{"id":19014,"date":"2023-09-15T19:03:02","date_gmt":"2023-09-15T17:03:02","guid":{"rendered":"https:\/\/razvedka.info\/sk\/2023-09-orban-pocita-s-trumpom\/"},"modified":"2023-09-15T19:03:02","modified_gmt":"2023-09-15T17:03:02","slug":"orban-pocita-s-trumpom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/2023-09-orban-pocita-s-trumpom\/","title":{"rendered":"Orb\u00e1n po\u010d\u00edta s Trumpom"},"content":{"rendered":"<p>1. augusta 2023 ve\u013evyslanec USA v Budape\u0161ti ozn\u00e1mil zmeny v americkom programe bezv\u00edzov\u00e9ho styku. V d\u00f4sledku toho bude povolenie na cestovanie cez Atlantik pre Ma\u010farov platn\u00e9 jeden rok (namiesto dvoch rokov) a bude potrebn\u00e9 ho z\u00edska\u0165 zaka\u017ed\u00fdm znova. Ameri\u010dania toto rozhodnutie vysvet\u013euj\u00fa poru\u0161eniami pri vyd\u00e1van\u00ed ma\u010farsk\u00fdch pasov ma\u010farskej diasp\u00f3re v obdob\u00ed rokov 2011 a\u017e 2020, najm\u00e4 v Ukrajine a v Srbsku. Pod\u013ea americkej strany ich majitelia predstavuj\u00fa hrozbu pre bezpe\u010dnos\u0165 Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n<p>Ide o posledn\u00fd krok v systematickom zhor\u0161ovan\u00ed vz\u0165ahov, ku ktor\u00e9mu doch\u00e1dza u\u017e mnoho rokov. V s\u00fa\u010dasnom narat\u00edve ma\u010farskej vl\u00e1dy t\u00edm Joea Bidena obvi\u0148uje Ma\u010farsko, \u017ee nepodporuje americk\u00fd pr\u00edstup k vojne v Ukrajine, preto\u017ee sa neusiluje o mier, ale o eskal\u00e1ciu. Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee v \u010dase, ke\u010f je Washington garantom bezpe\u010dnosti pre stredn\u00fa a v\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu a Eur\u00f3pania v\u00edtaj\u00fa Bidenove slov\u00e1 o ochrane &#8222;ka\u017ed\u00e9ho centimetra&#8220; \u00fazemia NATO, sa vn\u00edmanie Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov v Budape\u0161ti neust\u00e1le zhor\u0161uje?<\/p>\n<div id=\"videoAdvWrapper1570913\"><\/div>\n<p><strong>Ste vinn\u00fd<\/strong><strong>SK v mojom osude<\/strong><\/p>\n<p>Tam\u00e1s Magjari\u0107, v\u00fdskumn\u00fd pracovn\u00edk v oblasti americko-ma\u010farsk\u00fdch vz\u0165ahov na univerzite <em>ELTE<\/em>, uveden\u00e9 na ekonomickom port\u00e1li <em>G7.hu<\/em>\u017ee &#8222;Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty boli pre Ma\u010farsko v\u017edy sekund\u00e1rnym alebo terci\u00e1rnym partnerom&#8220;. Ako poznamenal, &#8222;vz\u0165ahy medzi oboma krajinami boli determinovan\u00e9 ich vz\u0165ahmi so strategick\u00fdmi protivn\u00edkmi Washingtonu v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storo\u010d\u00ed.&#8220; Pozrime sa preto na hist\u00f3riu, preto\u017ee pr\u00e1ve v nej mo\u017eno n\u00e1js\u0165 jeden z k\u013e\u00fa\u010dov k pochopeniu pr\u00edstupu Ma\u010farska k Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom.<\/p>\n<p>Prezident Thomas Woodrow Wilson sformuloval svojich sl\u00e1vnych \u0161trn\u00e1s\u0165 bodov v janu\u00e1ri 1918. Z\u00e1kladom Poliakov bol bod 13, v ktorom vyzval na vytvorenie nez\u00e1visl\u00e9ho po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Ma\u010farov znepokojovali body 10 a 11, ktor\u00e9 ukon\u010dili hegem\u00f3niu Rak\u00fasko-Uhorska. D\u00f4vodom bolo, \u017ee Wilson vyzval na &#8222;pr\u00edle\u017eitosti na auton\u00f3mny rozvoj n\u00e1rodov Rak\u00fasko-Uhorska&#8220;, a t\u00fdm podporil n\u00e1rodnooslobodzovacie a\u0161pir\u00e1cie Slov\u00e1kov a Rumunov \u017eij\u00facich v hraniciach Ve\u013ek\u00e9ho Ma\u010farska. Na druhej strane vyzval Rumunsko, Srbsko a \u010ciernu Horu, aby znovu z\u00edskali \u00fazemia straten\u00e9 po\u010das vojny.<\/p>\n<p>Len o dva roky nesk\u00f4r, 4. j\u00fana 1920, sa Ameri\u010dania stali zmluvnou stranou Trianonskej zmluvy, v d\u00f4sledku \u010doho Ma\u010farsko stratilo tretinu svojho \u00fazemia a rovnak\u00e9 percento obyvate\u013estva. T\u00fdm sa v\u0161ak pr\u00edbeh neskon\u010dil. Ameri\u010dania st\u00e1li v oboch svetov\u00fdch vojn\u00e1ch na opa\u010dn\u00fdch stran\u00e1ch Ma\u010farska. V roku 1947 Par\u00ed\u017eska zmluva (zn\u00e1ma ako &#8222;Mal\u00fd trianon&#8220;) op\u00e4tovne potvrdila mierov\u00e9 dohody medzi Ma\u010farskom a spojencami, pod\u013ea ktor\u00fdch bolo Ma\u010farsko zbaven\u00e9 kraj\u00edn, ktor\u00e9 k nemu boli pripojen\u00e9 v d\u00f4sledku jeho spolupr\u00e1ce s Hitlerom. Ma\u010farsko navy\u0161e st\u00e1le \u013eutuje, \u017ee v roku 1956, po\u010das ma\u010farsk\u00e9ho povstania, Z\u00e1pad (a teda Washington) nepomohol. Premi\u00e9r Orb\u00e1n v j\u00falovom prejave na letnej univerzite v Rumunsku v meste Beile T\u00fasnad (ma\u010farsky: Beile T\u00fasnad). Tusn\u00e1df\u00fcrd\u0151), povedal, \u017ee po\u010das povojnov\u00fdch 80 rokov prv\u00fdch 45 rokov pripadlo na obdobie, ke\u010f n\u00e1s &#8222;Anglosasi vydali sovietskym komunistom&#8220;.<\/p>\n<p>U\u017e\u0161ie politick\u00e9 vz\u0165ahy boli nadviazan\u00e9 a\u017e 11. &#8211; 13. j\u00fala 1989, ke\u010f americk\u00fd prezident George W. Bush nav\u0161t\u00edvil Ma\u010farsko. Po\u010das svojich prejavov pouk\u00e1zal na to, \u017ee rozdelenie Eur\u00f3py sa \u010doskoro skon\u010d\u00ed a \u017ee prechod k demokracii je mo\u017en\u00fd. Bushova n\u00e1v\u0161teva pri\u0161la takmer mesiac po pohrebe v roku 1956, \u010do je udalos\u0165, ktor\u00e1 sa pova\u017euje za za\u010diatok pr\u00edtomnosti Viktora Orb\u00e1na vo ve\u013ekej politike.<\/p>\n<p>Zlom vo vz\u0165ahu nastal, ke\u010f Ma\u010fari dali letisko k dispoz\u00edcii Ameri\u010danom na prev\u00e1dzku <em>Spolo\u010dn\u00e9 \u00fasilie<\/em> na Balk\u00e1ne. V Tashar bola zriaden\u00e1 logistick\u00e1 z\u00e1klad\u0148a pre sily <em>IFOR<\/em>. Bolo tam umiestnen\u00fdch 1 500 americk\u00fdch vojakov a 13. janu\u00e1ra 1996 ho nav\u0161t\u00edvil Bill Clinton. Ma\u010farsko-americk\u00e9 vz\u0165ahy po\u010das jeho prezidentovania boli, mimochodom, najlep\u0161ie. V rokoch 1998 a 1999 nav\u0161t\u00edvili Biely dom prezident \u00c1rp\u00e1d G\u00f6nz a premi\u00e9r Viktor Orb\u00e1n. Ten musel \u010daka\u0165 a\u017e do m\u00e1ja 2019, ke\u010f ho Donald Trump pozval, aby sa znovu objavil vo Washingtone na bilater\u00e1lne ofici\u00e1lne rozhovory. Od roku 1999 nebol ma\u010farsk\u00fd prezident prijat\u00fd v Bielom dome.<\/p>\n<p><strong>Nenech\u00e1me sa zatiahnu\u0165 do vojny!<\/strong><\/p>\n<p>Kto je pod\u013ea narat\u00edvu ma\u010farskej vl\u00e1dy zodpovedn\u00fd za eskal\u00e1ciu konfliktu v Ukrajine? Ve\u013emi m\u00e1lo sa po\u010duje o tom, \u017ee to rob\u00ed Rusko, ktor\u00e9 ostre\u013euje Ukrajinu ka\u017ed\u00fd de\u0148. Je to preto, \u017ee v\u0161etka zodpovednos\u0165 le\u017e\u00ed na Amerike a jej spojencoch. &#8222;Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty s\u00fa na\u0161\u00edm priate\u013eom a na\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm spojencom, ale nedovol\u00edme im zatiahnu\u0165 Ma\u010farsko do vojny,&#8220; povedal Viktor Orb\u00e1n 14. apr\u00edla 2023 v rozhovore pre \u0161t\u00e1tny rozhlas <em>Kossuth<\/em>. T\u00e9ma vtiahnutia do vojny sa stala prierezovou t\u00e9mou verejn\u00fdch diskusi\u00ed od sam\u00e9ho za\u010diatku vojny.Tot\u00e1lna rusk\u00e1 inv\u00e1zia vo febru\u00e1ri 2022. &#8222;Na \u010dom skuto\u010dne z\u00e1le\u017e\u00ed, je to, \u010do Ameri\u010dania chc\u00fa. (&#8230;) Ak sa rozhodn\u00fa, \u017ee chc\u00fa mier, potom mier nastane,&#8220; povedali tieto slov\u00e1 v rozhovore pre nemeck\u00fa publik\u00e1ciu <em>Bild<\/em>, ktor\u00e1 sa prejavila na letnej univerzite v Rumunsku v j\u00fali 2023. Orb\u00e1n v ned\u00e1vnom rozhovore s b\u00fdval\u00fdm novin\u00e1rom hovoril aj o tom, \u017ee Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty m\u00f4\u017eu ukon\u010di\u0165 vojnu, kedyko\u013evek chc\u00fa <em>Fox News<\/em> Tucker Carlson. Od 8. septembra bol program zobrazen\u00fd viac ako 127 mili\u00f3nov kr\u00e1t.<\/p>\n<p>M\u00e9di\u00e1 sympatizuj\u00face s vl\u00e1dou v Budape\u0161ti tvrdia, \u017ee Washington sa obohacuje v tejto zbrojnej vojne alebo v energetick\u00fdch zmluv\u00e1ch so strednou a v\u00fdchodnou Eur\u00f3pou, vr\u00e1tane ziskov z obchodu so skvapalnen\u00fdm zemn\u00fdm plynom (LNG), ktor\u00fd je drah\u0161\u00ed ako rusk\u00fd. Politika <em>Fidesz<\/em> veria, \u017ee Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty ved\u00fa vo svete z\u00e1stupn\u00e9 vojny a sna\u017eia sa ich vysvetli\u0165 potrebou chr\u00e1ni\u0165 demokraciu. \u010co sa stane \u010falej, sme videli v Afganistane. V Rumunsku Orb\u00e1n povedal, \u017ee Ameri\u010dania pou\u017e\u00edvaj\u00fa &#8222;hodnoty&#8220; na boj proti krajin\u00e1m, ktor\u00e9 ich nezdie\u013eaj\u00fa, a teda proti Ma\u010farsku.<\/p>\n<p>Volebn\u00fdch <em>GLOBSEC trendy 2023<\/em> ukazuje, \u017ee 33% Ma\u010farov s\u00fahlas\u00ed s tvrden\u00edm, \u017ee &#8222;USA za\u0165ahuj\u00fa moju krajinu do vojny s Ruskom, preto\u017ee im to prospieva.&#8220; Prieskum tie\u017e ukazuje, \u017ee hoci Ma\u010fari nepodporuj\u00fa vojnu a nechc\u00fa pom\u00f4c\u0165 Ukrajine s dod\u00e1vkami zbran\u00ed, nie s\u00fa tak\u00ed prorusk\u00ed, ako by nazna\u010dovali kroky ich vl\u00e1dy. Zhodu medzi postojom k Washingtonu a postojom obyvate\u013estva k &#8222;ve\u013ek\u00e9mu bratovi&#8220; mo\u017eno vidie\u0165 v prieskume <em>V\u00fdskumn\u00e9 centrum Pew,<\/em> V\u00fdsledky boli zverejnen\u00e9 koncom j\u00fana. Najviac proamerickou krajinou s\u00fa Poliaci (93% respondentov deklarovalo pozit\u00edvny postoj k Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom), zatia\u013e \u010do Ma\u010farsko je na opa\u010dnom konci rebr\u00ed\u010dka (44%). Rozdiel je e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, pokia\u013e ide o d\u00f4veru v prezidenta Joea Bidena. V Po\u013esku mu d\u00f4veruje 83 % op\u00fdtan\u00fdch, zatia\u013e \u010do v Ma\u010farsku 19 %. Navy\u0161e, ak by sa prieskum obmedzil na skupinu voli\u010dov vl\u00e1dnej koal\u00edcie &#8222;<em>Fidesz<\/em>-PPCD&#8220;, \u00fadaje by boli e\u0161te hor\u0161ie.<\/p>\n<p>Iba 15 percent Ma\u010farov (v porovnan\u00ed so 67 percentami Poliakov) ver\u00ed, \u017ee USA sa vo svojej politike riadia z\u00e1ujmami in\u00fdch kraj\u00edn a iba jeden z troch respondentov z Ma\u010farska ver\u00ed, \u017ee Ameri\u010dania sa podie\u013eaj\u00fa na zabezpe\u010dovan\u00ed mieru a stability vo svete. V Po\u013esku je toto percento 85 %. Provl\u00e1dny in\u0161tit\u00fat <em>N\u00e9z\u0151pont<\/em> V apr\u00edli sa uskuto\u010dnil prieskum, ktor\u00fd uk\u00e1zal, \u017ee 40% Ma\u010farov je za u\u017e\u0161ie vz\u0165ahy medzi Ma\u010farskom a Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi, 16% je proti a 26% ver\u00ed, \u017ee nie je potrebn\u00e9 ni\u010d zmeni\u0165. Ako sa to d\u00e1 vysvetli\u0165? Do zna\u010dnej miery propaganda poch\u00e1dzaj\u00faca z provl\u00e1dnych m\u00e9di\u00ed, ktor\u00e9 tvoria a\u017e 80% trhu. \u00darady s\u00fa ve\u013emi dobr\u00e9 vo vytv\u00e1ran\u00ed reality.<\/p>\n<p><strong>Nepopul\u00e1rny ve\u013evyslanec<\/strong><\/p>\n<p>Symbolom toho, \u010do je z poh\u013eadu Budape\u0161ti v Amerike najhor\u0161ie, je David Pressman, ktor\u00fd je ve\u013evyslancom USA v Ma\u010farsku od leta 2022. Ak \u00fatoky na prezidenta Bidena na nikoho nezap\u00f4sobia (mimochodom, zost\u00e1vaj\u00fa nezodpovedan\u00e9 americkou stranou), potom sa skuto\u010dn\u00e9 spory s Pressmanom stali s\u00fa\u010das\u0165ou krajiny ma\u010farsko-americk\u00fdch vz\u0165ahov. Napriek kr\u00e1tkemu \u010dasu v \u00farade si u\u017e vysl\u00fa\u017eil viac ako nieko\u013eko ur\u00e1\u017eliv\u00fdch recenzi\u00ed od m\u00e9di\u00ed sympatizuj\u00facich s vl\u00e1dou. S\u00e1m premi\u00e9r to naz\u00fdva &#8222;Presember&#8220; <em>(Pr\u00e9sember),<\/em> \u010co je hra so slovami odvoden\u00fdmi od priezviska ve\u013evyslanca, ktor\u00e9 ho doslova na\u010drt\u00e1va ako &#8222;medi\u00e1lnu osobu&#8220;. Ve\u013evyslanec je akt\u00edvny na soci\u00e1lnych sie\u0165ach, ostro reaguje najm\u00e4 na protiamerick\u00fa a protiz\u00e1padn\u00fa propagandu. On s\u00e1m pri\u0161iel do Ma\u010farska so svojimi de\u0165mi a man\u017eelom, tak\u017ee sa prirodzene zauj\u00edma o ochranu pr\u00e1v LGBT+ \u013eud\u00ed. Zorganizoval v polovici j\u00fala <em>Piknik rodinnej hrdosti<\/em> Ma\u010farsk\u00e9 org\u00e1ny ho ostro kritizovali.<\/p>\n<p>Minul\u00fd rok sa Pressman rozhodol nielen podporova\u0165 &#8222;d\u00fahov\u00e9 prostredie&#8220;, ale aj bojova\u0165 proti protiamerickej a proruskej propagande. V apr\u00edli sa v uliciach Budape\u0161ti objavili slogany &#8222;Rusi id\u00fa domov&#8220;, odkazuj\u00face na ma\u010farsk\u00e9 protisovietske povstanie z roku 1956. Pressman u\u017e dvakr\u00e1t cestoval do Bruselu v ot\u00e1zkach t\u00fdkaj\u00facich sa Ma\u010farska, ako aj do Washingtonu na konzult\u00e1cie. Tam sa stretol najm\u00e4 s ministrom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed USA Anthonym Blinkenom. David Pressman reagoval na nad\u0161enie ma\u010farsk\u00fdch politikov pre Trumpov sociologick\u00fd \u00faspech a odporu\u010dil nezasahova\u0165 do volieb v inej krajine, preto\u017ee ani Ma\u010fari by nechceli podobn\u00e9 akcie nad Dunajom.<\/p>\n<p>\u010eal\u0161\u00edm \u00fatokom proti Pressmanovi boli slov\u00e1 Tuckera Carlsona, ktor\u00fd po\u010das svojho programu povedal, \u017ee Bidenova administrat\u00edva m\u00ed\u0148a peniaze americk\u00fdch da\u0148ov\u00fdch poplatn\u00edkov na prenasledovanie Ma\u010farska. Carlson bol tie\u017e hos\u0165om festivalu na Ma\u010farskej univerziteUniverzita (Kol\u00e9gium Mateja Korv\u00edna); Po\u010das svojho prejavu sa ospravedlnil za americk\u00e9ho ve\u013evyslanca a jeho spr\u00e1vanie ozna\u010dil za &#8222;nechutn\u00e9 a neospravedlnite\u013en\u00e9&#8220;. Uviedol tie\u017e, \u017ee ve\u013evyslanec &#8222;nevie ni\u010d o Ma\u010farsku, preto\u017ee nehovor\u00ed po ma\u010farsky&#8220;. Novin\u00e1rova kritika americk\u00e9ho ve\u013evyslanca v Ma\u010farsku bola opakovane citovan\u00e1 v provl\u00e1dnej tla\u010di.<\/p>\n<p><strong>Biznis sa neskl\u00e1\u0148a pred politikou<\/strong><\/p>\n<p>Hoci politick\u00fd rozmer americko-ma\u010farsk\u00fdch vz\u0165ahov je hrozn\u00fd, ekonomick\u00fd rozmer rob\u00ed v\u0161etko, \u010do je v jeho sil\u00e1ch. Spom\u00ednan\u00fd Tam\u00e1s Magjari\u0107 ver\u00ed, \u017ee v americko-ma\u010farsk\u00fdch vz\u0165ahoch &#8222;obchod v\u017edy mal (a st\u00e1le m\u00e1) v\u00fdhodu oproti ofici\u00e1lnej r\u00e9torike Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov&#8220;. \u010co to znamen\u00e1? Jedin\u00e1 vec je, \u017ee napriek situa\u010dn\u00fdm rozdielom s\u00fa hospod\u00e1rske vz\u0165ahy medzi krajinami prinajmen\u0161om spr\u00e1vne. Sved\u010dia o tom z\u00e1very novin\u00e1rov investigat\u00edvneho port\u00e1lu <em>Direkt36<\/em>. Pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi odhalil obsah z\u00e1sielok ma\u010farsk\u00e9ho ve\u013evyslanca vo Washingtone L\u00e1szl\u00f3a Szab\u00f3a, ktor\u00e9 poslal do s\u00eddla ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a obchodu v Budape\u0161ti. T\u00fdkali sa rozhovoru, ktor\u00fd sa uskuto\u010dnil v roku 2018 medzi z\u00e1stupcom ved\u00faceho ma\u010farskej diplomacie Levente Magyarovou a Wessom Mitchellom, n\u00e1mestn\u00edkom \u0161t\u00e1tneho tajomn\u00edka pre eur\u00f3pske a euro\u00e1zijsk\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti v rokoch 2017 \u2013 2019.<\/p>\n<p>Szab\u00f3ova v\u00fdpove\u010f ukazuje, \u017ee americk\u00e1 strana presk\u00famala oblasti, v ktor\u00fdch kritizovala Budape\u0161\u0165. A to u\u017e pozoruhodne po\u010das administrat\u00edvy Donalda Trumpa priate\u013eskej k Orb\u00e1novi. To malo menej spolo\u010dn\u00e9ho s \u00faderom pre slobodu m\u00e9di\u00ed alebo vedu (v tom \u010dase bol prijat\u00fd z\u00e1kon, ktor\u00fd okrem in\u00e9ho zru\u0161il \u010dinnos\u0165 Americkej stredoeur\u00f3pskej univerzity v Ma\u010farsku). Ve\u013evyslanec Szab\u00f3 argumentoval, \u017ee prioritami pre Ameri\u010danov s\u00fa dva prvky spolupr\u00e1ce: arm\u00e1da a energetika. Paradoxne, z oboch vych\u00e1dza len m\u00e1lo. V r\u00e1mci svojho programu moderniz\u00e1cie ozbrojen\u00fdch s\u00edl i\u0161li Ma\u010fari nakupova\u0165 nie do z\u00e1moria, ale do Nemecka. Syst\u00e9m si tie\u017e nek\u00fapia <em>HIMARS<\/em>, ke\u010f\u017ee jeho predaj bol zablokovan\u00fd vo f\u00e1ze v\u00fdboru v Sen\u00e1te USA. Ministerstvo n\u00e1rodnej obrany Ma\u010farska v tejto s\u00favislosti uviedlo, \u017ee ich v\u00f4bec nem\u00e1 v \u00famysle k\u00fapi\u0165.<\/p>\n<p>Podnikate\u013eskej komunite v Ma\u010farsku sa v\u0161ak dar\u00ed mimoriadne dobre. Pod\u013ea inform\u00e1ci\u00ed poskytnut\u00fdch na ned\u00e1vnom f\u00f3re Ma\u010farsko-americkej obchodnej komory zost\u00e1vaj\u00fa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty druh\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm investorom v Ma\u010farsku (Nemecko je na prvom mieste). Viac ako 1 700 americk\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed zamestn\u00e1va pribli\u017ene 107 000 \u013eud\u00ed. Robotn\u00edci. Za posledn\u00fdch osem rokov ma\u010farsk\u00e1 vl\u00e1da podporila 103 americk\u00fdch invest\u00edci\u00ed v hodnote 2 mili\u00e1rd dol\u00e1rov. V roku 2022 dosiahol obchod medzi krajinami rekordn\u00fa \u00farove\u0148, ke\u010f sa zv\u00fd\u0161il o 16 %. Uveden\u00fd prieskum <em>V\u00fdskumn\u00e9 centrum Pew<\/em> ukazuje, \u017ee v rokoch 2019 a\u017e 2023 sa percento Ma\u010farov, ktor\u00ed veria, \u017ee Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty zohr\u00e1vaj\u00fa dominantn\u00fa hospod\u00e1rsku \u00falohu vo svete, zv\u00fd\u0161ilo na 52% (v Po\u013esku je to a\u017e 55%).<\/p>\n<p>Ameri\u010dania, ktor\u00ed sa staraj\u00fa o svoje vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy, netoleruj\u00fa v Ma\u010farsku dve veci \u2013 z\u00e1vislos\u0165 od Ruska a pro\u010d\u00ednsku orient\u00e1ciu \u00faradov. U\u017e v apr\u00edli Ameri\u010dania uvalili sankcie na Rusk\u00fa medzin\u00e1rodn\u00fa investi\u010dn\u00fa banku, ktor\u00e1 p\u00f4sob\u00ed v Budape\u0161ti. Iba sankcie prin\u00fatili Ma\u010farsko roz\u00eds\u0165 sa s touto in\u0161tit\u00faciou. Predt\u00fdm tak robili Rumunsko, Bulharsko, \u010cesk\u00e1 republika a Slovensko. Bankovn\u00edctvo v\u0161ak nem\u00e1 r\u00e1d pr\u00e1zdnotu, vyplnila ju \u010c\u00ednska stavebn\u00e1 banka. V j\u00fali 2023 minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a obchodu P\u00e9ter Szijj\u00e1rt\u00f3 a minister hospod\u00e1rskeho rozvoja M\u00e1rton Nagy nez\u00e1visle nav\u0161t\u00edvili \u010c\u00ednu a uskuto\u010dnili s\u00e9riu stretnut\u00ed. V\u00fdsledkom t\u00fdchto stretnut\u00ed nebolo len preh\u013abenie spolupr\u00e1ce s <em>Franc\u00fazsko<\/em>, ale aj s cie\u013eom pril\u00e1ka\u0165 do Ma\u010farska e\u0161te viac \u010d\u00ednskeho kapit\u00e1lu. V s\u00fa\u010dasnosti Peking najviac investuje v Ma\u010farsku do v\u00fdroby bat\u00e9riov\u00fdch \u010dl\u00e1nkov pou\u017e\u00edvan\u00fdch v elektrick\u00fdch vozidl\u00e1ch. Nov\u00fdm ohniskom tejto \u010dinnosti je oblas\u0165 okolo druh\u00e9ho najv\u00e4\u010d\u0161ieho ma\u010farsk\u00e9ho mesta Debrec\u00edn.<\/p>\n<p><strong>Vyhliadky<\/strong><\/p>\n<p>O podobe bud\u00facich americko-ma\u010farsk\u00fdch vz\u0165ahov sa rozhodne po prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch. Ak Biden op\u00e4\u0165 vyhr\u00e1, Budape\u0161\u0165 bude n\u00faten\u00e1 bu\u010f \u010falej ob\u0161trukcionizova\u0165, alebo uzavrie\u0165 dohodu s Washingtonom. Ak naopak vyhr\u00e1 Trump, na Dunaji vyletia z\u00e1tky zo \u0161ampansk\u00e9ho. Mimochodom, je to absurdn\u00e9, preto\u017ee okrem n\u00e1v\u0161tevy Washingtonu a telefon\u00e1tov Trump Ma\u010farsku ni\u010d nedal. Jedin\u00fdm hmatate\u013en\u00fdm pr\u00ednosom pre Orb\u00e1na bolo, \u017ee ke\u010f Barack Obama, u\u017e v \u00farade, poskytol podporu nez\u00e1visl\u00fdm ma\u010farsk\u00fdm m\u00e9di\u00e1m vo v\u00fd\u0161ke nieko\u013eko stotis\u00edc dol\u00e1rov, bol to Donald Trump, kto tento fond zlikvidoval.<\/p>\n<p>Politick\u00e1 poz\u00edcia Ma\u010farska dnes utrpela v\u00e1\u017ene \u0161kody nielen kv\u00f4li pr\u00edstupu Budape\u0161ti k vojne, ale aj kv\u00f4li demon\u0161trat\u00edvnemu oneskoreniu hlasovania o n\u00e1vrhu z\u00e1kona, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje najprv F\u00ednsku a potom \u0160v\u00e9dsku vst\u00fapi\u0165 do NATO. Nikto v \u0161trukt\u00farach AlyanWashington v tejto veci nezaobch\u00e1dza s Ma\u010farskom s porozumen\u00edm. Gesto, ktor\u00e9 zo\u017ealo hlasn\u00fa ozvenu po\u010das samitu NATO vo Vilniuse. Viktor Orb\u00e1n bol jedin\u00fdm politikom, ktor\u00e9mu prezident Biden podal ruku pri pr\u00edprave spolo\u010dnej fotografie. Premi\u00e9rov politick\u00fd \u0161\u00e9f Bal\u00e1zs Orb\u00e1n (ktor\u00fd nie je pr\u00edbuzn\u00fdm premi\u00e9ra) povedal, \u017ee Biden ho spoznal, preto\u017ee ma\u010farsk\u00fd premi\u00e9r sa \u010dasto objavuje na ob\u00e1lkach americk\u00fdch period\u00edk.<\/p>\n<p><em>Prelo\u017een\u00e9 z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n<p><em>Text bol publikovan\u00fd v r\u00e1mci projektu spolupr\u00e1ce medzi nami a po\u013esk\u00fdm \u010dasopisom <a rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\" href=\"https:\/\/www.new.org.pl\/\">Nowa Europa Wschodnia<\/a>.<\/em><\/p>\n<p><em>Predch\u00e1dzaj\u00face \u010dl\u00e1nky projektu: Ukrajina \u2013 E\u00da: Hor\u00faci koniec rokovan\u00ed, Ukrajina \u2013 \u00fanik z vo\u013eby, V\u00fdchodn\u00e9 partnerstvo po arabsk\u00fdch revol\u00faci\u00e1ch, V skreslenom zrkadle, Luka\u0161enko opovrhovan\u00fd ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klob\u00e1sa je klob\u00e1sa M\u00f4j \u013dvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina vyn\u00e1jden\u00e1 na v\u00fdchode, Nov\u00fd star\u00fd objav, A malo to by\u0165 tak\u00e9 kr\u00e1sne, Novoro\u010dn\u00fd dar\u010dek pre Rusko,  Ak by sme mali diskutova\u0165 o hist\u00f3rii, minsk\u00e1 slep\u00e1 uli\u010dka<\/em><\/p>\n<p><em>P\u00f4vodn\u00fd n\u00e1zov \u010dl\u00e1nku: <a rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\" href=\"https:\/\/www.new.org.pl\/3149,burzliwe_relacje_amerykansko_wegierskie_polityka_sobie_biznes_sobie.html\">USA &#8222;nie wci\u0105gn\u0105&#8220; W\u0119gier do wojny w Ukrainie<\/a><\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>1. augusta 2023 ve\u013evyslanec USA v Budape\u0161ti ozn\u00e1mil zmeny v americkom programe bezv\u00edzov\u00e9ho styku. V d\u00f4sledku toho bude povolenie na cestovanie cez Atlantik pre Ma\u010farov platn\u00e9 jeden rok (namiesto dvoch rokov) a bude potrebn\u00e9 ho z\u00edska\u0165 zaka\u017ed\u00fdm znova. Ameri\u010dania toto rozhodnutie vysvet\u013euj\u00fa poru\u0161eniami pri vyd\u00e1van\u00ed ma\u010farsk\u00fdch pasov ma\u010farskej diasp\u00f3re v obdob\u00ed rokov 2011 a\u017e 2020, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":19015,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[1578,21,353,2615,502,6,503,610,58],"class_list":["post-19014","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-donald-trump","tag-hlavne-spravy","tag-jozef-biden","tag-madarske-obcianstvo","tag-madarsko","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-ukrajinsko-madarske-vztahy","tag-viktor-orban","tag-vojenska-pomoc-ukrajine"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19014","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=19014"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/19014\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/19015"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=19014"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=19014"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=19014"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}