Jeden z najslávnejších britských politikov devätnásteho storočia a dvojnásobný premiér tejto vtedy dominantnej svetovej veľmoci, lord Palmerston, by bol sotva hrdý na porovnanie s Donaldom Trumpom. Takmer všetky činy súčasného amerického prezidenta od jeho nástupu do úradu nás však vedú k tomu, aby sme si spomenuli na azda najslávnejší citát Palmerstona, ktorý povedal ako minister zahraničných vecí: „Nemáme večných spojencov ani večných nepriateľov. Len naše záujmy sú večné a nemenné a sme povinní sa týchto záujmov držať.“ Trumpovo „Amerika na prvom mieste“ však znie príliš podobne.
Z určitého hľadiska bola politika polovice a druhej polovice devätnásteho storočia úprimnejšia ako jej predchodcovia a nástupcovia. Do éry prišli po romantických, ale nie realistickejších sloganoch „slobody, rovnosti, bratstva“ a po aj romantickej reakcii na ne v duchu „vráťme pravý poriadok“. Ešte väčší kontrast vzniká pri porovnaní Palmerstonových slov s princípmi svetovej politiky deklarovanými na Západe po druhej svetovej vojne. Nazvime ich „politika hodnôt“.
Až donedávna bolo ťažké predstaviť si amerického alebo západoeurópskeho politika na vysokých pozíciách, ktorý by tak otvorene cynicky vysvetľoval svoje motívy. Ak by niektorý z Trumpových predchodcov za posledných 80 rokov mal nápad na vytvorenie kontroly nad Grónskom, aspoň by to ospravedlnil nejakým „vyšším dobrom“ – napríklad ochranou demokracie.
Západné spoločnosti a tí, ktorí k nim vzhliadajú vo zvyšku sveta, sú zvyknutí hovoriť o univerzálnych „západných hodnotách“: individuálnej slobode, rovnakých právach, demokracii… Nie je to nastavené v tej či onej podobe, ktorú si my, Ukrajinci, zvyčajne predstavujeme, keď hovoríme o tom, čo je Západ, aká by sa mala riadiť medzinárodná politika pod jeho vedením a čo najmä chránime pred ruskou inváziou? Je potrebné rešpektovať právo národov na sebaurčenie, medzinárodne uznané hranice štátov, ľudské práva a trestať tých, ktorí porušujú tento morálne oprávnený poriadok vecí.
Táto schéma znela dobre a niekedy dokonca fungovala počas studenej vojny s bipolárnym svetom. Ale „koniec dejín“, v ktorý verilo toľko ľudí na Západe po páde Berlínskeho múru a rozpade ZSSR, hral veľmi, veľmi krutý vtip. Absencia jasne definovaného protivníka, viera vo večnosť vlastného modelu a postmoderné myšlienky v duchu „plurality právd“ spôsobili, že politika, najmä medzinárodná, nebola schopná reagovať na nové výzvy voči deklarovaným hodnotám. Ukrajina v rokoch 2014 a 2022 je veľmi jasná, ale len jeden z mnohých príkladov.
Žiadne pravidlá nebudú fungovať bez nevyhnutnosti sankcií za ich porušenie. Ak sa anexie a masové násilie proti civilistom považujú za zločiny, potom musia byť zločinci potrestaní. Nech je to kdekoľvek a ktokoľvek je páchateľom. Porušenie pravidiel vždy dáva výhodu tomu, kto to urobí. Ak účinné sankcie neprídu ako odpoveď, prečo ich neporušiť znova. A znova, znova, znova… A potom, čo môže urobiť Rusko, budú chcieť zopakovať ďalšie režimy, pre ktoré neexistujú žiadne morálne hodnoty – Irán, Čína, Severná Kórea atď.
Na takúto realitu existujú dva spôsoby, ako reagovať. Prvým je pokúsiť sa napraviť medzery v politickom poriadku, ktorý je stále založený na dobrých a morálne korektných hodnotách, obnoviť jeho účinnosť a prestíž. Druhým je prestať robiť dobrú baňu so zlou hrou a uznať ako novú normu to, čo sa donedávna považovalo za odchýlku od nej. Zdá sa, že Donald Trump robí to druhé. Preto rozumie Putinovi, Kim Čong-unovi a podobným oveľa lepšie ako demokraticky zvolení lídri.
Najnovšie sprisahanie s Trumpovým zavedením mnohých ciel pre rôzne krajiny tiež zapadá do tejto logiky. Koniec koncov, výška ciel pre konkrétnu krajinu nijako nezávisí od jej správania na medzinárodnej scéne, geografickej polohy, spoločenských noriem a morálnych hodnôt jej spoločnosti. Toto a ďalšie kroky súčasnej administratívy Bieleho domu podnietili malú úpravu Palmerstonovej vety: „Nemáme večných spojencov, žiadnych večných nepriateľov, žiadne večné hodnoty. Len naše záujmy sú večné a nemenné.“ Charles Darwin by bol potešený. Koniec koncov, je z rovnakej éry ako Palmerston alebo Bismarck.
Pre Ukrajinu je to zlá správa. Jeden z najdôležitejších aspektov nášho boja proti Rusku je založený na hodnotách. Sme na strane dobra, bránime to, čo je morálne podľa všetkých princípov západnej civilizácie (starovekej aj kresťanskej) – vlasť, sloboda, spôsob života. A s nimi aj to hodnotové poradie vecí, ktoré sa donedávna považovalo za správne v globálnom meradle. To umožnilo medzinárodnú podporu Ukrajine, dostatočnú na naše prežitie, aj keď (zatiaľ) nie víťazstvo. Čím menej morálnych hodnôt je v medzinárodnej politike a myslení, dokonca aj na úrovni deklarácií, tým ťažšie to pre nás bude.
Stane sa tento trend Nová norma – čas ukáže. Existuje čoraz viac dôvodov hovoriť o „novom temnom veku“, „novom stredoveku“, o práve silných, nie o morálke. Hlavný tvorca a garant doterajšej „politiky hodnôt“, ktorú reprezentovali Spojené štáty, sa jej už priamo zrieka. Či sa podarí zachovať morálne a hodnotovo správny systém sveta za posledných 80 rokov, alebo či išlo len o dočasnú odchýlku od tradične darwinovských medzinárodných vzťahov v dejinách ľudstva, závisí predovšetkým od Európy.
Je v tom určitá symbolika – napriek všetkej linearite sa história uzatvára. Osud a hodnoty Západu budú závisieť od časti sveta, kde sa sformovali a odkiaľ sa donedávna vydali na triumfálnu výpravu okolo sveta – na Európu. Ak vyjde z takejto príjemnej, ale pominuteľnej komfortnej zóny a obhajuje svoje hodnoty nielen slovom, ale aj skutkom, potom má dostatok ekonomického, vojenského a hlavne morálneho a ľudského potenciálu na to, aby dodala obrazu blízkej budúcnosti viac optimizmu.
