Počas totálnej invázie sa téma volieb v Ukrajine dostala do popredia pozornosti verejnosti s tvrdohlavou frekvenciou. Pamätám si, že prvýkrát sa na jeseň 2022 hovorilo o blízkosti ľudovej vôle. V tom čase sa mnohým zdalo, že víťazstvo je blízko a po ňom bude spoločnosť zúfalo potrebovať zmeny vo vedení krajiny. Niektoré politické sily nešetrili ani peniazmi, časom a úsilím na výrobu reklamných produktov.
A hoci sa potom volebné nepokoje ukázali ako jasný fabal, niektorým politikom a politológom to nezabránilo v tom, aby natrvalo nastoľovali volebnú tému s vytrvalosťou hodnou užitočnejšieho uplatnenia.
K ďalšiemu vzostupu v tejto diskusii došlo koncom augusta 2023 po návšteve Kyjeva amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý bol považovaný za veľkého priateľa Ukrajiny (teraz je jeho priateľský postoj už spochybňovaný kvôli jeho neistému postoju k vojenskej pomoci Ukrajine). Na stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským senátor povedal: „Budúci rok sa majú v Ukrajine konať voľby… Chcem, aby táto krajina mala slobodné a spravodlivé voľby, aj keď je napadnutá. Americký ľud musí vedieť, že Ukrajina sa zmenila. V minulosti to bola veľmi skorumpovaná krajina.“
Amerického senátora podporil jeho holandský náprotivok a zároveň predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Tiny Cox. Vyzval tiež Ukrajincov, aby vykonali volebný postup. „Nie je našou vecou naznačovať, ako to urobiť, ale, samozrejme, Ukrajina musí zorganizovať slobodné a spravodlivé voľby. Pretože je to vaša povinnosť podľa štatútu Rady Európy. A samozrejme, že budete. Pretože ak to neurobíte, potom budete mať otázku: čo sme bránili v tejto vojne, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine?“ povedal Cox.
Za normálnych podmienok by sa ďalšie voľby v Ukrajine mali konať 31. marca 2024, minimálne v prvom kole. Pravdepodobne by sa tak stalo, ak by bola predtým inzerovaná ukrajinská protiofenzíva v roku 2023 úspešná. Keby sa len našim jednotkám podarilo oslobodiť aspoň pobrežie Azova a zablokovať Krymský priesmyk. Potom by bolo možné s Moskvou aspoň dočasne uzavrieť nejaký pakt o neútočení. A za takýchto podmienok by už bolo možné uskutočniť relatívne plnohodnotné hlasovanie. Koniec koncov, počas rusko-ukrajinskej vojny už boli v Ukrajine zavedené štyri volebné procesy: prezident bol zvolený dvakrát (na jar 2014 a na jar 2019) a dvakrát (na jeseň 2014 a v lete 2019). Už v septembri 2023 sa však ukázalo, že operácia na oslobodenie okupovaných území bohužiaľ nakoniec zlyhala a s ňou aj šanca na vôľu ľudu.
Téma volieb zmizla z informačného poľa na niekoľko mesiacov. Už vo februári 2024 sa však objavil znova. Odborníci a Poľsko-litovské spoločenstvo aktívne hovorili o voľbách na všetkých možných diskusných platformách. Túto diskusiu vyvolalo odvolanie „ľudového idolu“ Valerija Zalužného z postu hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny. A Zalužnyj získal počas totálnej invázie neuveriteľne vysoké hodnotenie dôvery verejnosti. Medzitým prezident Volodymyr Zelenskyj naopak začal rýchlo strácať popularitu.
Začiatkom marca 2024 zverejnila ukrajinská sociologická spoločnosť SOCIS prieskum o tom, kto by si Ukrajinci zvolili prezidenta, ak by sa hlasovanie uskutočnilo. A Zalužnyj sa stal nesporným favoritom, 41,4 % bolo pripravených za neho hlasovať (medzi tými, ktorí sa rozhodli a pôjdu k voľbám). Zelenskyj s ním prehral s ranou, jeho podpora je len 23,7%. Nasledovali bývalý prezident Petro Porošenko (6,4 %) a bývalý predseda Najvyššej rady Dmytro Razumkov (5,6 %). V druhom kole bol pomer hlasov pre Zalužného ešte presvedčivejší – 67,5 % voličov bolo pripravených zaňho hlasovať. Za Zelenského len 32,5 %. Preto zlaté časy súčasného ukrajinského prezidenta, keď ho podporovali tri štvrtiny spoločnosti, beznádejne upadli do zabudnutia.
Ako vyzerá súčasná sociologická situácia? Zalužnyj si stále zachováva volebné vedenie, aj keď nie také expresívne. Prieskum verejnej mienky, ktorý koncom januára uskutočnila agentúra SOCIS, ukazuje, že 36 % Ukrajincov je pripravených hlasovať za bývalého vrchného veliteľa. Zelenskyj sa teší podpore 24 percent. Nasleduje Porošenko (9,4 %), Razumkov (8,3 %), Tymošenková (6 %). Aj keď stále zostáva veľkou záhadou: má majiteľ najvyššieho prezidentského ratingu v úmysle zúčastniť sa volieb? Z úst Zalužného zatiaľ neboli počuť žiadne vyhlásenia na túto tému. Jediným dôkazom (alebo skôr náznakom) jeho pravdepodobného zámeru pustiť sa do politickej kariéry bola jeho kniha „Moja vojna“.
Medzitým sa tlak na Ukrajinu, aby usporiadala voľby, rádovo zvýšil. Pretože túžba vidieť na čele Ukrajiny človeka, ktorého právomoci potvrdzuje vôľa ľudu, bola faktomZ Oválnej pracovne Bieleho domu. Áno, v skutočnosti to boli slová osobitného vyslanca pre Ukrajinu a Rusko Keitha Kellogga, ale je nepravdepodobné, že by sa odvážil vyvinúť tlak na Ukrajinu v tejto otázke bez zodpovedajúceho pokynu od svojho šéfa, amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Vo väčšine demokratických krajín sa voľby konajú počas vojny. Myslím si, že je to dôležité. Myslím si, že je to dobré pre demokraciu. To je príťažlivosť silnej demokracie: máte viac ako jedného potenciálneho kandidáta,“ povedal Kellogg v rozhovore pre televízny kanál Novinky Max.
Zaujímavé vyhlásenie, ako by v tomto prípade povedal skúsený diplomat, ktorý nechce uraziť svojho náprotivku tvrdším slovom. Áno, niekedy je možné usporiadať voľby v čase vojny, ale tieto podmienky sú extrémne odlišné. Jedna vec je, keď vaša krajina bojuje na území niekoho iného, alebo dokonca na vlastnej strane, ale s obmedzeným pokrytím vlastného územia nepriateľskými akciami. Koniec koncov, ako už bolo spomenuté, Ukrajina usporiadala voľby štyrikrát v obmedzenej vojne s Ruskom. Ale úplne iná vec je, keď je obsadených 20% vášho územia, keď osem miliónov občanov emigrovalo do iných krajín utekajúcich pred vojnou, keď sú státisíce ukrajinských vojakov v zákopoch na frontovej línii, keď nepriateľská armáda pravidelne bombarduje celé územie krajiny bombami s plochou dráhou letu, balistickými raketami a dronmi Shahed.
Samotný Kellogg, ktorý si neskôr uvedomil, že je trochu horúci, však svoje tvrdenie opravil. „Ukrajinci nemôžu teraz usporiadať voľby, pretože sú v rozpore s ich ústavou. Ukrajinci by ich nemali držať až do ukončenia nepriateľských akcií, ale dostaneme sa do bodu, keď budú musieť usporiadať voľby. A to je znak zdravej demokracie,“ povedal.
Najnešťastnejšie v tejto situácii je, že Kelloggovo vyhlásenie (čítaj Trumpa) bolo v skutočnosti pochvalnou reakciou na slová ruského diktátora Vladimíra Putina, ktorý Zelenského nazval „nelegitímnym prezidentom“. „Môžete vyjednávať s kýmkoľvek. Len kvôli svojej nelegitímnosti nemá právo nič podpísať,“ povedal Putin v interview Kremeľský propagandista Pavel Zarubin.
Odkiaľ pochádza téza o Zelenského nelegitímnosti ako prezidenta a má nejaký právny základ? Má to stále určité dôvody, pretože časť 5 článku 103 Ústavy Ukrajiny hovorí: „Najbližšie voľby prezidenta Ukrajiny sa budú konať poslednú marcovú nedeľu piateho roku prezidenta Ukrajiny.“ To znamená, že ďalšie prezidentské voľby v Ukrajine sa mali konať 31. marca 2024.
V 1. časti článku 103 ústavy sa uvádza: „Prezidenta Ukrajiny volia občania Ukrajiny na základe všeobecného, rovnakého a priameho hlasovania tajným hlasovaním na obdobie piatich rokov.“ Tento dátum prišiel pre Zelenského 20. mája 2024.
Dá sa teda Zelenskyj od toho dňa skutočne považovať za nelegitímneho? S týmto by som sa neponáhľal. Pretože na druhej strane v Ukrajine platí stanné právo. A článok 19 zákona o stannom práve výslovne zakazuje hlasovanie. Okrem toho sa zákaz vzťahuje na všetky typy volieb: prezidenta Ukrajiny, Najvyššiu radu Ukrajiny, orgány miestnej samosprávy.
Niekto môže namietať, že ústava dáva nepopierateľnú prednosť pred jednotlivými zákonmi. A bude mať úplnú pravdu. Ale v Základnom zákone Ukrajiny je aj článok, ktorý hrá v prospech Zelenského, to znamená, že dáva dôvod považovať ho za legitímny. Toto je článok 108 Ústavy Ukrajiny. Citujme: „Prezident Ukrajiny vykonáva svoje právomoci, kým sa novozvolený prezident Ukrajiny neujme úradu. Právomoci prezidenta Moldavskej republiky sa skončia v predstihu v prípade: 1) odstúpenia; 2) neschopnosť vykonávať svoje právomoci zo zdravotných dôvodov; 3) odvolanie z funkcie impeachmentom; 4) smrť.“
Keďže sa nestal žiadny zo štyroch bodov a nebol zvolený nový prezident, potom podľa tohto článku zostáva Zelenskyj legitímnym prezidentom. Alebo nie? Kto môže dať jasnú a smerodajnú odpoveď na túto otázku? Iba ústavný súd.
Pripomeňme, že pred rokom kancelária prezidenta pripravila podanie na ústavný súd o legitímnosti pôsobenia Volodymyra Zelenského vo funkcii prezidenta Ukrajiny. Varil som a varil, ale nikdy som nedokončil. Otázky boli potichu napchaté pod látkou. A márne by to teraz odstránilo zbytočné otázky a výčitky. Možno by sa teda zdalo, že sa to nakoniec podrobí?
Ale v každom prípade je otázka Zelenského legitimity našou, ukrajinskou, vnútornou záležitosťou. A nie je to Putin, ani Rusko, kde sa spravodlivé a spravodlivé voľby nekonali už 20 rokov, aby nás bodali legitimitou alebo nelegitímnosťou. A nech sa Boh zmiluje nad mnou, nie s Američanmi. Najmä ak sa Washington tak ľahko nechá podpísať provokáciám Kremľa.
Pretože je jasné, že pre Putina sú hry v Zelenského legitimite lJe tu pokus o oddialenie času, o vyjednávanie. Putin svojho času tiež neuznal legitimitu Viktora Juščenka, kričal, že bol zvolený v nejakom treťom kole, čo ústava Ukrajiny nestanovuje (našiel som aj konštitucionalistu). Aj keď v skutočnosti sa druhé kolo opakovalo, čo je bežná prax v mnohých krajinách. Kedysi, v roku 2016, sa presne rovnaký postup uskutočnil v prezidentských voľbách v Rakúsku. A z nejakého dôvodu nikto nepochybuje o legitimite rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena.
Putin obvinil Oleksandra Turčynova z nelegitímnosti, keď bol úradujúcou hlavou štátu Petrom Porošenkom, napriek spravodlivým a alternatívnym voľbám v roku 2014. A Zelenského obvinil z nelegitímnosti dlho pred májom 2024. Koniec koncov, celú Ukrajinu považuje za nelegitímnu. Preto venovať pozornosť takýmto jeho výčitkám znamená nerešpektovať seba samého. Naši americkí partneri by to mali tiež pochopiť.
