Minulý týždeň izraelská armáda, známejšia ako IDF, uskutočnila jednu z najvýraznejších a najúspešnejších operácií súčasnej vojny na Blízkom východe. V dôsledku leteckých útokov na objekty teroristickej skupiny „Hizballáh“ v Libanone bola zničená celá horná časť tejto stavby. Hlavným úspechom bolo, samozrejme, odstránenie vodcu Hizballáhu Hassana Nasralláha, ktorý viedol túto organizáciu 32 rokov.
Zaujímavé je, že sa stal šéfom Nasralláhovho Hizballáhu v roku 1992 po tom, čo izraelská armáda zlikvidovala jeho predchodcu Abbása al-Músávího. Mimochodom, vo funkcii (formálne sa nazýva generálny tajomník v Stalinovi; v žiadnom prípade to nenaznačuje vplyv sovietskych špeciálnych služieb na formovanie svetového a najmä blízkovýchodného terorizmu) necelý rok – v máji 1991 stál al-Musawi na čele Hizballáhu a vo februári nasledujúceho roka ho zasiahli izraelské rakety Apache.
Ako vidíme, Nasralláh mal to šťastie, že žil v úlohe hlavného libanonského teroristu oveľa dlhšie. Príbeh sa však skončil rovnako. V skutočnosti, ako inak by sa mohla skončiť životná cesta teroristu, aj keď jedna z najdôležitejších?
Samotná vojna Izraela s rôznymi teroristickými skupinami nie je pre Ukrajinu niečím vážne viditeľným – ničím iným ako ďalšou informačnou udalosťou, na ktorú sa podľa novinárskych kánonov zabudne hneď na druhý deň. Ale Hizballáh, ako aj Hamas z pásma Gazy, ako aj Húsíovia z Jemenu, majú otvorene vytŕčané uši Iránskej islamskej republiky. A tu už môžeme hovoriť o určitej ukrajinskej stope. Presnejšie ukrajinský záujem.
Čo je to? Samozrejme, nie v zničení Nasralláhu alebo dokonca celého vrcholu Hizballáhu ako takého. Islamský terorizmus sa ešte nedostal na Ukrajinu – na rozdiel od, bohužiaľ, susedného Ruska – (a dúfajme, že sa nikdy nedostane). Záujem Ukrajiny spočíva inde. Je to v iránskom faktore.
Nie je žiadnym tajomstvom, že hlavným cieľom teheránskeho režimu ajatolláhov nie je rozvoj a prosperita ich vlastnej krajiny – tam, kde sa o to usiluje, ľudia nie sú zaháňaní do stredoveku a nie sú popravovaní za šialené, podľa štandardov 21. storočia, „zločiny“. Hlavným cieľom Iránu je zničenie štátu Izrael. A to nie sú ničie výmysly alebo interpretácie – sú to oficiálne vyhlásenia iránskych predstaviteľov, počnúc Rahbarom, najvyšším vládcom krajiny, Alím Chameneím.
Na to je nastavený celý štátny systém, najmä vojensko-priemyselný komplex. Samotné drony Shahed, ktoré Irán začal privážať do Ruska krátko po neúspechu bleskovej operácie, boli vytvorené špeciálne pre útoky na Izrael. A dodávka dronov do Teheránu nie je len príležitosťou získať peniaze alebo iné výhody od Moskvy (povedzme na jadrový program), ale aj skontrolovať pripravenosť týchto zbraní v bojových podmienkach. Neexistuje lepšie cvičisko ako naša vojna.
Faktom však je, že Irán nemá spoločné hranice s Izraelom. Preto musel Teherán chtiac-nechtiac vytvoriť alebo prevziať kontrolu nad určitými silami na predmestí Izraela. V prvom rade Hizballáh. Ale teraz je táto libanonská teroristická organizácia, ak nie zničená, obrazne povedané, v kóme. A nálada vo vedení Iránskej islamskej republiky nie je o nič lepšia. Pretože Izrael ukázal, že je pripravený na akékoľvek rozhodné opatrenia. Niet divu, že len niekoľko dní pred elimináciou Nasralláha sa Irán odmietol postaviť (vo vojenskom zmysle) za Hizballáh.
Preto je dosť pravdepodobné, že Irán bude aspoň dočasne upokojený – a určité dohody s Izraelom, ale skôr so Západom, ktorý v rámci svojich bezpečnostných záruk, aspoň pre Chameneího a jeho okolie, bude požadovať ústupky na úplne inom fronte, ukrajinskom.
Od začiatku septembra kolujú fámy, že Irán údajne plánuje dodávať alebo už dodáva Rusku balistické rakety. Na rozdiel od severokórejských zbraní, ktoré už ukrajinská protivzdušná obrana zničila, iránske zbrane tohto druhu zatiaľ neboli na území Ukrajiny zistené. Nový iránsky prezident Masoud Pezeshkian navyše priamo poprel, že by tieto rakety poskytol Rusku. Samozrejme, nestojí za to brať slovo takých úžasných ľudí, ale taká nečakaná mierumilovnosť iránskeho prezidenta (ktorý navyše na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN povedal, že Irán nikdy nepodporoval ruskú agresiu voči Ukrajine) vás núti zamyslieť sa.
Izraelské útoky na Hizballáh a húsíov (a predtým na Hamas v pásme Gazy) ukázali, že demokratická krajina má tiež zuby. A táto demonštrácia vystrašila Irán natoľko, že sa možno rozhodol nebojovať, ale vyjednávať. Tak či onak – ale nevyhnutne! – zasiahne aj spoluprácu Teheránu s Moskvou.
A Rusko nemá veľa skutočných spojencov, nie také lepkavé ryby ako Viktor Orbán. Vo všeobecnosti boli vo vojenskej sfére len dve – Irán a Severná Kórea. Ak je jeden z nichLen s raketami Kim Čong-una sa nedá veľa bojovať. A v samotnom Rusku sa ekonomická situácia každým mesiacom zhoršuje čoraz viac, centrálna banka už takmer priamo hovorí, že rozpočet a ekonomiku je možné udržať až po okamžitom zastavení vojny.
Samozrejme, je nepravdepodobné, že by Putin počúval šéfku centrálnej banky Nabiullinu, ale bojovať proti zákonom ekonomiky je takmer ako bojovať proti zákonu univerzálnej gravitácie. Môžete, ale výsledok… Preto, ak bude Irán vyradený z tejto malej skupiny podpory ruskej armády, sklamanie (pre Putina) koniec sa len zrýchli.
Takže by ste mali Ukrajinci zlikvidovať Nasralláha a jeho stúpencov. Globálny svet je globálny, pretože aj vojny v rôznych častiach planéty sú nejakým spôsobom prepojené.
