{"id":15074,"date":"2023-05-15T19:03:02","date_gmt":"2023-05-15T17:03:02","guid":{"rendered":"https:\/\/razvedka.info\/sk\/2023-05-koniec-sna-o-demokratickom-kirgizsku\/"},"modified":"2023-05-15T19:03:02","modified_gmt":"2023-05-15T17:03:02","slug":"koniec-sna-o-demokratickom-kirgizsku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/2023-05-koniec-sna-o-demokratickom-kirgizsku\/","title":{"rendered":"Koniec sna o demokratickom Kirgizsku"},"content":{"rendered":"<p>Vl\u00e1dcovia Kirgizska z\u00e1visia od zlo\u010dincov a Ruska. \u017diadny z t\u00fdchto patr\u00f3nov nem\u00e1 z\u00e1ujem na dodr\u017eiavan\u00ed \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. Slobodn\u00e9 m\u00e9di\u00e1 a politick\u00fd pluralizmus s\u00fa pre nich nepohodln\u00e9, preto\u017ee m\u00f4\u017eu len zn\u00ed\u017ei\u0165 ich vplyv.<\/p>\n<p>V Bi\u0161keku sa kon\u010d\u00ed vy\u0161etrovanie skupiny 27 aktivistov a politikov. S\u00fadny proces, ktor\u00fd sa m\u00e1 za\u010da\u0165 za\u010diatkom j\u00fana, bude pravdepodobne najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm politick\u00fdm procesom v hist\u00f3rii Kirgizska.<\/p>\n<div id=\"videoAdvWrapper1563547\"><\/div>\n<p>Posudzovanie a v\u00e4znenie politikov nie je v krajine novinkou. Viacer\u00ed ministri a premi\u00e9ri, nehovoriac o prezidentoch, pre\u0161li procesmi a dostali obvinenia z trestn\u00fdch \u010dinov. Almazbek Atambajev, ktor\u00fd vl\u00e1dol v rokoch 2011 a\u017e 2017, str\u00e1vil nieko\u013eko rokov vo v\u00e4zen\u00ed a v roku 2020 bol ods\u00faden\u00fd za neopr\u00e1vnen\u00e9 prepustenie prominentn\u00e9ho kirgizsk\u00e9ho zlo\u010dinca z v\u00e4zby. Len pred tromi mesiacmi s\u00fad zru\u0161il toto obvinenie proti nemu a umo\u017enil mu \u00eds\u0165 do \u0160panielska na lie\u010dbu. \u010eal\u0161\u00ed b\u00fdval\u00fd prezident, Kurmanbek Bakiev, bol tie\u017e ods\u00faden\u00fd na 25 rokov v\u00e4zenia. V roku 2014 bol obvinen\u00fd z objedn\u00e1vky vra\u017edy britsk\u00e9ho podnikate\u013ea. Nebol poslan\u00fd do v\u00e4zenia, preto\u017ee v tom \u010dase u\u017e bol \u0161tyri roky v exile a zostal s Alexandrom Luka\u0161enkom.<\/p>\n<p>Cestu sp\u00e4\u0165 \u2013 priamo z v\u00e4zenia k moci \u2013 podnikol \u00faraduj\u00faci prezident Sadyr D\u017eaparov, ktor\u00fd si v okt\u00f3bri 2020, ke\u010f Kirgizsko masovo demon\u0161trovalo po zmanipulovan\u00fdch parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch, odpyk\u00e1val trest za \u00fanos guvern\u00e9ra.<\/p>\n<p>Sp\u00e1chal ho pred siedmimi rokmi po\u010das protestu proti zn\u00e1rodneniu zlat\u00fdch ban\u00ed, ktor\u00e9 v tom \u010dase riadila kanadsk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165. Po\u010das demon\u0161tr\u00e1cie v okt\u00f3bri sa davy vl\u00e1mali do v\u00e4zenia a oslobodili D\u017eaparova. Atambajev bol tie\u017e prepusten\u00fd v t\u00fa ist\u00fa noc, ale mal menej \u0161\u0165astia a o nieko\u013eko dn\u00ed nesk\u00f4r bol op\u00e4\u0165 za mre\u017eami. D\u017eaparov sa medzit\u00fdm stal prv\u00fdm do\u010dasn\u00fdm premi\u00e9rom, potom \u00faraduj\u00facim prezidentom a nakoniec za\u010diatkom roka 2021 bol zvolen\u00fd za prezidenta \u013eudov\u00fdm hlasovan\u00edm s pevn\u00fdm demokratick\u00fdm mand\u00e1tom.<\/p>\n<p>Za jeho vl\u00e1dy v\u0161ak Kirgizsko, najliber\u00e1lnej\u0161ia a najpluralistickej\u0161ia krajina Strednej \u00c1zie, za\u010dalo robi\u0165 nebezpe\u010dn\u00fd obrat smerom k posilneniu v\u00fdkonnej moci a oslabeniu pr\u00e1v ob\u010danov. Po prv\u00e9, \u00fastava bola zmenen\u00e1 a doplnen\u00e1 s cie\u013eom obnovi\u0165 prezidentsk\u00fa formu vl\u00e1dy (predt\u00fdm, nieko\u013eko rokov, bolo Kirgizsko v\u00fdnimkou v regi\u00f3ne, ktor\u00fd mal parlamentn\u00fd syst\u00e9m). Zintenz\u00edvnili sa aj obvinenia z korupcie vo\u010di politikom, ktor\u00ed boli pri moci pred D\u017eaparovom. Okrem toho sa pod z\u00e1mienkou boja proti korupcii a &#8222;el\u00edt odrezan\u00fdch od \u013eud\u00ed&#8220; za\u010dalo zat\u00fdkanie novin\u00e1rov, aktivistov a blogerov.<\/p>\n<p>Ministerstvo kult\u00fary a inform\u00e1ci\u00ed sa svojvo\u013ene rozhodlo zablokova\u0165 webov\u00e9 str\u00e1nky troch nez\u00e1visl\u00fdch spravodajsk\u00fdch port\u00e1lov: Azattyk, kirgizsk\u00e1 verzia R\u00e1dia Sloboda, <em>ResPublica<\/em> a <em>24.kg<\/em>. Vo\u010di Azattykovi boli uplatnen\u00e9 najpr\u00edsnej\u0161ie opatrenia: jeho finan\u010dn\u00e9 prostriedky v kirgizskej banke boli zablokovan\u00e9. D\u00f4vodom bolo pod\u013ea \u00faradov zaujat\u00e9 pokrytie hrani\u010dn\u00e9ho konfliktu s Tad\u017eikistanom, ktor\u00fd vst\u00fapil do ak\u00fatnej f\u00e1zy na jese\u0148 2022.<\/p>\n<p>Proti Taalaibekovi Duishenbijevovi, riadite\u013eovi telev\u00edzneho kan\u00e1la <em>\u010eal\u0161ia telev\u00edzia<\/em>sa za\u010dalo trestn\u00e9 konanie. Vo v\u00e4zbe str\u00e1vil viac ako sedem mesiacov, bol uznan\u00fd vinn\u00fdm z podnecovania k nen\u00e1visti a ods\u00faden\u00fd na p\u00e4\u0165 rokov v\u00e4zenia, ktor\u00e9 bolo nesk\u00f4r zmiernen\u00e9 na tri roky doh\u013eadu. Ke\u010f bol vzat\u00fd do v\u00e4zby, vysielanie jeho telev\u00edzneho kan\u00e1la bolo pozastaven\u00e9. \u010eal\u0161\u00ed investigat\u00edvny novin\u00e1r Bolot Temirov bol n\u00e1silne deportovan\u00fd z Kirgizska do Ruska na z\u00e1klade obvinenia, \u017ee nez\u00e1konne zabavil kirgizsk\u00fd pas. V s\u00fa\u010dasnosti je v Rusku, kde u\u017e nie je prenasledovan\u00fd, ale nem\u00f4\u017ee sa vr\u00e1ti\u0165 do svojej krajiny (je Kirgizom s dvojit\u00fdm ob\u010dianstvom).<\/p>\n<p>Bloger Adil Baltabai, zn\u00e1my svojimi report\u00e1\u017eami z prvej ruky dokumentuj\u00facimi r\u00f4zne protesty v hlavnom meste, je tie\u017e za mre\u017eami. Zatkli ho kr\u00e1tko po pojedn\u00e1van\u00ed v j\u00fani 2022 a obvinili z pokusu o podnecovanie nepokojov. V novembri bol ods\u00faden\u00fd na p\u00e4\u0165 rokov, ale rovnako ako Dui\u0161ebijev, aj jeho v\u00e4zenie bolo zmiernen\u00e9 na tri roky policajn\u00e9ho doh\u013eadu.<\/p>\n<p>Na jese\u0148 bol predstaven\u00fd n\u00e1vrh z\u00e1kona o neziskov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch pripraven\u00fd prezidentskou administrat\u00edvou, v ktorom fr\u00e1za &#8222;zahrani\u010dn\u00e1 mimovl\u00e1dna organiz\u00e1cia&#8220; nebezpe\u010dne pripom\u00edna nesl\u00e1vne zn\u00e1my rusk\u00fd koncept &#8222;zahrani\u010dn\u00fdch agentov&#8220;. Okrem toho n\u00e1vrh stanovuje, \u017ee mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie sa bud\u00fa musie\u0165 zaregistrova\u0165 na ministerstve spravodlivosti, \u010do ich rob\u00ed de facto z\u00e1visl\u00fdmi od org\u00e1nov. Medzin\u00e1rodn\u00e9 a kirgizsk\u00e9 organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 obhajuj\u00fa slobodu prejavu a \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, s\u00fa presved\u010den\u00e9, \u017ee ak bude tak\u00fdto z\u00e1kon prijat\u00fd a vst\u00fapi do platnosti, bude to ve\u013emi komplikovan\u00e9Pr\u00e1ca nez\u00e1visl\u00fdch m\u00e9di\u00ed a mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed v Kirgizsku.<\/p>\n<p><strong>Na obranu n\u00e1dr\u017ee<\/strong><\/p>\n<p>Najv\u00e4\u010d\u0161ia pozornos\u0165 sa v\u0161ak upriamuje na zadr\u017eanie 27 politikov a aktivistov spomenut\u00fdch na za\u010diatku. M\u00e9di\u00e1 nazvali vy\u0161etrovanie proti nim &#8222;pr\u00edpadom Kempir-Abad&#8220;, preto\u017ee boli zatknut\u00ed v s\u00favislosti s protestmi proti presunu priehrady Kempir-Abad v ju\u017enom Kirgizsku do Uzbekistanu. N\u00e1dr\u017e bola vytvoren\u00e1 u\u017e v roku 1980. Po p\u00e1de ZSSR v roku 1991 zdedili nez\u00e1visl\u00e9 \u0161t\u00e1ty probl\u00e9m nie \u00faplne usaden\u00fdch hran\u00edc, obzvl\u00e1\u0161\u0165 ak\u00fatnych v regi\u00f3ne \u00fadolia Ferghana. Rokovania o delimit\u00e1cii sa \u0165ahali roky a sp\u00f4sobili po\u010detn\u00e9 konflikty medzi Uzbekistanom a Kirgizskom, ako aj medzi Kirgizskom a Tad\u017eikistanom. V roku 2021 D\u017eaparov a jeho politick\u00fd priate\u013e, predseda v\u00fdboru pre n\u00e1rodn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 Kam\u010dibek Ta\u0161ijev, ozn\u00e1mili, \u017ee dosiahli dohodu s Uzbekistanom o prechode celej hranice. \u010coskoro sa v\u0161ak uk\u00e1zalo, \u017ee my\u0161lienka prevodu n\u00e1dr\u017ee na susedov, dokonca aj v\u00fdmenou za ve\u013ek\u00fa rozlohu, sa miestnym obyvate\u013eom nep\u00e1\u010dila. N\u00e1dr\u017e, rovnako ako ka\u017ed\u00e1 in\u00e1 vodn\u00e1 plocha v tejto oblasti, m\u00e1 obrovsk\u00fd v\u00fdznam pre okolit\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo, ktor\u00e9 funguje prostredn\u00edctvom zavla\u017eovania.<\/p>\n<p>Obaja politici vyhl\u00e1sili, \u017ee v\u00f4\u013ea \u013eudu je pre nich posv\u00e4tn\u00e1, ale na jese\u0148 nasleduj\u00faceho roka podp\u00edsali protokol s Uzbekmi, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa na nich malo previes\u0165 \u00fazemie n\u00e1dr\u017ee, hoci spr\u00e1va n\u00e1dr\u017ee mala zosta\u0165 v zodpovednosti oboch kraj\u00edn. Zorganizovali \u0161peci\u00e1lne stretnutie s obyvate\u013emi oblasti, ktor\u00e9 m\u00e9di\u00e1 nepovolili. Sna\u017eili sa vysvetli\u0165, \u017ee prevod n\u00e1dr\u017ee na jej susedov bol v ka\u017edom pr\u00edpade prospe\u0161n\u00fd pre Kirgizsko, vyh\u00fdbali sa a sna\u017eili sa skry\u0165, \u017ee podp\u00edsan\u00e1 dohoda sa l\u00ed\u0161i od s\u013eubov, ktor\u00e9 dali sk\u00f4r.<\/p>\n<p>Stalo sa tak, \u017ee 15. okt\u00f3bra 2022 bol na obranu Kempir-Abada vytvoren\u00fd verejn\u00fd v\u00fdbor. Zah\u0155\u0148ala nieko\u013eko miestnych obyvate\u013eov, ale predov\u0161etk\u00fdm nieko\u013eko zn\u00e1mych verejn\u00fdch \u010dinite\u013eov a aktivistov, politikov a politikov, ako napr\u00edklad b\u00fdval\u00fa poslanky\u0148u Asiju Sasykbajevov\u00fa, b\u00fdval\u00fa sudky\u0148u \u00fastavn\u00e9ho s\u00fadu Kl\u00e1ru Soronkulovov\u00fa, aktivistku za \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va Ritu Karasartovov\u00fa, b\u00fdval\u00e9ho poslanca Kanata Isajeva, b\u00fdval\u00e9ho kirgizsk\u00e9ho ve\u013evyslanca v Turecku Mambetjunusa Abylova, b\u00fdval\u00e9ho \u010dlena vl\u00e1dy Bektura Asanova alebo b\u00fdval\u00fa \u010dlenku \u00fastrednej volebnej komisie Gulnaru D\u017eurabajevovej.<\/p>\n<p>23. a 24. okt\u00f3bra, po demon\u0161tr\u00e1ci\u00e1ch v Bi\u0161keku, boli zatknut\u00ed najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed \u010dlenovia v\u00fdboru (vr\u00e1tane t\u00fdch, ktor\u00ed boli spomenut\u00ed). V\u00e4\u010d\u0161ina z nich je bu\u010f st\u00e1le za mre\u017eami, alebo boli na jar prepusten\u00ed v dom\u00e1com v\u00e4zen\u00ed. Minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 boli v\u0161etci obvinen\u00ed z pokusu o n\u00e1siln\u00e9 uchopenie moci. Niektor\u00ed z nich bud\u00fa dodato\u010dne odpoveda\u0165 na in\u00e9 body, ako napr\u00edklad Klara Soronkulov\u00e1, ktor\u00e1 je obvinen\u00e1 z podnecovania masov\u00fdch nepokojov kv\u00f4li nejak\u00e9mu star\u00e9mu pr\u00edspevku, ktor\u00fd urobila v <em>Franc\u00fazsko<\/em> na obranu in\u00e9ho aktivistu.<\/p>\n<p>Pod\u013ea kirgizsk\u00fdch aktivistov za \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va a medzin\u00e1rodn\u00fdch pozorovate\u013eov to s\u013eubuje, \u017ee p\u00f4jde o politick\u00fd proces zameran\u00fd na pomstu opoz\u00edcie a obracanie \u00fast kritikom \u00faradov.<\/p>\n<p><strong>Tr\u00e1pny ombudsman<\/strong><\/p>\n<p>V najnov\u0161om rebr\u00ed\u010dku slobody m\u00e9di\u00ed organiz\u00e1cie Report\u00e9ri bez hran\u00edc, ktor\u00fd bol zverejnen\u00fd minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148, sa Kirgizsko umiestnilo na 122. mieste zo 180 sk\u00faman\u00fdch kraj\u00edn, \u010do je n\u00e1rast zo 72. miesta v minulom roku. Poru\u0161ovanie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a obmedzovanie slobody prejavu a slobody m\u00e9di\u00ed ne\u0161etrilo kirgizsk\u00fa ombudsmanku Atyr Abdurachmatovov\u00fa, ako uviedla vo svojej v\u00fdro\u010dnej spr\u00e1ve parlamentu 19. apr\u00edla:<\/p>\n<p>&#8222;V poslednej dobe sa \u010dastej\u0161ie vyskytuj\u00fa pr\u00edpady trestov a n\u00fadzov\u00fdch opatren\u00ed ulo\u017een\u00fdch verejn\u00fdmi org\u00e1nmi novin\u00e1rom, aktivistom, blogerom a pou\u017e\u00edvate\u013eom soci\u00e1lnych siet\u00ed, ktor\u00ed otvorene vyjadruj\u00fa svoje n\u00e1zory a kritizuj\u00fa \u010dinnos\u0165 verejn\u00fdch org\u00e1nov.<\/p>\n<p>Existuj\u00fa pr\u00edpady vyvodenia trestnej zodpovednosti vo\u010di tak\u00fdmto osob\u00e1m, najm\u00e4 pod\u013ea \u010dl\u00e1nku 330 trestn\u00e9ho z\u00e1konn\u00edka o podnecovan\u00ed k rasovej, etnickej, n\u00e1rodnostnej, n\u00e1bo\u017eenskej a medziregion\u00e1lnej nen\u00e1visti a nen\u00e1visti, ako aj pod\u013ea \u010dl\u00e1nku 278 o podnecovan\u00ed k neposlu\u0161nosti vo\u010di z\u00e1konu a masov\u00fdm nepokojom. Trestn\u00e9 pr\u00e1vo sa \u010doraz viac vyu\u017e\u00edva aj na ob\u0165a\u017eovanie m\u00e9di\u00ed, novin\u00e1rov a blogerov.<\/p>\n<p>Prakticky vo v\u0161etk\u00fdch konaniach proti vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdm osob\u00e1m zaznamen\u00e1vame procesn\u00e9 nedostatky, ktor\u00e9 sa rovnaj\u00fa poru\u0161ovaniu \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. Princ\u00edp prezumpcie neviny je poru\u0161en\u00fd, rovnos\u0165 zbran\u00ed a ml\u010danlivos\u0165 procesu nie s\u00fa re\u0161pektovan\u00e9, nehovoriac o objektivite pri posudzovan\u00ed pr\u00edpadu.&#8220;<\/p>\n<p>Hovorky\u0148a tie\u017e poznamenala, \u017ee ka\u017ed\u00fd tret\u00ed kirgizsk\u00fd mu\u017e alebo \u017eena je obe\u0165ou dom\u00e1ceho n\u00e1silia a ka\u017ed\u00e1 \u0161tvrt\u00e1 \u017eena je sexu\u00e1lne ob\u0165a\u017eovan\u00e1. Na s\u00fadoch je v\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00edpadov uzavret\u00e1 alebo ukon\u010den\u00e1 a v jednom z troch ukon\u010den\u00fdch pr\u00edpadov s\u00fa obvinen\u00ed osloboden\u00ed alebo im boli udelen\u00e9 miernej\u0161ie podmiene\u010dn\u00e9 tresty. Osoba P\u00e1chatelia n\u00e1silia sa domnievaj\u00fa, \u017ee ne\u010delia trestnej zodpovednosti a zamestnanci verejn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed vyzvan\u00ed na presadzovanie pr\u00e1va si neplnia svoje povinnosti.<\/p>\n<p>Abdurakhmatova nemala ani \u010das odpoveda\u0165 na mo\u017en\u00e9 ot\u00e1zky poslancov a poslanci proprezidentskej strany &#8222;Ata-Jourt Kirgizsko&#8220; (&#8222;Na\u0161a vlas\u0165 Kirgizsko&#8220;) u\u017e predlo\u017eili pet\u00edciu za jej rezign\u00e1ciu. V ten ist\u00fd de\u0148 tla\u010dov\u00fd tajomn\u00edk prezidenta Erboy Sultanbajev ubezpe\u010dil, \u017ee sloboda prejavu v Kirgizsku nebude podlieha\u0165 \u017eiadnym obmedzeniam a ombudsman chr\u00e1ni t\u00fdch, ktor\u00ed chc\u00fa destabilizova\u0165 situ\u00e1ciu v krajine, namiesto ochrany pr\u00e1v oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n<p>O nieko\u013eko dn\u00ed nesk\u00f4r sa v parlamente konalo hlasovanie. Len piati poslanci nahlas vyjadrili pochybnosti o odvolan\u00ed ombudsmana. P\u00e4\u0165desiat zo 79 poslancov a poslank\u00fd\u0148 pr\u00edtomn\u00fdch v s\u00e1le hlasovalo za jej odvolanie z funkcie (kirgizsk\u00fd parlament Zhogorku Kenesh m\u00e1 90 kresiel). Inici\u00e1tori odvolania ombudsmanky trvali na tom, \u017ee d\u00f4vodom boli jej procedur\u00e1lne chyby a zl\u00e9 person\u00e1lne vz\u0165ahy, ktor\u00e9 prevl\u00e1dali na oddelen\u00ed, ktor\u00e9 viedla. \u013dudskopr\u00e1vna aktivistka Tolkun Tulekova komentovala tieto spr\u00e1vy pre Radio Azattyk: &#8222;V skuto\u010dnosti sa Atyr Abdurakhmatova stala pre \u00farady nepohodlnou. Nie kv\u00f4li svojej v\u00fdro\u010dnej spr\u00e1ve, ale preto, \u017ee od za\u010diatku obhajovala zadr\u017eiavan\u00e9 osoby v pr\u00edpade Campir-Abad. \u00daradom sa tie\u017e nep\u00e1\u010di, \u017ee otvorene hovoria o probl\u00e9moch \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v v krajine. Preto bola pod tlakom, \u010do nakoniec viedlo k jej prepusteniu.&#8220;<\/p>\n<p><strong>Masy nevyjd\u00fa do ul\u00edc<\/strong><\/p>\n<p>O d\u00f4vodoch sk\u013aznutia Kirgizska k autorit\u00e1rstvu som hovoril s Bekturom Iskenderom, kirgizsk\u00fdm novin\u00e1rom a jedn\u00fdm zo zakladate\u013eov nez\u00e1visl\u00e9ho spravodajsk\u00e9ho port\u00e1lu <em>Kloop<\/em>, ktor\u00e1 teraz \u017eije vo Var\u0161ave a vedie projekt na podporu ohrozen\u00fdch novin\u00e1rov v Strednej \u00c1zii. &#8222;Na\u0161a moc z\u00e1vis\u00ed od zlo\u010dineck\u00fdch kruhov a od Ruska. Ani zlo\u010dinci, ani Rusko nepotrebuj\u00fa pluralitu ani slobodn\u00e9 m\u00e9di\u00e1. Naopak, br\u00e1nia im v presadzovan\u00ed ich z\u00e1ujmov v na\u0161ej krajine,&#8220; povedal mi Iskender.<\/p>\n<p>Zlo\u010dineck\u00fd svet v\u017edy zohr\u00e1val d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v kirgizskej politike. Politici boli klientmi bossov, drogov\u00fdch d\u00edlerov a pa\u0161er\u00e1kov. Hoci v roku 2020 do\u0161lo k zmene moci, zlo\u010dinci, ktor\u00ed otriasli krajinou, sa nezmenili.<\/p>\n<p>Jednou z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch post\u00e1v zlo\u010dineck\u00e9ho sveta v Kirgizsku je obchodn\u00edk s drogami Kam\u010di Kolbajev, ako aj klan Abdukadyrov, Ujgur \u010d\u00ednskeho p\u00f4vodu, ktor\u00fd vybudoval finan\u010dn\u00e9 imp\u00e9rium na pran\u00ed \u0161pinav\u00fdch pe\u0148az\u00ed z pa\u0161ovania tovaru z \u010c\u00edny do kraj\u00edn strednej \u00c1zie. Dnes patria bratia Abdukadirovci medzi najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch investorov nielen v Kirgizsku, ale aj v Uzbekistane a Kazachstane. Pr\u00e1ve s nimi Raimbek Matraimov, b\u00fdval\u00fd z\u00e1stupca ved\u00faceho colnej spr\u00e1vy Kirgizska, ktor\u00e9ho Dzhaparov, ktor\u00fd pri\u0161iel k moci, s\u013e\u00fabil, \u017ee ho privedie pred s\u00fad, podnikal. Matraimov bol skuto\u010dne zadr\u017ean\u00fd, ale nakoniec bola dosiahnut\u00e1 dohoda medzi n\u00edm a kirgizsk\u00fdmi org\u00e1nmi. Bolo mu dovolen\u00e9 da\u0165 iba \u010das\u0165 ukradnut\u00e9ho majetku a prepusten\u00fd. Abdukadyrovci neboli ani ru\u0161en\u00ed.<\/p>\n<p>&#8222;A dnes sa najstar\u0161\u00ed z bratov a hlava klanu Habibullah Abdukadyrov objavuje na verejnosti v spolo\u010dnosti n\u00e1\u0161ho prezidenta,&#8220; Iskender neskr\u00fdva svoje rozhor\u010denie. &#8222;Naposledy boli spolu odfotografovan\u00ed na jar, pri otvoren\u00ed me\u0161ity ne\u010faleko Bi\u0161keku, ktorej v\u00fdstavbu sponzorovala jedna zo spolo\u010dnost\u00ed Abdukadyrovcov.&#8220;<\/p>\n<p>Pod\u013ea novin\u00e1ra zlo\u010dinci prispeli k uchopeniu moci D\u017eaparovom, preto\u017ee pre nich bolo prospe\u0161n\u00e9 ma\u0165 tak\u00e9ho siln\u00e9ho, popul\u00e1rneho vodcu, ktor\u00fd by odvr\u00e1til pozornos\u0165 \u013eud\u00ed od ich vlastn\u00fdch podvodov a obchodn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed, ktor\u00e9 v okt\u00f3bri 2020 dostali pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00fa publicitu. Zlo\u010dinci, ako viete, nemaj\u00fa radi publicitu. Ke\u010f Dzhaparov pri\u0161iel k moci, bol skuto\u010dne popul\u00e1rny. &#8222;Vyt\u013akol politick\u00fd kapit\u00e1l na troch veciach,&#8220; uv\u00e1dza Iskender. \u2013 Prv\u00fdm je nacionalizmus. Po nepokojoch v \u00fadol\u00ed Ferghana v roku 2010 zalo\u017eil spolu s Kam\u010dibekom Ta\u0161ijevom stranu Ata Zhurt, ktor\u00e1 ve\u013emi tvrdo bila na nacionalistick\u00fd bubon, k\u00e1zala etnick\u00fa \u010distotu Kirgizov a po\u017eadovala uznanie ich pr\u00e1v vo vlastnej krajine. Druh\u00fdm je zn\u00e1rodnenie zlatej bane Kumtor. A tret\u00edm s\u00fa vz\u0165ahy s kirgizskou emigr\u00e1ciou.&#8220;<\/p>\n<p>St\u00e1tis\u00edce Kirgizov pracuj\u00fa v zahrani\u010d\u00ed, najm\u00e4 v Rusku a Kazachstane. Dzhaparov, ke\u010f bol s\u00e1m v exile v rokoch 2013 a\u017e 2017, sa s nimi stretol, komunikoval, verejne obhajoval ich z\u00e1ujmy. Urobil to, \u010do \u017eiadny kirgizsk\u00fd politik pred n\u00edm neurobil v takom rozsahu. T\u00edto \u013eudia a ich rodiny si ho za to pam\u00e4tali. Ke\u010f po zmanipulovan\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v roku 2020 vypukli nepokoje a D\u017eaparov bol prepusten\u00fd z v\u00e4zenia, vr\u00e1til sa na politick\u00fa sc\u00e9nu so sv\u00e4to\u017eiarou mu\u010den\u00edka a obrancu oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed. V\u010faka tomu vyhral vo\u013eby v janu\u00e1ri 2021 s ve\u013ek\u00fdm n\u00e1skokomdo.<\/p>\n<p>Bekturovi Iskenderovi a mnoh\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm liber\u00e1lnym intelektu\u00e1lom bolo od za\u010diatku jasn\u00e9, \u017ee D\u017eaparovov n\u00e1stup k moci znamen\u00e1 odklon od demokratick\u00fdch procesov, ktor\u00e9 po\u017eadovali niektor\u00ed demon\u0161tranti v okt\u00f3bri 2020. U\u017e ako prezidentsk\u00fd kandid\u00e1t na\u010falej hovoril o potrebe zmeny \u00fastavy, pri\u010dom citoval tradi\u010dn\u00e9 hodnoty.<\/p>\n<p>&#8222;Ke\u010f niekto za\u010dne hovori\u0165 o tradi\u010dn\u00fdch hodnot\u00e1ch, je zn\u00e1me, \u017ee sa okam\u017eite objav\u00ed cenz\u00fara, tlak na novin\u00e1rov a aktivistov,&#8220; hovor\u00ed Iskender. \u2013 D\u017eaparov dostal od \u013eud\u00ed obrovsk\u00fa d\u00f4veru, ktor\u00e1 e\u0161te nebola vy\u010derpan\u00e1. Kirgizi sa staraj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm o zlep\u0161enie svojich \u017eivotn\u00fdch podmienok, st\u00e1le veria, \u017ee D\u017eaparov uspeje. Ak pochopia, \u017ee to tak nie je, potom sa protesty za\u010dn\u00fa znova a mo\u017eno sa moc op\u00e4\u0165 zmen\u00ed. Chudoba, ktor\u00e1 prevl\u00e1da v na\u0161ej krajine, je dvojse\u010dn\u00e1 zbra\u0148. Na jednej strane umo\u017e\u0148uje politikom \u013eahko skorumpova\u0165 spolo\u010dnos\u0165 a na druhej strane n\u00fati org\u00e1ny, aby sa \u010dasto menili. Ke\u010f s\u00fa \u013eudia ve\u013emi z\u00fafal\u00ed a stratia d\u00f4veru v politika, id\u00fa na demon\u0161tr\u00e1cie, preto\u017ee nemaj\u00fa \u010do strati\u0165. Ale kv\u00f4li tlaku na novin\u00e1rov alebo prepusteniu ombudsmana masy nevyjd\u00fa do ul\u00edc.&#8220;<\/p>\n<p><em>Prelo\u017een\u00e9 z po\u013e\u0161tiny<\/em><\/p>\n<p><em>Text bol publikovan\u00fd v r\u00e1mci projektu spolupr\u00e1ce medzi nami a po\u013esk\u00fdm \u010dasopisom Nowa Europa Wschodnia.<\/em><\/p>\n<p><em>Predch\u00e1dzaj\u00face \u010dl\u00e1nky projektu: Ukrajina \u2013 E\u00da: hor\u00faci koniec rokovan\u00ed, Ukrajina \u2013 \u00fanik od vo\u013eby, V\u00fdchodn\u00e9 partnerstvo po arabsk\u00fdch revol\u00faci\u00e1ch, V krivom zrkadle, opovrhovan\u00fd, Luka\u0161enko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klob\u00e1sa je klob\u00e1sa, M\u00f4j \u013dvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina bola vyn\u00e1jden\u00e1 na v\u00fdchode, Nov\u00fd star\u00fd objav, A malo to by\u0165 tak\u00e9 kr\u00e1sne, Novoro\u010dn\u00fd dar\u010dek pre Rusko,  Alebo diskutujte o hist\u00f3rii, patov\u00e1 situ\u00e1cia v Minsku<\/em><\/p>\n<p><em>P\u00f4vodn\u00fd n\u00e1zov \u010dl\u00e1nku: <a rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\" href=\"https:\/\/www.new.org.pl\/2837,konczy_sie_sen_o_demokratycznym_kirgistanie.html\">Ko\u0144czy si\u0119 sen o demokratycznym Kirgistanie<\/a><\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Vl\u00e1dcovia Kirgizska z\u00e1visia od zlo\u010dincov a Ruska. \u017diadny z t\u00fdchto patr\u00f3nov nem\u00e1 z\u00e1ujem na dodr\u017eiavan\u00ed \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. Slobodn\u00e9 m\u00e9di\u00e1 a politick\u00fd pluralizmus s\u00fa pre nich nepohodln\u00e9, preto\u017ee m\u00f4\u017eu len zn\u00ed\u017ei\u0165 ich vplyv. V Bi\u0161keku sa kon\u010d\u00ed vy\u0161etrovanie skupiny 27 aktivistov a politikov. S\u00fadny proces, ktor\u00fd sa m\u00e1 za\u010da\u0165 za\u010diatkom j\u00fana, bude pravdepodobne najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm politick\u00fdm procesom [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":15075,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[21,356,1524,83,640,217],"class_list":["post-15074","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-vojna-v-ukrajine","tag-hlavne-spravy","tag-kirgizsko","tag-kolaps-zssr","tag-ruska-agresia","tag-sloboda-prejavu","tag-zssr"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15074","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=15074"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/15074\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/15075"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=15074"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=15074"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ruwar.org\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=15074"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}