Vojna v Ukrajine trvá už desať rokov a čoskoro to budú tri roky od totálneho útoku Ruska na nášho suseda. Konflikt ničí mestá, domy, ale predovšetkým ľudí – fyzicky aj morálne. Poľské mimovládne organizácie im poskytujú podporu v rámci programu Polska Pomoc („Poľská pomoc“), financovaná ministerstvom zahraničných vecí.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v dôsledku vojny trpí asi polovica obyvateľov Ukrajiny duševnými poruchami, ktoré si môžu vyžadovať špecializovanú starostlivosť, a každý tretí má príznaky naznačujúce posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD).
„Podporu potrebuje nielen posttraumatická stresová porucha, ktorá je priamym dôsledkom nepriateľských akcií, ale aj duševné zdravie v širšom zmysle. Rozvoj detí si vyžaduje osobitnú pozornosť,“ hovorí Nina Mocior, manažérka humanitárnej pomoci a rozvoja v Charite Poľska, ktorá projekt realizuje v Ukrajine s podporou Polish Aid.
V kontexte porúch duševného zdravia v čase vojny existujú dva hnacie mechanizmy. Ak dieťa zažíva negatívne vývojové skúsenosti, ako je svedectvo násilia, priame prežívanie agresie alebo vychovávanie v rodine, kde sú problémy so zneužívaním návykových látok, zvyčajne to vedie k zníženiu odolnosti alebo skrátka k duševnej odolnosti. Vojna zase tento stav len zhoršuje, pretože vystavuje ľudí skúsenostiam, ktoré preťažujú ich nervový systém. Nie každý zažíva traumu, ktorá je chápaná ako ohrozenie života, alebo je svedkom ohrozenia života, ale existujú udalosti, s ktorými sa musí nervový systém vysporiadať. To samozrejme neznamená, že každého v takejto situácii postihuje duševná choroba, ale zvyšuje sa riziko porúch.
„Pri takýchto „klasických“ traumatických udalostiach máme problémy s integráciou skúsenosti ako pamäti,“ poznamenáva Mozior. „Preto sú dôležitými príznakmi syndrómu posttraumatickej stresovej poruchy flashbacky, nejasnosť týchto spomienok alebo citlivosť na rôzne podnety. Teraz si všimnite, že ak sa o takýchto ľudí nestaráte v podmienkach dlhej vojny, potom ovplyvňujú ich prostredie, trpia ich rodičovské schopnosti alebo schopnosť fungovať v rodine. To robí následky ozbrojeného konfliktu pre takýchto ľudí ešte hroznejšími a dlhotrvajúcimi.“
Prehlbuje sa tak špirála negatívnych skúseností, ktorá bola v ukrajinskej spoločnosti pozorovaná ešte pred eskaláciou konfliktu. Okrem toho sa skúsenostiam z vojny venuje toľko pozornosti, že nezostáva dosť pre rodiny postihnuté konfliktom, veteránov vracajúcich sa domov, zmrzačených ľudí alebo dokonca opatrovateľov detí, ktorí sa sami nedokážu vyrovnať s následkami konfliktu a potom, aby som tak povedal, pokračoval v týchto problémoch. Motsor zdôrazňuje, že dôležitá je tu chronická povaha vojny, ktorá v súčasnej akútnej fáze trvá už tri roky, v dôsledku čoho takmer každá rodina utrpela straty alebo iné ťažké situácie. Nejde len o zážitok v prvej línii, ale aj o neustále nočné nálety a alarmy, ktoré noc čo noc desia ľudí žijúcich na zdanlivo bezpečných miestach, zhoršujú kvalitu ich spánku a negatívne ovplyvňujú ich duševné zdravie.
Prekonanie toľkých rastúcich problémov si vyžaduje terapiu traumy, ktorá si v počiatočnom štádiu vyžaduje stabilizáciu alebo upokojenie nervového systému. Niekedy trvá veľmi dlho, kým sa traumatizovaný človek dostane do bodu, keď traumatizovaný človek začne prekonávať negatívne presvedčenia o svete a ľuďoch ako hrozbe. Pomáha pri tom pobyt na bezpečnom mieste a uspokojovanie potrieb, pretože je ťažké si predstaviť zlepšenie duševného stavu človeka zbaveného domova, bojujúceho s hladom, chladom a nedostatkom peňazí. Už v tejto fáze vzniká úloha humanitárnej pomoci, ktorá uľahčuje hľadanie takéhoto bezpečného miesta a niekedy tiež pomáha aspoň čiastočne obnoviť pocit subjektivity.
Nina Motsor hovorí o takých centrách na podporu rodiny, ktoré Charita Polska s podporou poľskej pomoci otvoril vo Vinnycii, Žytomyre, Odese a Charkove, kde nájdete nielen špecialistov, ale aj miesto, kde sa deti môžu bezpečne hrať. Preto sa kladie dôraz na bezpečnosť, dodržiavanie pravidiel používania prístreškov. Zároveň sa ženy môžu zoznámiť, začať obnovovať sociálne väzby, pretože strach izoluje ľudí od seba.
„Deti nevyrastú z duševných porúch, úzkosti alebo problémov s neurologickým fungovaním a trauma nezmizne spontánne,“ hovorí Mocior. – Situácia, v ktorej sa dieťa začne vracať ku kresleniu, kresleniu, hre s rovesníkmi, je pre neho terapeutická a veľmi upokojujúca. Vtedy hovoríme o stabilizácii a preto si deti v našich denných centrách môžu nielen robiť domáce úlohy, ale navštevovať aj rôzne podporné skupiny arteterapie.
Okrem možnosti pracovať s detskými psychológmi, učiteľmi či logopédmi sa tu konajú majstrovské kurzy a podporné skupiny pre rodičov a opatrovníkov. Môžu sa stretnúť aj s dospelými psychológmi. V centrách nie sú žiadni psychiatri, ale počas stretnutí sa identifikujú prípady, ktoré si vyžadujú špecializovanú pomoc. Centrum potom odkáže osobu, ktorá potrebuje pomoc, k detskému alebo dospelému psychiatrovi. Pri tejto aktivite je dôležitý systematický pohľad na rodinu, ktorý pôsobí aj proti domácemu násiliu a zneužívaniu detí. Nina Mocior poznamenáva, že je veľmi cenné aplikovať a prenášať skúsenosti z Poľska, kde sú riešenia na prevenciu domáceho násilia oveľa pokročilejšie ako v Ukrajine, ako aj povedomie o duševnom zdraví.
Stanislav Brudnokh z nadácie HumanDoc Hovorí tiež o bremene traumy, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu a ovplyvňuje duševné zdravie. Poznamenáva, že aj dnes v Poľsku sa hovorí, že stigma druhej svetovej vojny sa prejavuje v druhej a dokonca tretej generácii ľudí narodených po vojne. V dôsledku dlhej vojny v Ukrajine, ktorej predchádzala pandémia COVID-19, Vyrástla celá generácia detí, ktoré prakticky nepoznajú žiadnu inú realitu, okrem izolácie a strachu, ktoré nepoznali školu, stretnutia s rovesníkmi. Len v Charkove, ktorý je ostreľovaný takmer každý deň, bolo zranených 53 tisíc školákov a podporný projekt je zameraný na nich, ale zo spolupráce profitujú Ukrajinci aj Poliaci.
„Je dôležité dozvedieť sa o ukrajinskej perspektíve a vymieňať si skúsenosti, pretože vojna, ktorá sa odohráva tak blízko Poľska, je pre nás úplne novou skúsenosťou, ktorá si vyžaduje aktualizáciu prístupov a stavu vedomostí, napríklad pri práci s deťmi, ktoré zažili traumatické udalosti,“ hovorí Brudnokh a poukazuje na to, že tieto znalosti sú potrebné aj v poľských školách, ktoré navštevujú desaťtisíce ukrajinských detí.
Na základe týchto skúseností HumanDoc organizuje prácu s deťmi a mladými ľuďmi, ktorí pracujú s ťažkými zážitkami a emóciami pomocou predstavení formou improvizovaného „playbackového divadla“. Rovnako dôležité sú priestory vrátane prístreškov, kde deti niekedy trávia niekoľko hodín denne – dokonca aj na miestach tak vzdialených od frontovej línie, ako je Ivano-Frankivsk na západe Ukrajiny.
Ničivý vplyv traumatického stresu, ktorý ovplyvňuje duševné zdravie vojakov v zákopoch aj civilistov žijúcich ďaleko od frontovej línie, opisuje Sebastian Chmielinski, klinický psychológ a psychotraumatológ, ktorý má sám vojenské skúsenosti a spolupracuje s vroclavským „Kaleidoskopom kultúr“ na projektoch v Ukrajine. Vedecké štúdie ukazujú, že trauma môže spôsobiť nezvratné psychologické zmeny a v prípade detí brániť normálnemu vývoju mozgu. Ešte väčšie a nezvratné škody spôsobuje trauma v kombinácii s fyzickými zraneniami, ktoré môžu viesť k posttraumatickému stresovému syndrómu, depresii a úzkosti.
„V takýchto prípadoch možno pozorovať zmeny správania, nárast rizikového správania, závislosť ako spôsob prekonania chronického stresu,“ hovorí Khmelinsky. – Zmeny správania sú spojené s ťažkosťami pri ovládaní emócií, agresiou. Mnohí respondenti v Ukrajine poznamenávajú, že aj počas neformálnych stretnutí ľahko vznikajú konflikty kvôli maličkostiam. Stres tiež vedie k domácemu násiliu alebo sebadeštruktívnemu správaniu, ako sú samovraždy medzi veteránmi.
Chmelinskij zdôrazňuje, že rýchle odhalenie porúch a vhodná terapia umožňujú zotavenie, vyžaduje si to však dobre vyvinutý systém diagnostiky a terapie vrátane farmakologickej a psychoterapeutickej liečby.
Paradoxne, počas nepriateľských akcií sa vojak ľahšie vyrovnáva so stresom, ktorý vzniká v situáciách, ktoré majú určitý rámec a vyžadujú určitý automatizmus akcií. Tento rámec poskytuje určitý druh podpory vrátane psychologickej podpory, ktorá zmizne hneď po skončení nepriateľských akcií. Preto sa Ukrajina už musí pripraviť na návrat státisícov veteránov domov, ktorí sa budú musieť znovu prispôsobiť životu v známom, a teda bezpečnom prostredí. Sféra psychologickej podpory, ktorú si mnohí Ukrajinci uvedomujú, často ustupuje do úzadia tvárou v tvár tvrdým bojom na fronte.
„Psychologicky si musíme povedať, že toto je čas mobilizácie a nasmerovania všetkej našej energie do boja proti ruským okupantom, čo vedie k nedostatku priestoru na to, čo sa stane neskôr,“ hovorí Chmelinskij. „Tiež si uvedomujem, že toto ‚neskôr‘ je stále neisté, ale na druhej strane si myslím, že je potrebné pripraviť vhodné programy alebo projekty, aby sme boli pripravení postarať sa o veteránov a ich rodiny.“
Psychológ poznamenáva, že návrat vojakov do života po vojneBudú potrebovať veľa práce, ktorá pokryje nielen ich a ich rodiny, ale aj celé miestne komunity či pracoviská. Vhod tu prídu aj skúsenosti Poliakov, ktorí sa síce nezúčastnili vojen podobných ukrajinskej, ale môžu pomôcť s diagnostikou, rozvíjať programy referalnej terapie a poskytovať ďalšiu špecializovanú pomoc. Niet pochýb o tom, že potrieb bude veľa, pretože ľudia, ktorí zažili stratu manžela, otca, starého otca alebo syna – zahynuli vo vojne, nezvestní – budú potrebovať pomoc, nehovoriac o vojakoch, ktorí prešli ruskými zajateckými tábormi a podstúpili fyzické a psychické mučenie. Kaleidoskop kultúr už realizuje projekt na školenie sociálnych pracovníkov a verejných organizácií, ktoré sú v kontakte s veteránmi, ich rodinami a ľuďmi, ktorí zažili stratu alebo zajatie.
„Dospeli sme k záveru, že je potrebné vybudovať systém takzvanej špeciálnej psychologickej pomoci, ktorú poskytujú ľudia, na ktorých sa obracajú tí, ktorí ju potrebujú,“ hovorí Chmelinskij. „Cieľom je dať im určitú diagnostickú základňu, naučiť ich, ako kontaktovať týchto ľudí, čo v mnohých prípadoch môže stačiť, pretože nie všetci ľudia, ktorí prežili vojnu, potrebujú pomoc špecialistu. Niekomu stačí tento druh podporného kontaktu, aby poskytol pocit stability a bezpečia. Títo pracovníci však musia mať znalosti, aby určili, či osoba potrebuje pomoc špecialistu, a musia byť schopní odkázať ju na príslušného špecialistu.“
Odborníci a členovia mimovládnych organizácií pôsobiacich v Ukrajine zdôrazňujú dôležitosť psychologickej a psychiatrickej starostlivosti v najširšom zmysle – od podpory detí ďaleko od frontovej línie až po vojakov bojujúcich proti ruskému agresorovi. Zdôrazňujú, že trauma a násilie sa neobmedzujú len na vojnové udalosti, ale nakoniec sa premenia na agresiu a domáce násilie, ktoré zostávajú v spoločnosti roky a generácie po konflikte.
„Snažíme sa tu a teraz spolupracovať s ukrajinskými odborníkmi, pretože ide o humanitárne opatrenia na zlepšenie súčasného stavu duševného zdravia detí, dospievajúcich a dospelých, ale zároveň myslíme na problémy, ktoré sa už objavujú a po určitom čase sa stanú ešte zreteľnejšími,“ hovorí Stanislav Brudnokh. „Po skončení aktívnych nepriateľských akcií bude Ukrajina čeliť novým výzvam, návratu z emigrácie, demobilizácii vojakov, návratu veteránov, ľudí so zdravotným postihnutím a dôsledky a dopady tejto vojny budú pociťované v nasledujúcich desaťročiach.“
Preto je také dôležité realizovať programy pomoci, ktoré reagujú na aktuálne potreby, ako aj zhromažďovať vedomosti a skúsenosti, ktoré sa v budúcnosti stanú neoceniteľnými nielen v Ukrajine, ale aj v Poľsku.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Wojna w Ukrainie niszczy ciała i dusze
Tento článok bol pripravený v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Poľska v rámci programu Poľská pomoc.
