a\u043d\u0438\u0433\u0430 \u0420\u043e\u0431\u0456\u043d\u0430 \u0414\u0456\u0430\u043d\u0434\u0436\u0435\u043b\u043e \u043f\u0440\u043e \u0442\u0435, \u0447\u043e\u043c\u0443 \u0431\u0456\u043b\u0438\u043c \u043b\u044e\u0434\u044f\u043c \u0432\u0430\u0436\u043a\u043e \u0433\u043e\u0432\u043e\u0440\u0438\u0442\u0438 \u043f\u0440\u043e \u0440\u0430\u0441\u0438\u0437\u043c, \u2013 \u0440\u0435\u0434.]. Nem\u00f4\u017eeme vytvori\u0165 pr\u00edjemn\u00e9 prostredie pre Rusov, aby mohli hovori\u0165 o dekoloniz\u00e1cii. Nem\u00f4\u017ee to by\u0165 pr\u00edjemn\u00fd a pohodln\u00fd proces. Rovnako ako pri lie\u010dbe, je mo\u017en\u00e9 presved\u010di\u0165 pacienta, pre\u010do je lie\u010dba potrebn\u00e1, ale to sa ned\u00e1 urobi\u0165 bez jeho \u00fa\u010dasti.“<\/p>\n Autorka kurzu o dekoloniz\u00e1cii Ruska d\u00fafa, \u017ee sa jej projekt rozvinie. „Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s mus\u00ed n\u00e1js\u0165 svoju oblas\u0165 zodpovednosti a zisti\u0165, ko\u013eko pr\u00e1ce na dekoloniz\u00e1cii existuje,“ hovor\u00ed Margolis. – Mysl\u00edm si, \u017ee vek je tu d\u00f4le\u017eit\u00fd. Ve\u013emi ve\u013ek\u00fd po\u010det predstavite\u013eov mlad\u0161ej gener\u00e1cie Rusov nepotrebuje autoritu „siln\u00fdch“. U mlad\u00fdch \u013eud\u00ed sa tento syst\u00e9m hodn\u00f4t st\u00e1le formuje. Je to ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd faktor, v\u010faka ktor\u00e9mu s\u00fa mlad\u00ed \u013eudia ochotnej\u0161\u00ed o tom hovori\u0165\u00bb.<\/p>\n Pre mlad\u00fdch Rusov je jednoduch\u0161ie hovori\u0165 o pr\u00e1vach \u017eien, LGBT alebo hnut\u00ed BLM<\/em>, na rozdiel od star\u0161ej gener\u00e1cie rusk\u00fdch disidentov a opozi\u010dn\u00edkov. Pre mnoh\u00fdch \u010dlenov ruskej proz\u00e1padnej inteligencie na za\u010diatku 1990-tych rokov v\u00fdzva Michaila Gorba\u010dova „pripoji\u0165 sa k civilizovan\u00fdm krajin\u00e1m“ znamenala sta\u0165 sa privilegovanou krajinou. Preto sa mnoho nov\u00fdch rusk\u00fdch emigrantov na Z\u00e1pade pripojilo k boju proti „\u013eavici“ alebo Zru\u0161i\u0165 kult\u00faru<\/em>, vn\u00edmaj\u00fac z\u00e1padn\u00e9 verejn\u00e9 diskusie o kolonializme alebo pr\u00e1vach men\u0161\u00edn ako t\u00fa\u017ebu odobra\u0165 im „biele privil\u00e9gi\u00e1“.<\/p>\n Druhou stranou tejto logiky je narat\u00edv „Ja som obe\u0165“, ktor\u00fd sa mus\u00ed zbavi\u0165 zodpovednosti. „Kreme\u013esk\u00fd re\u017eim prenasleduje vlastn\u00fdch \u013eud\u00ed a kult\u00faru s rovnakou z\u00farivos\u0165ou, s akou operuje na okupovan\u00fdch \u00fazemiach Ukrajiny. \u00da\u010dinkuj\u00faci s\u00fa navy\u0161e t\u00ed ist\u00ed \u013eudia. Mu\u010denie v rusk\u00fdch vy\u0161etrovac\u00edch centr\u00e1ch sa nel\u00ed\u0161i od mu\u010denia v Izjume,“ nap\u00edsal rusk\u00fd publicista Aleksandr Goldfarb v septembri 2023.<\/p>\n „V jazyku ruskej verejnej diskusie ve\u013ea vec\u00ed stratilo svoj v\u00fdznam, je to v \u00favodzovk\u00e1ch. \u00c1no, je to dobr\u00fd sp\u00f4sob, ako sa ironicky di\u0161tancova\u0165 od priameho v\u00fdznamu slov, ale v ur\u010ditom okamihu sa to stalo nato\u013eko, \u017ee to zatemnilo skuto\u010dn\u00fd v\u00fdznam mnoh\u00fdch vec\u00ed a posilnilo mor\u00e1lny nihilizmus. Odstr\u00e1nenie \u00favodzoviek, aby sa obnovil zmysel diskusie, bude ve\u013ek\u00fdm krokom vpred,“ zd\u00f4raz\u0148uje Margolis.<\/p>\n Margolis to v\u0161etko naz\u00fdva „schizokolonializmus“. Pojem „schizofa\u0161izmus“ sa objavil v ruskej \u017eurnalistike asi pred 10 rokmi, ke\u010f sa vyv\u00edjali neofa\u0161istick\u00e9 „rusk\u00e9 pochody“ a medzit\u00fdm za\u010dala vojna v Ukrajine proti „fa\u0161istom“. Margolis to vid\u00ed ako kore\u0148 \u00fatoku na Ukrajinu: v imperi\u00e1lnom sveton\u00e1zore pod r\u00fa\u0161kom boja za oslobodenie od diktat\u00fary. Toto sp\u00e1ja Rusov v diasp\u00f3re a t\u00fdch, ktor\u00ed zostali doma \u2013 hlavnou funkciou „schizokolonializmu“ je ospravedlni\u0165 koloni\u00e1lny poriadok. Dvojit\u00e9 \u0161tandardy siahaj\u00fa do dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia a infikovali aj t\u00fdch, ktor\u00ed \u00faprimne verili v humanistick\u00e9 ide\u00e1ly. Neust\u00e1ly \u017eivot v repres\u00edvnom vedom\u00ed v\u0161ak neprispieva k prekonaniu schizofr\u00e9nie, ale vedie k kultu vzdania sa zodpovednosti, zd\u00f4raz\u0148ovania vlastn\u00e9ho utrpenia, \u010di dokonca privlast\u0148ovania si utrpenia in\u00fdch \u2013 Ukrajincov a predt\u00fdm Poliakov, Ma\u010farov \u010di \u010cechov.<\/p>\n „Ke\u010f sa pozrieme na v\u0161etko, nezab\u00fadajme na optiku druhej osoby. Po\u010fme si to vypo\u010du\u0165. Bu\u010fme subjektom. Ale neberme pr\u00e1vo by\u0165 subjektom in\u00fdm,“ uzatv\u00e1ra Margolis.<\/p>\n Prelo\u017een\u00e9 z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n Text bol publikovan\u00fd v r\u00e1mci projektu spolupr\u00e1ce medzi nami a po\u013esk\u00fdm \u010dasopisom Nowa Europa Wschodnia<\/a>.<\/em><\/p>\n