Starý nový prezident Spojených štátov amerických začal konať hneď po svojej inaugurácii. Samozrejme, z prísľubu zastaviť vojnu v Ukrajine do 24 hodín nezostalo nič, ale Donald Trump urobil niekoľko veľmi zaujímavých vyhlásení. Veľmi zaujímavé – a oveľa väčšie.
Na začiatok si povedzme niečo o Ukrajine. Presnejšie o Ruskej federácii, pretože s Ukrajinou, ako vysvetlil Trump, je všetko jasné a zrozumiteľné – je pripravená na rokovania, a to aj napriek zákazu rozhovorov s Putinom, ktorý platí od roku 2022 (hoci Volodymyr Zelenskyj sa z toho už počas stretnutia so svojou moldavskou náprotivkyňou Maiou Sanduovou dostal a vysvetlil, že je zakázané vyjednávať, ale je to možné).
Ako sa dalo očakávať, americký podnikateľský prezident sa svojím podnikateľským vystupovaním rozhodol zasiahnuť najzraniteľnejší bod v systéme Putinovej „špeciálnej vojenskej operácie“ – financie. Teda v ropnom priemysle, ktorý je vlastne jediným smerom, ktorý stále nejako napĺňa federálny rozpočet agresorskej krajiny a umožňuje viesť vojnu proti Ukrajine.
Samozrejme, po slovách Donalda Trumpa o možných dohodách so Saudskou Arábiou a krajinami OPEC si všetci okamžite spomenuli na legendárny príbeh z polovice 80. rokov minulého storočia. V tom čase cena ropy, s ktorou sa obchodovalo okolo 37 amerických dolárov za barel, klesla viac ako trikrát – čo, ako sa verí, ukončilo nespútanú plánovanú ekonomiku Sovietskeho zväzu. Politické apokryfy hovoria, že tento pokles cien bol spôsobený určitými dohodami medzi vtedajším americkým prezidentom Ronaldom Reaganom a Saudmi.
Paralely medzi týmito udalosťami a súčasnosťou sú viac než úprimné. Teraz napríklad hovoria o pravdepodobnosti poklesu ceny o polovicu (z hranice 80 dolárov). A Trump, nielen republikán, ako Reagan, si tiež vybral mierne upravený Reaganov slogan ako slogan svojej kampane Urobme Ameriku opäť veľkou. Jedným slovom, je tu miesto, kde sa môže túlať každý. Faktom však je, že súčasná administratíva Bieleho domu sa neobmedzuje len na Rusko.
A to tiež nie je nič nové – už počas Trumpovho prvého prezidentského funkčného obdobia bolo jasne povedané, že hlavným strategickým nepriateľom Spojených štátov je Čína, a nie Rusko. Preto 45./47. prezident Spojených štátov takmer okamžite po návrate do úradu oznámil finančnú ranu pre Čínu – zavedenie ciel na všetok čínsky tovar. Samozrejme, nie v takej fantastickej sume, ako sľuboval pred voľbami – vtedy to bolo až 60 %, teraz len asi 10 % – a to je dosť na to, aby zasadilo ekonomike najväčšej svetovej diktatúry významný úder.
Úder, ktorý sa v skutočnosti bude týkať nielen Číny, ale aj Ruska, ktoré je čoraz viac späté s čínskym trhom a mení sa zo surovinového diktátora Európy na surovinový prívesok ČĽR. A ak sa na to pozriete vo väčšom meradle, celý svet. V prvom rade jeho autoritárska časť. Samozrejme, tak či onak budú spomalením čínskej a americkej ekonomiky trpieť všetci, ale Európska únia po 24. februári 2022 preukázala neuveriteľnú rýchlosť prechodu z ruského plynu na iné zdroje. Mnohí odborníci a analytici vtedy, na jar prvého roku rusko-ukrajinskej vojny v plnom rozsahu, sebavedome hovorili o vážnych následkoch plynu pre Európu (a nie všetci, títo odborníci, dostali peniaze od Kremľa). A ukázalo sa, že to boli vážne predovšetkým pre samotné Rusko. Preto sa krajiny trhového kapitalizmu vyrovnajú samy so sebou, ale svetové tyranie…
A tu stojí za zmienku ďalší bod, ktorý sa zdá byť priamo nesúvisiaci s históriou cien (ruskej) ropy a ciel na čínsky tovar. Ide o rozhodnutie o odblokovaní dodávok 2000-librových (900-kilogramových) bômb MK-84 do Izraela. Izraelčania ich nedostali kvôli zákazu Joea Bidena demokratickou administratívou – hovoria, že sú príliš mocní pre pásmo Gazy, môžu tam spôsobiť príliš veľa deštrukcie.
Tu stojí za zmienku nasledovné. Po prvé, zničenie aj bez MK-84 je naozaj pôsobivé. Internet je o tom plný fotografií a videí, nemôžete sa na to pozerať. Takže, ako vidíme, Jeruzalem sa zaobišiel bez týchto vzoriek. A teraz, akoby bolo neskoro na ich presun, sa vojna v Pásme skončila, aspoň tá súčasná, Izrael a Hamas (samozrejme pod tlakom Spojených štátov) sa na niečom dohodli, aspoň si vymieňajú rukojemníkov zajatých 7. októbra 2023 (na jednej strane) a teroristov odsúdených na iné podmienky (na strane druhej). Samotný Trump vo všeobecnosti navrhuje vysťahovať civilné obyvateľstvo – podmienečne civilné, ako chápeme, teda tých, ktorí nie sú tak otvorene videní v akciách Hamasu – do arabských krajín, ako je Egypt alebo Jordánsko.
Zdalo sa, prečo potom tieto megabomby? A tu spomíname „druhý“. Nie, nie o Libanone, kde Izrael úspešne porazil Hizballáh a ak to bude potrebné, dokončí ho. Alebo o Sýrii, kde sa izraelská armáda potichu pripojila k kontroleGolanské výšiny, ďalšia časť územia s drúzskymi osadami. Spomíname tu Iránsku islamskú republiku. A o svojom jadrovom programe. V skutočnosti nielen o jadrovom programe, ale aj o tom, že Irán je hlavným problémom sveta na Blízkom východe, že práve z Teheránu rastú nohy a prúdia finančné toky na podporu všetkých týchto teroristických organizácií – od Húsíov ďaleko na juh (ktorí zablokovali Červené more a v skutočnosti mnohonásobne zvýšili náklady na prepravu tovaru z Ázie do Európy) až po Hizballáh a Hamas.
Myšlienka izraelského, respektíve izraelsko-amerického (aspoň na úrovni tichej podpory, ale nielen) útoku na iránske jadrové zariadenia a v budúcnosti – myšlienka zničenia režimu ajatolláhov, sa 20. januára 2025 vôbec neobjavila. Ale práve teraz, s návratom Trumpa, nadobudli nové, veľmi reálne tvary. A to môže znamenať len jednu vec.
Trump skutočne začal planetárnu vojnu. Ale nie tretia svetová vojna, o ktorej ako otravné muchy bzučali zo všetkých strán – ale druhá studená vojna. S prvkami horúceho, ako u nás alebo na Blízkom východe. A tu stojí za zmienku jedna vec. Že demokratický Západ, napriek všetkým chybám a zlyhaniam, napriek brandtom a kľukovým prípadom, vyhral prvú studenú vojnu. Vyhral, pretože je ekonomicky oveľa silnejší ako autoritárske režimy. Samozrejme, dnešná Čína nie je Sovietskym zväzom Chruščova-Brežneva (a to je chyba predchádzajúcej generácie západných politikov, ktorí umožnili Pekingu vytvoriť silnú ekonomiku, orientovanú najmä na západných spotrebiteľov). To však znamená len to, že vojna bude opäť ťažká a zdĺhavá. No, alebo skrátka – ak sa intenzita „studeného nepriateľstva“ zvýši, čo Trump teraz naznačuje svojimi vyhláseniami.
Jedným slovom, americký prezident v skutočnosti spustil remake tohto globálneho konfliktu, ktorý zničil – ale nedokončil – svetovú tyraniu. Dúfame, že tentoraz Západ nedovolí takúto hrubú chybu, chybu mena Billa Clintona (ktorý v skutočnosti vytiahol Jeľcinovo Rusko z úplného a konečného zničenia).
