24. októbra na tlačovej konferencii po summite BRICS v Kazani ruský diktátor Vladimir Putin skutočne potvrdil prítomnosť armády KĽDR, ktorá prišla zúčastniť sa vojny proti Ukrajine v Rusku. Odhalil tajomstvo otvoreného kabáta a odpovedal na otázku novinára NBC News o satelitných snímkach, ktoré ukazujú, že severokórejská armáda je v Rusku. „Čo tam robia a nebola by to ešte väčšia eskalácia ukrajinskej vojny?“ spýtal sa korešpondent.
Putin, ako vždy, keď mu položia trápnu otázku, začal svoju odpoveď v štýle toho, čo sa dnes bežne nazýva „voteautizmus“, predtým sa to nazývalo nahradenie pojmov presunom predmetu diskusie na iný objekt slovami: „Čo tak X» (čo X).
„Chcem vás upozorniť na skutočnosť, že to neboli kroky Ruska, ktoré viedli k eskalácii v Ukrajine, ale štátny prevrat v roku 2014, podporovaný predovšetkým Spojenými štátmi. <… >A potom sme boli osem rokov klamaní, keď povedali, že chcú vyriešiť konflikt v Ukrajine mierovými prostriedkami prostredníctvom minských dohôd,“ povedal Putin.
Nakoniec však bol nútený vrátiť sa k severokórejskej téme. Pripomenul, že 24. októbra Štátna duma ratifikovala dohodu „o komplexnom strategickom partnerstve“ so Severnou Kóreou. „Existuje článok 4. Nikdy sme nepochybovali o tom, že severokórejské vedenie pristupuje k našim dohodám s rešpektom. Ale to, čo a ako budeme robiť, je našou vecou v rámci tohto článku,“ povedal šéf Kremľa.
Článok 4 rusko-kórejskej zmluvy stanovuje, že „ak sa jedna zo strán ocitne vo vojnovom stave v dôsledku ozbrojeného útoku jedného alebo viacerých štátov, druhá strana jej okamžite poskytne vojenskú pomoc všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii v súlade s čl. 51 Charty OSN a zákonov KĽDR a Ruskej federácie“. A hoci to bolo Rusko, ktoré zaútočilo, nie jeho, ale kto to zistí. Na konci dňa o to nejde.
Hlavná vec je, že svetové spoločenstvo dostalo potvrdenie o prítomnosti vojakov KĽDR na ruskom území. A z najkompetentnejšieho zdroja v tejto veci. Teraz túto skutočnosť nebudú môcť poprieť ani tí najhorlivejší skeptici. A nie je až také dôležité, či sa severokórejskí vojaci budú priamo podieľať na bojových stretoch s ozbrojenými silami Ukrajiny alebo nie. Zahraničný vojenský kontingent je na území Ruska v čase, keď vedie nevyprovokovanú útočnú vojnu proti susednému štátu. Severokórejskí vojaci sa tak stávajú komplicmi v tomto konflikte svojou prítomnosťou v Rusku, rozširovaním jeho geografie a medzinárodnej angažovanosti.
Prvé správy o možnom vyslaní severokórejských vojakov do Ruska na účasť vo vojne proti Ukrajine zazneli koncom júna tohto roku, bezprostredne po Putinovej návšteve Pchjongjangu a podpísaní dohody s Kim Čong-unom o komplexnom strategickom partnerstve. V tom čase väčšina odborníkov upozornila na skutočnosť, že táto dohoda zabezpečuje dodávky delostreleckej munície a balistických rakiet do Ruska. Niektorí sa však vyjadrili aj k prípadnému nasadeniu severokórejských vojakov. Čo by na jednej strane pomohlo znížiť nedostatok personálu a na druhej strane by získalo skúsenosti s vedením modernej vojny.
Téma armády KĽDR sa stala aktuálnou v októbri, keď sa objavili príslušné spravodajské správy Ukrajiny a Južnej Kórey, ako aj foto a video dôkazy o prítomnosti vojakov 11. zboru Kórejskej ľudovej armády na ruských vojenských základniach na Ďalekom východe. Jedno z videí navyše ukazuje, ako Severokórejčania dostávajú ruské vojenské uniformy.
Vyšlo najavo, že Pchjongjang previedol do Ruska asi 12 tisíc vojakov. Juhokórejský minister obrany Kim Jong Hjun nazval armádu KĽDR vyslanú do Ruska na podporu vojny v Ukrajine „žoldniermi, lacným krmivom pre delá“. Obvinil severokórejského vodcu Kim Čong-una, že predal svoju armádu „za nezákonnú útočnú vojnu“.
Kremeľ spočiatku dôrazne popieral prítomnosť severokórejských vojakov na svojom území. Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo vyhlásenia o severokórejských vojakoch v Rusku za „podvod“. Pchjongjang to tiež poprel, napríklad misia KĽDR pri OSN označila tieto informácie za „nepodložené fámy“. Ako však bolo spomenuté na začiatku článku, sám Putin teraz verejne priznal, že Moskva aj Pchjongjang v tom čase drzo klamali.
Zostáva logická otázka: prečo? Prečo Rusko potrebuje tento extra hemoroid u Severokórejčanov? Napríklad zahraniční žoldnieri, napríklad zo Srbska, Nepálu, Kuby, Venezuely, afrických krajín atď., boli predtým spozorovaní v radoch okupačných síl. Išlo však skôr o ojedinelé prípady a na úrovni individuálneho náboru, než o medzištátnu dohodu. Teraz je situácia radikálne iná.
Je známe, že armáda KĽDR je jednou z najväčších na svete. Ale čo sa týka jeho bojových schopnostíNapríklad v prípade Spojených štátov amerických, Spojených štátov amerických a Od konca občianskej vojny na Kórejskom polostrove v roku 1953 sa severokórejská armáda nezúčastnila žiadnych vážnejších vojenských zrážok. To znamená, že armáda už viac ako 70 rokov nemá skutočné bojové skúsenosti.
To by však, samozrejme, nemalo veľmi znepokojovať vojensko-politické vedenie Ruskej federácie. V osobe vojakov KĽDR dostanú, ako správne poznamenal minister obrany Južnej Kórey, „lacné krmivo pre delá“. Nemusia platiť milióny za podpis zmlúv a niekoľko stoviek tisíc mesačných platov. Nie je potrebné platiť za invaliditu získanú počas nepriateľských akcií a ešte viac rodine za smrť živiteľa rodiny. Preto je materiálny zisk pre Rusko zrejmý. Okrem toho vyplnenie personálnych medzier v ruskej armáde Severokórejčanmi by umožnilo, ak nie vyhnúť sa, tak aspoň odložiť mobilizáciu, ktorá ohrozuje sociálnu nespokojnosť Rusov.
To všetko je, samozrejme, pravda, ale je tu jeden problém: nie sú tu státisíce severokórejských vojakov, ale len asi desaťtisíc. Pri súčasnom tempe likvidácie okupačných síl na fronte to bude stačiť asi na týždeň. A to je všetko.
A už sa objavili informácie z našej rozviedky, že Severokórejčania sú presunutí do Kurskej oblasti, teda do priameho dejiska operácií. Kyrylo Sazonov, novinár, politológ a vojak ozbrojených síl Ukrajiny, ktorý v súčasnosti bojuje v Kurskom smere, komentoval severokórejskú hrozbu: „Všetci títo drsní chlapci, ktorí si lámu tehly na hlave, sú minulý vek. Uvidíme, ako zasiahnu hlavami naše granáty a drony… Samozrejme, akékoľvek posilnenie, akékoľvek posilnenie nepriateľa je pre nás ťažké. Severokórejčania však nemajú bojovú koordináciu a vo vojne je to kľúčová otázka. A v Kurskej oblasti mali Rusi aj bez nich dosť zmätku. A tu sa k Rusom pridali Severokórejčania, ktorí nehovoria po rusky. Nie sú zvyknutí na podnebie, jedlo, vodu ani nič iné. Takže je to pre nich skôr bolesť hlavy ako pomoc. Preto sa to v zásade veľa nezmení.“
Hlavné problémy v Rusku kvôli Severokórejčanom však nevzniknú ani na fronte, ale na medzinárodnej scéne. Pretože, ako už bolo spomenuté, existuje ďalší faktor eskalácie konfliktu a jeho vstupu na medzinárodnú úroveň. To určite prinúti Západ sa pohnúť, ale nielen to. Tá istá Južná Kórea – hlavný protivník KĽDR – už vyjadruje pripravenosť poskytnúť Ukrajine svoje najnovšie zbrane na vyhladenie armády nepriateľského štátu. Pretože posledná vec, ktorú Soul potrebuje, je posilniť severokórejskú armádu vojakmi so skúsenosťami s vedením modernej plnohodnotnej vojny.
Aj v Európe sa strašne obávajú, že konflikt presahuje Rusko a Ukrajinu. „Nasadenie severokórejských jednotiek je jednostranným nepriateľským činom s vážnymi dôsledkami pre mier a bezpečnosť v Európe a na celom svete. Ide o vážne porušenie medzinárodného práva vrátane najzákladnejších zásad Charty OSN,“ uviedol vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.
A americký Kongres vo všeobecnosti verí, že vstup Severnej Kórey do rusko-ukrajinskej vojny núti Spojené štáty zasiahnuť priamo. „Ak severokórejské jednotky vstúpia na suverénne územie Ukrajiny, Spojené štáty by mali vážne zvážiť priamu vojenskú akciu proti severokórejským jednotkám,“ povedal predseda spravodajského výboru Snemovne reprezentantov USA republikán Michael Turner.
Vysielanie vojakov KĽDR do Ruska sa tak mení na faktor silnejšieho zapojenia našich partnerov do podpory Ukrajiny. Zároveň odhaľuje karty ruského vojenského a politického vedenia. Pretože po prvé, rozšírenie spolupráce so Severnou Kóreou ukazuje, že Rusko napriek všetkým svojim mierumilovným vyhláseniam nemá vôbec záujem na nastolení mieru, prímeria alebo aspoň na zastavení nepriateľských akcií. Naopak, má záujem o eskaláciu. Po druhé, zapojenie severokórejských vojakov naznačuje vážne personálne problémy ruskej armády. To potvrdzuje informácie z frontu o smrti viac ako tisícky ruských vojakov pri „mäsových útokoch“ každý deň.
Preto Putinov absolútne nezmyselný krok so zapojením vojakov KĽDR prinesie Kremľu oveľa viac problémov, ako pridá bonusy. Ako správne poznamenal austrálsky vojenský expert, generálmajor vo výslužbe Mick Ryan, ktorý aktívne sleduje udalosti rusko-ukrajinskej vojny: „Zvyčajne, keď sa krajinám darí, nežiadajú Severnú Kóreu o pomoc. Takže by nám to malo poskytnúť určitý pohľad na to, ako Rusko zhromažďuje ľudské zdroje, aby sa zapojilo do tejto vojny.“
