Hist\u00f3ria p\u00e1pe\u017estva je pln\u00e1 vzostupov a p\u00e1dov. Obdobia vzostupu, moci a sily Sv\u00e4tej stolice sa striedali s obdobiami \u0161okuj\u00faceho poklesu vplyvu, v\u00e1hy a mor\u00e1lnej autority. Existuje ve\u013ea d\u00f4vodov tvrdi\u0165, \u017ee teraz \u017eijeme v novej \u00e9re kr\u00edzy p\u00e1pe\u017estva. A p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek zosob\u0148uje pr\u00edchod tejto \u00e9ry.<\/p>\n
Tot\u00e1lna agresia Ruska vo\u010di Ukrajine sp\u00f4sobila v\u00e1\u017ene geopolitick\u00e9 nepokoje. Svet bol rozdelen\u00fd na t\u00fdch, ktor\u00ed d\u00f4razne odsudzuj\u00fa Rusko za \u00fato\u010dn\u00fa vojnu, a t\u00fdch, ktor\u00ed s n\u00edm zaobch\u00e1dzaj\u00fa zhovievavo a „s porozumen\u00edm“, sna\u017eiac sa ospravedlni\u0165 agresora. Existuj\u00fa aj \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 priamo alebo nepriamo pom\u00e1haj\u00fa Krem\u013eu. Je to paradox, ale fakt: v 21. storo\u010d\u00ed sa svet nem\u00f4\u017ee zjednoti\u0165 okolo my\u0161lienky ods\u00fadi\u0165 imperialistick\u00fa \u00fato\u010dn\u00fa vojnu a postavi\u0165 agresora pred s\u00fad. Osobitn\u00e9 miesto na tejto podivnej a cynickej geopolitickej \u0161achovnici zauj\u00edma poz\u00edcia Vatik\u00e1nu.<\/p>\n
Od sam\u00e9ho za\u010diatku ruskej inv\u00e1zie bola poz\u00edcia Sv\u00e4tej stolice pln\u00e1 rozporov a rozporov. Slov\u00e1 podpory Ukrajine a ods\u00fadenie \u00fato\u010dnej vojny boli \u00fazko prepojen\u00e9 s obvineniami vo\u010di NATO, ktor\u00e9 vyprovokovali Moskvu svoj\u00edm \u0161tekan\u00edm. Objavili sa s\u0165a\u017enosti, \u017ee s ukrajinsk\u00fdmi ute\u010dencami sa v Eur\u00f3pe zaobch\u00e1dza lep\u0161ie ako s migrantmi z Afriky a \u00c1zie. Franti\u0161kova posadnut\u00e1 t\u00fa\u017eba n\u00e1js\u0165 „dobr\u00fdch Rusov“ a spolo\u010dn\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 procesie organizovan\u00e9 Sv\u00e4tou stolicou s ukrajinsk\u00fdmi a rusk\u00fdmi ob\u010danmi stierali hranicu medzi obe\u0165ou a agresorom. P\u00e1pe\u017eove mierotvorn\u00e9 snahy vyzerali ne\u00faprimne a spochyb\u0148ovali jeho schopnos\u0165 vn\u00edma\u0165 realitu tak\u00fa, ak\u00e1 je. Pravideln\u00e9 \u00favahy o „ve\u013ekej ruskej kult\u00fare, dedi\u010dstve a hist\u00f3rii“ boli podobn\u00e9 pokusom o\u010disti\u0165 poves\u0165 agresora v o\u010diach civilizovan\u00e9ho sveta. V\u00fdzvy k Bohu ako „vrhn\u00fa\u0165 svetlo na Rusov“ a na „bratov, org\u00e1ny Ruskej feder\u00e1cie“ so \u017eiados\u0165ou o obnovenie dohody o obil\u00ed boli vn\u00edman\u00e9 sk\u00f4r ako v\u00fdzva temn\u00fdm sil\u00e1m a tich\u00e9mu s\u00fahlasu so zlom.<\/p>\n
Franti\u0161kov pr\u00edhovor k \u00fa\u010dastn\u00edkom X. celorusk\u00e9ho d\u0148a katol\u00edckej ml\u00e1de\u017ee v Petrohrade 25. augusta vyvolal osobitn\u00fa odozvu. Zd\u00e1 sa, \u017ee p\u00e1pe\u017e si stanovil cie\u013e zv\u00fd\u0161i\u0165 mor\u00e1lku agresora, ktor\u00e1 po roku a pol ve\u013ekej vojny proti Ukrajine trochu klesla. P\u00e1pe\u017e sa rozhodol apelova\u0165 na imperi\u00e1lnu hist\u00f3riu Moskvy a oslavova\u0165 v\u00ed\u0165azstv\u00e1 a \u00faspechy rusk\u00e9ho imperializmu. Vyzval na to, aby sme nezabudli, \u017ee „s\u00fa potomkami ve\u013ek\u00e9ho Ruska“. Franti\u0161ek tie\u017e spomenul Petra I. a Katar\u00ednu II., zakladate\u013eov a tvorcov Ruskej r\u00ed\u0161e. A apeloval na Rusov so \u017eiados\u0165ou, aby sa „nikdy nevzdali tohto dedi\u010dstva ve\u013ekej matky Ruska“. V skuto\u010dnosti p\u00e1pe\u017e ofici\u00e1lne po\u017eehnal rusk\u00fd imperializmus t\u00fdm, \u017ee preuk\u00e1zal hlbok\u00fa neznalos\u0165 hist\u00f3rie a p\u013eul do tv\u00e1re krv\u00e1caj\u00facemu ukrajinsk\u00e9mu n\u00e1rodu, ktor\u00fd vedie vojnu proti s\u00fa\u010dasn\u00fdm potomkom Petra I. a Katar\u00edny II.<\/p>\n
V z\u00e1ujme spravodlivosti treba poveda\u0165, \u017ee Vatik\u00e1n opakovane vyjadril slov\u00e1 podpory ukrajinsk\u00e9mu \u013eudu a ods\u00fadil rusk\u00fa agresiu. Dokonca raz ho prirovnal k nacistom. V pr\u00edhovoroch p\u00e1pe\u017ea sa spom\u00ednali aj t\u00ed, „ktor\u00ed po\u017eieraj\u00fa svojich bl\u00ed\u017enych“. To v\u0161ak nesta\u010d\u00ed na to, aby sme nevideli objekt\u00edvnu realitu: Vatik\u00e1nu ch\u00fdba holistick\u00e1 v\u00edzia sveta, pochopenie pravdy, hranica medzi dobrom a zlom, obe\u0165ou a agresorom.<\/p>\n
Modern\u00fd Vatik\u00e1n vid\u00ed svet cez \u013eavicov\u00e9 postmodern\u00e9 okuliare, kde je v\u0161etko relat\u00edvne. Neexistuje ni\u010d tak\u00e9 ako pravda. Pojmy dobra a zla s\u00fa rozmazan\u00e9. V tomto syst\u00e9me sveton\u00e1zoru existuje aj predsudkov\u00fd postoj k z\u00e1padnej civiliz\u00e1cii a jej \u00faspechom. Ned\u00f4vera v hodnoty a my\u0161lienky, ktor\u00e9 sa kedysi stali z\u00e1kladom eur\u00f3pskej moci. Pokusy odmietnu\u0165 klasick\u00e9 historick\u00e9 dedi\u010dstvo. Preto p\u00e1pe\u017eove slov\u00e1 o prejavoch rasizmu vo vz\u0165ahu k Ukrajincom na pozad\u00ed postoja Eur\u00f3panov k neleg\u00e1lnym migrantom z \u00c1zie a Afriky. V tejto koncepcii sveton\u00e1zoru je Rusko tie\u017e podvedome \u010diasto\u010dne vn\u00edman\u00e9 Vatik\u00e1nom ako obe\u0165 „zl\u00e9ho Z\u00e1padu“.<\/p>\n
P\u00e1pe\u017ei boli kedysi organiz\u00e1tormi kr\u00ed\u017eov\u00fdch v\u00fdprav proti neveriacim. Vojensk\u00e9 oper\u00e1cie kri\u017eiakov na Bl\u00edzkom v\u00fdchode u\u017e dlho nie s\u00fa vn\u00edman\u00e9 ako nie\u010do v\u00fdnimo\u010dne spravodliv\u00e9, hrdinsk\u00e9 a udatn\u00e9. Ale z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu modern\u00fd Vatik\u00e1n demon\u0161truje svoj obdiv k vonkaj\u0161\u00edm sil\u00e1m, ktor\u00e9 kedysi ohrozovali kres\u0165ansk\u00fa civiliz\u00e1ciu a priniesli stra\u0161n\u00fa de\u0161trukciu a vra\u017edy mili\u00f3nov \u013eud\u00ed. 2. septembra p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek vyzval na „mongolsk\u00fd mier“ na Zemi. Po\u010das stretnutia s mongolsk\u00fdm prezidentom Ukhnaaginom Khurelsukhom v Ul\u00e1nb\u00e1tare Franti\u0161ek ocenil trad\u00edcie krajiny siahaj\u00face a\u017e do Mongolskej r\u00ed\u0161e. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee r\u00ed\u0161a bola schopn\u00e1 dr\u017ea\u0165 tak\u00e9 vzdialen\u00e9 a rozmanit\u00e9 krajiny po st\u00e1ro\u010dia, sved\u010d\u00ed o \u00fa\u017easnej schopnosti va\u0161ich predkov vidie\u0165 vynikaj\u00face vlastnosti n\u00e1rodov, ktor\u00e9 \u017eili na tomto obrovskom \u00fazem\u00ed, a da\u0165 tieto vlastnosti do slu\u017eieb spolo\u010dn\u00e9ho rozvoja. Tento model by sa mal oceni\u0165 a“Aby sme zabr\u00e1nili vyu\u017e\u00edvaniu tohto d\u0148a a veku,“ povedal p\u00e1pe\u017e.<\/p>\n
Je \u0165a\u017ek\u00e9 poveda\u0165, \u010do hlava Sv\u00e4tej stolice myslela zaveden\u00edm „mongolsk\u00e9ho modelu“. Mongolsk\u00e1 arm\u00e1da po\u010das svojich agres\u00edvnych kampan\u00ed v 13. storo\u010d\u00ed dobyla stovky miest a ded\u00edn a zabila mili\u00f3ny \u013eud\u00ed. Historici odhaduj\u00fa, \u017ee asi 11% svetovej popul\u00e1cie bolo vyhladen\u00fdch po\u010das alebo bezprostredne po mongolskej inv\u00e1zii. Celkov\u00fd po\u010det obet\u00ed mongolskej inv\u00e1zie sa odhaduje na pribli\u017ene 38 a\u017e 60 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed v Eur\u00e1zii.<\/p>\n
Zverstv\u00e1 sp\u00e1chan\u00e9 Mongolmi vydesili o\u010dit\u00fdch svedkov tej doby, zvyknut\u00fdch na vojny a krutos\u0165. Teror a masov\u00e9 vyhladzovanie ka\u017ed\u00e9ho, kto sa im postavil, boli be\u017enou mongolskou taktikou. Ak sa nepriate\u013e odmietol podriadi\u0165, Mongoli pou\u017eili strat\u00e9giu tot\u00e1lnej vojny. \u00daspech mongolskej inv\u00e1zie do zna\u010dnej miery z\u00e1visel od schopnosti zasia\u0165 strach. Zakladate\u013e Mongolskej r\u00ed\u0161e D\u017eingisch\u00e1n praktizoval masov\u00e9 vra\u017edenie mu\u017eov a chlapcov dobyt\u00fdch kraj\u00edn bez oh\u013eadu na to, \u010di boli bojovn\u00edkmi alebo civilistami.<\/p>\n
Mongolsk\u00e9 kampane v severnej \u010c\u00edne, strednej \u00c1zii, v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe a na Bl\u00edzkom v\u00fdchode sp\u00f4sobili zna\u010dn\u00e9 zni\u010denie. Prekvitaj\u00face mest\u00e1 boli zni\u010den\u00e9. Civiliz\u00e1cie a dobre zaveden\u00e9 zavla\u017eovacie syst\u00e9my upadli. Bolo zni\u010den\u00e9 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo kult\u00farnych hodn\u00f4t, budov a kni\u017en\u00edc. Dobytie Mongolov sp\u00f4sobilo hladomor a hodilo dobyt\u00e9 n\u00e1rody sp\u00e4\u0165 mnoho storo\u010d\u00ed v civiliza\u010dnom v\u00fdvoji.<\/p>\n
Samostatne stoj\u00ed za zmienku negat\u00edvny vplyv, ktor\u00fd mala mongolsk\u00e1 inv\u00e1zia na \u00fazemia modernej Ukrajiny-Rusi. V prvej polovici 13. storo\u010dia bola na \u00fazem\u00ed Ukrajiny tendencia postupne prekona\u0165 feud\u00e1lnu fragment\u00e1ciu a vytvori\u0165 jeden centralizovan\u00fd \u0161t\u00e1t. Ved\u00faca \u00faloha v tomto procese patrila knie\u017eatstvu Gal\u00edcia-Voly\u0148. V predve\u010der kampane Batu Khan, princ Danylo z Gal\u00edcie pripojil Kyjev k svojmu majetku. Jeho pl\u00e1ny na budovanie \u0161t\u00e1tu v\u0161ak neboli ur\u010den\u00e9 na to, aby sa splnili. V decembri 1240 bolo hlavn\u00e9 mesto Ruska dobyt\u00e9 a zni\u010den\u00e9 mongolsk\u00fdmi \u00fato\u010dn\u00edkmi. V tom \u010dase pod\u013ea r\u00f4znych odhadov \u017eilo v Kyjeve 30 a\u017e 50 tis\u00edc \u013eud\u00ed. Osoby. Ale po masakre sp\u00e1chanom mongolsko-tat\u00e1rskymi hordami zostalo v hlavnom meste \u017ei\u0165 len nieko\u013eko tis\u00edc. Kyjev bol schopn\u00fd obnovi\u0165 predmongolsk\u00e9 obyvate\u013estvo a\u017e v XVIII storo\u010dia. V\u00fdznamn\u00fa ranu utrpel aj Hali\u010dsko-voly\u0148sk\u00fd \u0161t\u00e1t. Mo\u017eno to bol d\u00f4vod straty nez\u00e1vislosti o 100 rokov nesk\u00f4r.<\/p>\n
Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee p\u00e1pe\u017ei tej doby nepova\u017eovali Mongolsk\u00fa r\u00ed\u0161u za vzor a pr\u00edklad spolupr\u00e1ce medzi dobyt\u00fdmi n\u00e1rodmi a pl\u00e1novali zorganizova\u0165 kr\u00ed\u017eov\u00fa v\u00fdpravu proti Mongolom. V r\u00e1mci t\u00fdchto diplomatick\u00fdch iniciat\u00edv Vatik\u00e1n akt\u00edvne rokoval s Danylom Galitsk\u00fdm. Bohu\u017eia\u013e, in\u00ed eur\u00f3pski panovn\u00edci nepreuk\u00e1zali n\u00e1le\u017eit\u00fa t\u00fa\u017ebu postavi\u0165 sa proti mongolsk\u00fdm Tat\u00e1rom. Ka\u017ed\u00fd mal svoje vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy. Danielove pokusy kona\u0165 nez\u00e1visle proti po\u010detn\u00e9mu nepriate\u013eovi skon\u010dili ne\u00faspechom.<\/p>\n
Zd\u00e1 sa, \u017ee modern\u00fd Vatik\u00e1n je pripraven\u00fd ospravedlni\u0165 alebo ignorova\u0165 zlo\u010diny za predpokladu, \u017ee ich nesp\u00e1chali pris\u0165ahovalci z klasickej Eur\u00f3py. Vo svojej obsedantnej t\u00fa\u017ebe stigmatizova\u0165 koloni\u00e1lne dedi\u010dstvo a biely rasizmus stratila Sv\u00e4t\u00e1 stolica svoj mor\u00e1lny kompas, svoje princ\u00edpy a svoju historick\u00fa pravdu. Niet divu, \u017ee krvav\u00e9, brut\u00e1lne imp\u00e9ri\u00e1 ako mongolsk\u00e9 alebo rusk\u00e9 imp\u00e9rium s\u00fa ohlasovan\u00e9 ako obdivuhodn\u00e9 modely rozvoja.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Hist\u00f3ria p\u00e1pe\u017estva je pln\u00e1 vzostupov a p\u00e1dov. Obdobia vzostupu, moci a sily Sv\u00e4tej stolice sa striedali s obdobiami \u0161okuj\u00faceho poklesu vplyvu, v\u00e1hy a mor\u00e1lnej autority. Existuje ve\u013ea d\u00f4vodov tvrdi\u0165, \u017ee teraz \u017eijeme v novej \u00e9re kr\u00edzy p\u00e1pe\u017estva. A p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek zosob\u0148uje pr\u00edchod tejto \u00e9ry. Tot\u00e1lna agresia Ruska vo\u010di Ukrajine sp\u00f4sobila v\u00e1\u017ene geopolitick\u00e9 nepokoje. Svet bol […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":18865,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[21,1071,2563,12,6,1094,192,14],"class_list":["post-18864","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-hlavne-spravy","tag-papez-frantisek","tag-peter-gerasimenko","tag-rusko","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-vatikan","tag-vladimir-putin","tag-vojnove-zlociny-ruska"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18864","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=18864"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/18864\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/18865"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=18864"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=18864"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=18864"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}