{"id":15183,"date":"2023-05-18T19:03:04","date_gmt":"2023-05-18T17:03:04","guid":{"rendered":"https:\/\/razvedka.info\/sk\/2023-05-prve-lekcie-xxi-storocia-pre-ukrajinu-a-svet\/"},"modified":"2023-05-18T19:03:04","modified_gmt":"2023-05-18T17:03:04","slug":"prve-lekcie-xxi-storocia-pre-ukrajinu-a-svet","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/2023-05-prve-lekcie-xxi-storocia-pre-ukrajinu-a-svet\/","title":{"rendered":"Prv\u00e9 lekcie XXI storo\u010dia pre Ukrajinu a svet"},"content":{"rendered":"<p align=\"left\">Takmer \u0161tvrtina XXI storo\u010dia je pozadu. Napriek predpovediam o &#8222;konci dej\u00edn&#8220;, triumfe globaliz\u00e1cie, odumieran\u00ed n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov a \u00fastupe do zabudnutia \u00e9ry svetov\u00fdch konfront\u00e1ci\u00ed medzi vojensko-politick\u00fdmi blokmi sa uk\u00e1zalo, \u017ee hist\u00f3ria sa op\u00e4\u0165 pohybuje v \u0161pir\u00e1le. \u013dudsk\u00e1 prirodzenos\u0165 zost\u00e1va rovnak\u00e1. To znamen\u00e1, \u017ee ur\u010dit\u00e9 procesy, ktor\u00e9 u\u017e dlho sprev\u00e1dzaj\u00fa civiliz\u00e1ciu, sa tie\u017e nemenia.<\/p>\n<p align=\"left\">Dvadsiate storo\u010die na na\u0161ej plan\u00e9te bolo tie\u017e priv\u00edtan\u00e9 s optimizmom a n\u00e1dejou na ne\u00fanavn\u00fd pokrok \u013eudstva. Boli na to d\u00f4vody. Dev\u00e4tn\u00e1ste storo\u010die bolo \u00e9rou triumfu priemyselnej revol\u00facie v celosvetovom meradle. Veda a technika sa r\u00fdchlo rozv\u00edjali. Parn\u00fd stroj bol nahraden\u00fd spa\u013eovac\u00edm motorom a elektrinou. Ekonomika r\u00e1stla, medzin\u00e1rodn\u00fd obchod sa preh\u013abil a vytvoril sa svetov\u00fd trh. Kontinenty boli spojen\u00e9 telegrafn\u00fdmi linkami a sie\u0165ou \u017eelezn\u00edc. Z\u00e1padn\u00e1 civiliz\u00e1cia z\u00edskala bezpodmiene\u010dn\u00e9 vedenie na plan\u00e9te. Rozvoj v\u00fdrobn\u00fdch s\u00edl a vznik soci\u00e1lnej legislat\u00edvy zlep\u0161ili \u017eivot robotn\u00edckej triedy v Eur\u00f3pe a Amerike. V posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach XIX storo\u010dia rast \u00farovne blahobytu ovplyvnil v\u0161etky segmenty obyvate\u013estva.<\/p>\n<div id=\"videoAdvWrapper1563793\"><\/div>\n<p align=\"left\">Volebn\u00e1 legislat\u00edva bola vylep\u0161en\u00e1 a roz\u0161\u00edren\u00e1. \u010coraz viac ob\u010danov na Z\u00e1pade malo mo\u017enos\u0165 z\u00fa\u010dastni\u0165 sa volieb. Demokratick\u00e9 postupy a politick\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e sa postupne stali normou pri formovan\u00ed vl\u00e1dnych org\u00e1nov. Je zrejm\u00e9, \u017ee na tomto pozad\u00ed sa na bud\u00facnos\u0165 h\u013eadelo s optimizmom a ma\u013eovali obrazy prekvitaj\u00faceho priemyseln\u00e9ho technologick\u00e9ho dvadsiateho storo\u010dia. Malo to by\u0165 storo\u010die bez glob\u00e1lnych vojen, genoc\u00edd a brut\u00e1lnych totalitn\u00fdch re\u017eimov, v ktorom z\u00e1padn\u00e1 civiliz\u00e1cia s istotou roz\u0161iruje svoju nadvl\u00e1du, sveton\u00e1zor a sp\u00f4sob \u017eivota na cel\u00fa plan\u00e9tu. U\u017e vtedy bolo po\u010du\u0165 my\u0161lienky myslite\u013eov o postupnom zni\u017eovan\u00ed \u00falohy jednotliv\u00fdch kraj\u00edn a triumfe kozmopolitizmu. O sto rokov bud\u00fa podobn\u00e9 my\u0161lienky vyjadrova\u0165 apolog\u00e9ti globaliz\u00e1cie a \u00fapadku n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n<p align=\"left\">Noviny v roku 1900 publikovali mnoho predpoved\u00ed o nadch\u00e1dzaj\u00facom storo\u010d\u00ed. Popul\u00e1rnou vecou boli fantastick\u00e9 opisy sveta v roku 2000. Publicisti a niektor\u00ed politici p\u00edsali o vojne ako o minulosti. Vo v\u0161eobecnosti sa n\u00e1lada zn\u00ed\u017eila hlavne na vieru v pokrok \u013eudstva. Jeho schopnos\u0165 zlep\u0161ova\u0165 sa a prekon\u00e1va\u0165 v\u0161etky alebo v\u00e4\u010d\u0161inu \u0165a\u017ekost\u00ed a probl\u00e9mov. Ale bud\u00facnos\u0165 nebola tak\u00e1 n\u00e1dhern\u00e1 a nie tak bezkonfliktn\u00e1. V roku 1900 len m\u00e1lo \u013eud\u00ed v Eur\u00f3pe verilo vo ve\u013ek\u00fa vojnu na kontinente. Hoci u\u017e v tom \u010dase existovali predpoklady na jeho rie\u0161enie a obrysy bud\u00facej kol\u00edzie. A ak sa niektor\u00e9 progn\u00f3zy, ktor\u00e9 sa t\u00fdkali vedeck\u00e9ho a technologick\u00e9ho pokroku, skuto\u010dne splnili, potom sa progn\u00f3zy soci\u00e1lno-politick\u00e9ho charakteru nenaplnili. Myslitelia konca XIX storo\u010dia sa prepo\u010d\u00edtali a sn\u00edvali o pokojnej idylke na Zemi.<\/p>\n<p align=\"left\">Nie\u010do podobn\u00e9 sa stalo na prelome XX a XXI storo\u010dia. Francis Fukuyama veril v koniec dej\u00edn a \u00fapln\u00fd triumf z\u00e1padn\u00e9ho modelu liber\u00e1lnej demokracie. Zdalo sa, \u017ee \u00e9ra svetov\u00fdch vojen a konfront\u00e1cie medzi r\u00f4znymi blokmi \u0161t\u00e1tov je nav\u017edy minulos\u0165ou. Predpokladala sa mo\u017enos\u0165 vojen, ale ur\u010dite by to nemali by\u0165 ve\u013ek\u00e9 konflikty, ale region\u00e1lne \u0161arv\u00e1tky na okraji centier civiliz\u00e1cie. Okrem toho nikto nepredpovedal nov\u00fa vojnu v Eur\u00f3pe. M\u00e1lokto tie\u017e bral v\u00e1\u017ene pravdepodobnos\u0165 novej studenej vojny a vytvorenia vojensko-politick\u00fdch blokov.<\/p>\n<p align=\"left\">Bolo vhodn\u00e9 myslie\u0165 si, \u017ee v\u0161etky kataklizmy minulosti zostan\u00fa za prahom roku 2000. Dvadsiate prv\u00e9 storo\u010die bolo predstaven\u00e9 ako \u00e9ra nesporn\u00e9ho triumfu slobodn\u00e9ho sveta, z\u00e1sad slobody, dodr\u017eiavania medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va, demokracie a mieru. Mal to by\u0165 \u010das, ke\u010f globaliz\u00e1cia spolu s informa\u010dnou revol\u00faciou zjednot\u00ed svet do jedn\u00e9ho. V d\u00f4sledku toho doch\u00e1dza k r\u00fdchlemu n\u00e1rastu \u017eivotnej \u00farovne a poklesu soci\u00e1lnej stratifik\u00e1cie na Zemi. A klasick\u00e9 liber\u00e1lne slobody sa roz\u0161iruj\u00fa na v\u0161etky krajiny a kontinenty.<\/p>\n<p align=\"left\">Hlavn\u00fd probl\u00e9m a hrozba pre XXI storo\u010dia sa naz\u00fdvala medzin\u00e1rodn\u00fd terorizmus. Bolo o tom nap\u00edsan\u00fdch ve\u013ea kn\u00edh a boli publikovan\u00e9 tis\u00edce \u010dl\u00e1nkov. Autori uva\u017eovali o tom, ako \u00fa\u010dinne bojova\u0165 proti tomuto nov\u00e9mu zlu. Sk\u00famali jeho povahu a to, ako terorizmus ovplyvn\u00ed \u017eivot \u013eudstva. Pravdepodobnos\u0165 klasick\u00fdch nepriate\u013esk\u00fdch akci\u00ed medzi r\u00f4znymi \u0161t\u00e1tmi nebola bran\u00e1 v\u00e1\u017ene. Objavili sa dokonca n\u00e1vrhy, \u017ee NATO by sa nemalo zachova\u0165 v tomto odv\u00e1\u017enom novom svete svetov\u00e9ho mieru, spolupr\u00e1ce a prosperity, ktor\u00fd by mohol by\u0165 zatienen\u00fd izolovan\u00fdmi teroristick\u00fdmi \u00fatokmi. Tieto predpovede sa v\u0161ak nenaplnili. Terorizmus je, samozrejme, probl\u00e9m. Ale myslitelia za\u010diatku XXI storo\u010dia mu pripisovali osobitn\u00fd v\u00fdznam a naz\u00fdvali ho hlavnou v\u00fdzvou pre svet. Terorizmus existoval aj v minulosti. Nikdy v\u0161ak nemal rozhoduj\u00faci vplyv na historick\u00fd proces a svetov\u00fa politiku. Stalo sa to aj tentoraz.<\/p>\n<p align=\"left\">Nenaplnili sa ani o\u010dak\u00e1vania globaliz\u00e1cie. Glob\u00e1lna nerovnos\u0165 medzi krajinami sveta nezmizla. Naopak, po Glob\u00e1lne hospod\u00e1rske kr\u00edzy a pand\u00e9mie koronav\u00edrusu Existuje tendencia zvy\u0161ova\u0165 rozdiely v pr\u00edjmoch medzi r\u00f4znymi \u0161t\u00e1tmi aj v r\u00e1mci konkr\u00e9tnych kraj\u00edn. Medzin\u00e1rodn\u00fd obchod a svetov\u00fd trh sa nestali z\u00e1zra\u010dnou pilulkou a z\u00e1rukou demokratiz\u00e1cie hlboko autorit\u00e1rskych spolo\u010dnost\u00ed. Demokracia z\u00e1padn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu sa po p\u00e1de ZSSR nezmenila na nesporn\u00fd model rozvoja. Naopak, sme svedkami posil\u0148ovania a posil\u0148ovania jednotliv\u00fdch autorit\u00e1rskych re\u017eimov. Ekonomick\u00e9 a technologick\u00e9 v\u00fdhody globaliz\u00e1cie boli vyu\u017eit\u00e9 hlboko autorit\u00e1rskymi \u0161t\u00e1tmi ako \u010c\u00edna a Rusko vo svoj vlastn\u00fd prospech.<\/p>\n<p align=\"left\">Po kr\u00e1tkom obdob\u00ed unipolarity sa svet op\u00e4\u0165 postupne st\u00e1va ar\u00e9nou vojensko-politickej konfront\u00e1cie medzi blokmi \u0161t\u00e1tov. Ak sa na za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia Nemeck\u00e1 r\u00ed\u0161a pova\u017eovala za zbaven\u00fa koloni\u00e1lneho rozdelenia sveta a sna\u017eila sa poru\u0161i\u0165 status quo, teraz si \u010c\u00edna n\u00e1rokuje t\u00fato \u00falohu. Peking ver\u00ed, \u017ee existuj\u00faci svetov\u00fd poriadok mus\u00ed by\u0165 transformovan\u00fd, ber\u00fac do \u00favahy jeho z\u00e1ujmy. \u010eal\u0161ie autorit\u00e1rske krajiny by tie\u017e ve\u013emi radi prep\u00edsali pravidl\u00e1 hry a odstr\u00e1nili medzin\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1vo a nahradili ho pr\u00e1vom silnej\u0161ieho. V s\u00fa\u010dasnosti tieto \u0161t\u00e1ty e\u0161te nevytvorili form\u00e1lnu vojensko-politick\u00fa alianciu. Ale v\u0161etky s\u00fa zjednoten\u00e9 odmietnut\u00edm z\u00e1padnej civiliz\u00e1cie a zodpovedaj\u00faceho hodnotov\u00e9ho syst\u00e9mu. Okrem toho, \u017ee z\u00e1padn\u00e1 civiliz\u00e1cia je ohrozen\u00e1 zvonku, dostala sa aj pod vn\u00fatorn\u00fd tlak. Jeho ideologick\u00e9 kont\u00fary sa za\u010dali stiera\u0165 a str\u00e1ca\u0165 pod vplyvom pochybn\u00fdch te\u00f3ri\u00ed postmodernizmu a posil\u0148ovania poz\u00edci\u00ed extr\u00e9mnych politick\u00fdch s\u00edl. T\u00fato slabos\u0165 poc\u00edtili oponenti, ktor\u00ed videli \u0161ancu zmeni\u0165 svetov\u00fd poriadok a prekresli\u0165 hranice a sf\u00e9ry vplyvu.<\/p>\n<p align=\"left\">Politick\u00e1 realita dvadsiateho prv\u00e9ho storo\u010dia nebola tak\u00e1, ak\u00fa si v\u00e4\u010d\u0161ina myslite\u013eov predstavovala na prelome tis\u00edcro\u010d\u00ed. Zd\u00e1 sa, \u017ee pr\u00edbeh sa \u010diasto\u010dne rozv\u00edja v \u0161pir\u00e1le. Niektor\u00e9 obrysy minulosti sa u\u017e daj\u00fa vysledova\u0165. Duchovia novej studenej vojny op\u00e4\u0165 pomaly st\u00fapaj\u00fa. A pravdepodobnos\u0165 vojensk\u00e9ho konfliktu medzi ve\u013emocami sa u\u017e nezd\u00e1 by\u0165 absol\u00fatne nemo\u017en\u00e1. Miesto komunizmu, ktor\u00fd bol od za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia hlavn\u00fdm ideologick\u00fdm oponentom slobodn\u00e9ho sveta, zaujali nov\u00e9 ideol\u00f3gie a doktr\u00edny. To v\u0161etko n\u00e1s n\u00fati predpoveda\u0165 bud\u00facnos\u0165 z trochu in\u00e9ho uhla. Je zrejm\u00e9, \u017ee vo svete XXI storo\u010dia, rovnako ako v minul\u00fdch obdobiach, bude ve\u013ea konfront\u00e1cie, s\u00fa\u0165a\u017ee a s\u00fa\u0165a\u017ee o miesto na slnku. A teraz nie je mo\u017en\u00e9 zmeni\u0165 ani najnov\u0161ie technol\u00f3gie, ani vedeck\u00e9 objavy, ani v\u0161etky \u00faspechy informa\u010dn\u00e9ho veku.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Takmer \u0161tvrtina XXI storo\u010dia je pozadu. Napriek predpovediam o &#8222;konci dej\u00edn&#8220;, triumfe globaliz\u00e1cie, odumieran\u00ed n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov a \u00fastupe do zabudnutia \u00e9ry svetov\u00fdch konfront\u00e1ci\u00ed medzi vojensko-politick\u00fdmi blokmi sa uk\u00e1zalo, \u017ee hist\u00f3ria sa op\u00e4\u0165 pohybuje v \u0161pir\u00e1le. \u013dudsk\u00e1 prirodzenos\u0165 zost\u00e1va rovnak\u00e1. To znamen\u00e1, \u017ee ur\u010dit\u00e9 procesy, ktor\u00e9 u\u017e dlho sprev\u00e1dzaj\u00fa civiliz\u00e1ciu, sa tie\u017e nemenia. Dvadsiate storo\u010die na [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":15184,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[580,2258,463,21,1443,1644,6,581],"class_list":["post-15183","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-druha-svetova-vojna","tag-frantisek-fukuyama","tag-historia-ukrajiny","tag-hlavne-spravy","tag-petro-gerasymenko","tag-prva-svetova-vojna","tag-rusko-ukrajinska-vojna","tag-studena-vojna"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15183","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15183"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15183\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/15184"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15183"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15183"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15183"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}