Hoci od p\u00e1du ZSSR uplynulo 30 rokov, v\u00fdznamn\u00e1 \u010das\u0165 z\u00e1padn\u00fdch politick\u00fdch el\u00edt sa zam\u00fd\u0161\u013ea nad starod\u00e1vnymi f\u00f3biami. Strach z mo\u017en\u00e9ho kolapsu Ruska zauj\u00edma popredn\u00e9 miesto v geopolitick\u00fdch zos\u00faladeniach. Rovnako ako v predve\u010der kolapsu sovietskeho imp\u00e9ria sa Z\u00e1pad v\u00e1\u017ene ob\u00e1va rozpadu Ruskej feder\u00e1cie. Preto odmietnutie poskytn\u00fa\u0165 Ukrajine \u00fato\u010dn\u00e9 zbrane a zvl\u00e1\u0161tna iracion\u00e1lna t\u00fa\u017eba zabezpe\u010di\u0165 ukrajinsk\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo bez rozhoduj\u00facej por\u00e1\u017eky agresora.<\/p>\n
V\u00ed\u0165azstvo Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a kraj\u00edn z\u00e1padn\u00e9ho sveta v studenej vojne vytvorilo falo\u0161n\u00fa il\u00faziu. Zd\u00e1 sa, \u017ee Washington si v\u017edy kl\u00e1dol ako svoj hlavn\u00fd strategick\u00fd cie\u013e rozpad Sovietskeho zv\u00e4zu. Tak\u00e9to n\u00e1zory boli skuto\u010dne be\u017en\u00e9 medzi \u00factyhodnou \u010das\u0165ou z\u00e1padnej politiky. Mnoh\u00ed si \u00faprimne \u017eelali kolaps komunistick\u00e9ho totalitn\u00e9ho bloku a vynalo\u017eili do neho ve\u013ea \u00fasilia. Politika americk\u00e9ho prezidenta Ronalda Reagana dala siln\u00fd impulz na ur\u00fdchlenie procesu oslabovania a bud\u00faceho kolapsu sovietskeho syst\u00e9mu. Ale nie v\u0161etci politici na Z\u00e1pade prejavili t\u00fa\u017ebu zni\u010di\u0165 „r\u00ed\u0161u zla“.<\/p>\n
Na prelome 80. – 90. rokov dvadsiateho storo\u010dia politick\u00ed vodcovia Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a \u010fal\u0161\u00edch kraj\u00edn NATO pova\u017eovali p\u00e1d ZSSR a vytvorenie nez\u00e1visl\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tnych form\u00e1ci\u00ed na jeho mieste za pr\u00edli\u0161 riskantn\u00fd a ne\u017eiaduci scen\u00e1r. Jedna vec je usilova\u0165 sa o zni\u010denie komunistick\u00e9ho bloku a demokratick\u00fa transform\u00e1ciu kraj\u00edn, ktor\u00e9 boli s\u00fa\u010das\u0165ou b\u00fdval\u00e9ho socialistick\u00e9ho t\u00e1bora. Druh\u00fdm je cie\u013eom odstr\u00e1ni\u0165 obrovsk\u00fa koloni\u00e1lnu moc s\u00fastreden\u00fa v Moskve. Nechceli zni\u010di\u0165 „r\u00ed\u0161u zla“. Chceli ho demokratizova\u0165, transformova\u0165, obnovi\u0165, urobi\u0165 z neho s\u00fa\u010das\u0165 glob\u00e1lneho sveta, da\u0165 mu „\u013eudsk\u00fa tv\u00e1r“.<\/p>\n
Obnovenie \u00faplnej n\u00e1rodnej suverenity mnoh\u00fdch n\u00e1rodov zotro\u010den\u00fdch Krem\u013eom rozhodne nebolo prioritou pre administrat\u00edvu vtedaj\u0161ieho americk\u00e9ho prezidenta Georgea W. Busha. Moskva bola pova\u017eovan\u00e1 za najspo\u013eahlivej\u0161ieho a najpredv\u00eddate\u013enej\u0161ieho partnera, s ktor\u00fdm je mo\u017en\u00e9 budova\u0165 vz\u0165ahy po dekomuniz\u00e1cii. Tak\u00e9to n\u00e1zory boli roz\u0161\u00edren\u00e9 napriek totalitnej podstate a po\u010detn\u00fdm zlo\u010dinom sovietsko-moskovsk\u00e9ho re\u017eimu. Vo svete, kde sa u\u017e v\u0161etky koloni\u00e1lne r\u00ed\u0161e zr\u00fatili, z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu pova\u017eovali za potrebn\u00e9 urobi\u0165 v\u00fdnimku pre jednu vec \u2013 ru\u0161tinu. Nepodob\u00e1 sa tak\u00e9to protichodn\u00e9 myslenie vtedaj\u0161\u00edch politick\u00fdch el\u00edt na s\u00fa\u010dasnos\u0165?<\/p>\n
V j\u00fani 1990, po\u010das n\u00e1v\u0161tevy britskej premi\u00e9rky Margaret Thatcherovej v Kyjeve, dostala ot\u00e1zku: je mo\u017en\u00e9 otvori\u0165 anglick\u00e9 ve\u013evyslanectvo v Ukrajine? \u017delezn\u00e1 lady odpovedala, \u017ee Lond\u00fdn nem\u00e1 \u017eiadne diplomatick\u00e9 vz\u0165ahy s Kaliforniou. Kyjevu bolo neverejne vysvetlen\u00e9, \u017ee sa nestoto\u017e\u0148uje s jeho t\u00fa\u017ebou vyhl\u00e1si\u0165 suverenitu.<\/p>\n
Dokonca aj nieko\u013eko mesiacov pred rozpadom Sovietskeho zv\u00e4zu boli politick\u00e9 elity Z\u00e1padu st\u00e1le fascinovan\u00e9 Gorba\u010dovom a opatrn\u00e9 pred prehliadkou suverenity, ktor\u00e1 vyhl\u00e1sila republiky. 30. j\u00fala 1991, po\u010das rozhovorov v Moskve, Bush povedal sovietskemu vodcovi, \u017ee rozpad Sovietskeho zv\u00e4zu nebude v z\u00e1ujme Ameriky. Ubezpe\u010dil, \u017ee sa postav\u00ed proti nez\u00e1vislosti, ke\u010f 1. augusta po\u010das \u010fal\u0161ej f\u00e1zy svojej n\u00e1v\u0161tevy odi\u0161iel na Ukrajinu. A dodr\u017eal slovo.<\/p>\n
Americk\u00fd vodca sa odmietol stretn\u00fa\u0165 s priaznivcami ukrajinskej nez\u00e1vislosti. Vo Verchovnej rade predniesol prejav, ktor\u00fd sa zap\u00edsal do hist\u00f3rie pod n\u00e1zvom „Kuracie Kyjev“. „Ameri\u010dania nebud\u00fa podporova\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed h\u013eadaj\u00fa nez\u00e1vislos\u0165, aby nahradili vzdialen\u00fa tyraniu miestnym despotizmom. Nepom\u00f4\u017eu t\u00fdm, ktor\u00ed propaguj\u00fa samovra\u017eedn\u00fd nacionalizmus zalo\u017een\u00fd na etnickej nen\u00e1visti,“ povedal Bush v Kyjeve pod revom nespokojnej \u010dasti ukrajinsk\u00e9ho parlamentu.<\/p>\n
V\u00fdzvu, v ktorej Bush varoval Ukrajincov pred „samovra\u017eedn\u00fdm nacionalizmom“, nap\u00edsala Condoleezza Riceov\u00e1 \u2013 neskor\u0161ia ministerka zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed za prezidenta Georgea W. Busha. 8. febru\u00e1ra 1992 Ekon\u00f3m<\/em> nazval tento prejav „o\u010dividn\u00fdm pr\u00edkladom“ skuto\u010dnosti, \u017ee in\u00e9 krajiny neuzn\u00e1vaj\u00fa nevyhnutnos\u0165 formovania Ukrajiny ako nez\u00e1visl\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. A v roku 2011 konzervat\u00edvne noviny Washington Examiner<\/em> vyjadril n\u00e1zor, \u017ee to mohol by\u0165 najhor\u0161\u00ed prejav americk\u00e9ho prezidenta.<\/p>\n \u010cas uk\u00e1zal, \u017ee n\u00e1deje z\u00e1padn\u00fdch politikov na zachovanie obnoven\u00e9ho ZSSR boli m\u00e1rne a klamliv\u00e9. Nebrali do \u00favahy realitu, historick\u00fd kontext a boli zalo\u017een\u00e9 na falo\u0161n\u00fdch, jednostrann\u00fdch predpokladoch. Hlavnou chybou Z\u00e1padu bolo, \u017ee obhajoval demont\u00e1\u017e komunistick\u00e9ho syst\u00e9mu, ale nesp\u00e1jal ho s demont\u00e1\u017eou koloni\u00e1lnej Moskovskej r\u00ed\u0161e. Strach z realiz\u00e1cie „juhoslovansk\u00e9ho scen\u00e1ra s jadrovou bombou“ bol spojen\u00fd s t\u00fa\u017ebou Z\u00e1padu vidie\u0165 v postkomunistickej Moskve spojenca a spo\u013eahliv\u00e9ho partnera bohat\u00e9ho na pr\u00edrodn\u00e9 zdroje. Pr\u00e1vo zotro\u010den\u00fdch n\u00e1rodov na sebaur\u010denie bolo obetovan\u00e9 il\u00fazii geopolitickej stability.<\/p>\n Nie ka\u017ed\u00fd v administrat\u00edve Georgea W. Busha obhajoval zachovanie aktualizovan\u00e9ho coyuzu s centrom v Moskve. Boli tam t\u00ed, ktor\u00ed celkom spr\u00e1vne predpovedali bud\u00facu a historick\u00fa z\u00e1kladn\u00fa tendenciu Ruska budova\u0165 autorit\u00e1rske agres\u00edvne re\u017eimy. A naliehali nielen na to, aby nezasahovali do prirodzen\u00e9ho procesu kolapsu r\u00ed\u0161e, ale aj na ur\u00fdchlenie a dokon\u010denie. Dosiahnu\u0165 kolaps nielen komunistick\u00e9ho ZSSR, ale aj koloni\u00e1lnej r\u00ed\u0161e v podobe Ruska. Ale vtedy ich nebolo po\u010du\u0165.<\/p>\n V septembri 1991 na zasadnut\u00ed N\u00e1rodnej bezpe\u010dnostnej rady v Bielom dome diskutovali o tom, ako by spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty mali reagova\u0165 na mo\u017en\u00fd kolaps ZSSR. Minister obrany Dick Cheney vyjadril obavy, \u017ee aj po p\u00e1de komunizmu v Rusku by sa \u010dasom mohol op\u00e4\u0165 vytvori\u0165 agres\u00edvny autorit\u00e1rsky re\u017eim. „St\u00e1le m\u00f4\u017eeme z\u00edska\u0165 autorit\u00e1rsky re\u017eim. Ob\u00e1vam sa, \u017ee asi o rok, ak sa veci dostan\u00fa do kanaliz\u00e1cie, ako m\u00f4\u017eeme reagova\u0165, \u017ee sme neurobili viac.“<\/p>\n N\u00e1sledn\u00fd priebeh udalost\u00ed uk\u00e1zal, \u017ee sa nem\u00fdlil. Cheney chcel nielen p\u00e1d ZSSR, ale aj rozpad Ruska ako koloni\u00e1lnej r\u00ed\u0161e. Je to kolaps Ruska, ktor\u00fd by zabezpe\u010dil, \u017ee u\u017e nebude predstavova\u0165 hrozbu pre in\u00e9 krajiny. Jeho n\u00e1zor v\u0161ak nena\u0161iel podporu. Na za\u010diatku 90. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia mal Z\u00e1pad ve\u013ek\u00fa \u0161ancu nielen zni\u010di\u0165 komunistick\u00fa hrozbu, ale aj odstr\u00e1ni\u0165 rusk\u00fa imperi\u00e1lnu hrozbu. Potla\u010dte ho v z\u00e1rodku. Mnoh\u00e9 regi\u00f3ny s\u00fa\u010dasnej Ruskej feder\u00e1cie v\u00e1hali, \u010di by mali zosta\u0165 jej s\u00fa\u010das\u0165ou, alebo sa pok\u00fasi\u0165 vytvori\u0165 si vlastn\u00e9 \u0161t\u00e1ty. Ak by sa v tom \u010dase za\u010dal proces dekoloniz\u00e1cie Ruska a koncep\u010dne podporoval, je nepravdepodobn\u00e9, \u017ee by nie\u010do mohlo zachr\u00e1ni\u0165 t\u00fato euro\u00e1zijsk\u00fa r\u00ed\u0161u.<\/p>\n