30. septembra 2022 Ukrajina ur\u00fdchlene po\u017eiadala o vstup do Organiz\u00e1cie Severoatlantickej zmluvy (NATO). T\u00e1to udalos\u0165 bola logick\u00fdm z\u00e1verom celej \u00e9ry. \u00c9ra, ktor\u00e1 me\u0161k\u00e1 najmenej 12 rokov.<\/p>\n
V apr\u00edli 2008 sa v Bukure\u0161ti konal tradi\u010dn\u00fd v\u00fdro\u010dn\u00fd summit NATO. Na tomto summite mali Ukrajina a Gruz\u00ednsko dosta\u0165 pl\u00e1n \u010dlenstva v Aliancii. Vtedaj\u0161\u00ed predstavitelia \u0161t\u00e1tu \u2013 prezident Viktor Ju\u0161\u010denko, predseda Verchovnej rady Arsenij Jace\u0148uk, premi\u00e9rka Julia Tymo\u0161enkov\u00e1 \u2013 podp\u00edsali ofici\u00e1lny podac\u00ed list.<\/p>\n
Ukrajina v\u0161ak MAP nedostala. Na jednej strane ho nedostala kv\u00f4li poz\u00edcii vtedaj\u0161ej nemeckej kancel\u00e1rky Angely Merkelovej. \u010co bolo zase pod tlakom rusk\u00e9ho prezidenta Vladim\u00edra Putina, ktor\u00fd rok predt\u00fdm vo svojom mn\u00edchovskom prejave skuto\u010dne ozn\u00e1mil pl\u00e1n na obnovenie Sovietskeho zv\u00e4zu 2.0 a jeho povojnovej sf\u00e9ry vplyvu. Ale to bol len jeden faktor.<\/p>\n
Druh\u00e1 sa t\u00fdkala samotnej Ukrajiny. V\u00e4\u010d\u0161ina dom\u00e1cej spolo\u010dnosti bola otvorene proti vstupu do Aliancie. Samozrejme, stalo sa to z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu, ale s akt\u00edvnou propagandistickou \u00fa\u010das\u0165ou rusk\u00fdch a miestnych prorusk\u00fdch s\u00edl. Na juhu a v\u00fdchode politici (ktor\u00ed ve\u013emi \u010dasto vlastnili aj ve\u013ek\u00e9 podniky) zastra\u0161ovali voli\u010dov (ktor\u00ed v t\u00fdchto podnikoch pracovali) t\u00fdm, \u017ee vstup do Severoatlantickej aliancie by mal za n\u00e1sledok v prvom rade \u00fa\u010das\u0165 Ukrajincov vo vojn\u00e1ch veden\u00fdch krajinami NATO \u2013 najm\u00e4 nazna\u010dovali americk\u00e9 oper\u00e1cie v Iraku a Afganistane. A po druh\u00e9, \u013eudia sa b\u00e1li, \u017ee americk\u00e9 podniky pr\u00eddu na Ukrajinu a zni\u010dia v\u0161etky podniky, pri\u010dom ich zamestnanci zostan\u00fa bez pr\u00e1ce.<\/p>\n
Ako dnes vieme (a niektor\u00ed Ukrajinci to u\u017e vtedy ch\u00e1pali), v\u0161etko dopadlo presne naopak \u2013 boli to Rusi, ktor\u00ed zni\u010dili podniky. A nielen teraz, po\u010das vojny, ale aj v \u00faplne pokojn\u00fdch \u010dasoch, ako to bolo v Zaporizhzhia, kde k\u00fapili a jednoducho zatvorili, zmenili sa na pr\u00e1zdne miesto, jeden z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch ukrajinsk\u00fdch z\u00e1vodov, Zaporizhzhya Linik\u00e1re\u0148. A teraz, dokonca ani v Z\u00e1poro\u017e\u00ed, v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013estva nie je proti vstupu do NATO.<\/p>\n
A potom, v polovici 2000-tych rokov, sa Ukrajinci postavili proti euroatlantickej integr\u00e1cii svojej krajiny. V roku 2006 bolo a\u017e 64,5% Ukrajincov proti vstupu do NATO. Dokonca aj na tradi\u010dne proeur\u00f3pskom Z\u00e1pade bolo sk\u00f3re 38:32 v prospech t\u00fdch, ktor\u00ed nepodporili vstup do Aliancie. \u010co m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, ke\u010f dokonca aj medzi podporovate\u013emi dvoch hlavn\u00fdch politick\u00fdch s\u00edl Oran\u017eovej revol\u00facie \u2013 na\u0161ej Ukrajiny a bloku J\u00falie Tymo\u0161enkovej \u2013 bolo 40% proti NATO.<\/p>\n
Rok 2006 bol najhor\u0161\u00edm rokom z h\u013eadiska podpory euroatlantickej integr\u00e1cie \u2013 tak\u00fato my\u0161lienku podporilo iba 15,5% Ukrajincov. Preto by Angela Merkelov\u00e1 mohla s \u010dist\u00fdm svedom\u00edm obr\u00e1ti\u0165 d\u00f4vod svojho lobovania za Putinovu poz\u00edciu na nedostatok \u013eudovej podpory v Ukrajine.<\/p>\n
V roku 2008, po ruskom \u00fatoku na Gruz\u00ednsko, ke\u010f Rusi neboli uznan\u00ed za agresorov ani v BYuT (vtedaj\u0161ej vl\u00e1dnucej strane), sa situ\u00e1cia v princ\u00edpe nezmenila. Hoci po\u010det oponentov NATO v spolo\u010dnosti klesol na 53%, iba 20% je z\u00e1stancami vstupu. A po \u0161tyroch rokoch vl\u00e1dy Viktora Janukovy\u010da, na konci roka 2013, boli v\u00fdsledky op\u00e4\u0165 katastrof\u00e1lne – 18% za, 67% (takmer rekord) proti.<\/p>\n
Samozrejme, rusk\u00e1 anexia Krymu a vojna na Donbase zmenili situ\u00e1ciu. V marci 2014 boli ukazovatele st\u00e1le proti NATO \u2013 43:34, v apr\u00edli boli takmer rovnak\u00e9 \u2013 40:38 a v novembri, po ruskej inv\u00e1zii regul\u00e1rnych vojsk do Donbasu a Ilovajsk\u00e9ho kotla, 51% Ukrajincov podporilo vstup do NATO. Po prv\u00fdkr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov na\u0161ej krajiny chcela vidie\u0165 „jadrov\u00fd d\u00e1\u017ednik“ Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, Ve\u013ekej Brit\u00e1nie a Franc\u00fazska nad nimi.<\/p>\n
Odvtedy, dokonca aj v t\u00fdch najhor\u0161\u00edch scen\u00e1roch (rozsiahla medi\u00e1lna agit\u00e1cia proti vtedy \u00faraduj\u00facemu prezidentovi Poro\u0161enkovi, ktor\u00fd podporoval euroatlantick\u00fa integr\u00e1ciu; v\u00ed\u0165azstvo Volodymyra Zelensk\u00e9ho, s ktor\u00fdm sa k moci dostali aj skeptici NATO), percento t\u00fdch, ktor\u00ed boli proti vstupu Ukrajiny do Aliancie, nikdy neprekro\u010dilo 40%.<\/p>\n
V polovici febru\u00e1ra 2022 bolo 62 % ukrajinsk\u00fdch ob\u010danov po\u010das prieskumov verejnej mienky za vstup do NATO, iba 30 % bolo proti. A v j\u00fali toho ist\u00e9ho roku bol v\u00fdsledok viac ako p\u00f4sobiv\u00fd \u2013 85:8. D\u00f4vodom bola, samozrejme, tot\u00e1lna inv\u00e1zia a jej prv\u00e9 d\u00f4sledky. Hoci e\u0161te v marci do\u0161lo k miernemu n\u00e1vratu \u2013 viac s\u00favisiacemu s procesom rokovan\u00ed medzi Ukrajinou a Ruskom, po\u010das ktor\u00e9ho hovorcovia prezidentskej kancel\u00e1rie povedali, \u017ee Ukrajina nepotrebuje \u010dlenstvo v NATO, ale nejak\u00e9 m\u00fdtick\u00e9 bezpe\u010dnostn\u00e9 z\u00e1ruky od jednotliv\u00fdch kraj\u00edn.<\/p>\n
Ako v\u0161ak vieme, rokovania skon\u010dili m\u00e1rne, a tak sa \u00farove\u0148 podpory euroatlantick\u00e9ho kurzu Ukrajiny op\u00e4\u0165 zv\u00fd\u0161ila. Okrem toho Ukrajinci kone\u010dne za\u010dali hovori\u0165 o tom, \u017ee vstup do vojenskej Severoatlantickej aliancie a nie do politickej Eur\u00f3pskej \u00fanie by mal by\u0165 prvoradou vecou.<\/p>\n
Ako vid\u00edte, o desa\u0165 a pol roka nesk\u00f4r mali Ukrajina a Ukrajinci zjavenie \u2013 zaplatili stra\u0161n\u00fa cenu za toto zjavenie. Nemali by sme v\u0161ak zab\u00fada\u0165, \u017ee ak by mal Ju\u0161\u010denko v roku 2008 tak\u00fd tromf ako podmienen\u00fa 70-75% podporu my\u0161lienky vstupu do NATO, summit Aliancie v Bukure\u0161ti by sa mohol pre na\u0161u krajinu skon\u010di\u0165 in\u00fdm v\u00fdsledkom.<\/p>\n
Tento pr\u00edbeh, pr\u00edbeh konverzie Ukrajincov k my\u0161lienke potreby \u010dlenstva v NATO, by mal by\u0165 dobr\u00fdm ponau\u010den\u00edm do bud\u00facnosti. Ponau\u010denie, ktor\u00e9 n\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee st\u00e1le dospejeme k spr\u00e1vnemu a logick\u00e9mu z\u00e1veru \u2013 ale, bohu\u017eia\u013e, dvoma sp\u00f4sobmi. Bu\u010f kr\u00e1tke a efekt\u00edvne (ako pobaltsk\u00e9 \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 vst\u00fapili do Aliancie v roku 2004), alebo dlh\u00e9 a \u0165a\u017ek\u00e9. Po strate desa\u0165ro\u010d\u00ed a desiatok tis\u00edc \u017eivotov.<\/p>\n
Mimochodom, stalo sa, \u017ee pr\u00e1ve na v\u00fdchode a juhu, ktor\u00e9 v rokoch 2014 aj 2022 najviac trpeli ruskou agresiou, bolo percento odporcov vstupu Ukrajiny do NATO v\u017edy najvy\u0161\u0161ie. A preto medzi m\u0155tvymi v Mariupole a Izjume, v Chersonskej oblasti a Z\u00e1poro\u017e\u00ed bolo toto percento tie\u017e dos\u0165 vysok\u00e9. Tak\u017ee \u013eudia zaplatili za svoju neochotu myslie\u0165, za svoju ochotu veri\u0165 prorusk\u00fdm manipul\u00e1torom \u2013 vlastn\u00fdm \u017eivotom. Na to nesmieme nikdy zabudn\u00fa\u0165. \u017de ka\u017ed\u00fd krok, ktor\u00fd urob\u00edme, ka\u017ed\u00e9 rozhodnutie, ktor\u00e9 urob\u00edme, ka\u017ed\u00e1 poz\u00edcia, ktor\u00fa urob\u00edme, sa sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r zmen\u00ed na probl\u00e9my pre n\u00e1s sam\u00fdch.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
30. septembra 2022 Ukrajina ur\u00fdchlene po\u017eiadala o vstup do Organiz\u00e1cie Severoatlantickej zmluvy (NATO). T\u00e1to udalos\u0165 bola logick\u00fdm z\u00e1verom celej \u00e9ry. \u00c9ra, ktor\u00e1 me\u0161k\u00e1 najmenej 12 rokov. V apr\u00edli 2008 sa v Bukure\u0161ti konal tradi\u010dn\u00fd v\u00fdro\u010dn\u00fd summit NATO. Na tomto summite mali Ukrajina a Gruz\u00ednsko dosta\u0165 pl\u00e1n \u010dlenstva v Aliancii. Vtedaj\u0161\u00ed predstavitelia \u0161t\u00e1tu \u2013 prezident Viktor […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":24511,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[780,1190,21,409,12,6,838,311,192,193],"class_list":["post-24510","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-angela-merkelova","tag-eu","tag-hlavne-spravy","tag-nato","tag-rusko","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-sociologia","tag-viktor-juscenko","tag-vladimir-putin","tag-volodymyr-zelenskyj"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/24510","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=24510"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/24510\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/24511"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=24510"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=24510"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=24510"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}