Nebolo potrebné byť vynikajúcim politickým analytikom, aby sme v predvečer volieb do Bundestagu predpovedali, že budúcu vládu v Nemecku bude spoločne tvoriť konzervatívny blok Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a Kresťansko-sociálnej únie (CSU) spolu so Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). Nie je to prvýkrát, čo vzniklo také zdanlivo neprirodzené spojenectvo ľavice a pravice, „červenej“ a „čiernej“ (podľa farby straníckych transparentov). Jeho premiéra sa uskutočnila už v roku 1966. Koalícia kresťanských demokratov a sociálnych demokratov sa vtedy nazývala „veľká“, pretože ju tvorili dve takzvané ľudové strany, pretože boli najmasívnejšie. Vtedajší spolkový kancelár Kurt Georg Kiesinger mal ťažkú úlohu riadiť takúto „neprirodzenú entitu“. Preto bol jeho post kancelára rekordne krátky – iba tri roky.
Po tomto neúspešnom politickom experimente sa Nemci takmer štyri desaťročia vyhýbali obnoveniu „červeno-čiernej“ koalície. A práve v roku 2005 musela Angela Merkelová urobiť tento nútený krok vo svojom prvom kancelárskom úrade. Potom bolo jednoduchšie spojiť dve politické zvieratá rôznych druhov do jedného postroja, pretože sa to takmer stalo zvykom. „Veľká koalícia“ vznikla v roku 2013 a potom v roku 2018. Na čele s tou istou Merkelovou. Navyše, zakaždým jedna aj druhá koalícia sľúbili, že už nikdy viac. Ale osud mal na to svoje plány a ona vie, ako si vybrať nástroje, aby sa prinútila poslúchať.
Tentoraz, po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 23. februára, starí „horliví priatelia“ nemali inú možnosť, ako vytvoriť „veľkú koalíciu“. Aj keď ho dnes možno nazvať „veľkým“ veľmi podmienečne, skôr ako poctu politickým tradíciám. Pretože SPD už zjavne neťahá za „ľudovú stranu“, vzhľadom na volebnú podporu. A teraz CDU/CSU stráca aj takýto čestný štatút. Pretože všetky karty starých dobrých strán prerušujú nováčikovia a predovšetkým pravicová populistická prokremeľská Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá si v krajine získava čoraz väčšiu popularitu, čo nás nemôže len rozrušiť.
Našťastie v čase ľudového hlasovania AfD ešte nedosiahla vrchol svojej volebnej popularity. Hlasy boli rozdelené takto: CDU/CSU – 28,6 % (blok získal 208 zo 630 kresiel v Bundestagu), AfD – 20,8 % (152 kresiel). SPD – 16,4 % (120 kresiel), Aliancia 90 / Zelení – 11,6 % (85 kresiel), Ľavicová strana – 8,8 % (64 kresiel). Ostatné politické sily vrátane liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP), ako aj ľavicovo populistickej Únie Sarah Wagenknechtovej (SSU) neprekročili 5-percentnú hranicu, takže v novom Bundestagu nebudú zastúpené.
Hadekovci tak spolu so sociálnymi demokratmi získali 328 parlamentných kresiel, čo stačilo na získanie parlamentnej väčšiny (316 kresiel). Rokovania o vytvorení koalície sa oficiálne začali 13. marca 2025, neoficiálne bezprostredne po voľbách. Intrigou pred vyhlásením konečných výsledkov bolo, koľko strán sa dostane do Bundestagu. Keďže liberálom a ľavicovým populistom Sarah Wagenknechtovej chýbalo menej ako jedno percento na prekonanie volebnej bariéry, ich prípadné kreslá boli rozdelené medzi víťazné strany. Na vytvorenie vládnej koalície preto stačili dve strany. A „zelení“ ako potenciálni účastníci boli z koalície vynechaní.
Koaličné konzultácie boli tentokrát pomerne rýchle, trvali necelý mesiac, hoci niekedy sa proces formovania nemeckej vlády pre voľby oneskorí o mesiace – o šesť mesiacov, alebo aj viac. To však neznamená, že tentoraz boli rokovania jednoduché. Zasvätenci tvrdia, že niekoľkokrát boli na pokraji zrútenia. A len okolnosti v Nemecku, v Európskej únii a vo svete prinútili potenciálne koalície k zodpovednosti, zmierneniu prehnaných ambícií a hľadaní spôsobov kompromisu.
O akých okolnostiach hovoríme? Na medzinárodnej úrovni ide predovšetkým o útočnú vojnu Ruska v Ukrajine. Po strate takého silného vojenského spojenca, akým sú Spojené štáty, sa nemecká podpora, predovšetkým ozbrojená, stala pre Ukrajinu životne dôležitou. Friedrich Merz, hoci bol stále v opozícii, vždy obhajoval posilnenie vojenskej podpory pre Ukrajinu, takže teraz má v rukách karty, len potrebuje zmeniť svoje hypotetické kancelárske miesto na skutočné. A na to bolo potrebné čo najskôr dokončiť koaličné rokovania, vytvoriť kabinet a schváliť ho Bundestag. Každý deň meškania tu bude pre Ukrajincov odrazený krvou a slzami.
Druhým zahraničnopolitickým problémom je nepredvídateľný Donald Trump. Colné vojny, ktoré vyhlásil, zavedenie a následné odloženie vysokých colných sadzieb majú mimoriadne negatívny vplyv na svetovú ekonomiku ako celok a na nemecké, exportne orientované,Ma.
Na úrovni Európskej únie bude musieť Berlín vyriešiť aj mnohé problémy, a to aj v oblasti vojenskej pomoci Ukrajine a predĺženia protiruských sankcií. To je v prvom rade prokremeľská pozícia Srbska a Maďarska. Ale nie všetko je také hladké aj s inými krajinami. Krásne heslá o „koalícii ochotných“ sú teraz len sloganmi. Nemecko musí ukázať svoje vodcovstvo, aby ich naplnilo skutočným významom. A nejde len o starostlivosť o Ukrajinu, ale aj o celoeurópsku bezpečnosť, v ktorej budú teraz Ukrajinci zohrávať kľúčovú úlohu. Samozrejme, ak ich Európania vyzbrojia včas a spoľahlivo.
Najťažší boj však čaká novú nemeckú vládu na národnej úrovni. Kresťanskí demokrati (a napokon my, Ukrajinci) mali obrovské šťastie, že voľby sa konali celkom načas. Pretože neskôr, po celonárodnom vyjadrení vôle, začalo hodnotenie víťazov rýchlo klesať a „Alternatíva pre Nemecko“ začala rásť nemenej rýchlo.
Keď CDU/CSU a SPD 9. apríla konečne oznámili vytvorenie vládnej koalície, vyšli najavo šokujúce výsledky nového prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil inštitút Ipsos. Podľa nich je 25 % nemeckých občanov pripravených voliť AfD, zatiaľ čo len 24 % je pripravených voliť konzervatívny blok CDU/CSU. A to je najnižší ukazovateľ popularity tejto politickej sily v celej histórii jej existencie. SPD je na treťom mieste s výsledkom 15%.
Podarí sa Friedrichovi Merzovi a jeho strane prelomiť tento nešťastný sociologický trend? Dúfajme, že áno. Utešujme sa myšlienkou, že takéto nálady sú len výsledkom dočasných ťažkostí v Nemecku, výsledkom práce skrytej kremeľskej propagandy. A tiež – teroristické činy vyprovokované Kremľom v Nemecku.
Nedávno nemecký verejnoprávny televízny kanál ZDF hovoril o možnom spojení Ruska s vlnou islamistických teroristických útokov v Nemecku v rokoch 2024-2025. Program Heute Journal odvysielal príbeh s názvom „Útoky v Nemecku: Ruská stopa?“ (Anschläge v Nemecku: Spur nach Russland?), kde investigatívni novinári jasne dokázali, že teroristické útoky v Mannheime, Aschaffenburgu a Mníchove, ktoré otriasli Nemeckom v predvečer spolkových volieb, neboli náhodné. A tieto nové výskumné údaje teraz poukazujú na ruskú stopu v týchto útokoch. „Rusko vedie hybridnú vojnu proti Európe a Nemecko je prioritným cieľom,“ hovoria autori príbehu.
A Kremeľ to všetko robí preto, aby zmenil vládu v Nemecku v prospech krajne ľavicových a krajne pravicových populistov lojálnych Rusku. Preto, keď chceme opäť kritizovať nemeckú vládu napríklad za nerozhodnosť v oblasti vojenských dodávok, za ich zdržiavanie, za nedostatočnú podporu Ukrajine, za nedostatočnú kritiku Ruska atď., stojí za to pripomenúť, že nemecké orgány zároveň vedú ťažký vnútropolitický boj o prežitie. A ak ju stratí, potom sa v Berlíne môžu dostať k moci otvorení alebo skrytí „Putinovi priatelia“. A potom si so slzami v očiach budeme spomínať na šťastné roky kancelárstva „zradkyne“ Merkelovej a „urazenej klobásy“ Scholza.
