Na pozadí očakávaní skutočných krokov zo strany novej americkej administratívy sa otázka, kto môže ovplyvniť ruského diktátora Putina, aby zastavil agresiu voči Ukrajine, stáva čoraz aktuálnejšou. Mnohí vkladajú svoje nádeje do Donalda Trumpa. Navyše človek nadobudne dojem – iba na ňom. Je však múdre dať všetko do jedného „košíka“? Koniec koncov, signály z Bieleho domu sú niekedy veľmi protichodné. Za takýchto podmienok je celkom logické, že ukrajinské úrady môžu hľadať iné spôsoby riešenia problému.
Zdá sa, že Európska únia chápe, že v otázke poskytovania pomoci Ukrajine je krátkozraké spoliehať sa len na novú hlavu Spojených štátov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nedávno na Svetovom ekonomickom fóre v Davose uviedla: „Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny bez akýchkoľvek otázok. Nech sa stane čokoľvek, je pre nás dôležité, aby Ukrajina zostala nezávislá a aby Ukrajina rozhodovala o svojich vlastných územiach. Tento návrh zostáva v platnosti – budeme po boku Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné.“
Nádej dáva skutočnosť, že Ukrajina nezostane s agresorom sama, aj keď Trump „oslabí“ v otázke podmienok ukončenia vojny (čo nemožno odmietnuť, najmä vzhľadom na nepredvídateľnosť Elona Muska). Načasovanie konca vojny však zostáva aj v tomto prípade mimoriadne neisté. Medzitým ľudia naďalej zomierajú vpredu a vzadu, a to treba zastaviť. Existuje však alternatíva k americkému vplyvu na Kremeľ?
Existuje taká alternatíva – Čína. Prečo on? Odpoveď je jednoduchá: Čína má na Rusko množstvo tlakových pák, ktoré pre iné krajiny vrátane Spojených štátov nemusia byť úplne dostupné alebo úplne neúčinné. Po prvé, dve susedné krajiny sú už dlho spojené úzkymi hospodárskymi a obchodnými vzťahmi. Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska, a to nielen pre vývoz ropy a plynu. Peking má záujem o stabilitu na ruskom trhu, ale zároveň nechce, aby sa Rusko stalo príliš silným hráčom, ktorý by mohol ohroziť čínsku hegemóniu v regióne. Čínske úrady opakovane preukázali, že sú pripravené podporiť Rusko, ale len v tých otázkach, ktoré neohrozujú záujmy ich krajiny.
Po druhé, vojenská sila Číny je dôležitým faktorom. Moderná čínska armáda nie je len obrovské množstvo, ale aj vyspelé technológie, značné množstvo moderných zbraní a strategických zariadení. Čína môže vyvinúť silný tlak na Rusko, ak sa rozhodne, že agresívna politika Kremľa ohrozuje jej záujmy v regióne.
V tejto súvislosti sa spomínajú napríklad vnútorné excesy v Kazachstane, ku ktorým došlo v januári 2022 na pozadí rastúcich cien plynu pre obyvateľstvo. Na potlačenie protestov boli do krajiny privezené jednotky CSTO vrátane ruských špeciálnych jednotiek. Ktovie, ako dlho by tam zostali, keby sa Čína „nemračila“. Hneď ako sa tak stalo, Putinova armáda sa okamžite stiahla z územia Kazachstanu.
Rusko už dlho žije pod drobnohľadom Číny, ktorá je schopná v prípade potreby zasiahnuť. Zároveň nezabúdajte, že ruská armáda nie je ani zďaleka taká silná ako čínska a v prípade priameho konfliktu môže mať Čína rozhodujúci vplyv na výsledok udalostí.
Preto má Čína všetky zdroje na to, aby ovplyvnila Rusko, a v určitých momentoch sa tak môže rozhodnúť. Aby však Čína súhlasila s tým, že bude v prípade vojny v Ukrajine zohrávať skutočnú mierovú úlohu, bude sa musieť uistiť, že takáto situácia je pre ňu prospešná.
Akú úlohu môže v tomto procese zohrávať Amerika? Ako to súvisí s Trumpovou osobnosťou a jeho, povedzme, nie celkom obvyklým prístupom k zahraničnej politike?
V prvom rade by sme nemali očakávať žiadny zásadný prielom v zastavení vojny v prípade priameho kontaktu medzi Trumpom a Putinom. Hlavný kremeľský bandita nie je len politik, je to človek s psychikou, ktorá môže byť len zhrozená. Jeho nepotlačiteľné ambície, sklon riskovať (na úkor životov tisícov ľudí) a jeho zameranie na obnovenie imperiálnej moci Ruska ho robia úplne nekontrolovateľným v rámci obvyklých diplomatických noriem.
Putin si pravdepodobne už dávno uvedomil, že západné sankcie a dokonca aj vojenské hrozby pre neho nepredstavujú takú mieru nebezpečenstva, akú vytvárajú pre iné krajiny. Západ môže zaviesť nové ekonomické opatrenia, obmedziť prístup na trhy a technológie, ale tieto obmedzenia fungujú veľmi pomaly.
Štatistiky z Ruska ukazujú, že jeho ekonomika, aj keď je v ťažkej situácii, má dostatočnú mieru bezpečnosti na to, aby odolala sankciám aspoň v strednodobom horizonte. Nie je náhoda, že francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno varoval, že totálna vojna Ruska proti Ukrajine sa neskončí „zajtra ani pozajtra“, napriek sľubom prezidenta Trumpa, že ju rýchlo ukončí.
Čo sa týka vojenských hrozieb,zo strany ozbrojených síl Ukrajiny, potom aj tu musíte byť realisti. Je celkom jasné, že NATO nevstúpi do priamej vojenskej konfrontácie s jadrovým Ruskom. Ukrajina na druhej strane nemôže dovoliť smrť toľkých svojich ľudí, ktorých je šialený kremeľský oráč pripravený hodiť do vojnovej pece. Okrem toho sa mu ďalší diktátor – Severokórejčan – zaviazal pomôcť pri dodávkach „potravy pre delá“. To výrazne zmenilo povahu vojny, dalo jej určité známky svetovej vojny a odložilo načasovanie jej konca. V každom prípade Putin neustále ukazuje, že jeho cieľom nie je deeskalácia, ale eskalácia nepriateľských akcií.
Čo ho potom môže prinútiť zmeniť kurz? Jednou z možných možností je vonkajšie nebezpečenstvo, ktoré nepríde zo západu, ale z východu. V tomto kontexte je Čína geopolitickým hráčom, ktorý môže mať na Putina významný vplyv.
A tu prichádzajú na scénu Spojené štáty a najmä ten istý Donald Trump. Zdá sa to zvláštne, ale je to Amerika pod Trumpovým vedením, ktorá môže zohrať rozhodujúcu úlohu v tom, aby sa Čína stala aktívnejšou pri odstrašovaní ruskej agresie.
Spojené štáty samy o sebe nepredstavujú pre Putina a spol. takú hrozbu, aby začali rýchlo obmedzovať nepriateľské akcie v Ukrajine. Ale ak sa Američania v tejto otázke spoja s Číňanmi…
Čína vždy starostlivo kalkuluje svoje kroky, snaží sa minimalizovať riziká a nevystavovať sa zbytočnému nebezpečenstvu. Čínski súdruhovia si pravdepodobne dobre uvedomujú, že Rusko nie je len susedom, s ktorým je možné rokovať. Je to krajina s jadrovými zbraňami, ktorá, ak je pre ňu prospešná, sa môže stať nestabilným prvkom vo svetovej politike. Už sa stala. A v tomto kontexte môžu Spojené štáty, napriek svojej tradičnej rivalite s Čínou, zohrať dôležitú úlohu pri presviedčaní Pekingu, aby konal správnym smerom.
V tejto zložitej veci sa však nemožno spoliehať len na hrozby alebo neopodstatnené vyhlásenia, ako to robí Trump pri svojich častých útokoch na Rusko alebo Čínu. Naopak, aby ste úspešne ovplyvnili Čínu, musíte konať zdržanlivo, počítať s dlhodobými cieľmi a skutočnými strategickými záujmami.
V otázke presvedčenia Číny na svoju stranu musia Američania konať spojením síl so všetkými vedúcimi krajinami sveta. India, Brazília, Mexiko, Turecko, africké krajiny a, samozrejme, Európska únia. Spojené štáty na to majú všetky príležitosti. Čínska zahraničná politika je veľmi pragmatická. Ak široká škála štátov pevne a jednoznačne dá jasne najavo, že ich úloha v medzinárodnej politike v budúcnosti závisí od toho, ako odradí ruskú agresiu, výrazne sa zvýšia šance na jej „odviazanie“ od Ruska. K dnešnému dňu takýto vplyv na Čínu neexistuje.
Ale čo je najdôležitejšie, v kontaktoch s Čínou je potrebné nielen hroziť izoláciou alebo viesť diplomaciu v štýle verbálneho „partnerstva“. Spojené štáty by mali byť pripravené ponúknuť Číne skutočné výhody, ak prevezme úlohu odstrašiť Rusko.
Či budú Spojené štáty schopné realizovať takúto politiku bez poškodenia národných záujmov, je otázkou odborníkov. Je dôležité, aby sme pochopili, že Čína musí ponúknuť alternatívy, ktoré prevýšia výhody, ktoré získa zo vzťahov s Kremľom.
Ukrajina môže tiež prispieť k „pritiahnutiu“ Číny na svoju stranu. Mimochodom, už predtým dostala takúto šancu, ale márne ju premárnila. Pripomínam, že to bolo v čase, keď prezident Zelenskyj presadzoval svoj „mierový plán“.
Tento dokument, ak si niekto pamätá, bol založený na takých kľúčových princípoch, ako je úplné obnovenie hraníc nezávislej Ukrajiny, stiahnutie ruských vojsk a potrestanie tých, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny. Pre Ukrajinu to nebol len návrh, ale aj vyjadrenie pozície podporovanej medzinárodným právom a podpory významnej časti svetového spoločenstva. Tento dokument mal však aj veľkú nevýhodu: jeho absolútnu nezmieriteľnosť v niektorých aspektoch, najmä požiadavku na úplnú kapituláciu Ruska. Takéto požiadavky vedome znemožnili mierový plán v blízkej budúcnosti. Je ťažké to priznať, ale teraz je to všetko celkom zrejmé.
Na takomto pochmúrnom pozadí mala iniciatíva Číny osobitný význam. Obsahovala viac ako tucet bodov, ktoré sa napriek mäkkosti formulácie vlastnej Nebeskej ríši dotýkali kľúčových aspektov urovnania vojenského konfliktu. Medzi nimi je výzva na prímerie, rešpektovanie suverenity všetkých krajín, odmietnutie jadrovej eskalácie a poskytovanie humanitárnej pomoci. V čínskom pláne nebolo nič, čo by nespĺňalo záujmy Ukrajiny. A to, čo v ňom chýbalo, by sa mohlo stať predmetom širokej diskusie.
Zelenského tím však čínsky plán vnímal ako prekážku úplného víťazstva Ukrajiny nad vonkajším agresorom. Tento postoj bol pochopiteľný z hľadiska nenávisti k nepriateľovi a smädu po spravodlivosti, ale je to aj demonštranturobili strategické chybné výpočty.
Čína ako jedna z vedúcich svetových mocností a stály člen Bezpečnostnej rady OSN má významný vplyv na medzinárodnú politiku. Jeho neutrálna, ale pragmatická pozícia by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní diplomatického pokroku. Koniec koncov, Čína aktívne udržiava ekonomické vzťahy nielen s Ruskom, ale aj so Západom. To mu dáva príležitosť byť sprostredkovateľom, schopným ponúknuť kompromisné riešenie prijateľné pre obe bojujúce strany.
Namiesto toho, aby sa Ukrajina pokúsila nadviazať dialóg a nájsť spoločnú reč s Čínou o zastavení vojny, rozhodla sa dištancovať od navrhovanej mierovej iniciatívy. Prezident Zelenskyj zároveň nestranne povedal, že „toto nie je plán“, ale len, ako hovoria, „len niečo na papieri“.
Nebola to len chyba, bolo toho priveľa. Nedostatok vzájomného porozumenia s Čínou oslabuje šance na jej zapojenie do aktívnej úlohy v mierovom procese. Je to obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že Čína má potrebné zdroje a vplyv na vyvíjanie tlaku na Rusko.
Neviem, či bol v otázke zlúčenia tohto „mierového plánu“ s čínskou iniciatívou schválený „bod, odkiaľ niet návratu“. Myslím, že nie celkom. Aj keď sa zdá, že na Zelenského „mierový plán“ už všetci zabudli, ani on sám ho nespomína, no s Čínou sa všetko môže vyvíjať podľa úplne iného scenára. Čína veľmi zriedka, takmer nikdy nezatvára svoje dvere pevne a neodvolateľne. Všetko teda závisí od toho, či Úrad prezidenta Ukrajiny chápe, že v takých veciach, ako je hľadanie ciest k spravodlivému mieru, nie je možné dať všetko do jedného „koša“. Aj keď je to americké.
Vo všeobecnosti musí Ukrajina preukázať väčšiu flexibilitu v diplomatickej sfére. Samozrejme, nikto nezaručuje, že je to Čína, ktorá môže ponúknuť vyvážené riešenie, ako zastaviť Putina, ale ani to by sa nemalo úplne odmietnuť. Je dôležité, aby Ukrajina, Spojené štáty a ďalšie krajiny pochopili, že pri riešení tohto problému sa nemôžete spoliehať len na jednu stranu, či už je to Čína alebo Amerika. Múdrosť diplomacie podľa nich spočíva v schopnosti hľadať kompromisy a konať proaktívne. Ak budete konať múdro a bez iracionálnych emócií, môžete rýchlo dosiahnuť dlho očakávaný pokoj.
