Na za\u010diatku tot\u00e1lnej ruskej inv\u00e1zie prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj zverejnil vide\u00e1, v ktor\u00fdch prv\u00fdkr\u00e1t uviedol, \u017ee z\u00e1le\u017e\u00ed na samotn\u00fdch Rusoch, „\u010di chc\u00fa vojnu“, po\u010fakoval „tis\u00edcom d\u00f4stojn\u00fdch Rusov“, ktor\u00ed riskovali sami seba, ods\u00fadili agresiu, vyzvali ich, aby opustili Rusko a in\u0161piroval, \u017ee boj proti agresorovi je aj bojom za ich krajinu.<\/p>\n
Koncom jari sa v\u0161ak Zelensk\u00e9ho v\u00fdzvy Rusom skon\u010dili. Ofici\u00e1lne ukrajinsk\u00e9 \u00farady za\u010dali h\u013eada\u0165 in\u00fd diskurz o Rusku a jeho bud\u00facnosti. „Dnes u\u017e existuje predbe\u017en\u00fd konsenzus medzi vl\u00e1dou a ob\u010dianskou spolo\u010dnos\u0165ou, vr\u00e1tane analytick\u00fdch, \u0161t\u00e1tnych a ne\u0161t\u00e1tnych \u0161trukt\u00far, \u017ee kolaps Ruskej r\u00ed\u0161e je nevyhnutn\u00fd pre \u00fapln\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo Ukrajiny, a preto je rozdelenie Ruska na\u0161\u00edm kone\u010dn\u00fdm v\u00ed\u0165azstvom,“ povedal mi Vitalij Kulyk, riadite\u013e Kyjevsk\u00e9ho centra pre \u0161t\u00fadie ob\u010dianskej spolo\u010dnosti.<\/p>\n
T\u00e1to v\u00edzia sa v Ukrajine ujala, preto\u017ee na Z\u00e1pade st\u00e1le existuje il\u00fazia, \u017ee je mo\u017en\u00e9 demokratizova\u0165 Rusko za behu alebo \u017ee je mo\u017en\u00e9 rokova\u0165 s Putinom. T\u00fato il\u00faziu najjasnej\u0161ie vyjadril Thomas Friedmann na str\u00e1nkach The New York Times<\/em>„Ak vyhr\u00e1 Putin, prehr\u00e1 rusk\u00fd \u013eud. Ale ak Putin prehr\u00e1 a nahrad\u00ed ho chaos, prehr\u00e1 cel\u00fd svet.“<\/p>\n „Mysl\u00edm si, \u017ee sa netreba ob\u00e1va\u0165 kolapsu Ruska, toto je optim\u00e1lny scen\u00e1r, ktor\u00fd treba nasledova\u0165, preto\u017ee in\u00ed nepredpokladaj\u00fa v\u00fdchodisko z tejto vojny,“ zd\u00f4raz\u0148uje Kulik, „Kreme\u013e n\u00e1m na\u010falej pred\u00e1va, po prv\u00e9, strach z jadrov\u00fdch zbran\u00ed, ktor\u00fd nebol na Z\u00e1pade prekonan\u00fd a ktor\u00fd na\u010falej dr\u017e\u00ed Z\u00e1pad ako rukojemn\u00edka; po druh\u00e9, il\u00fazia, \u017ee Rusko m\u00e1 neobmedzen\u00e9 zdroje a je schopn\u00e9 vies\u0165 vojnu na dlh\u00fa dobu; po tretie, presved\u010denie, \u017ee dom\u00e1ci politick\u00fd re\u017eim sa m\u00f4\u017ee neust\u00e1le reprodukova\u0165. Toto s\u00fa tri zlo\u017eky myln\u00fdch n\u00e1zorov dne\u0161n\u00fdch rusol\u00f3gov, b\u00fdval\u00fdch sovietol\u00f3gov. V s\u00favislosti s touto v\u00edziou vidia jedin\u00e9 v\u00fdchodisko v tom, \u017ee tla\u010dia Rusko k v\u00fdvoju, \u010dakaj\u00fac, k\u00fdm pr\u00edde Gorba\u010dov a ozn\u00e1mi „perestrojku“.<\/p>\n Apokalypsa sa u\u017e stala<\/strong><\/p>\n Kulik je jedn\u00fdm zo z\u00e1stancov F\u00f3ra slobodn\u00fdch n\u00e1rodov post-Ruska, platformy, ktor\u00e1 sa konala minul\u00fa jar a leto vo Var\u0161ave a Gdansku. F\u00f3rum dokonca navrhlo mapu post-Ruska alebo potenci\u00e1lneho rozpadu \u00fazemia Ruskej feder\u00e1cie.<\/p>\n „Ke\u010f sme s kolegami pripravovali mapu na\u0161ej v\u00edzie rozpadu Ruska, t\u00e1to pr\u00e1ca nena\u0161la adekv\u00e1tnu podporu zvonku [\u0443\u043a\u0440\u0430\u0457\u043d\u0441\u044c\u043a\u043e\u0457, \u2013 \u043f\u0440\u0438\u043c. \u0406. \u041a.] Bola vn\u00edman\u00e1 ako politick\u00e1 futurol\u00f3gia a nie ako projekt, ktor\u00fd budeme realizova\u0165 prostredn\u00edctvom na\u0161ej \u0161t\u00e1tnej politiky. Len \u0161es\u0165 mesiacov po prezent\u00e1cii mapy sa n\u00e1m podarilo oslovi\u0165 niektor\u00fdch \u00faradn\u00edkov, \u013eudia o tom za\u010dali hovori\u0165 v Ukrajine a stala sa s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161t\u00e1tnych programov. Mnoh\u00ed na\u0161i politici a \u0161t\u00e1tnici, dokonca aj na medzin\u00e1rodnej \u00farovni, za\u010d\u00ednaj\u00fa zd\u00f4raz\u0148ova\u0165 my\u0161lienku dezintegr\u00e1cie,“ povedal Kulyk.<\/p>\n Kulik hovor\u00ed, \u017ee s\u00fa\u010dasn\u00e1 ukrajinsk\u00e1 diskusia sa to\u010d\u00ed okolo postupnosti procesov denukleariz\u00e1cie, de-sovietiz\u00e1cie (t.j. deimperializ\u00e1cie) a dezintegr\u00e1cie. Pod\u013ea jeho n\u00e1zoru by malo najprv d\u00f4js\u0165 k rozpadu \u00fazemia na men\u0161ie \u0161t\u00e1tne organizmy, s ktor\u00fdmi bude nesk\u00f4r mo\u017en\u00e9 diskutova\u0165 o podmienkach denukleariz\u00e1cie, rie\u0161en\u00ed konfliktov o zdroje \u010di \u00fazemia.<\/p>\n „Na\u0161i z\u00e1padn\u00ed partneri reaguj\u00fa na t\u00fato my\u0161lienku ve\u013emi opatrne, pre mnoh\u00fdch z\u00e1padn\u00fdch partnerov neexistuje jasn\u00e1 predstava o tom, ako vybudova\u0165 post-Rusko. Star\u00fd rusiologick\u00fd pr\u00edstup dominuje, \u017ee jedn\u00fdm z najlep\u0161\u00edch sp\u00f4sobov prekonania kr\u00edzy je „jednoducho prenies\u0165 moc“, zm\u00e4k\u010di\u0165 re\u017eim a t\u00fdm ho demokratizova\u0165, to znamen\u00e1 vyvin\u00fa\u0165 re\u017eim na nie\u010do, \u010do sa nebude usilova\u0165 o expanziu, nevyvol\u00e1 destabiliz\u00e1ciu v z\u00e1padnom svete. To v\u0161etko je d\u00f4sledkom sakraliz\u00e1cie jadrovej hrozby,“ povedal Kulik.<\/p>\n Pod\u013ea jeho n\u00e1zoru je Rusko st\u00e1le vn\u00edman\u00e9 ako superve\u013emoc so samovra\u017eedn\u00fdmi sklonmi. „Priame sign\u00e1ly, \u017ee to tak nie je, s\u00fa ignorovan\u00e9,“ hovor\u00ed ukrajinsk\u00fd analytik. Psychologick\u00fd portr\u00e9t samotn\u00e9ho Vladim\u00edra Putina ukazuje, \u017ee sa boj\u00ed o svoj \u017eivot: dlh\u00e9 stoly, karant\u00e9ny, dokonca aj jeho \u0161peci\u00e1lny kufor s hovnom, ktor\u00fd nos\u00ed so sebou, dokazuj\u00fa, \u017ee samovra\u017eda sa nestane.<\/p>\n „M\u00e1m dojem, \u017ee mnoh\u00ed na Z\u00e1pade niekde podvedome ch\u00e1pu, \u017ee Rusko sa m\u00f4\u017ee kedyko\u013evek zr\u00fati\u0165. Ale nevedia, \u010do robi\u0165 s troskami tohto imp\u00e9ria, nerozumej\u00fa konfigur\u00e1cii, nevedia si predstavi\u0165 Rusko bez „feder\u00e1lneho centra“ (t.j. Moskvy \u2013 pozn. I.K.). Boja sa desa\u0165tis\u00edcov Prigo\u017einov a Strelkovcov, ktor\u00ed sa chystaj\u00fa vyjs\u0165 ako d\u017ein z f\u013ea\u0161e,“ povedal Kulik.<\/p>\n Nedostatok predstavivosti pod\u013ea jeho n\u00e1zoru viedol k vzniku „skupiny 23. febru\u00e1ra“, to znamen\u00e1 z\u00e1stancov n\u00e1vratu k status quo pred plnohodnotnou ruskou inv\u00e1ziou, ktor\u00ed hovoria: nakreslime nejak\u00fa l\u00edniu pr\u00edmeria a potom sa v\u0161etko nejako stabilizuje, re\u017eim sa bude vyv\u00edja\u0165 a tak \u010falej. Rusko, jazykyNepovstane znova a mus\u00ed d\u00f4js\u0165 k definit\u00edvnemu rozpadu, aby sa ak\u00fdko\u013evek imperi\u00e1lny projekt na tomto \u00fazem\u00ed stal nemo\u017en\u00fdm.<\/p>\n Dominantn\u00fd pr\u00edbeh<\/strong><\/p>\n \u0160\u00e9fka Zdru\u017eenia za slobodn\u00e9 Rusko Anastasia Sergejevov\u00e1 vytvorila vlani v novembri vo Var\u0161ave verejn\u00fa radu, ktor\u00e1 zdru\u017euje z\u00e1stupcov r\u00f4znych rusk\u00fdch regi\u00f3nov a etnick\u00fdch skup\u00edn a verbuje dobrovo\u013en\u00edkov pre vojnu na strane Ukrajiny. P\u00ed\u0161e o „Ruskej feder\u00e1cii“ v \u00favodzovk\u00e1ch as mal\u00fdm p\u00edsmenom. Pod\u013ea jej n\u00e1zoru ide o zlyh\u00e1vaj\u00faci stav \u2013 zlyh\u00e1vaj\u00faci \u0161t\u00e1t.<\/em> Nie je to novinka ani pre Ukrajincov, ani pre Janusza Bugajsk\u00e9ho, ved\u00faceho pracovn\u00edka think-tanku Nad\u00e1cia Jamestown<\/em> a autor zn\u00e1mej knihy o kolapse Ruskej feder\u00e1cie „Zlyhan\u00fd \u0161t\u00e1t: Sprievodca kolapsom Ruska“ (Zlyhan\u00fd \u0161t\u00e1t: Sprievodca ruskou rupt\u00farou).<\/em> Pre rusk\u00fa opoz\u00edciu alebo diasp\u00f3ru sa v\u0161ak tento n\u00e1zor zatia\u013e zd\u00e1 by\u0165 pr\u00edli\u0161 radik\u00e1lny.<\/p>\n Preto po povstan\u00ed Jevgenija Prigo\u017eina za\u010dala Sergeeva kampa\u0148 za uznanie Ruska ako zlyh\u00e1vaj\u00faceho \u0161t\u00e1tu. Po Prigo\u017einovej smrti sa t\u00e1to kampa\u0148 stala e\u0161te relevantnej\u0161ou. Rusk\u00e1 feder\u00e1cia je jednoducho mafi\u00e1nska spolo\u010dnos\u0165, ver\u00ed Sergejeva, hoci mnoh\u00ed rusk\u00ed u\u010denci st\u00e1le pova\u017euj\u00fa organizmus za \u0161t\u00e1t. \u010co rob\u00ed chyby, ktor\u00e9 p\u00e1chaj\u00fa zlo\u010diny, ale st\u00e1le \u0161t\u00e1t.<\/p>\n „Rusk\u00e1 feder\u00e1cia je vn\u00edman\u00e1 ako monolit, pod\u013ea znenia z Moskvy,“ povedala Sergejevov\u00e1. „\u0160pecifickos\u0165 r\u00f4znorodosti regi\u00f3nov a skuto\u010dn\u00e9 pochopenie, \u017ee t\u00e1to spolo\u010dnos\u0165 ako tak\u00e1 neexistuje, okrem propagandy, sa str\u00e1caj\u00fa. Hoci aj teraz je t\u00e1to krajina formou komun\u00edt, ktor\u00e9 sa l\u00ed\u0161ia region\u00e1lne, n\u00e1rodne, etnicky a ideologicky. Aby ste pochopili vn\u00fatorn\u00fa podstatu, mus\u00edte \u00eds\u0165 „zdola“, z regi\u00f3nov a z toho, \u010do sa tam deje. To je probl\u00e9m odbornosti \u2013 preto\u017ee je to drah\u00e9, \u0165a\u017ek\u00e9 a takmer nemo\u017en\u00e9 robi\u0165 zvonku. Preto sa hodnotenie vykon\u00e1va z h\u013eadiska toho, \u010do le\u017e\u00ed na povrchu. \u010ci u\u017e dobrovo\u013ene alebo nechtiac, samotn\u00ed experti kultivuj\u00fa poz\u00edciu Moskvy.“<\/p>\n Denis Sokolov, s ktor\u00fdm spoluzakladala verejn\u00fa radu a ktor\u00fd je antropol\u00f3gom, ktor\u00fd \u0161tuduje rusk\u00e9 regi\u00f3ny, s\u00fahlas\u00ed so Sergejevou.<\/p>\n „Re\u017eimu sa pomocou modern\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed podarilo vytvori\u0165 to, \u010do sa v Sovietskom zv\u00e4ze naz\u00fdvalo dominantnou ideol\u00f3giou. V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed to vn\u00edma ako nie\u010do visiace vo vzduchu. Existuj\u00fa pr\u00edbehy, ktor\u00e9 \u013eudia vn\u00edmaj\u00fa ako pr\u00edpustn\u00e9, preto\u017ee s\u00fa ulo\u017een\u00e9 \u0161t\u00e1tnou byrokraciou, vr\u00e1tane propagandistickej medi\u00e1lnej ma\u0161in\u00e9rie, pravosl\u00e1vnej cirkvi, strany Jednotn\u00e9 Rusko, region\u00e1lnych byrokraci\u00ed, org\u00e1nov \u010dinn\u00fdch v trestnom konan\u00ed at\u010f. V d\u00f4sledku toho sa \u013eudia, rovnako ako v Sovietskom zv\u00e4ze, „za\u010dlenili“ do dominantn\u00e9ho pr\u00edbehu. Buduj\u00fa svoj diskurz v r\u00e1mci diskurzu. Dokonca aj „opoz\u00edcia“, ktor\u00e1 sa zd\u00e1 by\u0165 proti tomuto dominantn\u00e9mu diskurzu, ho nepopiera, ale protestuje proti nemu a integruje sa do neho. Ale moslimovia na severnom Kaukaze to tie\u017e robia,“ vysvet\u013euje Sokolov.<\/p>\n Sokolov si po\u017ei\u010dal koncept dominantnej ideol\u00f3gie od Oleksija Jur\u010daka, autora knihy „Bolo to nav\u017edy, k\u00fdm to skon\u010dilo. Posledn\u00e1 sovietska gener\u00e1cia“ (V\u0161etko bolo nav\u017edy, a\u017e k\u00fdm to u\u017e nebolo: posledn\u00e1 sovietska gener\u00e1cia).<\/em> Rusko-americk\u00fd antropol\u00f3g vyz\u00fdva na „provincializ\u00e1ciu“ v anal\u00fdze ZSSR, to znamen\u00e1 odklon od toho, \u010do hovor\u00ed centrum: „Ak dominantn\u00e1 postava ideologick\u00e9ho diskurzu zmizne, postupne to povedie k siln\u00fdm vn\u00fatorn\u00fdm zmen\u00e1m v ideol\u00f3gii a nakoniec ku kr\u00edze legitimity vl\u00e1dy ako celku,“ p\u00ed\u0161e Yurchak. “ So zmiznut\u00edm dominantnej osobnosti, ktor\u00e1 stoj\u00ed mimo ideologick\u00e9ho diskurzu, mizne aj metanarat\u00edv, ktor\u00fd poskytoval verejn\u00e9 hodnotenie ideologick\u00fdch vyhl\u00e1sen\u00ed a my\u0161lienok z h\u013eadiska ich s\u00faladu alebo nes\u00faladu s objekt\u00edvnou pravdou. Pozoruhodn\u00fdm nov\u00fdm faktom bolo, \u017ee hoci objekt\u00edvna vonkaj\u0161ia pravda (nespochybnite\u013enos\u0165 komunizmu a marxizmu-leninizmu) st\u00e1le existovala a ideologick\u00fd diskurz sa na \u0148u na\u010falej odvol\u00e1val, u\u017e neexistoval subjekt, ktor\u00fd by o nej mal jedine\u010dn\u00e9 a nevyvr\u00e1tite\u013en\u00e9 vedomosti. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm d\u00f4sledkom t\u00fdchto zmien nebolo ani tak zvrhnutie konkr\u00e9tneho vodcu alebo odhalenie konkr\u00e9tneho zlo\u010dinu, ale rozsiahla reorganiz\u00e1cia cel\u00e9ho socialistick\u00e9ho re\u017eimu \u2013 reorganiz\u00e1cia, ktor\u00e1 mala obrovsk\u00e9, aj ke\u010f spo\u010diatku nepostrehnute\u013en\u00e9 d\u00f4sledky pre sovietsky syst\u00e9m. V d\u00f4sledku tejto reorganiz\u00e1cie bolo \u010doraz d\u00f4le\u017eitej\u0161ie rekon\u0161truova\u0165 presn\u00fa \u0161truktur\u00e1lnu formu ideologick\u00fdch vyhl\u00e1sen\u00ed a ritu\u00e1lov, namiesto toho, aby sme sa pr\u00edli\u0161 hlboko ponorili do ich doslovn\u00e9ho v\u00fdznamu.<\/p>\n „Rovnako ako v \u010dasoch perestrojky, aj teraz maj\u00fa slov\u00e1 \u00faplne in\u00fd v\u00fdznam v z\u00e1vislosti od toho, kto ich pou\u017e\u00edva,“ poznamen\u00e1va Sokolov, „\u0161peci\u00e1lna oper\u00e1cia“, „boj proti korupcii“, „stabilita“, „tradi\u010dn\u00e9 hodnoty“. Pre propagandistu, ktor\u00fd im m\u00f4\u017ee dokonca veri\u0165, je to jedna vec, ale pre moskovsk\u00e9ho \u0161kol\u00e1ka, ktor\u00fd chce z\u00edska\u0165 \u00e1\u010dko, je to vec druh\u00e1, preto\u017ee S\u00fa to axiomatick\u00e9 vyhl\u00e1senia, ktor\u00e9 s\u00fa piliermi bezpe\u010dnosti.“<\/p>\n Takto Sokolov zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee doch\u00e1dza k „zakotveniu“ do dominantn\u00e9ho pr\u00edbehu. Pre\u010do Sovietsky zv\u00e4z dospel k tak\u00e9mu ne\u010dakan\u00e9mu koncu aj pre vtedaj\u0161\u00edch sovietol\u00f3gov? Preto\u017ee nemal \u017eiadnu skuto\u010dn\u00fa oporu, ke\u010f predmet dominantn\u00e9ho pr\u00edbehu zmizol.<\/p>\n „Z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu akademici na Z\u00e1pade opakuj\u00fa to ist\u00e9, mo\u017eno je to probl\u00e9m? P\u00fdta sa Sokolov. „Je to len dominantn\u00fd diskurz a fr\u00e1zy, ktor\u00e9 le\u017eia na povrchu. A aby ste pochopili z\u00e1ujmy \u013eud\u00ed alebo skup\u00edn, mus\u00edte \u00eds\u0165 dole na poschodie ni\u017e\u0161ie. Tu za\u010d\u00edna skuto\u010dn\u00fd pr\u00edbeh. Ten ist\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd hovor\u00ed, \u017ee „nie je mo\u017en\u00e9 porazi\u0165 jadrov\u00fa mocnos\u0165“, v\u00e1m nieko\u013ek\u00fdmi vetami povie, ak\u00e1 hr\u00f4za a neporiadok sa deje na jeho pracovisku.“<\/p>\n Preto pod\u013ea Sokolova nebude v Rusku ob\u010dianska vojna, ako v roku 1917 – koniec koncov, neexistuj\u00fa \u017eiadne skuto\u010dn\u00e9 z\u00e1ujmy, neexistuj\u00fa \u017eiadne ro\u013en\u00edcke masy pripraven\u00e9 bojova\u0165 za svoju krajinu.<\/p>\n „Prigo\u017ein to uk\u00e1zal: niekto i\u0161iel do Moskvy a ako reagovali Moskov\u010dania na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee „bieli“ bud\u00fa uteka\u0165 z min\u00faty na min\u00fatu a „\u010derven\u00ed“ pr\u00eddu? Uk\u00e1zali, \u017ee bud\u00fa \u010daka\u0165 na op\u00e4tovn\u00e9 otvorenie kaviarne. Ke\u010f Rusi za\u00fato\u010dili na Ukrajinu, mohli ste vidie\u0165 ve\u013ek\u00fa skupinu \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nemuseli dosta\u0165 rozkaz strie\u013ea\u0165. Politick\u00ed \u013eudia za\u010dali bojova\u0165 s Rusmi, ktor\u00ed pri\u0161li. V Ruskej feder\u00e1cii tak\u00e9to skupiny neexistuj\u00fa. Nech\u00e1pu, za \u010do bojova\u0165. Zatia\u013e neexistuj\u00fa \u017eiadne \u0161pecifick\u00e9 z\u00e1ujmy miestnych skup\u00edn,“ hovor\u00ed Sokolov.<\/p>\n Probl\u00e9m \u00fazemia<\/strong><\/p>\n Okrem pas\u00edvneho obyvate\u013estva je v\u00fdzvou pre Rusko aj \u00fazemie. Ukrajinsk\u00fd historik Grigorij Kasjanov o tom ned\u00e1vno nap\u00edsal: „Ak v Rusku n\u00e1hle prevl\u00e1dne rusk\u00fd etnick\u00fd nacionalizmus, bude to zrejme cesta k jeho rozpadu. Druhou cestou k rozpadu je demokratiz\u00e1cia. Ak sa Rusko n\u00e1hle stane krajinou so skuto\u010dnou, nie fas\u00e1dnou demokraciou, okam\u017eite sa za\u010dne rozpada\u0165. Vo v\u0161eobecnosti m\u00f4\u017ee Rusko existova\u0165 len v autorit\u00e1rskom alebo totalitnom re\u017eime.“<\/p>\n Sokolov vysvet\u013euje: „Tento priestor bol \u010dasto ob\u00fdvan\u00fd silou. Ekonomick\u00e1 efekt\u00edvnos\u0165 jeho obyvate\u013estva je ve\u013emi ot\u00e1zna. \u00dazemie nie je d\u00f4sledkom imperializmu, je to jeho priamy n\u00e1stroj. Pre\u010do sa to e\u0161te nezmenilo? Preto\u017ee je to desiv\u00e9. Ke\u010f za\u010dneme reformy, \u010del\u00edme skuto\u010dnosti, \u017ee napr\u00edklad v regi\u00f3ne Tomsk existuje obrovsk\u00e9 mno\u017estvo os\u00e1d, ktor\u00e9 nemaj\u00fa zmysel pre existenciu. A mest\u00e1 na severe ako Urengoy v\u00f4bec nie s\u00fa pre \u013eud\u00ed, aby tam \u017eili natrvalo – v in\u00fdch krajin\u00e1ch \u0165a\u017eia suroviny sez\u00f3nni pracovn\u00edci v rovnak\u00fdch nepriazniv\u00fdch podmienkach. A v Rusku v nich \u013eudia \u017eij\u00fa dobrovo\u013ene. Uvedomujeme si, \u017ee v\u0161etko je potrebn\u00e9 prebudova\u0165, po\u010dn\u00fac z\u00fa\u010dtovac\u00edm syst\u00e9mom. Je to nevyhnutn\u00e9, preto\u017ee nie je mo\u017en\u00e9 takto \u017ei\u0165, preto\u017ee t\u00e1to \u0161trukt\u00fara bude neust\u00e1le nies\u0165 nie\u010do ako t\u00e1to vojna.“<\/p>\n \u010eal\u0161\u00edm pr\u00edkladom, ktor\u00fd Sokolov cituje, je, \u017ee pr\u00edjemcovia cel\u00e9ho tohto syst\u00e9mu chc\u00fa od\u00eds\u0165 na Z\u00e1pad, preto\u017ee nemaj\u00fa v\u00f4bec v \u00famysle \u017ei\u0165 na ruskom \u00fazem\u00ed. Pod\u013ea jeho n\u00e1zoru, pri poh\u013eade do bud\u00facnosti, by sa s Ruskom a jeho regi\u00f3nmi malo zaobch\u00e1dza\u0165 ako s politickou korpor\u00e1ciou, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee prevzia\u0165 krajinu alebo regi\u00f3n, ako s investi\u010dn\u00fdm projektom.<\/p>\n Kulik tie\u017e pou\u017e\u00edva slovo „korpor\u00e1cia“ na tvrdenie, \u017ee dne\u0161n\u00e9 Rusko samo zneplatnilo svoje vlastn\u00e9 hranice: „Region\u00e1lne skupiny bud\u00fa chcie\u0165 chr\u00e1ni\u0165 svoje z\u00e1ujmy prostredn\u00edctvom s\u00fakromn\u00fdch vojensk\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed alebo in\u00fdch skup\u00edn na region\u00e1lnej \u00farovni \u2013 bude to druh korpor\u00e1cie, ktor\u00e1 kontroluje ur\u010dit\u00e9 \u00fazemie. A a\u017e potom pr\u00edde na toto \u00fazemie nov\u00e1 identita. V roku 1990 sme boli svedkami r\u00fdchleho, exploz\u00edvneho rozvoja region\u00e1lnych ident\u00edt v Rusku \u2013 vytvorenie Uralskej republiky, my\u0161lienka Ingrie, o\u017eivenie republiky \u010ealek\u00e9ho v\u00fdchodu. Po n\u00e1stupe Putina k moci, po zru\u0161en\u00ed gubernatori\u00e1lnych volieb v roku 2004, rusk\u00ed politick\u00ed strat\u00e9govia najprv „vy\u010distili“ regionalizmus, preto\u017ee v \u0148om videli mo\u017enos\u0165 rast\u00facej region\u00e1lnej identity alebo rozpadu Ruska, pre nich to bola hrozba. Potom sa za\u010dal hon na region\u00e1lnych aktivistov. Ver\u00edm v\u0161ak, \u017ee t\u00edto \u013eudia vst\u00fapia na verejn\u00e9 priestranstvo ve\u013emi r\u00fdchlo, hne\u010f ako sa verejn\u00fd priestor o\u017eiv\u00ed.“<\/p>\n Mimozem\u0161\u0165ania pom\u00f4\u017eu<\/strong><\/p>\n Sokolov s\u00fahlas\u00ed s t\u00fdm, \u017ee region\u00e1lne identity v Rusku s\u00fa potl\u00e1\u010dan\u00e9 a trochu ignorovan\u00e9, hoci Rusi, najm\u00e4 mimo Moskvy alebo Petrohradu, sa vo v\u0161eobecnosti identifikuj\u00fa menej s krajinou a viac so svojimi regi\u00f3nmi. Dokonca aj ur\u010dit\u00e9 n\u00e1rodnostn\u00e9 skupiny, ako napr\u00edklad skupiny na Kaukaze, boli zredukovan\u00e9 na \u00farove\u0148 etnick\u00fdch skup\u00edn, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161inou neexistuj\u00fa \u017eiadne politick\u00e9 projekty. S v\u00fdnimkou \u010ce\u010dencov, ktor\u00ed dvakr\u00e1t bojovali proti Ruskej feder\u00e1cii, aj ke\u010f s mnoh\u00fdmi v\u00fdhradami.<\/p>\n „Napriek tomu n\u00e1rody Predkaukazska u\u017e vybudovali svoj syst\u00e9m kolekt\u00edvnej bezpe\u010dnosti spolu s Krem\u013eom. Jednoducho sa t\u00fdmto sp\u00f4sobom „za\u010dlenili“ do dominantn\u00e9ho diskurzu a na niektor\u00fdch miestach dokonca pou\u017e\u00edvaj\u00fa Kreme\u013e na boj konkuren\u010dn\u00e9 projekty, ako napr\u00edklad Oset\u00ednci proti Ingu\u0161om. Preto, ke\u010f po\u010dujeme nie\u010do o separatizme, v skuto\u010dnosti hovor\u00edme o etnickom aktivizme, ktor\u00fd sa vo v\u0161eobecnosti e\u0161te nerozvinul do separatizmu. Hoci Ukrajinci, ktor\u00ed maj\u00fa z\u00e1ujem o kolaps Ruskej feder\u00e1cie, s\u00fa pripraven\u00ed podpori\u0165 ka\u017ed\u00e9ho, kto to povie,“ povedal Sokolov.<\/p>\n A ke\u010f\u017ee neexistuje \u017eiadny skuto\u010dn\u00fd projekt transform\u00e1cie rusk\u00e9ho politick\u00e9ho priestoru, v\u0161etko, \u010do sa v s\u00fa\u010dasnosti d\u00e1 urobi\u0165, je obr\u00e1ti\u0165 sa na sk\u00fasenosti Sovietskeho zv\u00e4zu. Zv\u00e4zov\u00e9 republiky, ktor\u00e9 mali jasn\u00e9 strat\u00e9gie na udr\u017eanie moci a kontrolu zdrojov, boli viac oddan\u00e9 suverenite. Moskva v ur\u010ditom okamihu stratila kontrolu.<\/p>\n „Probl\u00e9mom bolo, \u017ee bola dosiahnut\u00e1 nez\u00e1vislos\u0165, ale politick\u00e9 reformy \u2013 s v\u00fdnimkou pobaltsk\u00fdch \u0161t\u00e1tov \u2013 sa neuskuto\u010dnili. Spolo\u010dnos\u0165 zostala skorumpovan\u00e1, s rovnak\u00fdmi sovietskymi in\u0161tit\u00faciami. Gruz\u00ednsko z toho vypadlo jednoducho preto, \u017ee u\u017e nemalo zdroje na podporu sovietskych in\u0161tit\u00faci\u00ed, tak\u017ee Saaka\u0161vili bol schopn\u00fd dovoli\u0165, aby sa v\u0161etko vybudovalo nov\u00fdm sp\u00f4sobom,“ povedal Sokolov.<\/p>\n Nie je proti rozpadu Ruska \u2013 ver\u00ed, \u017ee nov\u00fd poriadok v celom Rusku by mal by\u0165 postaven\u00fd na my\u0161lienke samospr\u00e1vy a pr\u00e1va na sebaur\u010denie, vyu\u017e\u00edvaj\u00fac skuto\u010dnos\u0165, \u017ee rusk\u00e9 feder\u00e1lne in\u0161tit\u00facie s\u00fa v kr\u00edze, z ktorej sa pravdepodobne nedostan\u00fa. Preto pod\u013ea Sokolova hlavn\u00fdm „rozpadaj\u00facim“ faktorom nebud\u00fa etnick\u00e9 alebo region\u00e1lne identity, ale nov\u00e9 elity.<\/p>\n „Teraz je situ\u00e1cia diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00e1 od Sovietskeho zv\u00e4zu. Rozdiel je v tom, \u017ee postsovietske region\u00e1lne elity nebud\u00fa schopn\u00e9 udr\u017ea\u0165 si ni\u010d, ako to bolo predt\u00fdm, ke\u010f stran\u00edcki aktivisti z druh\u00e9ho stup\u0148a zdedili moc. Teraz neexistuj\u00fa \u017eiadne ideologick\u00e9 ani organiza\u010dn\u00e9 zdroje. Peniaze tam m\u00f4\u017eu by\u0165, ale politicky je to bankrot. Dnes nevid\u00edme, kto sa stane novou politickou triedou. To je to, \u010do sa sna\u017e\u00edme vybudova\u0165, nov\u00fa politick\u00fa triedu,“ vysvet\u013euje Sokolov.<\/p>\n Pod\u013ea jeho n\u00e1zoru touto politickou triedou nebude star\u00e1 rusk\u00e1 opoz\u00edcia, ale t\u00ed, ktor\u00ed bojuj\u00fa na strane Ukrajiny a ktor\u00ed bud\u00fa schopn\u00ed prevzia\u0165 moc v regi\u00f3noch \u2013 preto ver\u00ed, \u017ee je v z\u00e1ujme Ukrajiny prija\u0165 \u010do najviac rusk\u00fdch ob\u010danov ako dobrovo\u013en\u00edkov (teraz je probl\u00e9m s \u013eahk\u00fdm vstupom na Ukrajinu \u2013 rusk\u00ed ob\u010dania potrebuj\u00fa v\u00edza \u2013 ako aj s tranzitom cez krajiny, ktor\u00ed maj\u00fa otvoren\u00fa hranicu s Ukrajinou).<\/p>\n Kulyk: „Je pre m\u0148a \u0165a\u017ek\u00e9 si predstavi\u0165, \u017ee Leonid Nevzlin alebo Michail Chodorkovskij (oligarchovia, ktor\u00ed utiekli z Ruska \u2013 cca. I.K.) sa bude m\u00f4c\u0165 sta\u0165 novou ruskou elitou, dokonca aj v o\u010diach Z\u00e1padu. Nikto ich nevid\u00ed ako Gorba\u010dova alebo Je\u013ecina, iba ako Putinov z prv\u00e9ho roku ich vl\u00e1dy. A predsa toto je cesta k novej vojne \u2013 mo\u017eno nie s Ukrajinou, ale s Moldavskom alebo Kazachstanom, s pobaltsk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi alebo s Po\u013eskom. Rusk\u00e1 r\u00ed\u0161a nem\u00f4\u017ee existova\u0165 bez vonkaj\u0161ieho nepriate\u013ea.“<\/p>\n Sergejeva: „Napriek tomu, \u017ee n\u00e1lada a v\u00edzie ruskej diasp\u00f3ry a opoz\u00edcie sa enormne menia, st\u00e1le vid\u00edm tie ist\u00e9 tv\u00e1re ruskej opoz\u00edcie vo verejn\u00fdch diskusi\u00e1ch v mnoh\u00fdch z\u00e1padn\u00fdch krajin\u00e1ch. Prem\u00fd\u0161\u013eal som pre\u010do. Za posledn\u00fdch 10 rokov, odkedy \u017eijem v Eur\u00f3pskej \u00fanii, som videl, \u017ee Rusko nedostato\u010dne ch\u00e1pe, \u010do sa deje v Eur\u00f3pe, pokia\u013e ide o my\u0161lienky. Rusko \u017eije v minulosti. Dokonca aj rusk\u00e1 opoz\u00edcia je asi 10-20 rokov pozadu, nem\u00f4\u017ee akceptova\u0165, \u017ee politick\u00e9, ekonomick\u00e9 alebo sociologick\u00e9 myslenie 1990-tych rokov skon\u010dilo. Pre modern\u00fdch Eur\u00f3panov je Rusko temnou hist\u00f3riou, perif\u00e9riou, ktor\u00e1 nie je v\u00f4bec zauj\u00edmav\u00e1.“<\/p>\n „Paradoxne sa uk\u00e1zalo, \u017ee Rusko je v\u00fdznamn\u00e9 pre t\u00fdchto Eur\u00f3panov, \u013eud\u00ed „v\u010dera“, ktor\u00ed sa rozhodli pred 10-20 rokmi a teraz s\u00fa na d\u00f4chodku. Preto hovoria o t\u00fdch ist\u00fdch d\u00f4chodcoch z Ruska. A tu \u017eijeme so sentimentom pre minulos\u0165, s nostalgiou: „Pam\u00e4t\u00e1\u0161 si, ako to bolo? Bolo to tam skvel\u00e9, mo\u017eno sa tam vr\u00e1time, ak vyhr\u00e1 Ukrajina?“ \u2013 smeje sa Sergejeva, preto\u017ee v tejto v\u00edzii v\u00ed\u0165azstva na fronte, zvrhnutia Putina alebo prevzatia moci v rusk\u00fdch regi\u00f3noch s\u00fa „nejak\u00ed mimozem\u0161\u0165ania“.<\/p>\n „\u013dudia v ruskej diasp\u00f3re teraz chc\u00fa nie\u010do \u0161pecifick\u00e9, nie\u010do in\u00e9. Maj\u00fa pln\u00e9 zuby star\u00fdch l\u00eddrov, ktor\u00ed ch\u00e1pu zm\u00fd\u0161\u013eanie rusk\u00e9ho \u013eudu, ktor\u00fd odi\u0161iel, a sna\u017eia sa im preda\u0165 rovnak\u00fd sklenen\u00fd n\u00e1hrdeln\u00edk, ak\u00fd predali v ruskom \u0161t\u00e1te,“ uzatv\u00e1ra Sergejeva. \u2013 Rusk\u00e1 feder\u00e1cia ako \u0161t\u00e1t u\u017e neexistuje; Navy\u0161e je krok od kolapsu svojho brut\u00e1lneho syst\u00e9mu. Medzit\u00fdm mnoh\u00ed na Z\u00e1pade st\u00e1le \u017eij\u00fa v il\u00fazii strachu, ktor\u00e1 rastie v nepriamom pomere so samotn\u00fdm Ruskom.<\/p>\n \u010c\u00edm bli\u017e\u0161ie je pr\u00edzrak por\u00e1\u017eky, t\u00fdm menej strachu je v samotnom Rusku – ukazuje sa, \u017ee m\u00f4\u017eete vst\u00fapi\u0165 do Brianskej alebo Belgorodskej oblasti – a strach zmizne, kr\u00e1\u013e je nah\u00fd, elity s\u00fa rozdelen\u00e9. Pokia\u013e bude Putin eskalova\u0165, zd\u00e1 sa, \u017ee je neporazite\u013en\u00fd; ale akon\u00e1hle niekto in\u00fd za\u010dne eskalova\u0165, ute\u010die z Krem\u013ea a obr\u00e1ti sa na Luka\u0161enka, aby probl\u00e9m vyrie\u0161il.<\/p>\n Kulik: „Som zvieraApelujem na t\u00fdch, ktor\u00ed rozhoduj\u00fa v eur\u00f3pskych krajin\u00e1ch: je potrebn\u00e9 prehodnoti\u0165 politiku, alebo aspo\u0148 v\u00edziu rozpadu Ruska, pr\u00e1ve teraz.“<\/p>\n Sergejeva: „Dodnes sa ve\u013ea \u013eud\u00ed dr\u017e\u00ed Putina. Nie je ani in\u0161tit\u00faciou, ani osobou, ani vodcom, ani z\u00e1stupcom z\u00e1ujmovej skupiny. Teraz je symbolom, okolo ktor\u00e9ho sa to\u010d\u00ed vojna, propaganda a represie. V skuto\u010dnosti je to miesto, kde rast\u00fa rukojemn\u00edci dne\u0161n\u00e9ho poh\u013eadu na Rusko, ktor\u00ed hovoria o chaose. V skuto\u010dnosti hovoria, \u017ee to bude nekontrolovate\u013en\u00e1 sila. To ich tla\u010d\u00ed k „jedinej spr\u00e1vnej ceste von“ \u2013 necha\u0165 v\u0161etko v ruk\u00e1ch t\u00fdch ist\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa na nie\u010dom dohodn\u00fa a nejako to tam bude.“<\/p>\n Sokolov: „Toto je folkl\u00f3r. Ale \u017eijeme vo folkl\u00f3re. Folkl\u00f3r kon\u010d\u00ed v z\u00e1kopoch. Bohu\u017eia\u013e.“<\/p>\n Prelo\u017een\u00e9 z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n Text bol publikovan\u00fd v r\u00e1mci projektu spolupr\u00e1ce medzi <\/em>n\u00e1s<\/em> a po\u013esk\u00fd \u010dasopis Nowa Europa Wschodnia<\/a>.<\/em><\/p>\n Predch\u00e1dzaj\u00face \u010dl\u00e1nky projektu: <\/em>Ukrajina \u2013 E\u00da: hor\u00faci koniec rokovan\u00ed<\/em>, <\/em>Ukrajina \u2013 \u00fanik z vo\u013eby<\/em>, <\/em>V\u00fdchodn\u00e9 partnerstvo po arabsk\u00fdch revol\u00faci\u00e1ch<\/em>, <\/em>V krivom zrkadle<\/em>, <\/em>Poh\u0155dal<\/em>, <\/em>Luka\u0161enko ide do vojny s Putinom<\/em>, <\/em>Medzi Moskvou a Kyjevom<\/em>, <\/em>Klob\u00e1sa je klob\u00e1sa<\/em>, <\/em>M\u00f4j \u013dvov<\/em>, <\/em>Putin na galej\u00e1ch<\/em>, <\/em>Polostrov strachu<\/em>, <\/em>Ukrajina bola vyn\u00e1jden\u00e1 na v\u00fdchode<\/em>, <\/em>Nov\u00fd star\u00fd objav<\/em>, <\/em>A mala by\u0165 tak\u00e1 kr\u00e1sna<\/em>, <\/em>Novoro\u010dn\u00fd dar\u010dek pre Rusko<\/em>, <\/em>Alebo diskutova\u0165 o hist\u00f3rii<\/em>, <\/em>Minsk\u00e1 slep\u00e1 uli\u010dka<\/em><\/p>\n