Niekto sa desí 20. januára, keď bude Donald Trump inaugurovaný za prezidenta Spojených štátov. Niekto si šúcha ruky v očakávaní nového svetového poriadku (neporiadku), ktorý zariadi nový/starý vodca najmocnejšej krajiny na planéte. Niekto sa zásobí popcornom, aby mohol sledovať vzrušujúce svetové udalosti naživo a v reálnom živote.
Čo je Trumpovo MAGA A s čím sa teraz je? Áno, stále je to Urobte Ameriku opäť veľkou (Urobme Ameriku opäť veľkou). Ale ako? Teraz je každému jasné, že Trump bude realizovať svoj slogan bez toho, aby sa uchýlil k národnému izolacionizmu. Nahradil ho expanzionizmus. Aj keď je to zatiaľ čisto verbálne. Trumpov status však nie je rovnaký ako konať realisticky. Ale akonáhle sa elektrifikovaný prezident zmení na plnohodnotného šéfa Bieleho domu…
Na veľkej tlačovej konferencii v Mar-a-Lago tento týždeň sa novozvolený americký prezident pokúsil odhaliť svoju obnovenú víziu MAGA, na ktorom bude pracovať, aby ho oživil hneď po návrate do Oválnej pracovne. Novým/starým odhalením bolo, že v prvom rade sa musí vyriešiť otázka Grónska. Zvolený prezident už poslal svojho syna Donalda Trumpa mladšieho na ľadový ostrov, aby na mieste preskúmal situáciu, opýtal sa ľudí: „Takže, chcete sa stať skutočnými Američanmi?“ a, samozrejme, počul kladnú odpoveď.
A, samozrejme, Panamský prieplav sa musí vrátiť pod kontrolu USA. A všetok ten naivný Jimmy Carter, kráľovstvo nebeské s ním, si dal načas a dal všetky práva na budovu Panamčanom. Nuž, kto to robí? Túto hanbu musíme napraviť.
Preto je otázka kanála podľa Trumpa v súčasnosti „predmetom diskusie“. Na otázku reportéra, či by mohol ubezpečiť svet, že nepoužije „vojenský alebo ekonomický nátlak“ na to, aby dostal Panamský prieplav a Grónsko pod kontrolu Washingtonu, Trump dôrazne odpovedal: „Nie!“
A nezabúdajme na Kanadu. Novozvolený prezident zopakoval, že dúfa, že premení svojho severného suseda na 51. americký štát. Znie to ako úplný nezmysel. Premeniť na svoj štát krajinu, ktorá je rozlohou väčšia ako samotné Spojené štáty? Krajina, ktorá nielenže preukázala svoju úplnú sebestačnosť, ale opakovane sa stáva šampiónom svetového rebríčka šťastia, čím v tomto zozname necháva Spojené štáty ďaleko za sebou? Úplný nezmysel.
Alebo možno Trump dúfa, že využije dočasnú vládnu krízu v Kanade, oznámenie premiéra Justina Trudeaua o jeho rezignácii? Táto kríza však nie je prvá ani posledná. Koniec koncov, v samotných Spojených štátoch sa krízy vyskytujú oveľa častejšie a sú oveľa hlbšie. To však neznamená, že povedzme, že Veľká Británia tak dostane právo vrátiť vzbúrenú kolóniu pod svoju korunu.
„Neexistuje žiadna šanca, že by sa Kanada stala súčasťou Spojených štátov,“ povedal Trudeau v reakcii na Trumpove tvrdenia. A v tom s ním súhlasia členovia liberálnej strany aj konzervatívni oponenti. Kanada sa nikdy nestane americkým štátom, bez ohľadu na to, ako veľmi na ňu Trump vyvíja tlak, vydiera.
A tiež Mexiko. Trump chcel zrazu vyriešiť nielen problém nelegálnych migrantov, ktorí sa dostávajú do Spojených štátov cez mexickú hranicu. Zrazu ho svrbel toponymický problém: Mexický záliv by sa mal okamžite premenovať na Americký záliv. Prečo, kto to potrebuje? Nepochopiteľný.
Hoci sa mnohé zo zahraničnopolitických sľubov novozvoleného prezidenta zdajú byť nezlučiteľné s jeho dlhoročným tvrdením, že „domáce záležitosti sú na prvom mieste“, Trump počas tlačovej konferencie opakovane tvrdil, že všetky tieto kroky sú v záujme národnej bezpečnosti a ekonomickej prosperity. Hádka s najbližšími susedmi je v záujme národnej bezpečnosti? Naozaj? Nehovoriac o pochybnosti takýchto akcií pre ekonomickú prosperitu.
Ale geopolitické otázky, ktoré by sa skutočne mali vyriešiť – rusko-ukrajinská vojna a konflikt na Blízkom východe – boli úplne rozmazané v týchto druhoradých, v skutočnosti karikovaných otázkach.
Trump napríklad sľúbil, že ak sa izraelskí rukojemníci zadržiavaní Hamasom nevrátia v čase, keď znovu vstúpi do Oválnej pracovne, potom „na Blízkom východe začne peklo“. Čo to presne znamená, novinári ho požiadali, aby vysvetlil. Trump však len zopakoval: „Peklo vybuchne. Už to nemusím hovoriť, ale je to tak, ako to je.“ Tak pochopte, ako chcete.
A nakoniec o Ukrajine. Čo je Trump pripravený urobiť, aby ukončil vojnu? V tejto chvíli to nie je jasné. Aspoň už nerobí vyhlásenia o utopických „24 hodinách“, počas ktorých vzdorovito sľúbil, že tento problém vyrieši. Teraz už zaznel ďalší, oveľa realistickejší termín – šesť mesiacov. „Dúfam, že šesť mesiacov… Dúfajme, že oveľa skôr ako šesť mesiacov. Počúvaj, RosieStrácam veľa mladých ľudí a Ukrajina tiež… Táto vojna sa nemala začať,“ povedal Trump v odpovedi na otázku novinára o umiernenosti v mierovom procese. Takže šesť mesiacov alebo skôr? Prečo taký termín? Ako presne bude možné riešiť? Aké sú páky vplyvu na ruského agresora (pretože páky vplyvu na Ukrajinu sú už jasné)?
Všetky tieto dôležité otázky neboli zodpovedané. Jediná vec, ktorú Trump jasne vyjadril, bol vinník tejto vojny. Kto to je? Hádajte trikrát. Samozrejme, jeho predchodca Joe Biden. „Toto je zlyhanie prezidenta Joea Bidena,“ ubezpečil zvolený prezident a zdôraznil (opäť), že ak by bol prezidentom, Putin by nikdy nezaútočil na Ukrajinu. A čo urobil Biden zle? Neposkytli Ukrajine pred inváziou dostatok zbraní? Vyhlásil niekoľkokrát, že Spojené štáty nemajú v úmysle brániť Ukrajinu? Nie, podľa Trumpa to nie je to, čo povzbudilo Rusko k začatiu rozsiahlej invázie.
„Biden povedal: oni (Ukrajinci – pozn. red.) musia byť schopní vstúpiť do NATO. Nuž, aby Rusko malo niekoho priamo na prahu – chápem ich pocity,“ vysvetlil novozvolený americký prezident podstatu svojich tvrdení svojmu predchodcovi. To znamená, že príklad Fínska, ktoré nielenže ašpirovalo na Severoatlantickú alianciu, ale prijalo a vstúpilo, nie je pre Trumpa príznačné, aj keď fínsko-ruská hranica sa tiahne 1300 kilometrov. Aj keď je to o tisíc kilometrov menej ako dĺžka ukrajinsko-ruskej hranice, stačí to aj z hľadiska bezpečnosti.
Takže čo z toho všetkého možno uzavrieť? A žiadny záver. Z jednoduchého dôvodu, že Trump stále nie je plnohodnotným prezidentom. Všetko, čo povie pred 20. januárom, môže odmietnuť bez výčitiek svedomia. Všetky tieto tvrdenia by sa mali v prvom rade vnímať ako akési skúšobné balóny a v žiadnom prípade nie ako návod na akciu. Preto by nikto nemal ani dúfať, ani zúfať.
