Až donedávna bola politika umením kompromisu. Aj teraz to však čoraz viac pripomína cirkus na ľade. Navyše so zvýšenou úrovňou nebezpečenstva pre každého účastníka politického procesu. Voliči nemotorne a spontánne prehrabávajú balíček kariet zobrazujúcich usmievavých politikov. Vyvolení katastrofálne nešikovne žonglujú so všetkým, čo im príde do rúk. Je to smiešne, často je to smutné, ale obe strany sú presvedčené, že zo seba vydávajú maximum.
Politici dokonca veria, že sú lepší a efektívnejší ako ich predchodcovia a spoločnosť ich zbožňuje. Ich okolie a všemocný (?) populizmus pracujú pre to druhé.
„A Dimonovi Dobkinovi za stĺpček“
Ukrajinci sú už zvyknutí na to, že konanie politikov u nás je odtrhnuté od reality – nesúvisí so životnou praxou a nie je ňou určované. Pre demokracie civilizovaného sveta je to zvláštna vec, ale v Ukrajine je to norma! Od vyhlásenia nezávislosti žili politici svoje životy v našej krajine a voliči žili svoj život. Ich cesty sa skrížili až pred voľbami, keď tí prví cítili potrebu toho druhého a závislosť od nich, a preto nakupovali za naivné sľuby pohánku atď. Je zrejmé, že Elon Musk sa má od ukrajinských politikov ešte veľa čo učiť.
V roku 2019 sa v Ukrajine odohrala „volebná revolúcia“. Táto téza má veľa zástancov. Revolúcia neovplyvnila vzťah medzi politikmi a ľudom, vnímanie zodpovednosti politikmi a úradníkmi, voličmi a politikmi ich zodpovednosti. Zdá sa, že to vôbec nič nezmenilo. Preto je to v Ukrajine revolúcia: aby neexistoval dôvod hovoriť o zmene existujúcich postupov v spoločnosti. Úradujúci prezident Volodymyr Zelenskyj sa stal tvárou spomínanej volebnej revolúcie a jej hlavným zosobnením. Už počas volebnej kampane prejavoval pohŕdanie starým politickým systémom Ukrajiny a všetkým, čo s ním súvisí. K politickému systému v zásade. Tento kurz si udržal aj po svojom zvolení do úradu. Je to však so znamienkom plus?
Po prvé, rozhodnutia a kroky prezidenta a jeho tímu nie sú vždy v súlade s ústavou Ukrajiny. Po druhé, často sú to snahy Volodymyra Zelenského a kancelárie prezidenta, ktoré sú zamerané na vyrovnanie významu ďalších spoločenských a politických inštitúcií. Normou pre Ukrajinu je politická rivalita medzi prezidentom a parlamentom, prezidentom a premiérom. Namiesto toho je súčasná Najvyššia rada len tieňom a anonymným vykonávateľom rozhodnutí prezidentskej kancelárie. To je charakteristické pre súčasné zvolávanie parlamentu od samého začiatku a postupom času sa táto vlastnosť stáva ešte výraznejšou. Mnohí Ukrajinci nevedia, kto je teraz premiérom. Prezidentova politika voči médiám je rozporuplná a nie vždy spravodlivá. Je zrejmé, že demokratické ambície Ukrajincov v posledných desaťročiach neboli zamerané na to, aby bol úrad niekoľkých pochybných manažérov závislý od prezidentovho ratingu, ktorý nahrádza všetky ostatné zákonodarné a výkonné orgány.
Snáď najhoršie na konaní súčasnej vlády je presadzovanie modelu správania, ktorý nezodpovedá ich pozíciám a úrovni zodpovednosti. Najmä v čase vojny. Pri pohľade do očí nepriateľa pri hľadaní pokoja spoločnosť už dávno zabudla na májové grilovačky a horolezectvo „niekde medzi tým“. Takéto praktiky, možno kvôli pocitu beztrestnosti a zhovievavosti, však pokračujú. Napríklad kosť z pánovho stola v podobe smiešneho nápadu rozdeliť Ukrajincom tisíce hrivien. Chcel by som dúfať, že vládnuci tím ešte nezabudol na prebiehajúcu vojnu v krajine. O armáde, ktorá potrebuje financovanie. Včera sami požiadali svojich partnerov o peniaze na všetko vyššie uvedené. A zajtra sa opýtajú. Prečo? Spláchnuť ich do záchoda populizmu a posmešne nezmyselných hier s ľuďmi?
Naozaj teraz potrebujeme politiku jednoduchých riešení zložitých problémov?
Každý z nás… Churchill
Čo sa týka „volebnej revolúcie“ v roku 2019, najabsurdnejšou vecou, ktorá zaznela vtedy a potom, bolo porovnanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s britským premiérom Winstonom Churchillom. Takéto porovnania boli urobené, pretože… Je ťažké nájsť rozumné a logické vysvetlenie, prečo vznikli a kde videli podobnosti. Napriek tomu bol Churchill skutočne mimoriadny a efektívny človek. Rozporuplné, s ťažkou biografiou a politickou kariérou, ale predsa.
Vrcholom jeho popularity boli roky druhej svetovej vojny. Zároveň to bolo aj obdobie, keď sa premiér Veľkej Británie uchýlil k nepopulárnym, ale veľmi potrebným činom pre spoločnosť a štát. Aj v tom čase často komunikoval s podriadenými britskej koruny. A nepovedal to, čo by chceli počuť, ale to, čo by mali vedieť pre svoju vlastnú bezpečnosť a zachovanie života. Tiež to, čo bolo potrebné na porážku silného a vážneho nepriateľa, ktorým bolo nacistické Nemecko. Churchill hovoril o Britoch ako o slušných ľuďoch, ktorí rešpektujú seba a svoju krajinu. Apeloval na dospelých, aby odpovedalia) V rozsahu povolenom ustanoveniami tohto dohovoru
Po skončení druhej svetovej vojny bola Veľká Británia medzi krajinami, ktoré zvíťazili, ak to tak môžem povedať o týchto udalostiach a vojne všeobecne. Fotografie Winstona Churchilla, Franklina D. Roosevelta a Josifa Stalina sa stali charakteristickým znakom medzinárodných mierových konferencií a procesu povojnovej svetovej obnovy. Churchill však voľby, ktoré sa konali vo Veľkej Británii po vojne, prehral.
Niekde medzi princeznou a perníkovým mužom
Churchill je lekcia, ktorú sa nepoučil každý, kto chce porovnávať Volodymyra Zelenského a Winstona Churchilla. Churchill – vnímanie občanov ako rovnocenných, dôvera v nich a zmysel pre povinnosť voči nim. Je to dialóg s ľuďmi, ktorých si vážite, vnímate ako partnera a zdroj sily. Churchill – spoločné pravidlá pre všetkých. Hovoril o „krvi, tvrdej práci, slzách a pote“, nie o víťazstve o dva alebo tri týždne. Preto je Churchill úprimným rozhovorom, pochopením situácie a prítomnosťou stratégie konania, jasným politickým kurzom a dlhoročnými skúsenosťami v politickej činnosti, profesionalitou a zodpovednosťou. Čo z nasledujúceho platí pre Volodymyra Zelenského a jeho tím?
Slová ukrajinských úradov o konci vojny o dva alebo tri týždne sú skôr hrozbou zmocnenia sa Kyjeva za dva alebo tri dni – nie kvôli práci, potu a krvi. V každom prípade Ukrajinci dostali slzy, krv, pot a prácu. Aspoň sľúbili kebab… Vojna pokračuje, neskončila sa za dva alebo tri týždne, ani sa neskončila za dva alebo tri roky. Máme inštitucionálny chaos, do ktorého vzniku je zapojený aj vládnuci tím. Svojvôľa vysokých úradníkov a korupčné škandály, ktoré sa snažia uhasiť nemotorným rozdeľovaním peňazí. Slabá vzdelávacia a kultúrna politika, ktorá sa tiež plánuje „zachrániť“ rozdávaním peňazí. Žiadny z problémov nie je komunikovaný s verejnosťou. Parlament hlasuje o zvláštnych zákonoch o skladovaní palivového dreva alebo menení hodín, ktoré prezident pre absurditu nepodpíše… Sme naozaj krajinou vo vojne?
Ukrajinskú „volebnú revolúciu“ a jej dôsledky budú ešte komplexne hodnotiť politológovia a myslitelia. Dôvodov je veľa. Ukrajinské úrady medzitým začali menej hovoriť o ľahkom konci vojny a konkrétnych dátumoch tohto procesu. Teraz prichádzajú sľuby o rýchlom ukončení vojny spoza oceánu. Ukrajinci už vedia, že táto rétorika neveští nič dobré. Američania sa na druhej strane pripravujú na svoju porciu magického realizmu, naivného idealizmu, „päťročného sovietizmu“ a pyšného sebectva. Nepolapiteľné rozprávkové okuliare politikov v Ukrajine sú ako miestny ostrov pokladov. V prípade Spojených štátov hovoríme o planetárnom meradle. Vyzerá to, že tento mizerný film a škaredý zvuk rozladeného politického krídla pokračujú.
