V marci 2023 sa E\u00da rozhodla doda\u0165 Ukrajine 1 mili\u00f3n 155-milimetrov\u00fdch n\u00e1bojov. Objedn\u00e1vka mala by\u0165 dokon\u010den\u00e1 do jedn\u00e9ho roka. Nesk\u00f4r sa v\u0161ak uk\u00e1zalo, \u017ee Eur\u00f3pa katastrof\u00e1lne nezapadla do harmonogramu. Ukrajina bola schopn\u00e1 prija\u0165 iba 300 tis\u00edc. zo s\u013e\u00faben\u00fdch mili\u00f3nov n\u00e1bojov. Existuj\u00fa preto v\u00e1\u017ene pochybnosti, \u010di za\u010diatkom jari 2024 bud\u00fa z\u00e1v\u00e4zky E\u00da splnen\u00e9.<\/p>\n
Podobn\u00e9 probl\u00e9my sa pozoruj\u00fa v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch. Americk\u00fd priemysel nem\u00e1 \u010das vyrobi\u0165 dostatok mun\u00edcie kv\u00f4li vysok\u00e9mu dopytu, ktor\u00fd vznikol po ruskej inv\u00e1zii na Ukrajinu. Preto s\u00fa n\u00faten\u00ed hor\u00fa\u010dkovito h\u013eada\u0165 r\u00f4zne mo\u017enosti ur\u00fdchlenia v\u00fdroby zbran\u00ed. Medzit\u00fdm sa samotnej Severnej K\u00f3rei podarilo posla\u0165 Rusku asi 1 mili\u00f3n delostreleck\u00fdch gran\u00e1tov za menej ako tri mesiace. V s\u00fa\u010dasnosti tov\u00e1rne v K\u013dDR pracuj\u00fa na pln\u00fa kapacitu, aby uspokojili potreby agresorskej krajiny.<\/p>\n
Neuspokojiv\u00e9 v\u00fdsledky zvy\u0161ovania v\u00fdroby mun\u00edcie a in\u00fdch druhov zbran\u00ed v demokratick\u00fdch krajin\u00e1ch vytv\u00e1raj\u00fa il\u00faziu ich neschopnosti \u00fa\u010dinne odol\u00e1va\u0165 diktat\u00faram. Zatia\u013e \u010do Rusko, Ir\u00e1n a Severn\u00e1 K\u00f3rea akt\u00edvne vyr\u00e1baj\u00fa zna\u010dn\u00e9 mno\u017estvo zbran\u00ed a tento proces zintenz\u00edv\u0148uj\u00fa, Z\u00e1pad v\u00fdrazne zaost\u00e1va. Zd\u00e1 sa, \u017ee z\u00e1padn\u00e9 politick\u00e9 elity s\u00fa v polosp\u00e1nku a st\u00e1le nechc\u00fa opusti\u0165 imagin\u00e1rnu komfortn\u00fa z\u00f3nu, v ktorej \u017eili posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010dia. Polovi\u010dat\u00e9, nerozhodn\u00e9 kroky nie s\u00fa schopn\u00e9 zmeni\u0165 v\u0161eobecn\u00fd stav vec\u00ed.<\/p>\n
Zd\u00e1 sa, \u017ee autorit\u00e1rske re\u017eimy ako Rusko s\u00fa schopn\u00e9 s\u00fastredi\u0165 svoje \u00fasilie a ove\u013ea efekt\u00edvnej\u0161ie zv\u00fd\u0161i\u0165 vojensk\u00fa v\u00fdrobu. Agresor ned\u00e1vno preuk\u00e1zal v\u00fdrazn\u00e9 zv\u00fd\u0161enie \u00fasilia a zv\u00fd\u0161enie objemu v\u00fdroby zbran\u00ed \u2013 od dronov a\u017e po rakety. Rusk\u00e1 ekonomika tie\u017e z\u00edskava \u010doraz viac \u010d\u0155t vojenskej ekonomiky. A centralizovan\u00e1 spr\u00e1va umo\u017e\u0148uje r\u00fdchlej\u0161ie rozhodovanie. Tov\u00e1rne pracuj\u00face v troch zmen\u00e1ch, nov\u00e9 budovy vojensko-priemyseln\u00fdch komplexn\u00fdch podnikov a ve\u013ek\u00e9 d\u00e1vky gran\u00e1tov a dronov od dikt\u00e1torsk\u00fdch priate\u013eov \u010diasto\u010dne obnovili Putinovu d\u00f4veru v jeho schopnosti. \u0160\u00e9f Krem\u013ea op\u00e4\u0165 d\u00fafa, \u017ee vo svojom agres\u00edvnom dobrodru\u017estve uspeje. S\u00fa z\u00e1padn\u00e9 demokracie ods\u00faden\u00e9 na z\u00e1nik a neschopn\u00e9 vyhra\u0165 preteky v zbrojen\u00ed so svetom diktat\u00far? Pr\u00edklad druhej svetovej vojny ukazuje, \u017ee to tak nie je.<\/p>\n
Prv\u00e1 svetov\u00e1 vojna a po\u010detn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 obete mali hlbok\u00fd vplyv na spolo\u010dnosti kraj\u00edn, ktor\u00e9 sa jej z\u00fa\u010dastnili. V roku 1930, ke\u010f sa Tretia r\u00ed\u0161a vydala na cestu op\u00e4tovn\u00e9ho vyzbrojenia, Briti, Ameri\u010dania a Franc\u00fazi sa zdr\u00e1hali zapoji\u0165 sa do novej vojny. Trauma bola pr\u00edli\u0161 bolestiv\u00e1. To viedlo k \u0161\u00edreniu izolacionistick\u00fdch n\u00e1lad, pokusom vyhn\u00fa\u0165 sa vojne politikou \u00fastupkov a neochote z\u00e1padn\u00fdch demokraci\u00ed m\u00ed\u0148a\u0165 peniaze na roz\u0161\u00edrenie vojenskej v\u00fdroby. Koncom 1930. rokov sa Hitlerovi podarilo vytvori\u0165 siln\u00fa ozbrojen\u00fa silu s tis\u00edckami tankov a lietadiel. ZSSR a Japonsko akt\u00edvne zv\u00fd\u0161ili svoju militaristick\u00fa moc. V roku 1939 Japonsko vynalo\u017eilo 49% svojho HDP na arm\u00e1du, Tretiu r\u00ed\u0161u – 18, 8%. Zatia\u013e \u010do Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo v tom istom roku vynalo\u017eilo na arm\u00e1du iba 4,2% HDP, Franc\u00fazsko 6%, Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo 4,4% a USA 1,2%. Zdalo sa, \u017ee z\u00e1padn\u00e9 demokracie v nov\u00fdch pretekoch v zbrojen\u00ed bezn\u00e1dejne zaost\u00e1vaj\u00fa za autorit\u00e1rskymi re\u017eimami.<\/p>\n
V predve\u010der druhej svetovej vojny nebola americk\u00e1 arm\u00e1da ni\u010d\u00edm podobn\u00fdm najmocnej\u0161ej arm\u00e1de na svete. V rebr\u00ed\u010dku ozbrojen\u00fdch s\u00edl sa umiestnila na 17. mieste. Ameri\u010dania sa mohli pochv\u00e1li\u0165 len relat\u00edvne siln\u00fdm n\u00e1morn\u00edctvom. N\u00e1lada izolacionizmu a nezasahovania do z\u00e1le\u017eitost\u00ed Eur\u00f3py bola v krajine siln\u00e1. Politick\u00e1 elita Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov si v\u0161ak bola vedom\u00e1 hrozby, ktor\u00fa predstavuje politika Japonska a Nemecka.<\/p>\n
Po Mn\u00edchovskom sprisahan\u00ed 29. – 30. septembra 1938 pri\u0161iel do Washingtonu americk\u00fd ve\u013evyslanec vo Franc\u00fazsku William Bullitt. Na stretnut\u00ed s americk\u00fdm prezidentom Franklinom Rooseveltom presved\u010dil \u0161\u00e9fa Bieleho domu, aby vzh\u013eadom na hroziv\u00fa situ\u00e1ciu vo svete za\u010dal s naliehav\u00fdm budovan\u00edm americk\u00fdch vzdu\u0161n\u00fdch s\u00edl. Amerika vtedy vyr\u00e1bala 100 lietadiel mesa\u010dne. Po konzult\u00e1cii s \u010dlenmi svojej administrat\u00edvy a ved\u00facimi vojensk\u00fdmi gener\u00e1lmi Roosevelt nariadil zv\u00fd\u0161enie v\u00fdroby lietadiel na 15 000. ro\u010dne. Na tento \u00fa\u010del bolo rozhodnut\u00e9 vybudova\u0165 osem nov\u00fdch leteck\u00fdch tov\u00e1rn\u00ed v regi\u00f3noch s vysokou nezamestnanos\u0165ou. Podobn\u00e9 opatrenia boli prijat\u00e9 v oblasti stavby lod\u00ed, v\u00fdroby protilietadlov\u00fdch zbran\u00ed a delostrelectva. Roosevelt osobne poslal tajomn\u00edkovi n\u00e1morn\u00edctva memorandum, v ktorom po\u017eadoval, aby bol prijat\u00fd maxim\u00e1lny po\u010det mu\u017eov na pr\u00e1cu na nov\u00fdch lodiach v dvoch alebo troch zmen\u00e1ch. Pr\u00edtomnos\u0165 politickej v\u00f4le a stanovenie jasn\u00fdch cie\u013eov pomohli z\u00e1padn\u00fdm demokraci\u00e1m postupne dohna\u0165 Tretiu r\u00ed\u0161u a jej spojencov v po\u010dte zbran\u00ed a n\u00e1sledne v\u00fdrazne prekona\u0165 svojich oponentov.<\/p>\n
Od roku 1938 do roku 1944 vzr\u00e1stol HDP Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov z 90 mili\u00e1rd dol\u00e1rov na 200 mili\u00e1rd dol\u00e1rov. Amerika s istotou zaujala miesto svetovej superve\u013emociNapr\u00edklad v pr\u00edpade Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch a Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, Nezamestnanos\u0165 po\u010das vojny prakticky zmizla. Americk\u00fd priemysel poskytol takmer dve tretiny v\u0161etk\u00e9ho spojeneck\u00e9ho vojensk\u00e9ho vybavenia vyroben\u00e9ho po\u010das vojny: 297 000 kusov. lietadl\u00e1, 193 tis\u00edc. delostreleck\u00e9 diela, 86 tis\u00edc. tanky a 2 mili\u00f3ny arm\u00e1dnych n\u00e1kladn\u00fdch vozidiel. V priebehu \u0161tyroch rokov sa priemyseln\u00e1 v\u00fdroba v USA, ktor\u00e1 u\u017e bola najv\u00e4\u010d\u0161ia na svete, zdvojn\u00e1sobila.<\/p>\n
V snahe koordinova\u0165 vl\u00e1dne vojensk\u00e9 agent\u00fary vytvoril Roosevelt v roku 1942 Radu pre vojnov\u00fa v\u00fdrobu a nesk\u00f4r, v roku 1943, \u00darad vojenskej mobiliz\u00e1cie. Pri z\u00edskavan\u00ed pe\u0148az\u00ed na obranu sa vl\u00e1da spoliehala na nieko\u013eko met\u00f3d \u2013 naliehala na americk\u00fd \u013eud, aby pride\u013eoval ur\u010dit\u00fd tovar, generovala viac da\u0148ov\u00fdch pr\u00edjmov zn\u00ed\u017een\u00edm osobn\u00fdch v\u00fdhod a predajom vl\u00e1dnych vojnov\u00fdch dlhopisov jednotlivcom a finan\u010dn\u00fdm in\u0161tit\u00faci\u00e1m.<\/p>\n
Americk\u00fd automobilov\u00fd priemysel pre\u0161iel hlbok\u00fdmi zmenami. Chrysler vyr\u00e1bal trupy pre lietadl\u00e1 namiesto automobilov. General Motors vyr\u00e1bal motory pre st\u00edha\u010dky a bombard\u00e9ry, protilietadlov\u00e9 del\u00e1, n\u00e1kladn\u00e9 aut\u00e1 a tanky. Packard vyr\u00e1bal motory Rolls-Royce pre britsk\u00e9 letectvo. A Ford Motor dodal ozbrojen\u00fdm sil\u00e1m bombard\u00e9ry B-24 Liberator s dlh\u00fdm doletom.<\/p>\n
V roku 1941 Amerika spustila viac lod\u00ed ako Japonsko po\u010das celej vojny. Lodenice pracovali tak r\u00fdchlo, \u017ee na jese\u0148 1943 boli v\u0161etky spojeneck\u00e9 lode potopen\u00e9 od roku 1939 nahraden\u00e9. Len v roku 1944 postavili Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty viac lietadiel ako Japonci v rokoch 1939 a\u017e 1945.<\/p>\n
Aby kompenzovali nedostatok mu\u017eov, mnoho \u017eien vzalo svoju pr\u00e1cu. Pod\u013ea prezidenta Roosevelta obete civilistov pracuj\u00facich na dom\u00e1com fronte neboli o ni\u010d menej d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre v\u00ed\u0165azstvo ako hrdinstvo vojakov na fronte. Symbolom pracuj\u00facej Ameriky po\u010das druhej svetovej vojny bola Rosie riveter, kumulat\u00edvny obraz americk\u00fdch \u017eien.<\/p>\n
Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia tie\u017e ve\u013emi r\u00fdchlo pre\u0161la na vojnov\u00e9 z\u00e1klady. Britsk\u00e1 vl\u00e1da mobilizovala civilistov efekt\u00edvnej\u0161ie ako ktor\u00e1ko\u013evek in\u00e1 bojuj\u00faca krajina. Do roku 1944 sa tretina civiln\u00e9ho obyvate\u013estva, vr\u00e1tane viac ako 7 mili\u00f3nov \u017eien, zapojila do vojenskej pr\u00e1ce. Minister pr\u00e1ce Ernest Bevin bol zodpovedn\u00fd za \u013eudsk\u00e9 zdroje Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. Zaviedol z\u00e1kladn\u00fd pracovn\u00fd poriadok (EWO), ktor\u00fd sa stal z\u00e1konom v marci 1941. EWO viazal pracovn\u00edkov na pracovn\u00e9 miesta pova\u017eovan\u00e9 za nevyhnutn\u00e9 pre vojnov\u00e9 \u00fasilie a nedovolil zamestn\u00e1vate\u013eom prep\u00fa\u0161\u0165a\u0165 pracovn\u00edkov bez povolenia ministerstva pr\u00e1ce. Od roku 1939 do roku 1944 sa v\u00fdroba lietadiel v Spojenom kr\u00e1\u013eovstve zv\u00fd\u0161ila 3,4-kr\u00e1t.<\/p>\n
Sk\u00fasenosti z druhej svetovej vojny ukazuj\u00fa, \u017ee Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty a Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia dok\u00e1zali r\u00fdchlo dobehn\u00fa\u0165 a prekona\u0165 Tretiu r\u00ed\u0161u a Japonsko v po\u010dte v\u00fdroby hlavn\u00fdch zbran\u00ed. Hitler a japonsk\u00e1 vl\u00e1da a arm\u00e1da podcenili americk\u00fa priemyseln\u00fa silu. Ale v\u00ed\u0165azstvo spojencov nad mocnos\u0165ami Osi bolo umo\u017enen\u00e9 pr\u00edtomnos\u0165ou politickej v\u00f4le el\u00edt. Bez organiza\u010dn\u00fdch opatren\u00ed vl\u00e1d Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a Ve\u013ekej Brit\u00e1nie zameran\u00fdch na ur\u00fdchlenie nasadenia vojensk\u00fdch kapac\u00edt a mobiliz\u00e1ciu hospod\u00e1rstva pre potreby arm\u00e1dy by sa v\u00ed\u0165azstvo nad Nemeckom a Japonskom nemohlo uskuto\u010dni\u0165. Tieto pr\u00edklady s\u00fa u\u017eito\u010dn\u00e9 a pou\u010dn\u00e9 pre Ukrajinu, ktorej vl\u00e1da m\u00e1 zna\u010dn\u00e9 probl\u00e9my s nasaden\u00edm masovej vojenskej v\u00fdroby a st\u00e1le sa pr\u00edli\u0161 spolieha na vonkaj\u0161iu pomoc pri konfront\u00e1cii s agresorom.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V marci 2023 sa E\u00da rozhodla doda\u0165 Ukrajine 1 mili\u00f3n 155-milimetrov\u00fdch n\u00e1bojov. Objedn\u00e1vka mala by\u0165 dokon\u010den\u00e1 do jedn\u00e9ho roka. Nesk\u00f4r sa v\u0161ak uk\u00e1zalo, \u017ee Eur\u00f3pa katastrof\u00e1lne nezapadla do harmonogramu. Ukrajina bola schopn\u00e1 prija\u0165 iba 300 tis\u00edc. zo s\u013e\u00faben\u00fdch mili\u00f3nov n\u00e1bojov. Existuj\u00fa preto v\u00e1\u017ene pochybnosti, \u010di za\u010diatkom jari 2024 bud\u00fa z\u00e1v\u00e4zky E\u00da splnen\u00e9. Podobn\u00e9 probl\u00e9my sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":21625,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[580,21,725,2563,1525,1237,1253,192,58],"class_list":["post-21624","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-druha-svetova-vojna","tag-hlavne-spravy","tag-japonsko","tag-peter-gerasimenko","tag-priemysel","tag-spojene-staty-americke","tag-velka-britania","tag-vladimir-putin","tag-vojenska-pomoc-ukrajine"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21624","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=21624"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21624\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/21625"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=21624"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=21624"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=21624"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}