Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1968 je jednou z najdôležitejších a najkomplexnejších zmlúv ľudstva, ktorú podpísalo 191 štátov. Spolu s podobnými dohovormi o chemických a biologických zbraniach tvorí globálny režim nešírenia zbraní hromadného ničenia (ZHN). Od roku 2014 však režim nešírenia jadrových zbraní nadobudol zvláštnu novú interpretáciu v dôsledku ruskej anexie ukrajinských území a genocídnej politiky Moskvy v Ukrajine.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) umožňuje Rusku ako oficiálnej jadrovej veľmoci vyrábať a nakupovať jadrové hlavice. Zmluva o nešírení jadrových zbraní zároveň priamo zakazuje Ukrajine ako oficiálnemu nejadrovému štátu robiť to isté. Nejadroví spojenci Ukrajiny – od Kanady na západe po Japonsko na východe – sú tiež viazaní Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, ako aj Dohovorom o chemických a biologických zbraniach, ktoré majú štatút čisto konvenčných vojenských štátov. Zmluva o nešírení jadrových zbraní v minulosti neumožňovala Ukrajine odstrašiť a dnes sa brániť pred oficiálnym jadrovým štátom, Ruskom.
Budapeštianske memorandum z roku 1994 ako príloha k Zmluve o nešírení jadrových zbraní
Ešte prekvapujúcejšie je, že začiatkom 90. rokov minulého storočia mal mladý postsovietsky ukrajinský štát tretí najväčší arzenál jadrových hlavíc na svete – dedičstvo Sovietskeho zväzu, ktorý sa zrútil v auguste až decembri 1991. Bezprostredne po získaní nezávislosti Ukrajiny počet jej jadrových zbraní nakrátko prekročil súčet zbraní hromadného ničenia Číny, Francúzska a Spojeného kráľovstva dohromady. Na poslednom samite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe predtým, ako sa stala OBSE, v maďarskom hlavnom meste v decembri 1994 podpísali Ruská federácia (Rusko), Spojené štáty americké (USA) a Spojené kráľovstvo (Veľká Británia) s Ukrajinou osudové „Memorandum o bezpečnostnej záruke v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní“. Krátky dokument, ktorý sa stal známym ako Budapeštianske memorandum, duplikoval dve podobné deklarácie špeciálne navrhnuté pre postsovietske krajiny, ktoré vlastnia časť jadrového arzenálu bývalého ZSSR – Ukrajinu, Bielorusko a Kazachstan. Ako takzvané „depozitné vlády“ NPT sa Moskva, Washington a Londýn stali garantmi hraníc týchto troch bývalých ruských kolónií a sovietskych republík v roku 1994 a zostávajú nimi dodnes. Príbeh rozhodnutia Ukrajiny opustiť sovietske jadrové dedičstvo nedávno majstrovsky opísala harvardská politologička špecializujúca sa na jadrovú problematiku Mariana Budzherin vo svojej knihe „Zdedenie bomby: Kolaps ZSSR a jadrové odzbrojenie Ukrajiny“ (Johns Hopkins University Press 2022), ktorá bola ocenená mnohými oceneniami.
Rusko začalo porušovať Budapeštianske memorandum a logiku NPT ešte pred začiatkom vojny s Ukrajinou a okupáciou Krymu vo februári 2014. Napríklad v roku 2003 sa pokúsila narušiť územie a hranice Ukrajiny realizáciou jednostranného a nakoniec neúspešného projektu infraštruktúry s pokusom o obsadenie ukrajinského ostrova Tuzla v Kerčskom prielive v Čiernom mori. O desať rokov neskôr sa Moskva snažila zabrániť Kyjevu uzavrieť už parafovanú asociačnú dohodu s Európskou úniou. V roku 2013 vyvíjala na Kyjev silný ekonomický a politický tlak – správanie, ktoré je výslovne zakázané článkom 3 Budapeštianskeho memoranda.
Od februára 2014 Rusko čoraz nemilosrdne útočí na Ukrajinu vojenskými a nevojenskými prostriedkami, ako aj pravidelnými a nepravidelnými jednotkami. Zároveň nehanebne a demonštratívne porušuje bezpečnostné záruky, ktoré Kyjevu poskytlo Budapeštianske memorandum z roku 1994. Preto kroky Moskvy čoraz viac protirečia a dokonca preškrtávajú logiku režimu nešírenia jadrových zbraní, ktorý je v platnosti od roku 1970.
Ako Moskva postavila NPT na hlavu
NPT je dnes – spolu s podobnými dohovormi o biologických a chemických zbraniach – ústredným prvkom globálneho bezpečnostného režimu vytvoreného OSN po roku 1945. Rusko ako nástupca ZSSR, zakladajúci štát a depozitár NPT, ako aj priamy garant nedotknuteľnosti ukrajinských hraníc v Budapeštianskom memorande stanovilo cieľ režimu nešírenia jadrových zbraní hore nohami, keďže povolenie NPT vlastniť jadrové zbrane pomohlo Moskve rozpútať expanzívnu a genocídnu vojnu proti Ukrajine. Zákaz držby jadrových zbraní Ukrajinou v NPT zase od roku 2014 bráni Kyjevu účinne odstrašovať a brániť sa proti ruskému útoku.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní umožnila Moskve vyhrážať sa jadrovým zničením nielen Ukrajine, ale aj jej spojencom (najmä nejadrovým zbraniam), ak budú naďalej podporovať ukrajinský odpor voči nehanebnej územnej expanzii Ruska a pokračujúcemu teroru proti civilistom. Povolenie NPT na držanie jadrových zbraní Ruskom bolo v minulosti (a bude v dohľadnej budúcnosti)Účinok odrádzania od vojenskej podpory Ukrajiny krajinami, ktoré dodržiavajú medzinárodné právo. Toto spomalenie sa týka poskytovania určitých obzvlášť účinných konvenčných vojenských technológií Ukrajine, ako sú nemecké riadené strely TAURUS, ako aj rozmiestnenia spojeneckých jednotiek na ukrajinskej pôde, či už ich podporuje NATO, Európska únia alebo špeciálna koalícia štátov priateľských k Ukrajine.
Ak by Kyjev vlastnil jadrové zbrane v roku 2014, Rusko by s najväčšou pravdepodobnosťou nezaútočilo na Ukrajinu a riskovalo by zničenie celých ruských miest v dôsledku ukrajinskej jadrovej reakcie – ako sa to stalo v prípade Hirošimy a Nagasaki v auguste 1945. Na druhej strane, ak by Moskva v roku 2014 nevlastnila jadrové zbrane, západní spojenci Ukrajiny by pravdepodobne rýchlo prišli Kyjevu na pomoc. Koalícia ochotných ľudí by pravdepodobne oslobodila nezákonne anektovaný Krymský polostrov a okupované časti Donbasu v rokoch 2014-2015, rovnako ako koalícia vedená USA oslobodila Kuvajt v roku 1991, ktorý bol okupovaný a anektovaný Irakom rok predtým. Zásady stanovené Zmluvou o nešírení jadrových zbraní tak prispeli k začiatku ruskej územnej expanzie a genocídnej vojny v roku 2014, ako aj k následnej neochote medzinárodného spoločenstva rozhodne zastaviť počiatočné zaberanie území Moskvou a zabrániť ďalšej ruskej expanzii a pokračujúcej genocíde v Ukrajine.
Závery a politické odporúčania
Režim nešírenia jadrových zbraní nadobudol platnosť v roku 1970. Odvtedy získala svoju legitimitu ako rozsiahla dohoda, ktorá pomáha obmedziť vznik a eskaláciu vojen a zabrániť použitiu jadrových zbraní na expanzionistické účely. Dnes to však vedie k veľmi odlišným dôsledkom v dôsledku vyhladzovacej vojny, ktorú rozpútalo Rusko, a obsadenia územia Ukrajiny, ktorá je signatárskym štátom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. V dôsledku toho sú fungovanie a budúcnosť NPT úzko spojené s priebehom, výsledkom a dôsledkami rusko-ukrajinskej vojny. Vzhľadom na obrovský význam zachovania režimu nešírenia jadrových zbraní pre ľudstvo možno tým, ktorí sa zaoberajú jeho ochranou, odporučiť týchto šesť oblastí politiky:
1. Všetky signatárske štáty NPT, ktoré majú záujem na zachovaní NPT, by mali poskytnúť nejadrovej Ukrajine vojenskú a nevojenskú podporu podľa svojich najlepších schopností, aby umožnili Kyjevu dosiahnuť presvedčivé víťazstvo na bojisku a oslobodiť územia, ktoré sú v súčasnosti nezákonne okupované Ruskom.
2. Všetky signatárske štáty NPT, ktoré chcú brániť jej zásady, by mali požadovať, aby Moskva okamžite zastavila hrozby jadrovej eskalácie a varovať Rusko a jeho spojencov, že takáto eskalácia by z ich strany vyvolala silnú vojenskú a nevojenskú protireakciu.
3. Všetky signatárske štáty NPT, ktorým záleží na jej zachovaní, by mali účinne sankcionovať a verejne odsúdiť jadrové Rusko, pokiaľ bude pokračovať v expanzívnej vojne na území nejadrovej Ukrajiny.
4. Všetky signatárske štáty Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktoré majú záujem na jej zachovaní, musia trvať na spravodlivom mieri pre Ukrajinu vrátane úplného obnovenia jej územnej celistvosti, úplného zachovania jej národnej zvrchovanosti, úplného návratu všetkých vojnových zajatcov a deportovaných civilistov vrátane detí a úplnej náhrady za zničenie Ukrajiny prostredníctvom zaplatenia ruských reparácií.
5. Všetky mimovládne organizácie, spoločnosti a jednotlivci, ktorí obhajujú pokračovanie režimu nešírenia jadrových zbraní, by mali podporiť víťazstvo a obnovu Ukrajiny všetkými dostupnými prostriedkami, ako aj verejne sa postaviť proti Rusku a uvaliť na Rusko sankcie s využitím všetkých nástrojov, ktoré majú k dispozícii.
6 Washington a Londýn ako depozitári Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1968 a signatári Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 nesú osobitnú zodpovednosť voči Kyjevu. Spojené štáty a Veľká Británia by preto mali navrhnúť premenu svojich 30-ročných bezpečnostných záruk Ukrajine na pakt vzájomnej pomoci. Trilaterálna plnohodnotná vojenská aliancia bude chrániť Ukrajinu, kým sa nestane členom NATO, a umožní medzinárodnému spoločenstvu využiť rastúce vojenské know-how a zdroje Ukrajiny. Všetci ostatní signatári Zmluvy o nešírení jadrových zbraní by mali byť vyzvaní, aby sa pripojili k tejto trojstrannej zmluve o obrane a prispeli tak k podpore logiky režimu nešírenia jadrových zbraní.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Moskwa podkopuje reżim nierozprzestrzeniania broni jądrowej
