Téma možných budúcich rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa čoraz viac vysiela v informačnom priestore. Je zrejmé, že verejná mienka na Západe je naklonená ukončiť vojnu prostredníctvom rokovaní, a nie porážkou agresora. Bolo by hlúpe odmietnuť takúto objektívnu realitu. Ale aj keď sa proces vyjednávania začne, môže prebiehať podľa rôznych scenárov. A obsahuje veľa nebezpečenstiev a pascí pre budúcnosť Ukrajiny.
Stojí za zmienku: Ukrajina teraz nie je v najlepšej rokovacej pozícii. Namiesto toho sa Rusko chopilo strategickej iniciatívy a pokračuje vo svojej plazivej, aj keď pomalej a krvavej ofenzíve. Neexistujú žiadne jasné signály, ktoré by naznačovali, že Putin je odhodlaný viesť seriózne rokovania a robiť ústupky. Naopak, verí, že jeho armáda sa podarí zmocniť sa ešte väčšieho ukrajinského územia. A pod určitou zriedkavou náhodou dokonca prinútia Kyjev kapitulovať. Jediné, čo môže radikálne zmeniť názor ruského diktátora, je objavenie sa v Ukrajine značného množstva zbraní dlhého doletu (ukrajinských alebo zahraničných), úplné zastavenie ruskej ofenzívy alebo iné nepredvídané okolnosti, ktoré môžu otriasť stabilitou Putinovej vlády vo vlastnej krajine.
Rokovacie pozície, ktoré Ukrajina vyjadrila na hraniciach z roku 1991, sú, bohužiaľ, nedosiahnuteľné. Nútiť agresora zaplatiť reparácie tiež vyzerá ako nereálny scenár. Pokiaľ tieto reparácie nebudú zaplatené z ruských aktív zabavených na Západe. Nie je však možné brať vážne ani ruské plány na rozdelenie Ukrajiny na tri podmienené časti alebo návrhy na odovzdanie celého územia Chersonskej, Záporožskej a Doneckej oblasti pod ruskú kontrolu ako základ pre prímerie. Ak sa rokovania uskutočnia v najbližších mesiacoch, budú sa viesť okolo niekoľkých základných otázok: kontrola území, bezpečnostné záruky, právo Ukrajiny na členstvo v medzinárodných organizáciách (NATO, EÚ).
Už teraz sa však dá tvrdiť, že Rusko urobí všetko pre to, aby sa pokúsilo prekročiť tieto limity a umelo rozšíriť rozsah rokovacích pozícií. Hlavnou úlohou Kremľa vo fáze hypotetických rokovaní bude položiť maximálny počet mín pod ukrajinskú suverenitu a právnu subjektivitu. A preto musí Ruská federácia zasahovať do vnútorných záležitostí Ukrajiny na diplomatickej úrovni a urobiť zo základných princípov fungovania nášho štátu vyjednávací truf.
Moskva vynaloží veľké úsilie na presadzovanie v rokovaní takých tém, ako je štatút ruského jazyka, oficiálne odmietnutie Ukrajiny zo strany NATO s príslušnými zmenami ústavy. Kremeľ bude trvať na obmedzení počtu ozbrojených síl Ukrajiny, počtu a typov povolených zbraní a maximálneho doletu rakiet dostupných v Ukrajine. Putin sa určite pokúsi nastoliť otázku ruskej cirkvi a aktivít proruských strán. Bude ho zaujímať zákaz vojenských cvičení s účasťou cudzích štátov na území Ukrajiny. Netreba zabúdať, že Kremeľ sa bude snažiť vzkriesiť istanbulské fantázie z jari 2022, nazvať ich základom pre dosiahnutie mierovej dohody a implementovať ich do medzinárodnej zmluvy. To nemožno v žiadnom prípade pripustiť.
V procese rokovaní musí Kyjev splniť niekoľko hlavných úloh: čo najviac zachovať územie, zachovať Ukrajincov a minimalizovať opakovanie ruskej agresie v budúcnosti, alebo zvýšiť cenu novej invázie pre Moskvu. Je nereálne dosiahnuť takéto ciele sami, bez podpory vonkajších síl. Je otvorenou otázkou, do akej miery sú západní partneri pripravení diskutovať o skutočných, nie falošných bezpečnostných zárukách. A chápu neprípustnosť prechodu Ukrajiny do sféry ruského vplyvu?
Je zrejmé, že aj pri priaznivom scenári budúcich rokovaní bude Ruská federácia schopná udržať si kontrolu aspoň nad časťou okupovaného územia Ukrajiny. V najhoršom prípade je to nad celým okupovaným územím. V súčasnosti vyzerajú možnosti, ktoré prinútia Ruskú federáciu ustúpiť aspoň k demarkačnej línii od 23. februára 2022, nepravdepodobné. V tomto prípade je dôležité, aby svet uznal len hranice Ukrajiny v rámci hraníc z roku 1991 a udržiaval sankčný tlak na agresora.
Je veľmi žiaduce, aby sa členstvo v NATO stalo zárukou bezpečnosti pre Ukrajinu. Ak nám v dôsledku neochoty Západu urobiť takýto krok bude neformálne odopreté právo vstúpiť do Aliancie v najbližších 10 alebo 20 rokoch, Ukrajina potrebuje skutočné bezpečnostné záruky. Členstvo v Aliancii môže byť čiastočne kompenzované sériou bilaterálnych bezpečnostných dohôd. Len už podpísané bezpečnostné dohody Ukrajiny s množstvom krajín sveta možno len ťažko považovať za dôstojnú alternatívu k členstvu v NATO. Sú to skôr vyhlásenia o dobrých úmysloch, ktoré sa neodchýlili ďaleko od Budapeštianskeho memoranda. Potrebujeme zmluvy o vzájomnej pomoci a osobitnom spojeneckom štatúte, ktoré ratifikujú parlamenty signatárskych štátovTiv. Potom sa môžete spoľahnúť aspoň na pravidelnú dodávku pokročilých typov zbraní a uskutočniteľnú podporu v prípade novej invázie do Ruskej federácie.
Možnosť rozmiestnenia mierových síl na demarkačnej línii možno zvážiť za predpokladu, že ide najmä o jednotky západných spojencov. Je jasné, že Moskva takúto myšlienku kategoricky neprijme. Alebo sa to pokúsi zmeniť na absurditu tým, že navrhne nasadenie jednotiek z KĽDR, Iránu alebo iných krajín v Afrike a Ázii ako mierových síl. Ďalšou možnosťou ochrany pred novou agresiou Moskvy v prípade odmietnutia Ukrajiny prijať Ukrajinu do NATO by mohlo byť rozmiestnenie vojenských základní spriatelených štátov na našom území.
Je zrejmé, že ide o predbežné teoretické úvahy. Mnohé vstupy zostávajú neznáme. Nevieme presne, aká bude pozícia Trumpovej administratívy, ak sa pokúsi zabezpečiť rokovaciu cestu medzi Moskvou a Kyjevom. Budú existovať „červené čiary“ pre Biely dom? A čo urobí Trump, ak sa mu nepodarí zabezpečiť začiatok procesu rokovaní, alebo bude čeliť podmienkam Kremľa, ktoré považuje za neprijateľné?
Keď Putin tvrdí, že Rusko sa zaviazalo k skutočnej, spravodlivej a trvalej mierovej dohode, cynicky klame. Kremeľ chce mierovú dohodu, ktorá otvorí cestu k zničeniu ukrajinskej štátnosti. Nebude možné presvedčiť diktátora, aby zmenil svoj postoj jedným láskavým slovom. Ale zbraň a milé slovo vám umožnia dosiahnuť viac.
