Prezident Ukrajiny nedávno urobil hlasné vyhlásenie o jadrových zbraniach. V rozhovore pre talianske noviny Il Foglio Volodymyr Zelenskyj vyjadril názor, že prevod ukrajinského jadrového arzenálu v roku 1994 pod tlakom Spojených štátov a Ruska bol nielen nebezpečný, ale do istej miery aj tragickou chybou, najmä vzhľadom na vývoj udalostí po roku 2014. Aký vhodný je takýto uhol pohľadu v dnešných podmienkach?
Dovoľte mi pripomenúť, že problém Budapeštianskeho memoranda (dokumentu, podľa ktorého Ukrajina previedla hlavice do Ruska) bol viackrát rozvírený rôznymi ukrajinskými politickými silami. Zároveň bývalý prezident Leonid Kravčuk, ktorý podpísal tento dokument, nemá žiadnu právnu silu, nezazneli žiadne sklamanie. Svojho času trpezlivo vysvetľoval, že štát musí urobiť taký nepopulárny krok z bezpečnostných dôvodov a vzhľadom na nedostatok peňazí: hlavice vypršia, stávajú sa mimoriadne nebezpečnými a Ukrajina v tom čase nemala 80 miliárd dolárov na ich nahradenie.
Uvažovať o Budapeštianskom memorande mimo kontextu geopolitických udalostí tých rokov je nielen nesľubné, ale aj zásadne mylné. V tom čase sa svetové spoločenstvo snažilo posilniť medzinárodnú bezpečnosť a znížiť počet jadrových mocností. Otázka nešírenia jadrových zbraní bola jednou z priorít medzinárodnej politiky a Ukrajina nemohla tento globálny trend ignorovať. Rozhodnutie o prevode jadrového arzenálu bolo diktované práve potrebou preukázať svoj záväzok k mieru a túžbou po hospodárskej spolupráci s vedúcimi krajinami.
Bohužiaľ, vtedajšiemu vedeniu Ukrajiny chýbala predvídavosť a dokument bol vypracovaný úplne nesprávne. Bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajina údajne dostala od Spojených štátov, Veľkej Británie a Ruska, sa ukázali ako prázdne slová. Nebolo za nimi nič praktické. Práve to, a nie nedostatok jadrových zbraní, ruský diktátor Putin využil pri rozpútaní agresie proti Ukrajine. Pocíťte rozdiel.
Bez ohľadu na to, ako paradoxne to môže znieť, Ukrajina by dnes nemala ľutovať, že nemá jadrové zbrane. Vojna vyvolaná kremeľským banditom našťastie neprekročila nebezpečnú hranicu, za ktorú by mohla prísť globálna apokalypsa. To sa nestalo, ako vyplýva zo správ svetových médií, najmä vďaka Číne, ktorá Putinovi povedala „nie“, keď zvažoval začatie „obmedzeného“ jadrového útoku na Ukrajinu v roku 2022.
Ktovie, aký postoj by Čína v tejto otázke zaujala, keby Ukrajina mala jadrovú zbraň. Nezabúdajte, že Nebeská ríša má s Moskvou oveľa priateľskejšie vzťahy ako s Kyjevom.
Samozrejme, história nemá podmienečný spôsob. A napriek tomu (aspoň na schladenie horúcich hláv) stojí za to zamyslieť sa: bola by Ukrajina schopná použiť jadrové zbrane na obranu proti silnejšiemu agresorovi, ktorý použil iba konvenčné zbrane? Nie, nie a nie! Ak by sa o to Ukrajina pokúsila, Západ, Čína a mnohé ďalšie krajiny by s tým pravdepodobne zaobchádzali úplne inak. Nikto nechce prehltnúť jadrový prach kvôli inkontinencii svojich susedov.
Musíme byť realisti – naša zodpovednosť voči našim potomkom nás k tomu zaväzuje. Dnes sa ani taká mocná krajina, akou sú Spojené štáty, nepokúša merať jadrové svaly s Ruskom. Ak, nedajbože, niekto v Ukrajine premýšľa o obnove jadrového arzenálu a skúsi ho rozkývať, situácia sa nevyvinie v jeho prospech. V jadrovom konflikte nie sú žiadni víťazi.
Celý priebeh svetových udalostí hovorí, že Ukrajina sa musí vyrovnať so svojím štatútom bez jadrových zbraní. A dokonca na to byť hrdý. Mladá krajina svojho času veľmi významne prispela k odzbrojeniu a posilneniu medzinárodnej bezpečnosti. To by sa malo oceniť. A civilizované krajiny, o tom nepochybujem, to ocenili, a preto nenechali Ukrajinu samu so zlomyseľným porušovateľom medzinárodného práva.
Ďalšia vec je, že takí účastníci Budapeštianskeho memoranda, ako napríklad vplyvné Spojené štáty a Veľká Británia, nesú plnú morálnu zodpovednosť za to, že ich záruky sa ukázali ako veľmi nespoľahlivé. Ak vezmeme do úvahy pozíciu Ukrajiny v tomto kontexte, môže to byť oveľa výhodnejšie ako sťažovať sa na nedostatok jadrových hlavíc.
Otázka morálky a etiky nie je pre západné krajiny prázdnou frázou. Vo všeobecnosti sa to rovná tomu, čo sa často nazýva západnými hodnotami. Oni, tieto hodnoty, nedovolili Spojeným štátom, Veľkej Británii, Nemecku a mnohým ďalším krajinám stáť bokom a ľahostajne sledovať, ako Kremeľ pácha genocídu na ukrajinskom ľude. A nedovolia nikomu, aby sa dostal k moci v Spojených štátoch. Som si istý, že to chápe aj Donald Trump.
Nemôžete priniesť minulosť. Ale môžete a mali by ste sa poučiť z chýb minulosti. Táto banálna pravda je obzvlášť dôležitá teraz, keď sa diskutuje o budovaní budúcej mierovej zmluvy s agresorskou krajinou Ruskom. Na slovu bláznivého Putina sa nedá veriť. Potrebujeme praktické, ak to tak môžem povedať, fyzické záruky, že Ukrajina bude spoľahlivo chránená v prípade nového útoku agresívneho suseda. Imperiálne ambície v Ruskej federácii nezmiznú okamžite ani po smrti kremeľského diktátora. Západná koalícia musí byť vždy pripravená udrieť jemu aj jeho nástupcovi do tváre.
Ak vyhlásenie prezidenta Zelenského nebolo len politickým dôrazom, ale silným signálom celému svetu, že skutočná bezpečnosť si vyžaduje nielen papierové dohody, ale aj konkrétne záruky, najmä od západných partnerov, je to krok správnym smerom. Ale ani v tomto prípade by sa ukrajinské vedenie nemalo odpútať od reality geopolitiky.
Ukrajinský prezident v rozhovore pre taliansku publikáciu uviedol, že v čase mieru je členstvo v NATO zárukou bezpečnosti a v čase vojny silnej armády. „Bolo nebezpečné meniť to prinajmenšom pre nič. Bolo potrebné zmeniť reálne bezpečnostné záruky a potom (pri podpise Budapeštianskeho memoranda – pozn. red.) to bolo len NATO. Úprimne povedané, dnes je to len NATO,“ trval na svojom Zelenskyj.
Ak je tu nejaká logika, je to pre dnešnú situáciu dosť rozporuplné. Pozrite, mier ešte neprišiel, takže o zárukách NATO sa nehovorí. Vyplýva to zo Zelenského vyhlásení. A keď sa vojna skončí, ukrajinská armáda bude hlavnou zárukou proti opakovaniu ruskej agresie. Zdá sa, že som slovami Vladimíra Alexandroviča nič neprekrútil.
Čo z toho vyplýva? Myslím si, že by bolo múdre odložiť otázku vstupu do NATO na priaznivejší čas. V dnešných podmienkach to len stavia západných partnerov Ukrajiny do ťažkej pozície: nemôžu povedať „áno“ a ich hodnoty im neumožňujú povedať „nie“. Výsledkom je, že rozhovor na túto tému sa zmení na dlhé a prázdne rozhovory, ktoré odvádzajú pozornosť od hlavného problému dňa – zastavenia vojny.
V Zelenského vyhlásení je však racionálne zrno, a to: v prípade vojny by sa Ukrajina mala spoliehať len na svoju armádu. Príklad Izraela skutočne jasne ukazuje, že jeho bojovo pripravená armáda bráni krajinu oveľa lepšie ako zahraničná.
Skutoční priatelia zároveň nikdy neodmietnu náležitú finančnú a vojensko-technickú pomoc. Myslím si, že takáto konštrukcia budúcej mierovej zmluvy s Ruskom bude oveľa ochotnejšie podporovaná partnermi Ukrajiny a rýchlo povedie k zastaveniu krviprelievania. Zároveň môže OSN na nejaký čas rozmiestniť mierové sily na kontaktnej línii. A v budúcnosti bude všetko závisieť od toho, ako Ukrajina využije čas a medzinárodnú pomoc.
