{"id":239,"date":"2022-08-03T09:44:03","date_gmt":"2022-08-03T07:44:03","guid":{"rendered":"https:\/\/razvedka.info\/sk\/2022-08-stale-neviem-ci-otec-zije\/"},"modified":"2022-08-18T10:51:20","modified_gmt":"2022-08-18T08:51:20","slug":"stale-neviem-ci-otec-zije","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/2022-08-stale-neviem-ci-otec-zije\/","title":{"rendered":"„St\u00e1le neviem, \u010di otec \u017eije.“"},"content":{"rendered":"

Vo veku 14 rokov bola Nastya Aleksikov\u00e1 n\u00faten\u00e1 opusti\u0165 svoj rodn\u00fd domov a h\u013eada\u0165 nov\u00fd v \u00faplnom nezn\u00e1me. Je jedn\u00fdm z t\u00fdch ukrajinsk\u00fdch det\u00ed, ktor\u00fdm rusk\u00fd \u00fatok nav\u017edy zmenil \u017eivot a naplnili ho hr\u00f4zy vojny.<\/p>\n

V r\u00e1mci projektu „Svoi“ Kan\u00e1l 24<\/a> rozpr\u00e1va pr\u00edbeh Nasti, ktor\u00e1 sa spolu so zranenou matkou evakuovala zo Severodonecka do \u013dvova. Otec zostal v nemocnici. Diev\u010da st\u00e1le nevie, \u010do sa mu stalo.<\/p>\n

So s\u00fahlasom redakcie rozhovor pretl\u00e1\u010dame.<\/p>\n

***<\/p>\n

V Severodonecku sa od za\u010diatku vojny ka\u017ed\u00fd de\u0148 pekelne \u201erozhorievalo\u201c od nepriate\u013esk\u00e9ho ostre\u013eovania. Ona a ostatn\u00e9 deti nemali na v\u00fdber. V takom mladom veku bolo jedin\u00e9 poslanie \u2013 pre\u017ei\u0165 a zachr\u00e1ni\u0165 sa.<\/p>\n

Medzi opisom tohto pozemsk\u00e9ho pekla Nastya spom\u00edna na \u0161\u0165astn\u00fd a bezstarostn\u00fd \u017eivot pred vojnou. Prv\u00fdm obrazom mesta v jej hlave s\u00fa priatelia a \u0161\u0165astn\u00e9 prech\u00e1dzky s nimi. Nastin\u00fdm ob\u013e\u00faben\u00fdm miestom v Severodonecku je centr\u00e1lne n\u00e1mestie a \u0161portov\u00e1 \u0161kola, ktor\u00fa nav\u0161tevovala.<\/p>\n

Bohu\u017eia\u013e, pre \u0148u s\u00fa to u\u017e len spomienky a sny o n\u00e1vrate. Na\u0161\u0165astie sa jej podarilo s matkou evakuova\u0165 a n\u00e1js\u0165 si druh\u00fd domov v bezpe\u010dnej\u0161ej oblasti.<\/p>\n

„24. febru\u00e1ra som sa zobudil a i\u0161iel do \u0161koly“: ako sa za\u010dala vojna pre Nas\u0165u<\/strong>\n<\/p>\n

Ako sa pre v\u00e1s za\u010dala vojna 24. febru\u00e1ra? \u010co sa v tom \u010dase dialo v Severodonecku \u2013 \u013eudia boli v panike, prem\u00fd\u0161\u013eali, \u010do bud\u00fa robi\u0165?<\/strong>\n<\/p>\n

Pam\u00e4t\u00e1m si svoj posledn\u00fd de\u0148 pred vojnou: pri\u0161iel som zo \u0161koly, v\u0161etko bolo v poriadku, nikto nemal \u017eiadne predtuchy. Myslel som si, \u017ee je to v\u0161etko nezmysel, vojna bude trva\u0165 dva t\u00fd\u017edne a skon\u010d\u00ed. A trv\u00e1 to dodnes.\n<\/p>\n

V samotnom meste nebola pred vojnou \u017eiadna panika a v de\u0148 \u00fatoku ani sir\u00e9na nezaznela. Ani ja som nespanik\u00e1ril, o vojne som nevedel takmer ni\u010d.<\/p>\n

\n

A 24. febru\u00e1r bolo pre m\u0148a typick\u00e9 r\u00e1no: ako obvykle som sa zobudil a i\u0161iel do \u0161koly. Na druh\u00fd de\u0148 za\u010dala trochu panika, lebo v\u0161etci naokolo hovorili, \u017ee je vojna, mus\u00edme si zbali\u0165 veci a od\u00eds\u0165 z mesta.<\/p>\n

\n
\n

\u010co sa dialo v meste, k\u00fdm ste tam boli, ak\u00e9 boli va\u0161e pocity?<\/strong>\n<\/p>\n

Pred moj\u00edm odchodom bolo v\u0161etko relat\u00edvne norm\u00e1lne, v\u0161etko fungovalo. Mama a otec i\u0161li do obchodu, bolo tam v\u0161etko, \u010do potrebovali. B\u00fdvali sme bl\u00edzko centra, no aj tak sme nepo\u010duli ve\u013emi hlasn\u00e9 v\u00fdbuchy. V prv\u00fdch d\u0148och bolo p\u00e1r ostre\u013eovan\u00ed, u\u017e sme ich po\u010duli strie\u013ea\u0165, ale sedeli sme v dome. Bolo tu relat\u00edvne ticho, tak\u017ee sme neprepadli panike. Ke\u010f u\u017e bolo nahlas, schovali sa na z\u00e1chod.\n<\/p>\n

„Rodi\u010dia boli v obchode, ke\u010f tam letela raketa“: Nastya st\u00e1le nevie, kde je jej otec a \u010di je na\u017eive<\/strong>\n<\/p>\n

\u010co sa stalo 21. marca? Vedeli by ste si predstavi\u0165, \u017ee to u\u017e nebude ako predt\u00fdm?<\/strong>\n<\/p>\n

O 9. hodine r\u00e1no sa rodi\u010dia op\u00e4\u0165 vybrali do obchodu, ktor\u00fd je od n\u00e1s \u010faleko. Jednoducho zmizli. \u010cakal som ich do 18. hodiny, no nedo\u010dkal som sa. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee tam pr\u00e1ve prist\u00e1la raketa. Rodi\u010dia boli v tej chv\u00edli v obchode. Mamu zranili \u010drepiny, le\u017eala a volala ocka. Po\u010dul jej v\u00fdkriky, no bolelo ho to\u013eko, \u017ee nedok\u00e1zal ni\u010d poveda\u0165. Bol tie\u017e zranen\u00fd.\n<\/p>\n

V\u0161etk\u00fdch potom previezli do nemocnice v Severodonecku. Otec potom za\u010dal nie\u010do hovori\u0165 na jednotke intenz\u00edvnej starostlivosti. Teraz o \u0148om ni\u010d neviem, nepovedia mi, kde je, \u010di \u017eije, alebo je mo\u017eno m\u0155tvy. Ale zobral som mamu von a zachr\u00e1nil som ju.\n<\/p>\n

Kedy ste si uvedomili, \u017ee by ste u\u017e nemali zosta\u0165 v meste, preto\u017ee je to tam nebezpe\u010dn\u00e9?<\/strong>\n<\/p>\n

Mama zostala v nemocnici dva t\u00fd\u017edne. Cel\u00fd ten \u010das som b\u00fdval so susedom. Nemocnica nemala elektrinu, vodu a v\u0161etci pacienti boli prepusten\u00ed. Vtedy sa za\u010dalo hovori\u0165 o odchode z mesta. K\u00fdm bol otec s nami, nechceli sme od\u00eds\u0165. Hoci na tom str\u00fdko trval a rodi\u010dov som presvied\u010dal, oni nechceli. Ale po tejto situ\u00e1cii sa rozhodli Severodoneck opusti\u0165. Neboli \u017eiadne pochybnosti. I\u0161iel som s mamou v autobuse, aby som sa dostal do Dnipro.\n<\/p>\n

\u013dudia boli pripraven\u00ed da\u0165 v\u0161etko, \u010do mali: Nastya m\u00e1 rada \u017eivot<\/strong>\n<\/p>\n

\u010co c\u00edti 14-ro\u010dn\u00e9 die\u0165a, ke\u010f ide do nezn\u00e1ma?<\/strong>\n<\/p>\n

Najprv sme sa dostali do Dnepra, sedeli na stanici asi hodinu. Ve\u013emi som plakala, preto\u017ee som sa b\u00e1la. B\u00e1l som sa, \u017ee nebudem m\u00f4c\u0165 od\u00eds\u0165, prepadol ma pocit hr\u00f4zy. Spomenul som si, ako v Severodonecku, ke\u010f sme sedeli v suter\u00e9ne, letel k n\u00e1m n\u00e1boj na 30-40 metrov, bol ve\u013emi hlasn\u00fd. Zavolala som str\u00fdkovi, aby ma aspo\u0148 niekto upokojil. V du\u0161i som mal siln\u00fa \u00fazkos\u0165. V Dnipre sme mohli zosta\u0165 dlh\u0161ie, ale povedali, \u017ee moja matka je v\u00e1\u017ene zranen\u00e1. Bez frontu n\u00e1s pustili do vlaku a i\u0161li sme do \u013dvova.\n<\/p>\n

Ak\u00e9 boli va\u0161e prv\u00e9 dojmy a em\u00f3cie vo \u013dvove? Dopadlo toto mesto a \u013eudia tak, ako ste si predstavovali a po\u010duli o nich?<\/strong>\n<\/p>\n

Do tejto chv\u00edle som vo \u013dvove nebol. Hne\u010f ma priate\u013esky prijali. Zarazilo ma, \u017ee mi tu v\u0161etci hovorili, \u017ee s\u00fa radi, \u017ee ma vidia, teda pre nich \u00faplne nezn\u00e1meho \u010dloveka. V\u0161ade boli pozvan\u00ed a boli pripraven\u00ed da\u0165 v\u0161etko, \u010do mali. C\u00edtil som mimoriadnu starostlivos\u0165 a podporu. Ve\u013emi r\u00e1d si pozriem niektor\u00e9 kom\u00e9die a niektor\u00e9 z nich sa nat\u00e1\u010dali v uliciach \u013dvova. A potom som videl toto starobyl\u00e9 mesto v skuto\u010dnosti, ponoril som sa trochu do hist\u00f3rie. \u013dudia s\u00fa tu ve\u013emi mil\u00ed. A v\u0161etci hovoria, \u017ee vo \u013dvove s\u00fa dobr\u00ed \u013eudia, tu nie s\u00fa zl\u00ed \u013eudia.\n<\/p>\n

Kto a ako v\u00e1m a va\u0161ej mame pomohol usadi\u0165 sa?<\/strong>\n<\/p>\n

M\u00f4j str\u00fdko si najprv na\u0161iel dobrovo\u013en\u00edka vo \u013dvove a dal mi svoje kontakty. Zavolali sme si a stretol n\u00e1s s mojou mamou. Potom sme i\u0161li do dedinky ne\u010faleko \u013dvova. Dobrovo\u013en\u00edk n\u00e1s ubytoval u seba. M\u00e1 ve\u013ek\u00fd dom a rie\u0161i len ute\u010dencov ako my.\n<\/p>\n

Do samotn\u00e9ho mesta nechceli \u00eds\u0165, preto\u017ee v tejto dedinke je ve\u013emi \u00fatulne. Zd\u00e1 sa mi, \u017ee s\u00fa tu rovnak\u00ed \u013eudia ako u n\u00e1s v Severodonecku. Sme ve\u013emi dobre prijat\u00ed. Tu pri \u013dvove som na\u0161iel \u010das\u0165 m\u00f4jho mesta.<\/p>\n

\n
\n

M\u00e1m kamar\u00e1tov, ktor\u00fdch pozvali hra\u0165 do detsk\u00e9ho divadla. St\u00e1le chod\u00edm na hodiny klav\u00edra, chod\u00edm von s kamar\u00e1tmi a dokonca sa trochu rozpr\u00e1vam s kamar\u00e1tmi zo Severodonecka. Sn\u00edvam, \u017ee sa tam \u010doskoro vr\u00e1tim. Aj ke\u010f z\u00e1rove\u0148 sa mi tu st\u00e1le p\u00e1\u010di viac.\n<\/p>\n

„\u013dudia vo \u013dvove s\u00fa teraz mojou rodinou a mesto sa stalo druh\u00fdm domovom“<\/strong>\n<\/p>\n

Mysl\u00edte si, \u017ee \u201edruh\u00fd domov\u201c sa teraz stal skuto\u010dn\u00fdm domovom? A z \u013eud\u00ed nabl\u00edzku, ktor\u00ed e\u0161te doned\u00e1vna p\u00f4sobili ako \u00faplne cudz\u00ed \u013eudia, sa stali pr\u00edbuzn\u00ed?<\/strong>\n<\/p>\n

\u013dudia, ktor\u00fdch som tu stretol a ktor\u00ed s\u00fa teraz ved\u013ea m\u0148a, sa mi stali ve\u013emi bl\u00edzkymi. M\u00e1m pocit, \u017ee niektor\u00ed z nich s\u00fa pre m\u0148a ako bratia a sestry. Toto miesto sa stalo moj\u00edm druh\u00fdm domovom a \u010diasto\u010dne nahradilo moje mesto. Moja mama sa tu po zranen\u00ed zlep\u0161ila. Dokonca beh\u00e1 a m\u00e1 pr\u00e1cu.<\/p>\n

\n
\n

\u010co m\u00f4\u017eete poveda\u0165 \u013eu\u010fom, ktor\u00ed sa boja opusti\u0165 svoje domovy a pres\u0165ahova\u0165 sa na bezpe\u010dnej\u0161ie miesta? \u010co im rad\u00edte?<\/strong>\n<\/p>\n

M\u00f4\u017eem poradi\u0165 len jednu vec \u2013 ur\u00fdchlene opusti\u0165 Severodoneck alebo in\u00e9 okupovan\u00e9 alebo nebezpe\u010dn\u00e9 regi\u00f3ny. Viem, \u017ee teraz v mojom meste nie s\u00fa \u017eiadne nepriate\u013esk\u00e9 akcie, je zajat\u00e9, nie s\u00fa tam \u017eiadne starosti. Nikto v\u0161ak nevie, ako sa v\u0161etko vr\u00e1ti. Rozhodnutie od\u00eds\u0165 je v\u010dasn\u00e9 a \u00faspe\u0161n\u00e9, najm\u00e4 pokia\u013e u\u017e nedoch\u00e1dza k bojom. Je potrebn\u00e9 bezpe\u010dne od\u00eds\u0165, preto\u017ee \u013eudia, ktor\u00ed zostali, riskuj\u00fa svoje \u017eivoty. Mali by myslie\u0165 na seba, svoju rodinu a dokonca aj na svoj domov.\n<\/p>\n

„Po v\u00ed\u0165azstve chcem zorganizova\u0165 koncert o ozbrojen\u00fdch sil\u00e1ch Ukrajiny v centre Severodonecka“<\/strong>\n<\/p>\n

\u010co budete robi\u0165 hne\u010f po v\u00fdhre?<\/strong>\n<\/p>\n

M\u00e1m jeden n\u00e1pad. Chcem zorganizova\u0165 koncert o ozbrojen\u00fdch sil\u00e1ch Ukrajiny na n\u00e1mest\u00ed m\u00f4jho rodn\u00e9ho mesta. O na\u0161ich vojakoch, ktor\u00ed pre n\u00e1s riskuj\u00fa svoje \u017eivoty, aby sme my vyhrali. Chcem teda za ne vyzbiera\u0165 nejak\u00e9 peniaze.<\/p>\n

\nOrigin\u00e1l<\/a><\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Vo veku 14 rokov bola Nastya Aleksikov\u00e1 n\u00faten\u00e1 opusti\u0165 svoj rodn\u00fd domov a h\u013eada\u0165 nov\u00fd v \u00faplnom nezn\u00e1me. Je jedn\u00fdm z t\u00fdch ukrajinsk\u00fdch det\u00ed, ktor\u00fdm rusk\u00fd \u00fatok nav\u017edy zmenil \u017eivot a naplnili ho hr\u00f4zy vojny. V r\u00e1mci projektu „Svoi“ Kan\u00e1l 24 rozpr\u00e1va pr\u00edbeh Nasti, ktor\u00e1 sa spolu so zranenou matkou evakuovala zo Severodonecka do \u013dvova. […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":243,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[21,6,179,4,100],"class_list":["post-239","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-hlavne-spravy","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-severodoneck","tag-spravy-z-ukrajiny","tag-utecenci"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/239","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=239"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/239\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/243"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=239"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=239"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=239"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}