Zložitá situácia na bojisku a neistota ohľadom budúcej podpory západných spojencov podnecujú Ukrajinu hľadať rôzne alternatívy, ktoré môžu situáciu radikálne zmeniť. Jedným z najlákavejších a najvzrušujúcejších je obnovenie vlastného jadrového potenciálu. Nedávno sa v médiách opäť objavila informácia, že o takejto možnosti ukrajinská strana teoreticky uvažuje. Je však obnovenie jadrového štatútu skutočne schopné zachrániť Ukrajinu za súčasných podmienok? A nakoľko reálny je úspešný vývoj atómových zbraní v budúcnosti v relatívne krátkom čase?
Julian Röpke, analytik nemeckých novín BILD, 17. októbra uviedol, že ukrajinské úrady „vážne zvažujú obnovenie jadrového arzenálu“. V ten deň sa v Bruseli konalo zasadnutie Európskej rady. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii v belgickom hlavnom meste povedal, že bezpečnosť Ukrajiny môže byť zaručená buď členstvom v NATO, alebo jadrovými zbraňami. Zelenskyj v rozhovore s novinármi hovoril o svojom poslednom stretnutí s Donaldom Trumpom, kde nastolil otázku NATO, Budapeštianskeho memoranda a zlých dôsledkov zrieknutia sa jadrových zbraní zo strany Ukrajiny.
Ukrajina sa vzdala svojich jadrových zbraní a získala záruky územnej celistvosti a suverenity v medzinárodne uznaných hraniciach z roku 1991 od krajín, ktoré sa pripojili k Budapeštianskemu memorandu. V roku 2014 sa však ukázalo, že tieto záruky sú bezcenné.
„A v rozhovore s Donaldom Trumpom som mu povedal: máme toto, aké je východisko? Alebo Ukrajina bude mať jadrové zbrane a potom je to pre nás ochrana. Alebo by sme mali mať nejaký druh Aliancie. Okrem NATO dnes nepoznáme žiadne efektívne aliancie. Krajiny NATO dnes nie sú vo vojne. Krajiny NATO nie sú vo vojne. V krajinách NATO sú všetci ľudia nažive. A preto sme si vybrali NATO pred jadrovými zbraňami. Vyberáme si NATO. A myslím, že Donald Trump ma počul. Povedal: ‚Máte spravodlivé argumenty,'“ pripomenul Zelenskyj obsah dialógu s americkým prezidentským kandidátom.
Ukrajina mala formálne právo a primerané dôvody na obnovenie jadrových zbraní po narušení jej územnej celistvosti v roku 2014. Signatári memoranda si totiž nesplnili svoje záväzky voči Kyjevu. Morálna stránka problému je tiež na našej strane. Pokiaľ však ide o praktickú rovinu realizácie tejto iniciatívy, existujú značné problémy.
Hoci novinári BILD píšu, že Ukrajina môže vyrobiť jadrovú bombu za pár týždňov a odvolávajú sa na slová nemenovaného predstaviteľa, je to skôr bluf, ktorý je určený pre citlivé publikum. Možno na to naozaj existujú nejaké znalosti, ale situácia s materiálmi nie je veľmi dobrá. V roku 2010 vtedajší prezident Viktor Janukovyč odovzdal z Ukrajiny posledných 50 kg obohateného uránu. Urán odišiel do Ruska, aby nepadol do „nebezpečných rúk“. A v spoločnom vyhlásení Janukovyča a Baracka Obamu americký prezident ocenil rozhodnutie Ukrajiny zbaviť sa všetkých zásob vysoko obohateného uránu. Obama tiež samostatne poukázal na „jedinečný“ príspevok Ukrajiny k jadrovému odzbrojeniu a ubezpečil, že bezpečnostné záruky poskytnuté v Budapeštianskom memorande zostávajú v platnosti. Keď však o niekoľko rokov neskôr nastal čas otestovať tieto silné záruky v praxi, ukázalo sa, že nestoja za nič.
Ukrajina má však značné zásoby uránových rúd. Nevyrába však jadrové palivo. A na výrobu atómových zbraní sú potrebné izotopy uránu-235 a 233. Nestačí ich však len získať. Stále je potrebné dosiahnuť úroveň obohatenia uránu až o 90 %. Až potom budú existovať suroviny, ktoré sa dajú použiť na výrobu atómovej bomby.
Jadrové zbrane ako alternatíva k členstvu Ukrajiny v NATO sú zaujímavou možnosťou. Ale je v ňom príliš veľa utopizmu a protichodných momentov. Aj keď nám uniká aspekt negatívnej medzinárodnej reakcie. Myšlienka, že Ukrajine stačí pár týždňov na výrobu atómovej bomby, znie fantasticky. To neznamená, že Ukrajina nie je schopná vyrábať zbrane hromadného ničenia. Vyžaduje si to však veľa času a zdrojov. Okrem toho významné sumy financovania projektov, primeraný vedecký a technický potenciál a organizačné schopnosti na najvyššej štátnej úrovni.
Finančná situácia v Ukrajine nie je, mierne povedané, veľmi dobrá. Nie je dostatok peňazí ani na konvenčné zbrane. Vláda sa snaží pokryť rozpočtový deficit zvyšovaním daní. A výroba jadrových zbraní si vyžaduje seriózne a stabilné financovanie. Ak nie je dostatok peňazí ani na konvenčné granáty alebo drony, ako by ich potom malo byť dosť na atómovú bombu?
Úprimne povedané, úroveň efektívnosti štátneho aparátu v našej krajine nie je na úrovni. Korupcia, nedostatok profesionality a manažérsky chaos môžu zničiť akékoľvek dobré podniky. A taký ambiciózny, komplexný projekt, akým je výroba jadrovej bomby, si vyžaduje veľmi serióznu organizáciu Schopnosti. Úzka koordinácia vedeckých a technických pracovníkov a vlády. Rovnako ako vhodné a spoľahlivé podávacie médiá. Stále však nemáme vlastné balistické rakety s doletom 500 km. Ako potom dopravíme jadrovú nálož?
Názorným príkladom neschopnosti štátu efektívne riadiť ľudské zdroje a využívať ich v súlade so svojimi schopnosťami a zručnosťami je mobilizácia vedcov do prvej línie. Napríklad v júni sa objavila správa, že 59-ročný vedúci inžinier Inštitútu pre jadrový výskum Serhij Čerednyk bol zabitý pri vykonávaní bojovej misie v Doneckej oblasti. Tento vedec by mohol byť užitočný pri obnove jadrového potenciálu Ukrajiny. Ale bezduchá štátna mašinéria sa rozhodla inak. A takýchto príkladov je veľa. Je možné s takýmto iracionálnym prístupom dúfať v rýchle vytvorenie atómovej bomby? Pochybný.
Jadrový štatút môže byť skutočne vážnym odstrašujúcim prostriedkom a prinútiť potenciálnych agresorov zvážiť všetky riziká pred útokom. Teraz sme však v štádiu vojny. Výskyt jadrových zbraní v Ukrajine počas nepriateľských akcií pravdepodobne nebude mať žiadny vplyv na ich priebeh. A použitie zbraní hromadného ničenia si vyžaduje politickú vôľu štátneho vedenia. Nariadi Zelenskyj použitie atómovej bomby proti Ruskej federácii? Najmä ak vezmeme do úvahy, že nepriateľ má svoj vlastný veľmi pôsobivý jadrový arzenál. A ak by sa Ukrajina odvážila ako prvá použiť jadrové zbrane proti Rusku, takmer určite by dostala akt odvety. Vzájomná masová výmena jadrových úderov je určitým druhom vyhliadky na ukončenie vojny. Jedinou zjavnou výhodou jadrovej bomby počas prebiehajúceho vojenského konfliktu je schopnosť do určitej miery sa chrániť pred nepriateľským jadrovým úderom.
Ak by Ukrajina mala od roku 2014 jadrové zbrane, Rusko by nemuselo riskovať anexiu Krymu. Ak by sme mali začiatkom roka 2022 atómovú bombu, Putin by možno váhal, kým nariadi totálnu inváziu. Ale keď vojna pokračuje a časť územia je okupovaná nepriateľom, objavenie sa atómových zbraní nezaručuje jej koniec. Je to skôr metóda psychologického nátlaku. Preto by sa v ukrajinskom prípade nemala považovať jadrovú bombu za zázračnú zbraň, ktorá okamžite zastaví ruskú agresiu a poslúži ako najlepšia záruka bezpečnosti. Ale po skončení nepriateľských akcií možno stojí za to vážne zvážiť túto myšlienku. Aby sme neskôr mohli povedať: nemáme jadrové zbrane, ale ak to bude potrebné, použijeme ich.
