Ďalší raketový útok na Ukrajinu. Ďalšie početné obete. Za tri roky totálnej vojny by sa zdalo, že bolo možné zvyknúť si na takúto hroznú súčasnosť. Ale nefunguje to. Najmä preto, že tragédia v Sumách je spojená so škandálom, o ktorom tiež stojí za to hovoriť.
Všetko sa to začalo vyhlásením viac než odpornej poslankyne Mariany Bezuhlovej, ktorá povedala, že v kongresovom centre Sumskej štátnej univerzity sa konalo stretnutie vojakov – a práve tam Rusi mierili. Skutočnosť, že to bol Bezugla, kto to okamžite vyjadril, vyvolala zodpovedajúcu reakciu mnohých: to všetko je lož. Neskôr sa však objavili aj iné zdroje informácií. Napríklad starosta Konotopu Artem Semenikhin. A na druhý deň vyšlo najavo, že veliteľ 27. raketovej delostreleckej brigády plukovník Jurij Jula bol zabitý v dôsledku raketového útoku.
Neexistujú však stopercentne spoľahlivé informácie. Najmä kvôli mlčaniu úradov, predovšetkým miestnych, šéf Sumskej regionálnej vojenskej správy Artjuch, od ktorého nahnevaný Semenikhin požadoval jeho rezignáciu ihneď po ruskom útoku. A to je vlastne veľmi zlé.
Je zlé, že úrady nekomunikujú so spoločnosťou. A všetka komunikácia sa zredukuje na ďalšiu výzvu na „divokú pomstu Rusom“. A viete, čím viac, častejšie a hlasnejšie úradníci kričia o ďalšom zločine Rusov, tým nepríjemnejšie otázky vznikajú.
Malá nelyrická odbočka pre tých, ktorí sú už pripravení označiť nás za „ospravedlňovateľov ruského vojnového zločinu“. Nie, toto nie je fikcia, takéto veci sa nachádzajú na sociálnych sieťach – a každý mesiac čoraz častejšie. Okamžite vložte všetky bodky na „a“. Po prvé, každá smrť ukrajinského alebo cudzieho štátneho príslušníka v Ukrajine je ruským zločinom. Áno, aj smrť ukrajinských vojakov alebo cudzincov v rámci Medzinárodnej légie je tiež zločinom Ruska, bez ohľadu na to, čo hovoria zákony o práve na vojnu. V Rusku, jeho orgánoch a obyvateľstve nebolo a nie je právo na vojnu proti Ukrajine. Preto nezáleží na tom, kto zomrel na ruskú raketu alebo guľku – deti v Kryvom Rihu alebo armáda na fronte. Nemali zomrieť. A zomreli v dôsledku agresie Ruskej federácie. Preto ešte raz opakujeme, KAŽDÁ smrť súvisiaca s vojnou v Ukrajine (dokonca aj infarkt po tom, čo ste videli) je zločinom Rusov. Nie je tu o čom diskutovať. Ale…
Úlohou Ukrajiny, ukrajinských orgánov, je čo najviac zabrániť týmto úmrtiam. V skutočnosti to je dôvod, prečo volíme vládu. Nie preto, že niekto je mladý, niekto je pekný, niekto hovorí po ukrajinsky, niekto je „jeho vlastný chlapec“, niekto je „nová tvár“. Vôbec nie. Volíme orgány tak, aby sa vo vhodnom čase postarali o našu ochranu. Neexistuje žiadny iný dôvod pre prítomnosť moci a nemôže byť. Iba udržiavanie poriadku na príslušnom území a zabezpečenie ochrany obyvateľstva tohto územia. Myslíme si, že je to také zrejmé, že sme to možno nezdôraznili. Napriek tomu si pre každý prípad prečítajte tento odsek znova. Ideme ďalej.
Áno, nevieme, či sa v kongresovom centre SSU konalo nejaké stretnutie. Došlo k úniku informácií o nej? Došlo k zacieleniu ruských rakiet? Pretože existuje aj iná verzia – že Rusko sa teraz snaží narušiť proces dohôd o prímerí rukami Ukrajiny, takže zámerne zasahuje civilistov, aby vyprovokovalo reakciu nášho štátu. A ak bolo v Sumy niečo, o čom hovoria vyššie uvedení rečníci, potom by to agresori mohli použiť aj na rozdelenie ukrajinskej spoločnosti pozdĺž línie postoja k armáde, aby vyvolali reakciu civilistov, hovoria, „armáda obviňuje civilistov“. V súčasnosti by som takýto trik zo strany Kremľa neodmietol.
To všetko sú zatiaľ len špekulácie. Na rozdiel od iných podobných incidentov, kde bol preukázaný fakt smiešnych a, povedzme to na rovinu, trestných príkazov. Ale predpoklad, za ktorým stojí napríklad slovo starostu mesta, toho istého Semenikhina. A Bezuglai, bez ohľadu na to, čo k nej cítiš. Je zástupkyňou ľudu. A úrady musia buď reagovať na slová poslanca, alebo ho odsúdiť za ohováranie. A jednoducho ignorovať to, čo povedala pani Mariana, nie je možnosť, vôbec nie možnosť.
Úrady preto museli reagovať na slová Semenichhina a Bezuglaia. Chápať. Príďte na to otvorene. A ak boli v príbehu o štrajku v Sumoch skutočne nejaké akcie, ktoré starosta a zástupca ľudu naznačujú, potom podľa toho potrestajte páchateľov. Viete, prečo je to potrebné už teraz? (Povedal by som, že najmä teraz.) Pretože v roku 2002 v Rusku, keď čečenskí teroristi obsadili moskovské divadelné centrum na Dubrovke, vtedajšie (súčasné) ruské úrady obviňovali zo všetkého, zo všetkých obetí len Čečencov. A nepadlo ani slovo o tom, že konanie bezpečnostných zložiek, napríklad použitie špeciálneho plynu, sa mohlo skončiť smrťou rukojemníkov, smrťou, ktorej sa dalo predísť. A tí, ktorí to povedali, boli umlčaní.
A tak to bolo aj v prípade Kurska a tragédie v Beslane. Úrady mali vždy a všade pravdu. A na vine je len nepriateľ. Je potrebné vysvetľovať, k čomu to viedlo? Všetci vidíme dôsledky takejto nezodpovednosti úradov. Povedzte mi úprimne, chcete, aby sa ukrajinská vláda – táto alebo ďalšia, bez ohľadu na to – zmenila na kópiu Putina kvôli nezodpovednosti?
A ak nie, potom by mal byť každý zodpovedný za svoje vlastné. Agresor je za VŠETKY obete v Ukrajine. A miestni úradníci, velitelia a ďalšie zainteresované osoby – pre tie chvíle, keď sa obetiam dalo a malo vyhnúť (napríklad nezorganizovať podujatie v Kolomyji, udalosť, ktorá sa zmenila na smrť dieťaťa, ak ste zabudli). Pretože, dovoľte mi pripomenúť, že úrady sme si vybrali nie preto, aby nám vládli – prepáčte, som dospelý, zodpovedný človek, mám rodinu a deti už takmer 30 rokov a akosi celý ten čas im radím – ale aby som ich chránil. A tam, kde sa táto ochrana zanedbáva, musia byť zodpovední potrestaní.
Ešte jedna osobná poznámka. Z určitých rodinných dôvodov neustále sledujem ďalšiu vojnu, ktorá teraz prebieha, vojnu na Blízkom východe. A viete, tamojší novinári, ktorí pokrývajú udalosti vojny, nenaznačujú, priamo požadujú vytvorenie nezávislej komisie, ktorá by sa mala zaoberať katastrofou 7. októbra 2023. A potom by mali byť potrestaní tí, ktorí sa ukázali ako vinní z tejto katastrofy (každý vo svojej miere). Dokonca aj premiér Benjamin Netanjahu, hlavný predstaviteľ v krajine. A zároveň nikto neobviňuje ich, týchto novinárov, z toho, že sa snažia „oprášiť“ Hamas, že pracujú pre nepriateľa.
Je to pravdepodobne preto, že Izrael nebojuje 3 alebo 11 rokov, ale takmer celých 77 rokov existencie súčasného štátu. A opakovane sa stretával nielen s hrdinstvom armády a civilistov, ale aj s chybami, nedbanlivosťou a dokonca aj vlastnou zradou. A Izraeliti veľmi dobre chápu, že je tu vina nepriateľa a tiež vina tých, ktorí sú zodpovední za svoju vlastnú. A tí, ktorí sú zodpovední, musia byť braní na zodpovednosť. Pretože boli zvolení práve za týmto účelom – na ochranu. A ak ho neobhajovali, odpovedzte.
A ešte jedna vec. V deň, keď palestínski teroristi odovzdali telá rodine Bibasovcov (tým malým chlapcom a ich matkám, ktorí boli zabití len preto, že boli Židia), izraelský prezident Ihtzak Herzog povedal rodine Bibasovcov a všetkým občanom krajiny nasledujúce slová: „Je mi ľúto, že sme si nesplnili svoju povinnosť. Je mi ľúto, že sme ťa v ten prekliaty deň neochránili.“
To je podstata moci. Ochrana a zodpovednosť. A ak nedošlo k žiadnym zlým činom zo strany šéfa RMA alebo vojenského velenia v Sumách, nech sú starosta Semenikhin a poslanec Bezuhla braní na zodpovednosť za ohováranie. Ale otvorene a úprimne. Aby sa Ukrajina nestala ako Rusko, kde sa úrady kvôli nezodpovednosti zmenili na skutočné monštrum.
