{"id":15615,"date":"2023-05-30T19:09:02","date_gmt":"2023-05-30T17:09:02","guid":{"rendered":"https:\/\/razvedka.info\/sk\/2023-05-kissingerove-ukrajinske-chyby\/"},"modified":"2023-05-30T19:09:02","modified_gmt":"2023-05-30T17:09:02","slug":"kissingerove-ukrajinske-chyby","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/2023-05-kissingerove-ukrajinske-chyby\/","title":{"rendered":"Kissingerove ukrajinsk\u00e9 chyby"},"content":{"rendered":"

Na za\u010diatku tohto tis\u00edcro\u010dia, ke\u010f som e\u0161te pracoval v Bonne pre vysielate\u013ea Deutsche Welle<\/em>, musel som vst\u00fapi\u0165 do zauj\u00edmavej diskusie s americk\u00fdm postgradu\u00e1lnym \u0161tudentom. O geopolitike, o vzdorovitom Georgeovi W. Bushovi, o z\u00e1kernom Gerhardovi Schr\u00f6derovi, transatlantickom nap\u00e4t\u00ed sp\u00f4sobenom vojnou v Iraku at\u010f. Hovorili sme po nemecky, teda pre m\u0148a a pre neho. A v ur\u010ditom okamihu som si uvedomil, \u017ee v niektor\u00fdch nuans\u00e1ch sme sa navz\u00e1jom nepochopili. T\u00e1to nuancia sa uk\u00e1zala by\u0165 term\u00ednom Re\u00e1lna politika<\/em>.<\/p>\n

Re\u00e1lna politika<\/em>, to znamen\u00e1, \u017ee skuto\u010dn\u00e1 politika je term\u00edn, ktor\u00fd v dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed zaviedol prv\u00fd nemeck\u00fd kancel\u00e1r Otto von Bismarck. Potom bol tento term\u00edn „vytesan\u00fd“ a vyvinut\u00fd sl\u00e1vnym nemeck\u00fdm sociol\u00f3gom, filozofom, historikom a ekon\u00f3mom Maxom Weberom. Pod\u013ea posledne menovan\u00e9ho Re\u00e1lna politika<\/em> je politika zalo\u017een\u00e1 na pragmatizme, zodpovednosti, skuto\u010dn\u00fdch podmienkach a pr\u00edle\u017eitostiach. To znamen\u00e1, \u017ee je to nie\u010do opa\u010dn\u00e9 ako politika idealistov, ktor\u00ed pr\u00edli\u0161 idealizuj\u00fa mor\u00e1lku a princ\u00edpy. Pre adepta skuto\u010dnej politiky, pre dobro spolo\u010dnosti, je niekedy mo\u017en\u00e9 kompromitova\u0165 mor\u00e1lku a z\u00e1sady, odstr\u00e1ni\u0165 ru\u017eov\u00e9 okuliare idealiz\u00e1cie.<\/p>\n

<\/div>\n

To je vo v\u0161eobecnosti v nemeckom v\u00fdklade Re\u00e1lna politika<\/em> je sk\u00f4r nie\u010do pozit\u00edvne, ak, samozrejme, vo vy\u0161\u0161ie uvedenom zanedb\u00e1va poznanie opatrenia.<\/p>\n

\u010casto sa st\u00e1va, \u017ee ten ist\u00fd term\u00edn, pohybuj\u00faci sa z jedn\u00e9ho jazyka do druh\u00e9ho, prekra\u010duj\u00faci hranice, prech\u00e1dza s\u00e9mantick\u00fdmi zmenami. Niekedy dokonca dos\u0165 v\u00fdznamn\u00e9. Vezmime si napr\u00edklad pou\u017eitie niektor\u00fdch ukrajinsk\u00fdch slov v ru\u0161tine. Ukrajinsk\u00e9 slovo „peniaze“ pre Rusov sa st\u00e1va takmer jeho opakom. V ru\u0161tine znie „grashY“ ako nie\u010do \u017eobr\u00e1cke skromn\u00e9. Alebo napr\u00edklad „b\u00e1sne“. Pre n\u00e1s je to po\u00e9zia a pre Rusov s\u00fa „b\u00e1sne“ nehodn\u00e9 pozornosti grafomanstvo. Nehovor\u00edm ani o „nezalezhnast“, „majdan“, „z\u00edskan\u00fd“ at\u010f.<\/p>\n

Nie\u010do podobn\u00e9 sa stalo s term\u00ednom Re\u00e1lna politika<\/em> pri s\u0165ahovan\u00ed z Nemecka do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Z pozit\u00edvneho pojmu bol vytvoren\u00fd takmer jeho \u00fapln\u00fd opak s preva\u017ene negat\u00edvnou konot\u00e1ciou. Pre Ameri\u010dana Re\u00e1lna politika<\/em> \u2013 ide o pou\u017e\u00edvanie v\u00fdlu\u010dne \u0161pinav\u00fdch met\u00f3d, vyu\u017e\u00edvanie administrat\u00edvnych zdrojov, fal\u0161ovanie a in\u00e9 nepr\u00edjemnosti, len aby dosiahli svoj politick\u00fd cie\u013e. Pravdepodobne by sme to nazvali machiavelizmom, hoci s\u00e1m Niccol\u00f2 Machiavelli, keby bol na\u017eive, by sa s nami h\u00e1dal o interpret\u00e1cii svojich t\u00e9z.<\/p>\n

V tejto s\u00favislosti je hriechom nespomen\u00fa\u0165 dinosaura americkej politiky Henryho Kissingera (vlastn\u00fdm menom Heinz Alfred Kissinger), ktor\u00fd bol prv\u00fdm poradcom prezidenta pre zahrani\u010dn\u00fa politiku a potom ministrom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed USA za prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda. Pre\u010do pr\u00e1ve on? Po prv\u00e9, preto\u017ee ned\u00e1vno tento aksakaly medzi svetov\u00fdmi re\u010dn\u00edkmi osl\u00e1vil 100 rokov. Slu\u0161n\u00fd, v ka\u017edom pr\u00edpade \u010destn\u00fd vek. Po druh\u00e9, preto\u017ee je pova\u017eovan\u00fd za otca toho „amerikanizovan\u00e9ho“ Re\u00e1lna politika<\/em>. A po tretie, v posledn\u00fdch d\u0148och Kissinger hovoril v r\u00f4znych rozhovoroch, f\u00f3rach a autoritat\u00edvnych konferenci\u00e1ch, kde je st\u00e1le akt\u00edvne poz\u00fdvan\u00fd, ve\u013ea vec\u00ed o Ukrajine. Je tu ve\u013ea protire\u010den\u00ed, dokonca aj v tom zmysle, \u017ee si za\u010dal protire\u010di\u0165 pred rokom, a e\u0161te viac dev\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd. Aspo\u0148 vo veciach geopolitickej taktiky.<\/p>\n

Niekto ma obvin\u00ed: pre\u010do v\u00f4bec venova\u0165 pozornos\u0165 vyhl\u00e1seniam tohto „star\u00e9ho \u0161ialenstva“? \u00c1no, u\u017e len preto, \u017ee mnoh\u00ed z popredn\u00fdch svetov\u00fdch politikov st\u00e1le po\u010d\u00favaj\u00fa jeho vyhl\u00e1senia. A nepon\u00e1h\u013eal by som sa s\u00fahlasi\u0165 s vyhl\u00e1sen\u00edm o „\u0161ialenstve“, vzh\u013eadom na to, ako jasne a d\u00f4sledne tento dedko st\u00e1le formuluje svoje my\u0161lienky. Demencia tu nie je vidite\u013en\u00e1.<\/p>\n

\u010eal\u0161ia vec, ak\u00fa hodnotu m\u00e1 autoritat\u00edvna rada Henryho Kissingera? Ponorme sa do ned\u00e1vnej hist\u00f3rie. Napr\u00edklad to bola politika \u00fastupkov vo\u010di \u010c\u00ednskej \u013eudovej republike, ktor\u00fa „presadil“ za\u010diatkom 1970-tych rokov, ktor\u00e1 teraz vy\u00fastila do hlavn\u00e9ho geopolitick\u00e9ho probl\u00e9mu Washingtonu \u2013 konfront\u00e1cie s Pekingom. Kissinger potom ubezpe\u010dil ved\u00facich predstavite\u013eov Bieleho domu, \u017ee obnovenie dobr\u00fdch vz\u0165ahov s \u010c\u00ednou by v\u00fdrazne pomohlo Amerike v jej konfront\u00e1cii so Sovietskym zv\u00e4zom. Teraz u\u017e vieme, \u017ee to nielen nepomohlo, ale probl\u00e9m v\u00fdrazne zhor\u0161ilo.<\/p>\n

Na n\u00e1vrh Kissingera urobili Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty \u010fal\u0161ie nespr\u00e1vne v\u00fdpo\u010dty. Napr\u00edklad bombardovanie Kambod\u017ee po\u010das boja proti vietnamsk\u00fdm povstalcom nakoniec viedlo k tomu, \u017ee v krajine sa k moci dostali \u010cerven\u00ed Km\u00e9ri. Uskuto\u010dnili tvrd\u00fd teror a vyhladili mili\u00f3ny krajanov.<\/p>\n

O ni\u010d lep\u0161ie nebolo jeho rozhodnutie stiahnu\u0165 americk\u00fd kontingent z Vietnamu. Koniec koncov, existovala re\u00e1lna \u0161anca zopakova\u0165 k\u00f3rejsk\u00fd precedens, ke\u010f by sa prosperuj\u00faci, demokratick\u00fd Ju\u017en\u00fd Vietnam postavil proti totalitn\u00e9mu, socialistick\u00e9mu Severn\u00e9mu Vietnamu“Vietnam. Saignon sa v\u0161ak vzdal, \u010do nielen pochovalo „vietnamsk\u00fa n\u00e1dej“, ale tie\u017e zhor\u0161ilo celkov\u00fa situ\u00e1ciu v regi\u00f3ne.<\/p>\n

A potom tu bolo ve\u013ea Kissingerov\u00fdch projektov v Ju\u017enej Amerike, ktor\u00e9 sp\u00f4sobili, \u017ee mnoh\u00e9 krajiny na kontinente nen\u00e1videli Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty.<\/p>\n

Teraz si spome\u0148me, \u010do o Ukrajine povedal najstar\u0161\u00ed geopolitik na svete. Napr\u00edklad v roku 2014 v rozhovore s \u010dasopisom Spiegel<\/a><\/em>V s\u00favislosti so situ\u00e1ciou po anexii Krymu Ruskom povedal: „Krym je sympt\u00f3m, nie pr\u00ed\u010dina. Okrem toho je Krym \u0161peci\u00e1lnym pr\u00edpadom. Ukrajina je u\u017e dlho s\u00fa\u010das\u0165ou Ruska. Nem\u00f4\u017eete akceptova\u0165 z\u00e1sadu, \u017ee ktor\u00e1ko\u013evek krajina m\u00f4\u017ee jednoducho zmeni\u0165 hranice a obsadi\u0165 provinciu inej krajiny. Ale ak by bol Z\u00e1pad k sebe \u00faprimn\u00fd, musel by prizna\u0165, \u017ee aj z jeho strany boli chyby. Anexia Krymu bola krokom ku glob\u00e1lnemu dobytiu. Toto nebol Hitlerov \u00fatok na \u010ceskoslovensko…“<\/p>\n

\u010ealej Kissinger, vysvet\u013euj\u00fac svoj n\u00e1zor, pripom\u00edna, \u017ee Krym je sk\u00f4r rusk\u00fdm \u00fazem\u00edm a samotn\u00e1 Ukrajina je u\u017e dlho s\u00fa\u010das\u0165ou Ruska a teraz zost\u00e1va v „sf\u00e9re z\u00e1ujmov Krem\u013ea“. Preto by v \u017eiadnom pr\u00edpade nemala by\u0165 Ukrajina priveden\u00e1 do NATO, dokonca ani na vedenie tak\u00fdchto rozhovorov, preto\u017ee znerv\u00f3z\u0148uj\u00fa Kreme\u013e. A \u010do je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie: Z\u00e1pad naliehavo potrebuje Rusko na vybudovanie stabiln\u00e9ho syst\u00e9mu glob\u00e1lnej bezpe\u010dnosti. „Mus\u00edme ma\u0165 na pam\u00e4ti, \u017ee Rusko je d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou medzin\u00e1rodn\u00e9ho syst\u00e9mu, a preto je u\u017eito\u010dn\u00e9 pri rie\u0161en\u00ed v\u0161etk\u00fdch druhov in\u00fdch kr\u00edz, napr\u00edklad v dohode o \u0161\u00edren\u00ed jadrov\u00fdch zbran\u00ed s Ir\u00e1nom alebo v ot\u00e1zke S\u00fdrie. Toto by malo ma\u0165 v konkr\u00e9tnom pr\u00edpade prednos\u0165 pred taktickou eskal\u00e1ciou,“ s\u00fa Kissingerove slov\u00e1 uk\u00e1\u017ekov\u00fdm pr\u00edkladom Re\u00e1lna politika<\/em> vo svojej vlastnej interpret\u00e1cii.<\/p>\n

Po rozsiahlej ruskej inv\u00e1zii na Ukrajinu Kissinger mierne upravil svoje t\u00e9zy. U\u017e netrv\u00e1 na tom, \u017ee Rusko potrebuje glob\u00e1lnu bezpe\u010dnostn\u00fa architekt\u00faru. St\u00e1le v\u0161ak vyz\u00fdva na re\u0161pektovanie sf\u00e9r z\u00e1ujmov Ruska a dokonca na \u00fazemn\u00e9 \u00fastupky na \u00fakor Ukrajiny.<\/p>\n

„Rokovania (medzi Ruskom a Ukrajinou) musia za\u010da\u0165 v priebehu nasleduj\u00facich dvoch mesiacov predt\u00fdm, ako vytvoria zm\u00e4tok a nap\u00e4tie, ktor\u00e9 nebude \u013eahk\u00e9 prekona\u0165. V ide\u00e1lnom pr\u00edpade by deliacou \u010diarou mal by\u0165 n\u00e1vrat k predch\u00e1dzaj\u00facemu stavu. Pokra\u010dovanie vojny potom nebude za slobodu Ukrajiny, ale bude novou vojnou proti samotn\u00e9mu Rusku,“ cituj\u00fa slov\u00e1 britsk\u00e9ho denn\u00edka Kissinger The Telegraph<\/a>.<\/em><\/p>\n

Okrem toho aksakal geopolitiky dokonca zva\u017euje mo\u017enos\u0165 opusti\u0165 novo okupovan\u00e9 \u00fazemia Rusku. Za ur\u010dit\u00fdch podmienok. „Ak sa predvojnov\u00fd p\u00e1s rozdelenia medzi Ukrajinou a Ruskom ned\u00e1 dosiahnu\u0165 vojnou alebo rokovaniami, potom mo\u017eno zv\u00e1\u017ei\u0165 princ\u00edp sebaur\u010denia. Referend\u00e1 o sebaur\u010den\u00ed pod medzin\u00e1rodn\u00fdm doh\u013eadom m\u00f4\u017eu by\u0165 aplikovan\u00e9 na rozde\u013euj\u00face \u00fazemia, ktor\u00e9 v priebehu storo\u010d\u00ed opakovane zmenili majite\u013ea,“ p\u00ed\u0161e vo svojom \u010dl\u00e1nku pre \u010dasopis Div\u00e1k<\/a><\/em> s n\u00e1zvom Ako sa vyhn\u00fa\u0165 novej svetovej vojne.<\/p>\n

Tieto n\u00e1vrhy s\u00fa pre Ukrajincov dos\u0165 zvl\u00e1\u0161tne a poburuj\u00face. Pre\u010do by sa na na\u0161ich medzin\u00e1rodne uznan\u00fdch \u00fazemiach mali kona\u0165 \u010fal\u0161ie referend\u00e1? Koniec koncov, u\u017e minul\u00fd rok sme ich boli svedkami v \u010dastiach Luhanskej, Doneckej, Z\u00e1poro\u017eskej a Chersonskej oblasti a v roku 2014 na Kryme. A pozn\u00e1me cenu tak\u00fdchto „plebiscitov“.<\/p>\n

Tieto Kissingerove vyhl\u00e1senia v\u0161ak zazneli minul\u00fd rok. Tento rok u\u017e opravil svoje t\u00e9zy o Ukrajine. Akoko\u013evek zvl\u00e1\u0161tne sa to m\u00f4\u017ee zda\u0165, teraz je za vstup Ukrajiny do NATO. V\u00fdhodnos\u0165 tohto \u010dlenstva v\u0161ak vid\u00ed dos\u0165 zvl\u00e1\u0161tnym sp\u00f4sobom. „Teraz, ke\u010f u\u017e neexistuj\u00fa neutr\u00e1lne z\u00f3ny medzi NATO a Ruskom, je lep\u0161ie, aby Z\u00e1pad prijal Ukrajinu do NATO. To zabezpe\u010duje, \u017ee konflikty, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu znovu vznikn\u00fa\u0165 po skon\u010den\u00ed vojny alebo v d\u00f4sledku mierovej dohody, nem\u00f4\u017eu by\u0165 vyrie\u0161en\u00e9 jednostrann\u00fdmi \u00fatokmi Ruska alebo Ukrajiny,“ vysvetlil Kissinger svoj n\u00e1zor v rozhovore pre nemeck\u00e9 noviny Die Zeit<\/a>.<\/em><\/p>\n

S ur\u010dit\u00fdm objasnen\u00edm Kissinger zopakoval t\u00fato my\u0161lienku v m\u00e1jovom rozhovore pre publik\u00e1ciu The Economist<\/a>:<\/em> Po prv\u00e9, Rusko u\u017e nie je tradi\u010dnou hrozbou ako kedysi. V\u00fdzvy Ruska by sa preto mali vn\u00edma\u0165 v inom kontexte. A po druh\u00e9, teraz sme vyzbrojili Ukrajinu do bodu, ke\u010f bude najlep\u0161ie vyzbrojenou krajinou a st\u00e1le bude ma\u0165 najmenej strategicky sk\u00fasen\u00e9 vedenie v Eur\u00f3pe. Ak sa vojna skon\u010d\u00ed tak, ako sa pravdepodobne skon\u010d\u00ed, ke\u010f Rusko strat\u00ed ve\u013ea zo svojich ziskov, ale ponech\u00e1 si Sevastopol, m\u00f4\u017eeme dosta\u0165 nespokojn\u00e9 Rusko, ale aj nespokojn\u00fa Ukrajinu \u2013 in\u00fdmi slovami, rovnov\u00e1hu nespokojnosti. Tak\u017ee pre bezpe\u010dnos\u0165 Eur\u00f3py je pre Ukrajinu lep\u0161ie by\u0165 v NATO, kde nebude m\u00f4c\u0165 prij\u00edma\u0165 n\u00e1rodn\u00e9 rozhodnutia o \u00fazemn\u00fdch n\u00e1rokoch.“<\/p>\n

To znamen\u00e1, \u017ee Ukrajina by mala by\u0165 prijat\u00e1 do NATO, abyozbrojen\u00fd Z\u00e1padom po zuby, sa nerozhodol \u00eds\u0165 \u010falej oslobodi\u0165 Krym. Nu\u017e, aspo\u0148 b\u00fdval\u00fd minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed u\u017e nespochyb\u0148uje, \u010di Ukrajina patr\u00ed k jej takzvanej „pevnine“. Alebo st\u00e1le st\u00e1vkuje? Ako interpretova\u0165 jeho fr\u00e1zu vysloven\u00fa na stretnut\u00ed Hospod\u00e1rskeho klubu v New Yorku: „Mus\u00edme si uvedomi\u0165, \u017ee Ukrajina vo forme, v ktorej bola s\u00fa\u010das\u0165ou Sovietskeho zv\u00e4zu, bola z ve\u013ekej \u010dasti vytvoren\u00e1 Stalinom, ktor\u00fd zah\u0155\u0148al mnoh\u00e9 \u00fazemia s rusky hovoriacim obyvate\u013estvom.“<\/p>\n

\u010co je? Putin obvinil Ukrajincov, \u017ee Lenin vytvoril ich \u0161t\u00e1t, a teraz Kissinger tk\u00e1 Stalina. A Elon Musk nie je to tak d\u00e1vno, \u010do sa sna\u017eil praktizova\u0165 etnohist\u00f3riu ukrajinsk\u00fdch kraj\u00edn. Odkia\u013e poch\u00e1dzaj\u00fa v\u0161etky tieto amat\u00e9rske pr\u00e1ce a pre koho s\u00fa ur\u010den\u00e9?<\/p>\n

V tejto s\u00favislosti budem citova\u0165 najm\u00e4 pre Kissingera z rom\u00e1nu rusk\u00e9ho laure\u00e1ta Nobelovej ceny Michaila \u0160olochova „Panensk\u00e1 p\u00f4da zdvihnut\u00e1“. Rom\u00e1n, bu\u010fme \u00faprimn\u00ed, je tak\u00fd-tak\u00fd, ale cit\u00e1t je kr\u00e1sny, a \u010do je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie – pravdiv\u00fd, preto\u017ee je nepravdepodobn\u00e9, \u017ee by \u0160olochov mohol by\u0165 podozriv\u00fd z ukrajinskofilizmu.<\/p>\n

Jedna z hlavn\u00fdch post\u00e1v filmu „Zdvihnut\u00e1 panensk\u00e1 p\u00f4da“ Makar Nagulnov hovor\u00ed o svojom b\u00fdvalom kolegovi Titusovi Borodinovi a pripom\u00edna \u010dasy ob\u010dianskej vojny:<\/p>\n

„V dvadsiatom roku sme boli s n\u00edm na potla\u010den\u00ed povstania v jednom z volostov Doneckej oblasti. Dve letky a CHON [\u0447\u0430\u0441\u0442\u0438\u043d\u0438 \u043e\u0441\u043e\u0431\u043b\u0438\u0432\u043e\u0433\u043e \u043f\u0440\u0438\u0437\u043d\u0430\u0447\u0435\u043d\u043d\u044f, \u043e\u0440\u0433\u0430\u043d\u0456\u0437\u043e\u0432\u0430\u043d\u0456 \u0434\u043b\u044f \u0431\u043e\u0440\u043e\u0442\u044c\u0431\u0438 \u0437 \u043f\u043e\u0432\u0441\u0442\u0430\u043d\u0446\u044f\u043c\u0438] pokra\u010doval v \u00fatoku. Mnoh\u00e9 za osadou boli nasekan\u00e9 hrebene. Teta pri\u0161la do bytu v noci, priniesla bal\u00ed\u010dky do domu. Potriasol nimi a vylial osem odseknut\u00fdch n\u00f4h na podlahu. „Si oklaman\u00fd, tak\u00fd je tvoj?! Povie mu to priate\u013e. „Teraz s t\u00fdm vypadni!“ A teta mu hovor\u00ed: „U\u017e sa nebud\u00fa b\u00fari\u0165, b…! A \u0161tyri p\u00e1ry top\u00e1nok sa mi bud\u00fa hodi\u0165. Obliekam si cel\u00fa svoju rodinu.“<\/p>\n

Tu je v\u0161etko, \u010do potrebujete vedie\u0165 o obyvate\u013estve Doneckej oblasti. Nie koz\u00e1cky Z\u00e1poro\u017eie a nie po\u013enohospod\u00e1rsky Chersonsk\u00fd regi\u00f3n, ale Doneck\u00e1 oblas\u0165, o ktorej je teraz to\u013eko sporov. Prisluhova\u010di sovietskeho Ruska nemilosrdne vyhladili ukrajinsk\u00e9 obyvate\u013estvo \u2013 „chokhliv“ \u2013 „aby sa nevzb\u00farili“ ani vtedy, v roku 1920, desa\u0165ro\u010dia pred hladomorom v Ukrajine.<\/p>\n

A teraz o Kryme. Pripome\u0148me si, ak\u00fd bol skuto\u010dn\u00fd medzin\u00e1rodn\u00fd status polostrova pred tot\u00e1lnou inv\u00e1ziou. Svetov\u00ed l\u00eddri tak ofici\u00e1lne vyhl\u00e1sili, \u017ee „Krym je Ukrajina“, ale de facto rezignovali na t\u00e9zu, \u017ee „Krym nie je sendvi\u010d“. A\u017e teraz je ka\u017ed\u00e9mu jasn\u00e9, \u017ee „krymsk\u00e1 obe\u0165“, koniec koncov, ako ka\u017ed\u00fd \u00fazemn\u00fd \u00fastupok Rusku, ho nezastav\u00ed pred \u010fal\u0161ou agresiou, ako tvrd\u00ed Kissinger, ale sk\u00f4r povzbudzuje. Andreas Umland, prominentn\u00fd nemeck\u00fd politol\u00f3g a expert na rusk\u00e9 ot\u00e1zky, to jasne uv\u00e1dza: „Existuj\u00fa aj in\u00e9 d\u00f4vody, pre\u010do sa rusk\u00e9 anexie v rokoch 2014 a 2022 nedaj\u00fa \u013eahko oddeli\u0165 hypotetick\u00fdmi rokovaniami. Hospod\u00e1rska, soci\u00e1lna a politick\u00e1 stabilita \u010diernomorsk\u00e9ho polostrova je \u00fazko spojen\u00e1 s ruskou kontrolou nad \u00fazemiami anektovan\u00fdmi vlani v septembri. Geografick\u00e9 a ekonomick\u00e9 prepojenie medzi Krymom a juhov\u00fdchodnou Ukrajinou bolo hlavn\u00fdm d\u00f4vodom tot\u00e1lnej inv\u00e1zie Moskvy v roku 2022.“ Tak\u017ee k\u00fdm bude Krym v ruk\u00e1ch Ruska, bude sa sna\u017ei\u0165 vybudova\u0165 „pozemn\u00fd koridor“ na polostrov, ubezpe\u010duje Umland.<\/p>\n

Je smie\u0161ne, \u017ee v ot\u00e1zke schopnosti Ukrajiny znovu doby\u0165 okupovan\u00e9 \u00fazemia stoj\u00ed Kissinger proti najhorlivej\u0161iemu rusk\u00e9mu „jastrabovi“, hlave PMC „Wagner“ Jevgenijovi Prigo\u017einovi. V ned\u00e1vnom rozhovore tento vojnov\u00fd zlo\u010dinec op\u00edsal svoju v\u00edziu konca rusko-ukrajinskej vojny: „Existuj\u00fa optimistick\u00e9 a pesimistick\u00e9 scen\u00e1re. V prvom ve\u013emi never\u00edm. Eur\u00f3pa a Amerika bud\u00fa unaven\u00e9 z ukrajinsk\u00e9ho konfliktu. \u010c\u00edna privedie v\u0161etk\u00fdch k rokovaciemu stolu. Zhodneme sa, \u017ee v\u0161etko, \u010do sme u\u017e chytili, je na\u0161e a v\u0161etko, \u010do sme nechytili, nie je na\u0161e. Tento scen\u00e1r je sotva mo\u017en\u00fd. Pesimistick\u00fd scen\u00e1r: Ukrajinci dostan\u00fa rakety, pripravuj\u00fa jednotky, samozrejme, bud\u00fa pokra\u010dova\u0165 v ofenz\u00edve, pok\u00fasia sa o proti\u00fatok. Mo\u017eno bude protiofenz\u00edva niekde \u00faspe\u0161n\u00e1, do roku 2014 obnovia hranice a to sa m\u00f4\u017ee \u013eahko sta\u0165.“<\/p>\n

Akoko\u013evek zvl\u00e1\u0161tne to m\u00f4\u017ee znie\u0165, v tomto konkr\u00e9tnom bode s\u00fahlas\u00edme s Prigoginom, nie s Kissingerom.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na za\u010diatku tohto tis\u00edcro\u010dia, ke\u010f som e\u0161te pracoval v Bonne pre vysielate\u013ea Deutsche Welle, musel som vst\u00fapi\u0165 do zauj\u00edmavej diskusie s americk\u00fdm postgradu\u00e1lnym \u0161tudentom. O geopolitike, o vzdorovitom Georgeovi W. Bushovi, o z\u00e1kernom Gerhardovi Schr\u00f6derovi, transatlantickom nap\u00e4t\u00ed sp\u00f4sobenom vojnou v Iraku at\u010f. Hovorili sme po nemecky, teda pre m\u0148a a pre neho. A v ur\u010ditom […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":15616,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[2288,21,2028,1250,2031,12,6,172],"class_list":["post-15615","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-andreas-umland","tag-hlavne-spravy","tag-jevgenij-prigozin","tag-kryme","tag-ljubko-petrenko","tag-rusko","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-sankcie-voci-rusku"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15615","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15615"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15615\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/15616"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15615"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15615"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15615"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}