„Mal by sa pripraviť na dohodu,“ povedal Trump sebavedomo s odkazom na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a mierovú zmluvu s Ruskom. Toto vyhlásenie zaznelo na prvej tlačovej konferencii zvoleného amerického prezidenta po jeho víťazstve vo voľbách 5. novembra. A konalo sa to vo vile Mar-a-Lago v Palm Beach. Trumpov byt na Floride sa dočasne stal „druhým Bielym domom“, ktorý, ako možno s istotou tvrdiť, nabral väčšiu váhu ako prvý, ten vo Washingtone. Ako sa kedysi stala pápežova rezidencia v Avignone na istý čas dôležitejšou ako rezidencia Vatikánu.
Novinári z celého sveta teda prišli do Mar-a-Lago, aby si vypočuli plány majiteľa domu „urobiť Ameriku opäť veľkou“. A povedal, že plánuje začať s Ukrajinou. To znamená, že sa snaží získať slávu ako mierotvorca prezident a zároveň pravdepodobne aj Nobelovu cenu mieru.
Ako teda vyzerajú plány Ukrajiny pre čoskoro najvplyvnejšieho človeka na svete? Trump je stále presvedčený, že uspeje, ak nie s mrkvou, tak s bičom pri rokovacom stole medzi Zelenským a Putinom. Zvolený prezident však už v tejto veci stratil určité ilúzie, najmä to, že to bude možné urobiť za 24 hodín a že stojí za to „jednoducho prestať strieľať“. Navyše si konečne uvedomil, že ukončenie rusko-ukrajinskej vojny bude „ešte ťažšie ako konflikt na Blízkom východe“. A ten druhý vo svojej súčasnej fáze trvá už takmer osem desaťročí a nemá v úmysle prestať. Ako si teda Trump pri takýchto porovnaniach predstavuje zmierenie v rusko-ukrajinskom konflikte?
„Na väčšine pozemkov tam nie je ani jedna budova. Ľudia sa nemajú kam vrátiť. Sú tam len ruiny. Je to nechutné. Ľudia sú zabíjaní v množstvách, ktoré nikto nikdy nevidel. Viete, sú tam veľmi ploché polia. A jediná vec, ktorá zastaví guľku, je telo, ľudské telo. A počet vojakov zabitých na oboch stranách je astronomický. Nikdy som nič podobné nevidel“ – Donald Trump namaľoval takéto apokalyptické obrázky novinárom z ukrajinských bojísk.
Napriek tomu majiteľ Mar-a-Lago optimisticky ubezpečil, že vojnu zastaví. „Snažíme sa zastaviť vojnu, túto hroznú, hroznú vojnu, ktorá sa odohráva v Ukrajine, medzi Ruskom a Ukrajinou. Dosiahli sme malý pokrok, ale je to ťažká situácia,“ argumentoval.
Vo všeobecnosti sa na svetových diskusných platformách v poslednej dobe zintenzívnili rozhovory o pravdepodobnosti, ak nie mieri, tak aspoň o prímerí alebo aspoň o prímerí. Mnohí stále veria v Trumpa ako mimoriadne efektívneho manažéra nielen v oblasti ekonómie a financií, ale aj v oblasti udržiavania mieru. Aj keď počas predchádzajúceho funkčného obdobia nepreukázal v tejto oblasti žiadne špeciálne schopnosti. Na základe očakávaní Trumpovho príchodu však trhy rastú, akcie rastú, kurz bitcoinu rastie a zároveň rastú stávky na mierové riešenie rusko-ukrajinského konfliktu v stávkových kanceláriách.
Z akej úžasnej podstaty môže vyrásť nádej, že Trump ukončí túto krvavú vojnu? Koniec koncov, ani nevieme, čo má v úmysle urobiť. To znamená, že v informačnom priestore kolujú jednotlivé úryvky z „Trumpových plánov“. O tom však nikto nemôže vedieť, aké sú autochtónne a ešte viac, ako veľmi ich plánuje dodržiavať sám Trump. Dokonca aj on sám. Ako šikovne menil svoju rétoriku a zámery za posledných šesť mesiacov.
Ale stále sú tu nejaké fragmenty plánov a pokúsime sa nakresliť niečo, čo sa viac-menej prilepí na hromadu metódou interpolácie alebo extrapolácie. Všetky varianty „Trumpovho mieru“, ktoré anonymne alebo otvorene artikulujú zástupcovia jeho vnútorného kruhu, charakterizuje predovšetkým klauzula o „zmrazení konfliktu na kontaktnej línii“. Kto si čo podmanil pred momentom vyjednávania, má to. Áno, bude potrebné nejako vyriešiť „Kurskú krízu“, ak sa našim chlapcom samozrejme podarí udržať zahraničné predmostie až do začiatku rokovaní a všetko nasvedčuje tomu, že sa im to podarí. Preto je možné uskutočniť niektoré adekvátne výmeny území. Ďalej je medzi bojujúcimi stranami vytvorená demilitarizovaná zóna podobná tej kórejskej. Na rozdiel od kórejského však bude plný zahraničných mierových síl. Teraz hovoríme o tom, že to budú zástupcovia európskych armád. Okrem toho Kyjev stále sľubuje, že nevstúpi do NATO, minimálne na najbližších 10 (20?) rokov. Vojenská pomoc Ukrajine sa však nezastaví. Ruské aktíva na Západe zostávajú zmrazené a finančná podpora Ukrajine sa ďalej tvorí z dividend z nich. Ukrajinská strana však zároveň sľubuje, že stratené územia nedobude späť vojenskými prostriedkami. Diplomaticky je to možné.
Toto je všeobecný obraz nadchádzajúcich mierových rozhovorov. Uspokoja tieto podmienky Putina? Je pravdepodobnejšie, že nie. Ale nebezpečenstvo recesie, demografickej krízy atď. hrá proti tomuProblémy s umelou inteligenciou spôsobené vojnou.
Nedávno som recenzoval talk show s účasťou niekoľkých zahraničných politológov (boli tam zástupcovia Nemecka, Spojených štátov a Veľkej Británie) o tom, kedy má rusko-ukrajinská vojna šancu skončiť. V diskusii sa vypracoval nasledujúci konsenzuálny názor: vojna sa skončí bez ohľadu na počet obetí, vynaložené zdroje, zničené mestá, alebo ešte viac spôsobenú ekologickú katastrofu, ale až keď si obe bojujúce spoločnosti uvedomia, že už nebude možné získať žiadne výhody vojenskými prostriedkami. Že nepriateľské akcie, bez ohľadu na to, ako budú prebiehať, môžu len zhoršiť situáciu v krajinách a spoločnostiach.
Názor, ako hovoria diplomati v takýchto prípadoch, je zaujímavý. Má to však niečo spoločné s realitou rusko-ukrajinskej vojny? Nie príliš. Pretože teraz je to presne ten jedinečný prípad, keď šanca na obmedzenie alebo pokračovanie nepriateľských akcií závisí od jediného faktora – od biologických procesov v hlave ruského diktátora Vladimíra Putina. Verejná mienka v Rusku už dlho nemá najmenší význam. A okrem toho je takmer nemožné ju študovať, a to jednak kvôli zaujatosti sociologických inštitúcií, ako aj kvôli strachu respondentov, že vychrlia niečo zlé a dostanú sa tak do mäsiarstva.
Vojna proti Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2014, teda v žiadnom prípade nebola „Putinovou vojnou“. Bol to výsledok všeobecného zámeru celej ruskej spoločnosti o imperiálnej veľkosti. Ak si vezmeme napríklad anexiu Krymu, potom ju privítalo viac ako 90 percent Rusov, bol tam ten slávny „krymský konsenzus“. Putin sa nakoniec rozhodol, že dostal od ľudí voľnú ruku za akékoľvek agresívne akcie v krajine aj v zahraničí.
To znamená, že plne súhlasím s tvrdením, že ak by neexistovala Putinova diktatúra, potom by s najväčšou pravdepodobnosťou nebola vojna. Nezabúdajme však, kto dovolil túto diktatúru, kto s radostnými výkrikmi hlasoval za Putina, kto bol pripravený „všetci v sartier“, kto bol taký šťastný, že Putin „vstal z kolien“? Tí istí ruskí ľudia. Veľmi ľahko absorboval všetok ten propagandistický jed o „podľuďoch“ Ukrajincov, o „geopolitickej katastrofe dvadsiateho storočia“, o ríši a nakoniec o potrebe pomsty a obnovy.
Preto sa v dnešnej ruskej spoločnosti čoraz viac rozširujú pochybnosti, že niečo nie je v poriadku s týmto imperializmom, že vodca a kormidelník vedie niekam zle. Prečo sa to stalo? Áno, pretože Putin sa skutočne ukázal ako … bom, ako ho správne nazval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, komentujúc neuveriteľne divoké vyhlásenie kremeľského náprotivku o raketovom súboji nad Kyjevom. Ale kremeľskému spodine je teraz jedno, či spoločnosť schvaľuje jeho činy alebo nie. v Ukrajine je takmer nemožné predať spoločnosti myšlienku, ktorú neschvaľuje. V Putinovom Rusku je to jednoduché.
Preto je ťažké si čo i len predstaviť, aký druh argumentu je Trump schopný vytiahnuť, aby bol pre Putina presvedčivý.
