2. decembra 1823, z p\u00f3dia americk\u00e9ho kongresu, vtedaj\u0161\u00ed americk\u00fd prezident James Monroe predniesol svoj siedmy prejav kongresmanom. Vo svojom prejave na n\u00e1vrh ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Johna Quincyho Adamsa uviedol, \u017ee vo vtedaj\u0161ej svetovej geopolitike sa formovala existencia dvoch politick\u00fdch sf\u00e9r: v Eur\u00f3pe (tento „Star\u00fd svet“!) a na americkom kontinente (v jeho severnej aj ju\u017enej \u010dasti).<\/p>\n
Tieto dva svety, ako ich definoval prezident, by mali zavies\u0165 z\u00e1sadu nezasahovania („nezasahovania“) do vn\u00fatorn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed (v pr\u00edpade Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, v eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitostiach, v pr\u00edpade Eur\u00f3py, v americk\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach). S oh\u013eadom na to Monroe tie\u017e apeloval na potrebu zastavi\u0165 v\u0161etky koloni\u00e1lne kampane na z\u00e1padnej pologuli („nekoloniz\u00e1cia“).<\/p>\n
Pr\u00ednos pre americk\u00e9 z\u00e1ujmy z doktr\u00edny, ktor\u00e1 bola pomenovan\u00e1 po prezidentovi, ktor\u00fd ju navrhol, bol zrejm\u00fd: \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd s\u00e1m dosiahol nez\u00e1vislos\u0165 od b\u00fdvalej metropoly len o \u0161tyri storo\u010dia sk\u00f4r, sa chr\u00e1nil pred \u010fal\u0161\u00edmi mo\u017en\u00fdmi z\u00e1sahmi.<\/p>\n
A z\u00e1kaz eur\u00f3pskych \u0161t\u00e1tov nejak\u00fdm sp\u00f4sobom ovplyv\u0148ova\u0165 stav vec\u00ed, najm\u00e4 v Strednej a Ju\u017enej Amerike, nielen\u017ee chr\u00e1nil tamoj\u0161ie \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 sa za\u010dali objavova\u0165 na popole \u0161panielskej a portugalskej r\u00ed\u0161e, ale vytvoril aj v\u00e1kuum pre nov\u00e9 sily, ktor\u00e9 dominovali regi\u00f3nu, medzi ktor\u00fdmi sa v nasleduj\u00facich desa\u0165ro\u010diach podarilo sta\u0165 sa vodcom Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov – samozrejme v neposlednom rade kv\u00f4li \u00faspe\u0161nej kombin\u00e1cii simult\u00e1nnej vojny (s Mexikom v rokoch 1846-1848). diplomacia (Oregonsk\u00e1 zmluva z roku 1846) a priamy obchod s \u00fazem\u00edm (napr\u00edklad s Ruskou r\u00ed\u0161ou nad Alja\u0161kou v roku 1867).<\/p>\n
V\u0161eobecne plat\u00ed, \u017ee a\u017e do za\u010diatku 20. storo\u010dia bol izolacionizmus Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov do zna\u010dnej miery opr\u00e1vnen\u00fd \u2013 vo vn\u00fatornej kuchyni bolo toho dos\u0165 \u2013 a zvl\u00e1dnutie rozlohy aj toho ist\u00e9ho divok\u00e9ho z\u00e1padu bolo st\u00e1le okup\u00e1ciou. A potom tu bola ob\u010dianska vojna z roku 1860, ktor\u00e1 ofici\u00e1lne zru\u0161ila otroctvo, ale po mnoho desa\u0165ro\u010d\u00ed (a \u00faprimnej\u0161ie povedan\u00e9, viac ako 100 rokov) t\u00e9ma rasizmu \u00fazko s\u00favisiaca s t\u00fdmto fenom\u00e9nom nikde nezmizla, najm\u00e4 v ju\u017en\u00fdch \u0161t\u00e1toch.<\/p>\n
S Monroeovou \u013eahkou rukou jeho doktr\u00edna prevl\u00e1dala medzi v\u0161eobecn\u00fdm americk\u00fdm politick\u00fdm a verejn\u00fdm diskurzom, aj ke\u010f v poslednej \u0161tvrtine 19. storo\u010dia bolo zrejm\u00e9, \u017ee v Eur\u00f3pe sa vytvorili dva vojensko-politick\u00e9 bloky, ktor\u00e9 s\u00fa vo\u010di sebe nepriate\u013esk\u00e9: Trojit\u00e1 aliancia (Nemecko, Rak\u00fasko-Uhorsko a Taliansko) a Dohoda – pozost\u00e1vaj\u00faca z dovtedy st\u00e1ro\u010dn\u00fdch nepriate\u013eov (Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, Franc\u00fazsko (ktor\u00e9 sa mimochodom v 18. storo\u010d\u00ed podarilo bojova\u0165 medzi sebou a mimo Eur\u00f3py – pr\u00e1ve v Amerike kontinent) a Rusk\u00e1 r\u00ed\u0161a).<\/p>\n
Koniec koncov, pre\u010do by to malo by\u0165 inak: potenci\u00e1lne protichodn\u00e9 strany v skuto\u010dnosti nezasahovali do z\u00e1padnej pologule Zeme – pl\u00e1ny zah\u0155\u0148ali prerozdelenie sf\u00e9r vplyvu, predov\u0161etk\u00fdm v samotnej Eur\u00f3pe, ako aj v koloni\u00e1lnych d\u0155\u017eav\u00e1ch t\u00fdch ist\u00fdch eur\u00f3pskych \u0161t\u00e1tov v Afrike a \u00c1zii.<\/p>\n
Preto sa s vypuknut\u00edm Ve\u013ekej vojny v Eur\u00f3pe Washington sna\u017eil dodr\u017eiava\u0165 star\u00fa dobr\u00fa neutralitu vo vojensko-politickej sf\u00e9re, hoci ni\u010d nebr\u00e1nilo americk\u00fdm finan\u010dn\u00fdm kruhom, aby sa stali mo\u017eno najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edmi dod\u00e1vate\u013emi zbran\u00ed, vojensk\u00e9ho vybavenia, potrav\u00edn a paliva mocnostiam dohody.<\/p>\n
Napriek tomu bol izolacionizmus v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch ofici\u00e1lne zachovan\u00fd aj po smrti 100 americk\u00fdch cestuj\u00facich (z celkov\u00e9ho po\u010dtu 1 198), ktor\u00ed sa utopili 7. m\u00e1ja 1915 na britskom parn\u00edku Lusitania <\/em>z nemeck\u00e9ho torp\u00e9da pri pobre\u017e\u00ed \u00cdrska. Hoci samotn\u00e1 trag\u00e9dia viedla k vzniku hnutia pripravenosti v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch, ktor\u00e9ho cie\u013eom bolo v\u0161etk\u00fdmi mo\u017en\u00fdmi sp\u00f4sobmi prispie\u0165 k pr\u00edprave Ameri\u010danov na vojnu, ktor\u00e1 st\u00e1le prebiehala a \u010doraz viac sa dost\u00e1vala do patovej situ\u00e1cie a zmenila sa na nekone\u010dn\u00fa pozi\u010dn\u00fa konfront\u00e1ciu v z\u00e1kopoch.<\/p>\n Apet\u00edt Nemeckej r\u00ed\u0161e po Atlantiku v\u0161ak r\u00e1stol. A v neposlednom rade ich poh\u00e1\u0148ala rovnak\u00e1 neutralita Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ktor\u00e1 sa dokonca za\u010dala vn\u00edma\u0165 ako slabos\u0165. Dostalo sa to a\u017e do bodu, ke\u010f nemeck\u00e1 diplomacia za\u010dala \u010doraz viac obraca\u0165 susedn\u00e9 Mexiko proti Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom a povzbudzova\u0165 ho, aby za\u010dalo vojnu za n\u00e1vrat ju\u017en\u00fdch \u0161t\u00e1tov „vzat\u00fdch“ v 19. storo\u010d\u00ed (ach, tieto exkurzie do t\u00e9my „historick\u00fdch kraj\u00edn“ vo svetovej geopolitike n\u00e1m ni\u010d nepripom\u00ednaj\u00fa?!).<\/p>\n V pr\u00edpade novej americko-mexickej vojny by Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty pravdepodobne pokra\u010dovali v n\u00e1vrate do eur\u00f3pskeho opera\u010dn\u00e9ho divadla a prekonali probl\u00e9my na svojich ju\u017en\u00fdch hraniciach. Preto v tajnom telegrame ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Nemeckej r\u00ed\u0161e Arthura Zimmermanna nemeck\u00e9mu ve\u013evyslancovi v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch z 19. janu\u00e1ra 1917 bol op\u00e4\u0165 n\u00e1vrh komunikova\u0165 s mexickou stranou o mo\u017enosti vytvorenia spolo\u010dnej vojenskej aliancie proti Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom.<\/p>\n A hoci Mexiko nakoniec nemeck\u00fa \u017eiados\u0165 odmietlo, odpo\u010d\u00favanie“Zimmermanov telegram“ odovzdala americkej strane britsk\u00e1 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba a stal sa priamym d\u00f4vodom vstupu Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov do vojny (koniec koncov, otvoren\u00fd pokus o zasahovanie na americk\u00e9 \u00fazemie).<\/p>\n 2. apr\u00edla 1917 prezident Woodrow Wilson apeloval na Kongres, aby vyhl\u00e1sil vojnu, a 6. apr\u00edla boli Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty vo vojne s Nemeckou r\u00ed\u0161ou. Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty v\u0161ak na\u010falej form\u00e1lne zostali nez\u00fa\u010dastnen\u00e9, hoci bojovali na strane dohody. Nakoniec, vzh\u013ead americkej arm\u00e1dy v\u00fdrazne prev\u00e1\u017eil v\u00e1hy v prospech spojencov dohody a prispel k ich v\u00ed\u0165azstvu vo svetovej vojne. A Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty boli priamo zapojen\u00e9 do povojnov\u00e9ho usporiadania sveta – v janu\u00e1ri 1918 Wilson v prejave v Kongrese pon\u00fakol svoju v\u00edziu glob\u00e1lneho poriadku, ktor\u00e1 tvorila z\u00e1klad jeho \u0161trn\u00e1stich bodov. A na jese\u0148 roku 1921 av zime roku 1922 sa americk\u00e9 hlavn\u00e9 mesto stalo s\u00eddlom medzin\u00e1rodnej n\u00e1mornej konferencie, kde sa diskutovalo o obmedzen\u00ed v\u00fdzbroje a rie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov \u010ealek\u00e9ho v\u00fdchodu a povodia Tich\u00e9ho oce\u00e1nu vzh\u013eadom na situ\u00e1ciu, ktor\u00e1 sa vyvinula po prvej svetovej vojne.<\/p>\n A hoci po Ve\u013ekej vojne mali Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty v\u0161etky \u0161ance na posilnenie svojho politick\u00e9ho vplyvu, najm\u00e4 preto, \u017ee v hospod\u00e1rskej sf\u00e9re sa vz\u0165ahy so zvy\u0161kom sveta stali integrovanej\u0161\u00edmi (pr\u00edkladom je glob\u00e1lna hospod\u00e1rska kr\u00edza z roku 1929), diplomaticky a vojensky sa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty vr\u00e1tili k svojej predvojnovej strat\u00e9gii „izol\u00e1cie“. A v \u010dase, ke\u010f z\u00e1padn\u00e9 demokracie, ku formovaniu ktor\u00fdch sa pripojili Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty, za\u010dali by\u0165 ohrozovan\u00e9 fa\u0161izmom, n\u00e1rodn\u00fdm socializmom a komunizmom, sa Washington viac zaoberal dom\u00e1cimi ot\u00e1zkami. Samozrejme, v americkej spolo\u010dnosti bolo dos\u0165 sympatick\u00fdch priaznivcov autorit\u00e1rskych re\u017eimov a demokratick\u00fdch s\u00edl v Eur\u00f3pe, ale \u00farady zostali v ofici\u00e1lnej r\u00e9torike neutr\u00e1lne.<\/p>\n Sn\u00e1\u010f prvou americkou reakciou na vytvorenie osi R\u00edm-Berl\u00edn-Tokio bola v\u00fdzva prezidenta Franklina Roosevelta z 5. okt\u00f3bra 1937 na jeho medzin\u00e1rodn\u00fa izol\u00e1ciu ako agresorov. Washington v\u0161ak navrhol obmedzi\u0165 ich nie vojensk\u00fdmi prostriedkami, ale v\u00fdlu\u010dne ekonomick\u00fdm tlakom.<\/p>\n Tak\u00e9to protiopatrenia nefungovali a o dva roky nesk\u00f4r za\u010dala druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna, do ktorej sa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty za\u010dali akt\u00edvnej\u0161ie zap\u00e1ja\u0165 v roku 1941. Po prv\u00e9, podp\u00edsan\u00edm z\u00e1kona o po\u017ei\u010diavan\u00ed a pren\u00e1jme 11. marca, ktor\u00fd sa okrem podpory Ve\u013ekej Brit\u00e1nie do okt\u00f3bra roz\u0161\u00edril na pomoc ZSSR. V j\u00fali, na podporu britsk\u00e9ho n\u00e1morn\u00edctva, sa americk\u00e9 jednotky vylodili na Islande a prevzali zodpovednos\u0165 za ochranu vojensk\u00fdch konvojov do Brit\u00e1nie a ZSSR v okolit\u00fdch vod\u00e1ch pred \u00fatokmi nemeck\u00fdch ponoriek. A po \u00fatoku japonskej leteckej a ponorkovej flotily na Pearl Harbor 7. decembra Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty priamo vst\u00fapili do druhej po sebe id\u00facej glob\u00e1lnej vojenskej konfront\u00e1cie.<\/p>\n Do roku 1945 sa americk\u00e1 arm\u00e1da z\u00fa\u010dastnila bitiek vo Franc\u00fazsku, Taliansku, Tunisku, Al\u017e\u00edrsku, Maroku, Nemecku, Holandsku, Belgicku a Luxembursku, ako aj v Tichom oce\u00e1ne a juhov\u00fdchodnej \u00c1zii. Nakoniec boli Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty medzi v\u00ed\u0165azn\u00fdmi mocnos\u0165ami, ktor\u00e9 druh\u00fdkr\u00e1t usporiadali povojnov\u00fd svetov\u00fd poriadok \u2013 po\u010dn\u00fac Teher\u00e1nom, potom v Jalte a nakoniec v Postupime. Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty tie\u017e „usadili“ k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 org\u00e1ny, vr\u00e1tane s\u00eddla OSN, glob\u00e1lnej medzin\u00e1rodnej organiz\u00e1cie, ktor\u00e1 mala udr\u017eiava\u0165 a posil\u0148ova\u0165 svetov\u00fd mier a bezpe\u010dnos\u0165. A hoci, \u00faprimne povedan\u00e9, OSN to od prv\u00fdch rokov svojho zalo\u017eenia robila zle (za\u010diatok studenej vojny, predov\u0161etk\u00fdm medzi ned\u00e1vnymi spojencami Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a ZSSR, a vojna v K\u00f3rei je toho pr\u00edkladom), aj vzh\u013eadom na samotn\u00fa skuto\u010dnos\u0165 svojich aktiv\u00edt v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch si u\u017e nemohli dovoli\u0165 n\u00e1vrat k izolacionizmu.<\/p>\n Najm\u00e4 na pozad\u00ed, ke\u010f demokratick\u00e9 \u0161t\u00e1ty z\u00e1padnej Eur\u00f3py, ekonomicky podporovan\u00e9 pod\u013ea americk\u00e9ho „Marshallovho pl\u00e1nu“, za\u010dali by\u0165 ohrozen\u00e9 ZSSR, ktor\u00fd bol posilnen\u00fd aj po\u010das druhej svetovej vojny. A ke\u010f sa charakteristick\u00fdm znakom nieko\u013ek\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed druhej polovice dvadsiateho storo\u010dia stali, ak nie preteky v zbrojen\u00ed medzi Washingtonom a Moskvou alebo hybridn\u00e1 konfront\u00e1cia medzi bezpe\u010dnostn\u00fdmi alianciami NATO (de facto veden\u00fdmi Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi) a Var\u0161avskou zmluvou vedenou ZSSR, potom priama alebo hybridn\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 americkej alebo sovietskej arm\u00e1dy (ako aj v\u0161etk\u00fdch druhov „rebelov“ podporovan\u00fdch sovietskou alebo americkou stranou) na ozbrojen\u00fdch konfliktoch a prevratoch v r\u00f4znych \u010dastiach sveta od Latinskej Ameriky po \u00c1ziu.<\/p>\n A e\u0161te viac v podmienkach, ke\u010f americk\u00e1 strana t\u00fato konfront\u00e1ciu vyhrala a okrem postavenia de facto vodcu z\u00e1padn\u00e9ho sveta z\u00edskala \u00falohu „demokratiz\u00e1tora“ b\u00fdval\u00fdch \u0161t\u00e1tov z\u00e1visl\u00fdch od ZSSR, pr\u00edpadne jeho b\u00fdval\u00fdch subjektov (najm\u00e4 samotn\u00e9ho Ruska). Nane\u0161\u0165astie, z\u00e1padn\u00ed intelektu\u00e1li prijali ako v\u0161eliek t\u00e9zu o dokonalom v\u00ed\u0165azstve demokracie vo svete (prinajmen\u0161om v jej absol\u00fatnej v\u00e4\u010d\u0161ine), pomp\u00e9zne na\u010drtnut\u00fa ako „koniec dej\u00edn“.<\/p>\n Hoci v skuto\u010dnosti hist\u00f3ria pre\u0161la len \u010fal\u0161\u00edm kolom a po desa\u0165ro\u010d\u00ed „Bushov\u00fdch n\u00f4h“, Ameri\u010danAko sa uk\u00e1zalo, n\u00e1stupca ZSSR, Rusk\u00e1 feder\u00e1cia, ako sa uk\u00e1zalo, nemohol by\u0165 demokratick\u00fdm \u0161t\u00e1tom (ako koniec koncov, mnoho \u010fal\u0161\u00edch postsovietskych republ\u00edk a cesta Ukrajiny v tejto veci nie je ani z\u010faleka priamo\u010diara). A tie\u017e \u010c\u00edna, Ir\u00e1n… A tie\u017e Severn\u00e1 K\u00f3rea, S\u00fdria, Venezuela… A predsa…<\/p>\n Dnes, v predve\u010der prezidentsk\u00fdch volieb v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch, m\u00f4\u017eete po\u010du\u0165 r\u00e9toriku, \u017ee pre Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty je lep\u0161ie, aby sa o seba postarali teraz, preto\u017ee vn\u00fatorn\u00fdch probl\u00e9mov je dos\u0165. A ot\u00e1zka hranice s Mexikom je bolestiv\u00e1. A neleg\u00e1lnych pris\u0165ahovalcov. A \u010do pomoc podnikom? A \u010do d\u00e1vky v nezamestnanosti? A \u010do soci\u00e1lna zlo\u017eka vo v\u0161eobecnosti? Dokonca aj Putin v rozhovore s Carlsonom povedal, \u017ee ofici\u00e1lny Washington m\u00e1 dos\u0165 vlastn\u00fdch probl\u00e9mov!<\/p>\n A, samozrejme, poku\u0161enie zatv\u00e1ra\u0165 o\u010di pred medzin\u00e1rodn\u00fdm probl\u00e9mom v podmienkach, ke\u010f konflikty, \u010di u\u017e „hor\u00face“ alebo potenci\u00e1lne, s\u00fa od v\u00e1s vzdialen\u00e9 tis\u00edce kilometrov, je ve\u013emi vysok\u00e9. A je ve\u013emi \u013eahk\u00e9 ho sprostredkova\u0165 voli\u010dom, z ktor\u00fdch mnoh\u00ed ho ur\u010dite podporia. Ale mali by by\u0165 americk\u00ed vojaci nesk\u00f4r poslan\u00ed na z\u00e1padn\u00fd alebo druh\u00fd front, ak sa d\u00e1 zabr\u00e1ni\u0165 vojn\u00e1m? A nie je to len vo svete, kde mus\u00ed by\u0165 porazen\u00e1 \u010fal\u0161ia „os zla“, \u017ee Amerika sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 „op\u00e4\u0165 ve\u013ekou“? Aspo\u0148 tomu chcem veri\u0165.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" 2. decembra 1823, z p\u00f3dia americk\u00e9ho kongresu, vtedaj\u0161\u00ed americk\u00fd prezident James Monroe predniesol svoj siedmy prejav kongresmanom. Vo svojom prejave na n\u00e1vrh ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Johna Quincyho Adamsa uviedol, \u017ee vo vtedaj\u0161ej svetovej geopolitike sa formovala existencia dvoch politick\u00fdch sf\u00e9r: v Eur\u00f3pe (tento „Star\u00fd svet“!) a na americkom kontinente (v jeho severnej aj ju\u017enej \u010dasti). […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":24045,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[580,265,21,409,2521,1644,6,1237,581,1253],"class_list":["post-24044","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-druha-svetova-vojna","tag-francuzsko","tag-hlavne-spravy","tag-nato","tag-pavlo-artymyshyn","tag-prva-svetova-vojna","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-spojene-staty-americke","tag-studena-vojna","tag-velka-britania"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/24044","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=24044"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/24044\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/24045"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=24044"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=24044"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=24044"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}