Donald Trump začal zastavovať vojnu v Ukrajine. Touto frázou možno opísať jeho aktivity v našom smere po inaugurácii. A táto fráza bude obsahovať všetko – skutočnú túžbu zastaviť to, ako aj skutočný stav vecí s týmto zastavením, vyjadrený v nedokonalej, neúplnej, otvorenej forme slovesa – „začal“. Pretože dokončenie tohto procesu je ešte veľmi ďaleko. Samozrejme, nie v časovom rozmere a sám Trump to pochopil, keď sa vzdialil od svojich volebných sloganov o „24 hodinách“ – teraz opatrne hovorí o „psychologickom termíne“, pretože len samotný americký prezident môže vedieť, kedy tento termín príde. (V skutočnosti – a to chápeme – takáto formulácia je potrebná len na vysvetlenie, prečo ešte stále nie je žiadny termín. Nuž, keďže termín neprišiel, čo je tu nepochopiteľné? Takže.)
Najnovšie vyhlásenia Donalda Trumpa, jeho najnovšie reakcie v médiách – najmä hnev na skutočnosť, že Vladimír Putin z nejakého dôvodu opäť nastolil tému „nelegitímnosti Volodymyra Zelenského“ – však naznačujú, že psychologický alebo nepsychologický, termín sa môže blížiť. Pretože je nemožné navždy otravovať mocný svet tohto sveta bez následkov. Prečo sa teda Putin rozhodol hrať túto hru, z ktorej sú všetci na svete unavení, dokonca aj ukrajinská opozícia (ktorá tiež zjavne považuje Zelenského za nelegitímneho)?
Odpoveď je na jednej strane zrejmá. Odklad času. Pretože tie skutočné… dokonca ani dôvody, jednoducho existujú a Kremeľ nemá skutočné príležitosti súhlasiť s prímerím alebo vojnu úplne zastaviť. Existuje tu množstvo rizík. A ich elity to nepochopia. A „nahnevaní vlastenci“ budú kritizovať len silnejšie a každý, po vzore Girkina, nemôže byť transplantovaný. A spoločnosť, ktorá, ako sa ukázalo, stratila hmatateľnú časť seba pre koziu dušu, neprivíta. Ďalej, keď sa ukáže, že situácia v ekonomike sa len zhoršuje, že ani v podnikoch vojensko-priemyselného komplexu už nie sú tie hlúpe peniaze, ktoré sa už neplatia za mŕtvych, jedným slovom, že bez vojny sa všetko len zhoršuje, a dokonca aj Záporožie a Cherson, nehovoriac o Charkove, Kyjev, Odesa a ešte viac Ľvov, „nie náš“…)
Takže tu môžete pochopiť starého otca Kremľa. Ale on, ako vždy, si vyberie nejakú najsmiešnejšiu možnosť z tých najsmiešnejších. Pretože, ako už bolo spomenuté vyššie, téma Zelenského legitimity už nikoho nespúšťa, dokonca ani v Ukrajine, kde by mnohí naozaj chceli zmeniť vládu práve tu a teraz, aj bez ohľadu na to, či je legitímna alebo nie, ale jednoducho ju chcú zmeniť na efektívnejšiu a adekvátnejšiu. Čo môžeme povedať o svete, kde sa nikoho nestará o to, či prezident bojujúcej krajiny legitímne alebo nelegitímne sedí na stoličke? Mimochodom, samotný Putin tiež nie je veľmi legitímny, ak sa pozriete na tie hlasy na Kryme atď. Ale je to v poriadku, pred vojnou mu pravidelne volali a aj po začiatku rozsiahlej kampane sa snažili nejako komunikovať. Pretože toto je len klasický prípad „dáma alebo choď“. Keď musíte ísť, nevenujú pozornosť dáme. A v našom prípade to naozaj potrebuje každý. Pretože vojna stále zasahuje celý svet. V prvom rade v Európe. A teraz o Trumpovi, ktorý sa chválil svojimi diplomatickými schopnosťami vo formáte „24 hodín“ až po úplnú slabosť, ktorú skrýva pod rôznymi maskami vzácnych zemín.
Dá sa, samozrejme, predpokladať, že Putin alebo jeho okolie, ktoré mu radí (ak radi) pri určitých krokoch, skutočne veria v možnosť, že potenciálny kapitulátor príde nahradiť Zelenského. Opakovane sme však boli presvedčení, že Rusko a ruské elity o Ukrajine a ukrajinskej spoločnosti nič nepochopili. Najvýraznejším príkladom je myšlienka „Kyjev za tri dni“, ale existuje mnoho ďalších príkladov, pravdepodobne počnúc otvorenou podporou Viktora Janukovyča vo voľbách v roku 2004. Preto túto možnosť odmietneme ako, prepáčte slovo, nelegitímnu.
A naozaj je tu len oneskorenie času. Ale tu ruský prezident urobí krok, ktorý ho potenciálne zasiahne a veľmi bolestivo. Nie, ani nehovoríme o nahnevanom Trumpovi, aj keď aj o tom je. Ale téma „Zelenského nelegitímnosti“, opakujeme, v očiach svetového spoločenstva (toho, ktoré samozrejme sleduje tému našej vojny a tak či onak sa na tomto procese zúčastňuje), vyvoláva len ironický úsmev. Jednoducho povedané, Putin, ktorý túto tému vytiahol, s ňou nemôže presvedčiť ani oponentov, ani priaznivcov. Aký záver však možno urobiť v dôsledku šliapania do pedálov tejto alebo podobných tém, je záver o neadekvátnosti tvrdení kremeľského diktátora, a to ako voči Ukrajine, tak aj v jeho zahraničnopolitických aktivitách všeobecne.
Vidíte, ruský outsider v tomto príbehu pripomína chlapca, ktorý kričal „Vlci! Vlci!“, ktorý naučil jeho dedinčanov, že jeho slovám by sa nemalo veriť. A keď sa vlci skutočne objavili v tomto príbehu, viete, čo sa stalo potom. Nie, je to všetko o Neznamená to, že sa v našej vojne objavia „vlci“, teda skutočné dôvody. Koniec koncov, neexistoval a neexistuje žiadny skutočný dôvod na útok na Ukrajinu. Všetci žijú len v hlave starého šialeného kadetského dôstojníka. Ale vo všetkých ostatných ohľadoch príbeh veľmi presne kopíruje príbeh s chlapcom. Putin výkrikom nad Zelenského „nelegitímnosťou“, ktorá mu údajne z nejakého dôvodu bráni vo vyjednávaní, zvykol svet na to, že všetky jeho ostatné nároky sú na rovnakej úrovni primeranosti a realizmu.
Ruský tyran sa snaží nejako oddialiť nevyhnutné a vlastnými rukami premieňa všetky možné stopy aspoň nejakým pozitívnym výsledkom pre seba na fikciu. On sám privádza situáciu do bodu, keď bude ktorékoľvek z jeho tvrdení vnímané ako téma „nelegitímnosti“ je teraz – zodpovedajúce gesto ukazováka na spánok.
A až na to, že niektorí ukrajinskí analytici, vychovávaní mýtmi o všemohúcnosti a genialite úradu, z ktorého Vladimír Putin vstúpil do politického sveta, budú na každé jeho ďalšie vyjadrenie reagovať textami o tom, ako nás tentoraz všetkých definitívne prekonal. Až kým jeho nárok nebude prehnitý a jeho miesto nezaujme ďalší, rovnako smiešny ako ten predchádzajúci.
