Pri sledovaní dramatického priebehu prezidentských volieb v Spojených štátoch sme úplne stratili zo zreteľa politické a vládne poruchy v Nemecku, ktoré sú pre nás tiež veľmi dôležité. A tam sa nezrútila vládna „semaforová koalícia“. Dovoľte mi pripomenúť, že sa nazývala „semafor“ kvôli farbám strán, ktoré ju vytvorili: Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) – červená, liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) – žltá a Union90/Zelení – samozrejme zelená.
Problémy vznikli so „žltými“, teda liberálmi. Spory sa schyľovali už dlho, ale zakaždým sa dali viac-menej urovnať alebo aspoň odložiť. 6. novembra sa však plamene nepodarilo uhasiť – vypukol požiar. Možno situáciu ovplyvnili výsledky volieb v Nemecku, víťazstvo Donalda Trumpa. Európa sa toho strašne bála, spomínajúc si na negatívnu skúsenosť z jeho prvého funkčného obdobia, keď musel zmraziť mnohé americko-európske programy, dokonca aj také grandiózne duchovné dieťa Baracka Obamu, akým je slobodná transatlantická obchodná zóna.
Tentoraz Európania od Trumpovho prezidentovania neočakávajú nič dobré, najmä preto, že počas svojej volebnej kampane sľúbil svojim európskym partnerom veľa „darčekov“. Od hrozieb, že nebudú chrániť európskych partnerov v prípade vonkajšej (čítaj ruskej) agresie, až po sľuby o odsúdení Parížskej klimatickej dohody. A tiež – zvýšiť clá na európsky tovar.
Je zrejmé, že v situácii takejto nervozity v nemeckej politike došlo k nervovému zrúteniu, ktoré viedlo k vládnej kríze. „Semaforová koalícia“ sa prakticky zrútila, frakcia FDP v Bundestagu ju opustila a štyria liberálni ministri opustili nemeckú spolkovú vládu: minister financií, minister spravodlivosti, minister dopravy a minister vedy a školstva.
Kontroverzia vo vláde sa začala minulý týždeň po tom, čo minister financií a líder liberálov Christian Lindner predstavil politický dokument svojej strany o hospodárskej politike. Predseda FDP v ňom vyzval na „ekonomický obrat s čiastočnou zásadnou revíziou kľúčových politických rozhodnutí“. V prvom rade išlo o zníženie daní pre firmy, oslabenie klimatických požiadaviek a regulácií, zníženie dotácií a sociálnej pomoci.
O pomoci Ukrajine údajne nebolo v dokumente, ktorý predložil Lindner, nič napísané, ale v skutočnosti sa predpokladalo, že v rozpočte na budúci rok nebude samostatná „ukrajinská“ výdavková položka.
Nemecký kancelár Olaf Scholz a SPD ostro kritizovali Lindnerov program a jeho samého. Scholz obvinil liberálov z ich neschopnosti hrať v tíme, robiť kompromisy, robiť taktické ústupky s ohľadom na strategické víťazstvo. „Každý, kto v takejto situácii odmietne riešenie alebo kompromisnú ponuku, koná nezodpovedne. Ako kancelár to nemôžem vystáť,“ povedal dôrazne.
Zelení podporili aj svojich koaličných kolegov. Nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck, ktorý zastupuje Zelených, potvrdil, že jeho strana je naďalej súčasťou Scholzovej vlády.
Stojí za zmienku, že to bol práve Habeck, kto jasne vyjadril prítomnosť „ukrajinskej otázky“ v koaličnom spore. Rozpad koalície spojil najmä s otázkou poskytovania pomoci Ukrajine a neochotou bývalého ministra financií Lindnera poskytnúť v rozpočte na rok 2025 viac finančných prostriedkov na podporu Kyjeva. „Najlepším rozhodnutím by bolo poskytnúť Ukrajine väčšiu podporu. FDP nebola pripravená ísť touto cestou,“ povedal Habeck.
Christian Lindner obvinil bývalých koaličných partnerov SPD a Zelených, že neakceptujú návrhy FDP na stimuláciu ekonomiky „ani ako základ pre diskusiu“. „Bohužiaľ, Olaf Scholz ukázal, že nemá silu dať našej krajine nový začiatok. Scholz vydal ultimátum, v ktorom požadoval, aby som nechal dlhovú brzdu na rozpočte. Týmto spôsobom dostáva Nemecko do fázy neistoty,“ kritizoval Lindner.
Aká hlboká môže byť kríza nemeckej vlády? O tom sa dozvieme v blízkej budúcnosti. Olaf Scholz v súčasnosti obsadzuje voľné ministerské posty novými ľuďmi, ktorí zostanú vo funkcii, kým sa vláda nepreformátuje. Až 15. januára budúceho roka plánoval predložiť otázku dôvery vláde na hlasovanie v Bundestagu. A ak poslanci budú hlasovať za dôveru, bude možné spolupracovať s menšinovou vládou až do najbližších parlamentných volieb, ktoré sa budú konať koncom septembra 2025. Ak Bundestag odhlasuje nedôveru, bude musieť usporiadať voľby vopred, s najväčšou pravdepodobnosťou v marci.
Opozícia je zatiaľ za to, aby sa riešenie vládnej krízy neodkladalo až do januára. Napríklad líder najväčšej opozičnej strany Kresťanskodemokratická únia (CDU) – Friedrich Merz požaduje hlasovanie v parlamente už budúci týždeň.
„Semafor už nie je vyriešený väčšinou v nemeckom Bundestagu, a preto musíme vyzvať kancelárku, aby jednomyseľným rozhodnutím poslaneckého klubu CDU/CSU požiadala o hlasovanie o dôvere teraz, najneskôr budúci týždeň,“ povedal Merz.
Vyhlásenie o vyslovení nedôvery vláde Bundestagom umožňuje spolkovému prezidentovi rozpustiť parlament do 21 dní. „Samozrejme, sme pripravení rokovať, samozrejme, sme pripravení prevziať zodpovednosť za našu krajinu tu a teraz,“ ubezpečil Merz. Je to pochopiteľné, už sa vidí v kresle spolkového kancelára. Koniec koncov, CDU je podľa nedávnej sociológie nekonkurenčným lídrom volebných sympatií Nemcov.
Na jednej strane všetky tieto obavy v nemeckej vláde v žiadnom prípade nie sú v prospech Ukrajiny, pretože Nemecko je teraz naším najväčším európskym sponzorom. A to z hľadiska vojenskej pomoci, ako aj z hľadiska finančných injekcií na rozpočtové výdavky. Vládna kríza v Berlíne preto môže zasahovať do nemeckej pomoci Ukrajine, čo nám hrozí mimoriadne nepríjemnými následkami.
Kríza zároveň, ako to zvyčajne býva, môže dať Ukrajine dobrú šancu. Spomeňme si, ako často sme sa sťažovali na Scholza, ktorý odkladal vojenskú pomoc. Neodvážil sa dať húfnice, protilietadlové systémy ani tanky Leopard. Už viac ako dva roky tancuje okolo rakiet TAURUS a vymýšľa najrôznejšie výhovorky, prečo by nemali byť dané Ukrajine. A prečo by ozbrojené sily Ukrajiny nemali mať možnosť používať nemecké zbrane na zasiahnutie vojenských cieľov hlboko na ruskom území.
Medzitým už spomínaný Merz za to kritizuje Scholza, obhajuje zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine, poskytnutie tých dlho trpiacich TAURUSov a zrušenie všetkých obmedzení používania nemeckých zbraní. Preto sa dá predpokladať, že vládna kríza dáva Ukrajine určitú šancu, aj keď sa časovo oneskorí. Nie je však známe, čo bude ten istý Merz spievať, keď bude sedieť na kancelárskom kresle.
