3. decembra 2020, rok pred veľkou vojnou, vyšiel v ukrajinskej distribúcii dokumentárny film „Yuki“. Tento film, ktorý režíroval Volodymyr Mula, bol venovaný kanadským hokejistom, ktorí mali ukrajinské korene. Bolo ich veľa a hlavnou postavou bol vynikajúci športovec, držiteľ rekordu National Hockey League Wayne Gretzky. Kto sa vo filme volal Ivan Gretskyi – tak v detstve údajne volal Waynov otec, syn emigrantov z ukrajinskej Brestskej oblasti a Haliče, Walter Gretzky, ktorý sa pri narodení volal Volodymyr Gretskyi.
Samozrejme, táto páska sa nemohla dotknúť vlasteneckých Ukrajincov. Napriek tomu je hviezda svetovej triedy, hokejista, ktorého meno je všeobecne synonymom tohto športu, Ukrajinec. Aj keď nie na 100 percent, stále je synom ukrajinského Volodymyra, rozprával sa so svojou starou mamou, ktorá sa narodila v dedine neďaleko Pidhaitsi, po ukrajinsky a dokonca spomenul pár slov v našom (a jeho jazyku).
V roku 2021 vo veku 82 rokov zomrel Walter Gretzky. O rok neskôr sa začala veľká vojna, v ktorej Kanada, jej vláda (v ktorej jedno z popredných miest obsadila politička ukrajinského pôvodu Chrystia Freeland) a spoločnosť podporovali náš štát. Kanada sa vo všeobecnosti stala jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny a začala dodávať smrtiace zbrane ešte pred totálnou inváziou ruských jednotiek.
Medzitým hral v Národnej hokejovej lige akýsi Alexander Ovečkin. Ovečkin, ktorý sa vo veku 20 rokov presťahoval z Ruska do Spojených štátov amerických, kde dosiahol všetko, čo mohol dosiahnuť a o čom sa mu doma ani nesnívalo. Ovečkin, ktorý v roku 2018 zorganizoval Putinov tím na podporu diktátora v najbližších železničných voľbách prezidenta Ruskej federácie. Ovečkin, ktorý po 24. februári 2022 vyhlásil, že „Putin je môj prezident“.
Nakoniec Ovečkin, ktorý sa v roku 2025 priblížil k prekonaniu zdanlivo večného rekordu Wayna Gretzkého v počte strelených gólov v NHL. To samozrejme nemohlo vyvolať záblesk záujmu nielen o samotného Rusa, ale aj o Kanaďana ukrajinského pôvodu, ktorého úspech mal byť čoskoro porazený. A čo povedal „Ivan Grék“, keď komentoval túto udalosť? Povedal, že ho to teší, pretože, ako sa hovorí, jeho starý otec bol Rus, takže on, Wayne, je rád, že jeho rekord prekoná aj Rus.
O „ruskom starom otcovi“ sa dá dlho polemizovať, dokázať správnosť Gretzkého slov v tom zmysle, že hokejistov starý otec Terentiy Gretzky z dediny Ogdemer sa do Kanady presťahoval z územia, ktoré bolo vtedy Ruskou ríšou. (Áno, a stará mama Mária je teda Rakúšanka, pretože sa narodila a žila v Sleitánii, rakúskej časti Rakúsko-Uhorska.) Ale ide o toto.
Viete si predstaviť potomka poľských emigrantov, z ktorých mnohí žijú v Severnej Amerike (v nedávnych prezidentských voľbách v USA bol tento etnický faktor dokonca označený za kľúč k víťazstvu v jednom z „najneistejších“ štátov – Pensylvánii), aby to vzal a povedal – no, hovorí sa, že môj starý otec je Rus, pretože utiekol do zámoria z blízkosti Novogrudku? Takže ani ja nemôžem. Mimochodom, Novogrudok sa tu spomína z nejakého dôvodu – neďaleko tohto mesta sa kedysi narodil istý Adam Mickiewicz. Zrejme môžete zapísať aj ruských básnikov, čo? Čo ste teda napísali v poľštine? Písal aj vo francúzštine – tak prečo ho teraz písať po francúzsky?
Samozrejme, toto všetko je irónia. Teraz poďme vážne. Samozrejme, v Kanade žije veľa potomkov ukrajinských prisťahovalcov. Mnoho ľudí si pamätá svoje korene, niektorí sú dokonca aj teraz „praktizujúcimi Ukrajincami“, ospravedlňujeme sa za takúto frázu. Ako napríklad tá istá Chrystia Freelandová. A pre Ukrajinu by sa tento faktor mohol stať dôležitým v procese formovania postoja svetového spoločenstva k nám vo všeobecnosti a najmä k našej vojne s ruskými okupantmi. Okrem toho sa v určitom okamihu situácia začala vyvíjať tak, že aj tí, ktorí nespomenuli svoj ukrajinský (aj keď etnicky, ale čisto teoreticky) pôvod, zrazu vykopali rodný list v Černoviciach. Áno, ide o Milu Kunis, ktorá už 4. marca prvého ročníka plnohodnotnej filmovej tvorby nahrala video vyzývajúce na podporu Ukrajiny a Ukrajincov. Samozrejme, pre Kunis, ktorá sa predtým nespájala so svojou zámorskou domovinou, to bol len ďalší dôvod na propagáciu (ak nie, ak si naozaj spomenula na svoje ukrajinské detstvo a niečo také cítila – prepáčte, milá pani, budeme len radi). Buďme však úprimní – nezaujímajú nás motívy? Hlavná vec pre nás je dôsledok týchto vyhlásení.
A aby ich bolo viac, aby zneli hlasnejšie, silnejšie, na to musel týmto smerom pracovať samotný štát Ukrajina. Ešte pred rokom 2022. A dokonca až do roku 2014. (No, dobre, do roku 2010 – je jasné, že Janukovyč nepotreboval Ukrajinu v Ukrajine, nieto ešte ukrajinské diaspóry.)
Keby sa len ukrajinské veľvyslanectvo v Kanade zaoberalo touto témou aktívne, systematicky, na úrovni celebrít ako VeGretzky – potom by následky boli iné. Nie, samozrejme, hokejová legenda by sa musela tak či onak vyjadriť k prekonaniu svojho rekordu. Ale možno by to znelo úplne inak – niekde v štýle „No, vidím, Ovečkin je produktom nášho severoamerického hokeja, ten chlapík hrá v NHL dvadsať rokov, takže sa niečo naučil.“ Pretože človek, ktorý by si uvedomil (možno aj trochu silno a verejne), že je Ukrajinec, by ani nepomyslel na to, že by svojho starého otca nazval „Rusom“. Američanov poľského pôvodu, ktorých starí otcovia utiekli do zámoria z Ruskom kontrolovanej časti prvého Poľsko-litovského spoločenstva, roztrhaných na kusy, nenapadne nazvať ich týmto nechutným etnonymom.
Aby potomkovia Ukrajincov nezabudli na svoje korene, nestačia len rodinné fotoalbumy. Nie sme Írsko, nemáme takú popularitu ani módu v tých istých štátoch (aký ukrajinský sviatok sa tam oslavuje aspoň v polovici rozsahu Dňa svätého Patrika? Takže). Ale čo môžem povedať – ešte sme sa neodlíšili od Rusov, v čase, keď Íri boli vždy Íri, nie Angličania. Možno dokonca v neprospech samotných domorodcov zo Smaragdového ostrova, áno – ale vždy boli vnímaní ako Íri. U nás to tak nebolo. A aby sa situácia zmenila, náš štát musí fungovať. Pripomínať, povzbudzovať, propagovať. A za peniaze, áno, a čo ste si mysleli.
Medzitým máme to, čo máme. Hovoria však, že Gretzky nie je v Kanade veľmi obľúbený za podporu Donalda Trumpa, práve toho, ktorý vidí Kanadu ako 51. štát Spojených štátov. Takže sa môžete utešovať, že sme trochu stratili. A konečne môžete začať propagovať Ukrajinu a ukrajinskosť vo svete. Navyše, naši predkovia pre to niečo urobili, takže stačí vykopať tieto rodinné fotoalbumy a nevymýšľať príbeh z ničoho nič…
