Usporiadanie referenda spolu s celoštátnymi voľbami je celkom bežné, najmä v postkomunistickom priestore. Organizovaním referenda sa súčasná vláda snaží vyriešiť jeden z problémov týmto spôsobom: buď nakloniť volebné preferencie vo svoj prospech, alebo presadiť potrebné politické rozhodnutie pod rúškom volieb. Alebo oboje, ako napríklad v posledných prezidentských voľbách v Moldavsku.
Je možné za to odsúdiť súčasnú moldavskú vládu? Vôbec nie. Prinajmenšom preto, že rozhodnutie prijaté v referende v žiadnom prípade nie je pre krajinu škodlivé, ale práve naopak. Nestalo sa tak napríklad ako v Ukrajine v referende v roku 2000, keď sa vtedajší prezident Leonid Kučma snažil zabezpečiť ďalšie právomoci v konfrontácii s Najvyššou radou. Alebo, ako v Rusku v roku 2020, keď Vladimír Putin „resetoval“ svoje predchádzajúce prezidentské funkčné obdobia.
Chyba sociológie
V referende, ktoré sa konalo v Moldavsku súbežne s prezidentskými voľbami, sa Moldavcov pýtali, či podporujú konsolidáciu znenia o nezvratnosti európskeho kurzu krajiny v ústave Moldavska. Cieľ je údajne dobrý, pretože súčasná proeurópska vláda sa tak snažila zabrániť možným pokusom budúcich vlád zmeniť vektor zahraničnej politiky na opačný, teda promoskovský. Výsledok bol však o niečo horší, ako sa očakávalo.
Faktom je, že predchádzajúce prieskumy verejnej mienky predpovedali, že najmenej 60 % Moldavcov bude hlasovať za európsku voľbu. Ale počas referenda, ako sa hovorí, niečo pokazilo. Predbežné sčítanie hlasov ukázalo víťazstvo euroskeptikov a euronadšenci museli neustále doháňať svojich súperov. Až keď počet hlasovacích lístkov prekročil 98 %, počet pozitívnych odpovedí začal postupne prevažovať nad počtom negatívnych. A nakoniec bol výsledok 50,46 % – za zavedenie európskych ambícií Moldavska do ústavy, 49,54 % – proti.
A hoci euronadšenci stále hlodali víťazstvo euroskeptikov ťažkou agóniou, negatívna pachuť po referende stále pretrvávala. Prečo? Áno, aspoň preto, že víťazstvo zabezpečili hlasy diaspóry, ktoré, samozrejme, boli započítané ako posledné. To znamená, že ak vezmeme hlasy len tých občanov Moldavska, ktorí stále žijú vo svojej krajine, referendum by zlyhalo.
Nie všetko je však také smutné. V prvom rade preto, že víťazstvo na body nie je formálne nič horšie ako víťazstvo knockoutom: v oboch prípadoch víťaz dostane rovnaký majstrovský opasok. To znamená, že moldavské orgány formálne dostali mandát dôvery verejnosti na ďalšie európske integračné procesy. Okrem toho ďalšie skryté skvosty referenda nabádajú optimizmus.
Hlavný konkurent Maie Sanduovej
Najprv však venujme pozornosť výsledkom prvého kola prezidentských volieb. Líderkou pretekov bola podľa očakávania úradujúca prezidentka Maia Sanduová, za ktorú hlasovalo až 42,45 % voličov. Navyše získala ešte viac, ako sociologovia predpovedali v záverečnej fáze volebnej kampane (35,8 %).
Jej hlavný súper – oficiálne nezávislý, ale proruskou Socialistickou stranou podporovaný bývalý generálny prokurátor Alexandr Stoianoglo – získal 25,98 % hlasov. Tento výsledok bol prekvapením aj pre sociológov, ktorí mu predpovedali asi desaťpercentnú podporu. To znamená, že v relatívnom počte sa jeho volebný prelom ukázal ako oveľa očarujúcejší ako prelom Maie Sanduovej. A hoci predchádzajúci názor predpovedal víťazstvo úradujúceho prezidenta nad Stoianoglom v druhom kole so skóre 40,6 ku 36,4, aj vtedy prieskum ponechával veľký priestor na korekciu výsledkov – 34 % respondentov sa buď nerozhodlo, zdržalo sa hlasovania, alebo bolo odhodlaných hlasovať proti všetkým. Teraz sa dá predpokladať, že v druhom kole, ktoré sa uskutoční o dva týždne, má Stoianoglo potenciálne väčšie šance ako Maia Sanduová získať voličov iných kandidátov, najmä tých voličov, ktorí majú sklon protestovať proti hlasovaniu.
Na jednej strane to vyvoláva určité obavy, že Moldavsko sa môže opäť odchýliť od cesty európskej integrácie. Na druhej strane, veci nevyzerajú tak hrozivo, ak sa bližšie pozriete na predchádzajúce politické aktivity Stoianoglo. Áno, nebol najlepším generálnym prokurátorom, mierne povedané. V dôsledku korupčného škandálu prišiel o svoju pozíciu. Okrem toho hlavným iniciátorom jeho rezignácie bola prezidentka Sanduová. Preto nie je prekvapujúce, že ju Stoianoglo zúrivo nenávidí.
Za zmienku však stojí napríklad parlamentné aktivity Stoianogla, keď bol ešte členom jednoznačne proeurópskej Demokratickej strany a spolu so svojimi kolegami zdvorilo hlasoval za všetky proeurópske zákony. Tiež vStojí za to povedať, že Stoianoglo vlastní okrem moldavského aj rumunský pas a v žiadnom prípade nie ruský.
To všetko ukazuje, že Sanduovej hlavným konkurentom rozhodne nie je presvedčený člen Kremľa, ale skôr človek, ktorý nie je veľmi zásadový. Koniec koncov, aj teraz sú všetky jeho prejavy skôr proeurópske. Hovorí heslami o integrácii do západnej komunity, hoci kritizuje vládu za to, že „nie je taká europeizácia“. Zároveň Stoianoglo rád krúti svoje presvedčenie ako rum na slnku. Je obzvlášť zbehlý v hraní na fóbie Moldavcov z toho, že sú zatiahnutí do rusko-ukrajinského konfliktu, používa argumenty o „lacnom ruskom plyne“ a iných populistických témach.
A tak počas volebnej kampane Stoianoglo naliehal na svojich stúpencov, aby vo volebných miestnostiach hlasovali len za prezidenta, ale ignorovali hlasovanie v referende. Preto nie je prekvapujúce, že referenda sa zúčastnilo o 60 000 občanov menej ako prezidentských volieb.
Kto sú unionisti?
Ďalším vážnym hráčom v politickej oblasti Moldavska sú „unionisti“, teda zástancovia zjednotenia s Rumunskom. Títo ľudia chceli z vysokej zvonice pľuť na akýkoľvek domáci politický rozruch: či budú doložky o európskej integrácii zahrnuté do ústavy alebo nie, či Moldavsko zruší svoj neutrálny štatút a zapojí sa do euroatlantickej integrácie alebo nie. Koniec koncov, prezidentovo meno sa im nezdá dôležité. Pre nich je recept jednoduchý – spojiť sa s Rumunskom (a vlastne sa k nemu pripojiť) a všetky problémy budú okamžite vyriešené.
Koľko zástancov rumunskizácie je v Moldavsku? Všetko závisí od toho, ako počítate. Ak vezmeme do úvahy „krištáľovo čistých“ „unionistov“, potom je ich asi 10-15%. Ak vám na čistote naozaj nezáleží, ale počítajte tých, ktorým to v zásade nevadí, potom sa percento zvýši na 50.
Súčasná moldavská vláda podľa odborníkov venovala tejto kategórii voličov trestuhodne málo pozornosti. Ale márne. V našich predvolebných materiáloch bolo potrebné jasne formulovať posolstvo: ak vyhrajú proruské sily, potom môžeme raz a navždy zabudnúť na zjednotenie s Rumunskom. Ale s proeurópskou vládou nevyhnutne dôjde k zjednoteniu. Aj keď nie v rámci jedného štátu, tak aspoň v rámci Európskej únie a NATO. A ak občanov Moldavska po tom, ako sa stane plnoprávnym členom EÚ, bude dominovať túžba po rumunizácii, potom žiadne medzinárodné zákony ani výhrady z Bruselu nebudú môcť zabrániť úplnému zjednoteniu.
Volebná prostitúcia
Najbolestivejším problémom, ktorý negatívne ovplyvnil výsledky volieb a referenda, však bolo podplácanie voličov za peniaze Kremľa.
„Moldavsko dnes a v posledných mesiacoch čelí bezprecedentnému útoku na slobodu a demokraciu. Zločinecké skupiny spolu so zahraničnými silami zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur a špinavými peniazmi premenili našu krajinu na sivú zónu. Máme dôkazy, že ich cieľom bolo kúpiť 300 000 hlasov, ich cieľom bolo kompromitovať demokratické voľby, ich cieľom bolo vyvolať strach a paniku v spoločnosti. Nevzdáme sa obrany slobody a demokracie, čakáme na konečné výsledky a vrátime sa s riešeniami,“ povedala Maia Sanduová niekoľko hodín po zatvorení volebných miestností.
Naša publikácia opakovane písala o bezprecedentnom tlaku Putinovho Ruska na Moldavsko vo všetkých smeroch, aby zabránila znovuzvoleniu Sandu v tohtoročných prezidentských voľbách a jej proeurópskej strane „Akcia a solidarita“ (PAS) v budúcoročných parlamentných voľbách. V Moskve bola strana Victorie-Pobeda dokonca vytvorená z proruských moldavských politikov a štedro financovaná. Je isté, že prostredníctvom vyslancov Kremľa bolo do Moldavska privezených najmenej 100 miliónov dolárov na podplácanie voličov. Zdá sa, že táto suma nie je taká veľká, ale nemali by sme zabúdať, že Moldavsko je najchudobnejšou krajinou v Európe a celkový počet občanov krajiny, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní 20. októbra, dosiahol približne jeden a pol milióna ľudí. Preto aj táto suma stačí na podplatenie kritického počtu voličov. Napríklad 300 000 ľudí, o ktorých Sandu hovorí, by jej stačilo na to, aby vyhrala voľby v prvom kole. Nehovoriac o tom, že čísla v referende by pre eurooptimistov vyzerali oveľa atraktívnejšie. Ale, nanešťastie pre značný počet moldavských občanov, „volebná prostitúcia“ nie je nejakým morálnym tabu. Nie každý si uvedomuje, že takto kradne svoju budúcnosť, budúcnosť svojich detí.
Prečo je potrebné Maiu Sandu poraziť?
Úprimne povedané, Moldavci mali s prezidentom obrovské šťastie. Má vynikajúce vzdelanie vrátane diplomu z John F. Kennedy School of Government na Harvardskej univerzite. Má skúsenosti v západných inštitúciách vrátane Svetovej banky. Sandu pracovala na ministerských pozíciách v MoldavskuOldoyeová, ktorá stála na čele vlády, sa ukázala ako talentovaná reformátorka. Dôsledne a bezpodmienečne bojovala proti korupcii.
Toto sú jej tretie prezidentské voľby. Prvý prehrala v roku 2016 s proruským socialistom Igorom Dodonom. Podarilo sa mu naplniť hlavy Moldavcov populistickými heslami. Sanda už vyhrala druhé voľby v roku 2020 proti tomu istému Dodonovi. Je zrejmé, že voličom svitlo, že populistické slogany majú len málo spoločného s realitou.
3. novembra sa v druhom kole volieb určí nielen osobnosť prezidenta, ale vlastne cesta, ktorou sa bude Moldavsko uberať v najbližších rokoch. Pre Ukrajinu, ktorá odoláva ruskej agresii, je veľmi dôležité, aby naše susedné krajiny tvorili čo najväčší okruh priateľov. Nikdy predtým neboli medzi Kyjevom a Kišiňovom také dobré vzťahy ako počas Sanduovho prvého prezidentského obdobia. Dúfame teda, že to tak aj zostane.
