Skupina poľsko-ukrajinských špecialistov vrátane zamestnancov Ukrajinského inštitútu národnej pamäti bude môcť tri mesiace po skončení stanného práva začať vyhľadávať, exhumovať, legalizovať a chrániť pamiatky obetí volyňskej tragédie. Misiu povedú zástupcovia ministerstiev kultúry oboch krajín. O tomto Píše „Suspilne Culture“ s odkazom na komentár UINM.
Začiatkom septembra bolo oznámené, že prezidentka Poľsko-ukrajinskej spoločnosti zmierenia Karolína Romanovská apelovala na prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ako aj na Ukrajinský inštitút národnej pamäti, so žiadosťou o vyhľadanie a exhumáciu pozostatkov tiel 18 ľudí vrátane členov jej rodiny, zabitých v obci Uhly na území dnešnej Rivneskej oblasti.
UINM potvrdil existenciu takejto žiadosti, ale uviedol, že inštitúcia nevydáva povolenia na prehliadku a exhumáciu, takže ich nemôže zakázať. Povolenia na pátracie práce vybavuje ministerstvo kultúry a strategickej komunikácie a povolenia na exhumáciu Štátna medzirezortná komisia pre zachovanie pamäti účastníkov protiteroristickej operácie, obetí vojny a politických represií (DMVK). Podľa postupu najskôr špecializovaná organizácia vykonáva pátracie operácie, určuje pohrebiská a stav ich zachovania. Potom vygeneruje správu o vykonanej práci a nie vždy vykoná exhumáciu, poznamenal Inštitút národnej pamäti.
„Nie je to povinný postup, pretože procedúra spomienky na mieste objavenia je väčšou starostlivosťou o ľudské pozostatky“, – uviedol v UINM.
V súčasnosti sa v dôsledku vojny výrazne znížil aj počet špecialistov DVMC, ktorí môžu vykonávať exhumačné práce, ako aj počet miest, ktoré sú podmienečne bezpečné pre prácu.
„Takže to nie je len otázka politickej vôle, ale aj príležitostí a zdrojov, ktoré sú počas vojny k dispozícii.“, – uviedol v UINM.
Volyňská tragédia v ukrajinsko-poľských vzťahoch
Treba poznamenať, že napriek úzkej spolupráci medzi Ukrajinou a Poľskom je otázka volyňskej tragédie v rokoch 1942-1943 kameňom úrazu vo vzťahoch medzi krajinami. Hlavný nesúlad je v počte obetí medzi Poliakmi a Ukrajincami a v obvinení poľskej strany UPA z masového zabíjania poľského obyvateľstva Volyne.
Poľskí predstavitelia opakovane uviedli, že Ukrajina nebude môcť vstúpiť do EÚ, kým nesplní podmienku súvisiacu s historickou otázkou volyňskej tragédie. Najmä v nedávnom rozhovore pre Európsku pravdu poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski Zdôraznilže otázka volyňskej tragédie by nemala byť „vecou vyjednávania“, ale je tu kresťanská povinnosť: pochovávať mŕtvych.
Podľa neho ide o akútnu politickú otázku pre Poľsko, pretože boli zabití Poliaci, ktorých počet sa podľa Sikorského pohybuje od 80 do 120 tisíc. osoby, ktoré majú potomkov, ktorí teraz „volia vo voľbách“. Na otázku, či sa Ukrajina bude môcť dostať do EÚ oslavou šéfa OUN Provid Stepana Banderu alebo kornetového generála Ukrajinskej povstaleckej armády Romana Šuchevyča, Sikorskij povedal, že Ukrajinci „budú potrebovať priateľov“.
„Teraz ich potrebujete. A budete ich potrebovať v procese pristúpenia k EÚ. A žiadame vás, aby ste rešpektovali našich mŕtvych. Nemyslím si, že žiadame príliš veľa,“ – zdôraznil šéf ministerstva zahraničných vecí.
Volyňská tragédia v rokoch 1943-44 bola obojstranný masaker poľského a ukrajinského obyvateľstva na Volyni počas druhej svetovej vojny. Počet obetí medzi miestnymi Poliakmi sa podľa rôznych historikov vrátane Poliakov pohybuje od 30 do 70 tisíc. ľudí, ale čísla oficiálnej Varšavy sú 100 tisíc. mŕtvi Poliaci. Počet zabitých Ukrajincov sa odhaduje na päťtisíc. až viac ako 20 tis. Ľudia. V Poľsku sa tragické udalosti vo Volyni interpretujú ako „genocída“, zatiaľ čo v Ukrajine sa tieto udalosti nazývajú „tragédiou“ a vyžadujú vzájomné ospravedlnenie a medzietnické odpustenie a zmierenie.
Zákaz exhumácie pozostatkov poľských obetí platí od roku 2017, čo bola reakcia na zbúranie pamätníka UPA v Hrušoviči na Podkarpatsku. V roku 2019 prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil zrušenie zákazu a v tom istom roku sa uskutočnili prvé pátracie operácie vo Ľvove. Ukrajinská strana podmienila vydanie následných povolení obnovením hrobu vojakov UPA poškodených v januári 2020 v Monastyr neďaleko hraníc s Ukrajinou. Zničený náhrobný kameň bol potom obnovený, ale bez zoznamu mien vojakov UPA, ktorí zahynuli v bojoch so sovietskym NKVD. V septembri 2023 Poľsko oznámilo začiatok exhumácie obetí volyňskej tragédie. A poľskí politici a vládni predstavitelia obviňujú Ukrajinu, že zákaz nezrušila.
