Protivojnové zhromaždenie ruskej opozície v exile, ktoré sa konalo deň predtým v Berlíne, ostro kritizovali predstavitelia ukrajinskej vlády a spoločnosti. Keď sú protivojnové zhromaždenia kritizované, je to prekvapujúce. Ktokoľvek a kdekoľvek organizuje pochody, zhromaždenia alebo pikety požadujúce ukončenie vojenskej agresie, vždy to prospieva veci mieru. Hľadanie nepriateľov medzi priateľmi a sympatizantmi je zamestnaním pre úzkoprsých ľudí a ľudí s klapkami na očích. Alebo skrytí komplici agresora.
Samozrejme, v kontexte Putinovej ruskej útočnej vojny proti suverénnej Ukrajine sú pocity mnohých ukrajinských občanov celkom pochopiteľné. Ale žiadna nenávisť by nemala alebo nemôže zatieniť rozvážnosť, ak existuje.
Problém je v tom, že niektorí ľudia majú inteligenciu, ale chýba im úsudok. Zdá sa, že podobný mechanizmus funguje v mysli Zelenského, ktorý sa stal prezidentom pomocou oligarchických peňazí.
Napríklad jeho známa výzva nevpúšťať Rusov do západných krajín naznačuje, že má myseľ (bol schopný vnímať relevantné informácie), ale spochybňuje jeho zdravý rozum (nedokázal kriticky pochopiť prijaté informácie).
***
Pre informáciu. Hlavný rozdiel medzi rozumom a obozretnosťou spočíva vo funkcii rozumu prijímať informácie a druhého uvažovať o danej téme. Myseľ patrí k duchovnej hmote, obozretnosť je určená schopnosťou racionálne myslieť.
***
Vytváranie ťažkostí Rusom, ktorí nesúhlasia s Putinovou politikou úteku z krajiny, je tichou pomocou agresorovi. Koniec koncov, čím viac Rusov sa nebude môcť presunúť na Západ, tým viac daňových poplatníkov, kvalifikovaných odborníkov a „potravy pre delá“ bude mať diktátor.
Ukrajinci často obviňujú Rusov z prílišnej trpezlivosti s vyčíňaním Putina a spol. Rovnako dobre by sa však dalo obviniť Ukrajincov z prílišnej tolerancie voči korupcii, ktorá preniká celým štátnym mechanizmom. Je však dôležité vziať do úvahy, že občianska zodpovednosť má svoje hranice, najmä tvárou v tvár nevyváženým štátnym systémom.
V Rusku sa nerovnováha štátneho systému vytvára už desaťročia s tichým súhlasom Západu. Mimochodom, Ukrajinci tiež pomohli Putinovmu režimu posilniť sa, poskytli mu možnosť predávať uhľovodíky na zahraničných trhoch a dostávať tak obrovské sumy peňazí na budúce vojny.
v Ukrajine existuje nerovnováha štátneho systému do značnej miery ako sovietske dedičstvo. Počas sovietskej éry sa štátne štruktúry využívali na osobné obohacovanie elít, čo vytváralo úrodnú pôdu pre korupciu. Ukrajinský prezident Kučma túto prax nielenže nezničil, ale zásadne posilnil. A všetci nasledujúci prezidenti sa starali len o udržanie status quo. Zelenskyj nie je výnimkou.
Ukrajinskej spoločnosti by sa preto nemalo vyčítať, že nie je schopná odstrániť korupciu. Pretože v tejto mladej a sľubnej krajine, napriek prítomnosti väčšej politickej slobody ako v čekistickom Rusku, neexistuje infraštruktúra pre rozsiahle reformy. Boj proti korupcii si vyžaduje nielen vôľu občanov, ale aj existenciu nezávislých súdov, transparentný systém riadenia a prísnu zodpovednosť. Tieto prvky sú stále (do značnej miery zámerne) slabou stránkou ukrajinskej štátnosti.
Existuje mnoho faktorov, ktoré naznačujú, že je nepravdepodobné, že ruská aj ukrajinská spoločnosť budú v najbližších rokoch schopné zmeniť status quo samy. Medzinárodné spoločenstvo môže zohrávať oveľa väčšiu úlohu ako teraz pri podpore protikorupčných reforiem v Ukrajine a oslabovaní neľudského režimu v Rusku. Na to sa však jeho konanie musí stať konzistentnejším.
V prípade Ukrajiny boli kľúčovými nástrojmi Západu v tomto smere finančná pomoc a technická podpora. Sankcie proti ukrajinskej skorumpovanej elite však nie sú uvalené a úradujúcemu prezidentovi sa odpúšťa to, čo by v každej civilizovanej krajine okamžite vyletel z veľkej politiky.
Súvisia takéto „uvoľnenia“ s vojnou? Ale prepáčte, korupcia mier nepribližuje, ale vzďaľuje. Dnes má Západ páku na to, aby prinútil ukrajinské úrady uskutočniť skutočné reformy – finančnú závislosť krajiny od vonkajších darcov. Ak Západ nevyužije túto páku, bude to rovnaká chyba, akú urobil v 90. rokoch s Ruskom: pomohol peniazmi a „nevšimol“ si napodobňovanie reforiem. Každý vie, čo z toho vzišlo.
V prípade Ruska Západ tiež nekoná celkom racionálne. Západné sankcie oslabili ruskú ekonomiku, ale doteraz neboli schopné podkopať autoritársky režim. Podľa historika a politológa Timothyho Snydera budú sankcie účinné len vtedy, ak budú zamerané nielen na elity, ale aj na vytvorenie alternatívnych zdrojov informácií pre Občanov. A to sa nedodržiava.
Namiesto záveru
Ukrajina a Rusko sú príkladmi toho, ako môžu skreslené štátne mechanizmy brániť rozvoju spoločnosti. V týchto krajinách sú však viditeľné aj začiatky zmien: relatívne vysoká občianska aktivita v Ukrajine a skrytá nespokojnosť s režimom v Rusku, protesty opozície, aj keď vytlačená z krajiny.
Plne súhlasím s tým, že po zločinoch Putina a spol. sa Ukrajinci Rusi UŽ NIKDY nestanú bratmi. No, možno o sto rokov.
To však neznamená, že Putinovi nepriatelia by sa mali stať nepriateľmi Ukrajincov. Môj zdravý rozum hovorí, že by to malo byť stále takto: nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.
