20. októbra Moldavsko rozhodne o svojej proeurópskej budúcnosti. V prezidentských voľbách je znovuzvolenie Maie Sanduovej celkom isté. Ruský preferovaný kandidát nebol zaregistrovaný Ústrednou volebnou komisiou a ostatní proruskí uchádzači zostávajú rozdelení. Zároveň sa uskutoční referendum o začlenení integrácie do Európskej únie do ústavy ako strategického cieľa Moldavska. Jej pravdepodobný výsledok posilní prezidentovu Stranu akcie a solidarity (PAS) pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.
Sanduove šance na znovuzvolenie
Na konci svojho prvého funkčného obdobia Maia Sandu, napriek formálne obmedzeným právomociam prezidenta, v skutočnosti vedie Stranu akcie a solidarity (PAS), ktorá má väčšinu v parlamente a kontroluje kabinet ministrov Dorina Receana. Predvolebné prieskumy ukazujú, že je favoritkou nadchádzajúcich volieb – podľa septembrových prieskumov pravdepodobne v prvom kole získa 25 – 36 % hlasov, ale v druhom kole ľahko porazí ktoréhokoľvek kandidáta.
V očiach verejnosti sa súčasný prezident stal osobným garantom realizácie proeurópskych ašpirácií Moldavska. Paradoxne tomu uľahčila invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Zmenilo to postoj väčšiny vedúcich predstaviteľov EÚ, ktorí predtým verili, že podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii môže o členstvo požiadať ktorákoľvek európska krajina, a zároveň dala jasne najavo, že v dohľadnej budúcnosti nie je žiadna nádej na takúto perspektívu. V dôsledku toho Moldavsko požiadalo o členstvo v marci, v júni 2022 získalo štatút kandidátskej krajiny a v decembri 2023 sa lídri EÚ rozhodli začať rokovania. Imidž a proeurópske nálady Sanduovej posilnili návštevy lídrov Európskej únie v Kišiňove, ktoré prebiehajú od konca leta a prinášajú so sebou nielen prísľuby o pristúpení, ale aj finančné prostriedky na podporu reforiem – najmä 10. októbra Ursula von der Leyenová oznámila pridelenie investícií vo výške 1,8 miliardy eur na hospodársky rast a verejné služby v Moldavsku.
Sandu a PAS úplne dominujú prozápadnej časti politickej scény a vytláčajú všetky ostatné skupiny na okraj. Výsledkom je, že aj nezávislý kandidát Andrej Năstase, ktorý kritizuje úradujúceho prezidenta a vládu za nesprávne odhady, bývalý líder Platformy dôstojnosť a pravda, s ktorou PAS predtým tvorila volebnú koalíciu, môže vo voľbách počítať s podporou 0,5 – 3,5 %. Ion Ceban, populárny starosta Kišiňova, ktorý je síce proeurópsky politik, ale voči Sanduovej je skeptický a apeluje na stredoľavých voličov, najmä rusky hovoriacich, sa neodvážil začať kampaň.
Sanduová oznámila, že jej prioritou bude aj naďalej boj proti korupcii a zlepšovanie blahobytu Moldavčanov prostredníctvom zrýchleného hospodárskeho rozvoja a investícií do dopravnej infraštruktúry, nemocníc, škôl a komunitných centier. Ubezpečuje, že do roku 2030 bude minimálny dôchodok v Moldavsku ekvivalent 171 eur, minimálna mzda bude 520 eur a priemer bude 1300 eur. Prezident zdôrazňuje, že len členstvo v EÚ zabezpečí hospodársky rozvoj krajiny a zaručí jej stabilitu a bezpečnosť. Je to reakcia na proruský naratív, že európska integrácia povedie k zapojeniu Moldavska do vojny s Ruskom. Sandu, ktorá bojuje proti propagande a dezinformáciám, sa zameriava aj na rusky hovoriacu (asi 14 %) populáciu Moldavska a poskytuje rozhovory médiám v ruštine.
Neprekonateľné problémy
Receanova vláda tvrdí, že jej cieľom je členstvo v EÚ do roku 2030, hoci aj oveľa lepšie pripravenému Poľsku trvalo päť rokov, kým uskutočnilo prístupové rokovania. Reformy v Moldavsku medzitým napredujú pomalšie, ako verejnosť očakáva. Štrukturálna slabosť inštitúcií zostáva problémom, pričom niektoré ministerstvá zamestnávajú sotva niekoľko desiatok ľudí. Nízke platy zvyšujú zraniteľnosť voči korupcii a odrádzajú odborníkov od práce vo verejnom sektore. Osobitnou výzvou je reforma súdneho systému, ktorá čelí odporu súdnictva a prokuratúry, čo je kľúčovou podmienkou účinného boja proti korupcii. Práve nedostatok ohromujúceho úspechu v boji proti korupcii a oligarchickému systému je hlavným predmetom Sanduovej kritiky v súčasnej kampani.
Situáciu zhoršuje neefektívnosť ekonomiky: HDP v roku 2024 dosiahne len 94,8 % úrovne z roku 1991, posledného roku existencie ZSSR, a počet obyvateľov sa odvtedy zmenšil o tretinu. Pokusy PAS o oživenie ekonomiky, ktorá by prispela k rastu blahobytu, boli paralyzované krokmi Ruska. So začiatkom vykurovacej sezóny 2021 Moskva jednostranne prerušila dodávky plynu do Moldavska, čo spôsobilo energetickú krízu a sociálne nepokoje. Ďalšie výzvy pre hospodárstvo spôsobila ruská invázia na Ukrajinu. PAS z toho vyšiel s malým množstvom krvi a dokonca posilnil odolnosť krajiny voči ruskému vplyvu. To však ovplyvnilo peňaženky občanov: reálne mzdy sa v rokoch 2021 až 2023 zvýšili len o 0,2 %.
Referendum o vstupe do EÚ
Súbežne s prezidentskými voľbami sa uskutoční referendum, ktoré Sandu oznámila už v decembri 2023. Bude na verejnosti, aby rozhodla, či zahrnie „európsku identitu národa“ do preambuly ústavy, integráciu s Európskou úniou ako prioritný cieľ Moldavska a pridanie kapitoly definujúcej postup prijímania zmluvy o pristúpení k EÚ. Podľa Sanduovej by to nemalo byť len vyjadrením ašpirácií ľudí, ale aj skutočnou zárukou udržania proeurópskeho kurzu krajiny, aj keď sa k moci dostanú proruské strany.
Proeurópsky výsledok referenda by mal v skutočnosti slúžiť ako argument pre orgány pri rokovaniach so Západom, od ktorých podpory závisí nielen priebeh reforiem, ale aj životaschopnosť moldavskej ekonomiky. Bude tiež slúžiť na mobilizáciu voličov pred parlamentnými voľbami v lete 2025, keďže podľa aktuálnych prieskumov ich PAS síce vyhráva ako najväčšia strana, ale už nezíska nezávislú väčšinu a môže postúpiť moc proruským skupinám. Žiadne ústavné ustanovenie v takejto situácii nezaručí skutočne proeurópsky kurz a reformy. Jasne to demonštrovali vlády vytvorené Stranou komunistov a prezidentom Vladimírom Voroninom v rokoch 2001 – 2009, Alianciou za európsku integráciu v rokoch 2009 – 2016 a napokon oligarchom Vladom Plahotniucom v rokoch 2016 – 2019. Všetci, ktorí sa skrývali za prázdnymi frázami, deklarovali svoju túžbu priblížiť sa k EÚ, ale v skutočnosti si privlastnili štát a posilnili oligarchický a skorumpovaný systém.
Moldavské agentúry zamerané na prezidentské voľby zvyčajne ani nenastoľujú otázku referenda. Výnimočne tak urobila spoločnosť iData v polovici septembra. Podľa prieskumu by 46 % občanov podporilo zmeny ústavy a 39 % by bolo proti. Okrem Sandu a PAS sa do kampane za proeurópsku voľbu zapojili aj malé strany. Jedinou významnou skupinou je mimoparlamentné Národné alternatívne hnutie (RNA) starostu Kišiňova Iona Cebana. Apeluje na stredoľavých voličov, ktorí sú voči Sanduovej skeptickí, ako aj na rusky hovoriacich voličov v nádeji, že mu to pomôže posilniť stranu a prekonať 5-percentnú hranicu v budúcoročných voľbách. To by umožnilo RNA stať sa jediným zoskupením, s ktorým by PAS mohla zvážiť vytvorenie koalície, ak by chcela zostať vo vláde.
Proruskí odporcovia európskej integrácie, ktorí váhajú medzi výzvou na bojkot a hlasovaním proti ústavným zmenám, zintenzívnili svoju dezinformačnú kampaň. Tvrdia, že Moldavsko môže nadviazať priateľské vzťahy s Ruskom a získať prístup na svoje trhy a lacný plyn. Zároveň obviňujú vládu, Sandu a PAS podporované Európskou úniou z toho, že umožnili inváziu LGBT+ komunít do krajiny, Rumunsko a vojnu s Ruskom. Moldavská pravoslávna cirkev, ktorá je podriadená Moskovskému patriarchátu a ku ktorej patrí väčšina Moldavčanov, tiež zohráva úlohu v tomto príbehu. Jej kňazi varujú, že Sandu povedie krajinu k morálnej korupcii a po vzore Ukrajiny sa pokúsi rozložiť pravoslávne cirkevné štruktúry.
Proruský, ale rozdelený
Hoci je proruská opozícia silná, nedokázala sa zjednotiť a nominovala viacerých kandidátov. Je to spôsobené nielen ambíciami a dlhotrvajúcim nepriateľstvom, ale aj nedostatkom jednoznačnej podpory pre toho či onoho kandidáta z Moskvy. Možno je tento postoj výsledkom očakávania, že nikto nemá šancu konkurovať Sandu, takže nemá zmysel plytvať energiou a zdrojmi a navyše riskovať hanebnú porážku. Rusko môže tieto voľby vnímať ako test rôznych stratégií, vrátane toho, že kandidáti používajú proruský naratív rôzneho stupňa intenzity. To samozrejme neznamená, že sa Moskva len pozerá. Pokračuje v rozsievaní propagandy a dezinformácií prostredníctvom hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Márie Zacharovovej, drobných špiónov a internetových trollov. Moldavské služby blokujú čoraz viac webových stránok, ale stále ide o boj proti veterným mlynom.
Vasile Bolea, ktorý sa mohol stať hlavným favoritom Ruska, sa volieb nemohol zúčastniť. Moldavská ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať jeho volebný blok Pobeda a obvinila ho z finančných nezrovnalostí a formálnych chýb. Bolea sa stále snažil obísť zákon a kandidovať ako nezávislý kandidát, hoci patril k strane Revival (Renaştere), ktorá je spolu so stranou Shor (zakázaná v Moldavsku) a Alternatívnymi a záchrannými silami Moldavska súčasťou bloku. Jeho vznik, podobne ako nominácia Bolea, bol súčasťou politického divadla riadeného z Moskvya Ilan Shor, ktorému vo svojej vlasti hrozí 15-ročný trest odňatia slobody za organizovanie škandálu zahŕňajúceho krádež miliárd dolárov z moldavského bankového systému v roku 2014. Šor je teraz hlavným dodávateľom ruskej propagandy a dezinformácií do Moldavska, pričom na tento účel využíva elektronické médiá. Podľa moldavských služieb vytvoril sieť kuriérov, ktorí prinášajú hotovosť z Ruska, aby nelegálne financovali jeho stranu a masívne nakupovali hlasy v nadchádzajúcich voľbách. Oznámil, že v predvečer volieb bude prostredníctvom telegramového posla informovať ľudí, koho majú voliť. Podľa polície v septembri podplatil asi 130 tisíc občanov vo výške 15 miliónov dolárov.
Pravdepodobne hlavným konkurentom (10-12 % podpory) bude oficiálne nezávislý, ale podporovaný Socialistickou stranou, Alexandr Stoianoglo. Ide o bývalého generálneho prokurátora, ktorý bol prepustený počas Sanduovej éry na základe obvinení z nezákonného obohacovania, korupcie a zneužitia moci, ktoré ešte neboli dokázané. Vyzýva na návrat k „skutočnej spravodlivosti“ a štatútu nezúčastnenosti krajiny. Pokiaľ ide o európsku otázku, vyhýba sa jasnej odpovedi a na jednej strane obhajuje vstup do EÚ a na druhej strane proti nej uvádza absurdné argumenty. Podľa socialistov je nestraníckym profesionálom a „ľudovým kandidátom“, ktorý dokáže okolo seba zhromaždiť opozíciu a bude schopný konkurovať Sanduovej. Jeho nominácia je s najväčšou pravdepodobnosťou iniciatívou bývalého prezidenta Igora Dodona, ktorý by bol prirodzeným kandidátom väčšiny proruských voličov, ale obával sa prehry a možného presunutia podpory Moskvy na Šora. Dokonca aj komunistická strana, ktorá tvorí jednotný blok v parlamente so socialistami, odmietla podporiť Stoianogla a nominovala bývalého premiéra Vasila Tarleva (2-6 % v prieskumoch), ktorý sľubuje reindustrializáciu Moldavska a udržiavanie paralelných vzťahov s EÚ, Ruskom a Čínou.
Vstup Stoianogla do druhého kola volieb nie je istý. Renato Usatii má tiež porovnateľné šance so 6-13% podporou. Je populistickým lídrom mimoparlamentnej strany Naša strana a bývalým starostom mesta Balti (zakaždým rezignoval uprostred svojho funkčného obdobia), populárnym najmä na severe krajiny a v mierne proruských kruhoch. Samotný Usatii zostáva nezmieriteľným nepriateľom Dodona. V prezidentských voľbách v roku 2020 skončil tretí (so 17 % hlasov) a vyzval na hlasovanie proti Dodonovi v druhom kole, čo prispelo k Sanduovmu víťazstvu. Teraz sľubuje voličom, že zjednotia Moldavcov napriek politickým rozdielom a národný rozvoj nazýva svojím jediným cieľom.
Medzi sekundárnych kandidátov, ktorí sympatizujú s Ruskom, patria bývalá guvernérka tradične proruskej autonómnej Gagauzie Irina Vlagová, ktorá záhadne deklaruje, že sa zameria na problémy obyčajných ľudí, mieru a prosperity (môže počítať s 2-6 % hlasov), a bývalý socialistický premiér Ion Chicu, ktorý má podporu 2 – 4 %. Jeho hlavnou požiadavkou je zvýšenie sociálnych dávok a obnovenie efektívnych štátnych inštitúcií.
Diaspóra rozhoduje o všetkom
Je pravdepodobné, že výsledky Sanduovej a proeurópskeho referenda budú oveľa lepšie, ako ukazujú prieskumy. Všetky moldavské štatistické úrady trpia štrukturálnym problémom, ktorým je, že sa nemôžu dostať k diaspóre, čo skresľuje predvolebné prieskumy. Medzitým diaspóra má viac ako milión ľudí žijúcich v Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Španielsku a Rumunsku, ako aj v Spojenom kráľovstve a len v malej miere v Rusku, v porovnaní s 2,4 milióna Moldavcov žijúcich v samotnom Moldavsku (okrem Podnesterska). Diaspóra zostáva jednoznačne prozápadná: v druhom kole prezidentských volieb v roku 2020 získala 15,5 % hlasov, z ktorých 93 % podporilo Sanduovú. V tohtoročnom hlasovaní sa otvorí 60 volebných miestností, najmä v Taliansku, 26 v Nemecku, 20 vo Francúzsku, 17 v Spojenom kráľovstve, 16 v Rumunsku, 10 v Írsku a len dve v Rusku (pôvodne bolo plánovaných päť, ale ministerstvo zahraničných vecí Moldavska nemohlo vytvoriť taký počet komisií).
Prezidentské voľby a ústavné referendum sa pravdepodobne skončia jasným víťazstvom proeurópskej voľby. Do značnej miery to uľahčí moldavská diaspóra, ktorá už usadila svoj život v krajinách EÚ a z väčšej časti sa do Moldavska nikdy natrvalo nevráti. Keď sa po kampani usadí prach, moldavské úrady a bežní občania budú mať každodennú, ťažkú a nevýraznú prácu na obnove vlastného štátu. Jeho výsledky určia pokrok Moldavska v rokovaniach a jeho potenciálne pristúpenie k EÚ.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Trwa wyścig o prezydenturę w Mołdawii
