8. júla 2024 Rusi spustili masívny raketový útok na Ukrajinu. Bolo vypálených 38 rakiet, z ktorých 30 sa Ukrajincom podarilo zničiť. Okrem hlavného mesta boli cieľmi Dnipro, Kryvyj Rih, Pokrovsk, Kramatorsk, Sloviansk a Vilniansk. Rakety, ktoré neboli zostrelené, viedli k jednej z najsymbolickejších tragédií v Kyjeve – zničeniu špeciálnej kliniky pre deti s rakovinou Okhmatdyt. V ten deň bolo v hlavnom meste zabitých 33 ľudí (vrátane piatich detí) a 121 (vrátane 10 detí) bolo zranených. Nasledujúci deň bol v Kyjeve vyhlásený smútok. Celkovo bolo v dôsledku bombového útoku z 8. júla zabitých 47 ľudí a asi 190 zranených.
Hrôza bombardovania
Keď sa blížil Deň nezávislosti Ukrajiny (24. augusta), mnohí analytici a experti sa obávali masívneho ostreľovania ukrajinského územia. Rusi postupne hromadili raketový arzenál pre rozsiahlejší útok. Stalo sa tak však o dva dni neskôr, 26. augusta, keď Rusi vypustili na Ukrajinu 127 rakiet a 109 kamikadze dronov. V ten deň zahynulo sedem ľudí a 47 bolo zranených. Podľa ukrajinských odhadov mal tento útok stáť Rusko 1,26 miliardy dolárov vrátane nákladov na odpálené rakety a drony.
2. septembra Rusi vypálili na Ukrajinu 35 rakiet a 23 kamikadze dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana dokázala zostreliť 22 rakiet a 20 dronov. Zvyšok zasiahol množstvo zariadení kritickej infraštruktúry, škôl a obytných budov. Neďaleko Kyjeva jedna z rakiet, ktorú nebolo možné zostreliť, zasiahla priehradu vodnej elektrárne, ale nepoškodila ju. Ďalšie nevypustené rakety zasiahli školy a obytné budovy v hlavnom meste. 3. septembra zasiahli Poltavu ruské balistické rakety. Zničili vojenskú školu a nemocnicu. V dôsledku útoku zahynulo 51 ľudí a ďalších 271 bolo zranených. Významnú časť obetí zároveň tvorili vojenskí pracovníci.
Ráno 4. septembra Rusi bombardovali Ľvov. Rakety dopadli najmä na obytné budovy, ako aj na dve nemocnice a dve školy, hoci analytik Oleksandr Musienko z Centra pre vojenské a právne štúdie má podozrenie, že cieľom mohla byť aj Akadémia pozemných síl. Poškodených bolo viac ako 50 budov. Sedem ľudí vrátane troch detí zahynulo a 38 bolo zranených. V rovnakom čase sa regióny pozdĺž hraníc s Ruskom dostali pod paľbu dronov Shahed 131/136.
Ukrajinci však zomierajú nielen na zemi. Pri odrážaní ostreľovania 26. augusta zahynul pilot jednej z ukrajinských stíhačiek F-16, plukovník Oleksij Mes s volacím znakom Moonfish. Podľa poľských a ukrajinských odborníkov bol pravdepodobnou príčinou jeho smrti a zároveň straty cenného lietadla pokus o zničenie nízko letiaceho cieľa naplneného výbušnou náložou. Najbežnejšou verziou je, že kvôli nedostatku rakiet (predtým zničil niekoľko ruských rakiet a jeden kamikadze dron Shahed 131/136) sa pilot rozhodol zničiť posledný nízko letiaci cieľ palubným kanónom. Lietadlo sa rýchlo priblížilo k pomalšiemu cieľu a priblížilo sa príliš blízko k výbuchu, čo pravdepodobne viedlo k poškodeniu F-16 a strate kontroly nad strojom.
Smrť plukovníka Mesyu spôsobila zbytočný škandál okolo Dnepra. Po tom, čo incident potvrdilo veliteľstvo vzdušných síl, prehovorila neslávne známa a opakovane kritizovaná vojenská zástupkyňa Marianna Bezuhla, ktorá uviedla, že Mesyho F-16 bol zostrelený pomocou systému Patriot darovaného Američanmi. Zároveň z tragédie obvinila dnes už bývalého veliteľa vzdušných síl generála Mykolu Oleshchuka. Bezuhlovo vyhlásenie kritizovali mnohí vojenskí pracovníci a odborníci.
Pomsta za Kurska?
V médiách sa objavili náznaky, že nová vlna ostreľovania, a najmä masívne bombardovanie 26. augusta, bola odplatou Kremľa za operáciu Kursk. Ak by to však tak bolo, potom by sa dalo predpokladať, že pred 6. augustom nedošlo k žiadnemu masívnemu bombardovaniu. Vieme však, že to tak nie je, o čom svedčí ostreľovanie 8. júla alebo kampaň zimno-jarných náletov v tom istom roku. Nemení sa ani povaha ruských úderov. Zameriavajú sa na kritickú infraštruktúru, nemocnice a civilné budovy a v menšej miere na vojenské zariadenia.
To neznamená, že Kremeľ ignoruje problém Kurskej oblasti v kontexte bombardovania. Ostreľovanie ukrajinského územia, najmä civilných objektov, má Rusov rozveseliť a odškodniť ich za to, že Ukrajinci ešte neboli vyhnaní z územia Ruskej federácie. Nie je to však len Kurská oblasť, ktorá znepokojuje Kremeľ a jeho poddaných. Rusi sú čoraz viac frustrovaní takmer každodenným bombardovaním cieľov hlboko na ruskom území, na ktoré Ukrajina používa kamikadze drony domácej výroby. V auguste 2024 jeden z nich viedol ku katastrofálnemu požiaru v sklade pohonných hmôt v Rostovskej oblasti. Požiar sa rýchlo rozšíril do ďalších palivových nádrží a hasiči ho nedokázali uhasiťNapríklad v prípade Požiar trval dva týždne a zo skladu zostalo len málo.
24. augusta Ukrajinci uskutočnili prvý útok pomocou prúdového dronu Palyanytsia. Je pomenovaný po ukrajinskej pšeničnej buchte a na začiatku invázie ho Ukrajinci Kyjev používali ako slogan na identifikáciu Rusov, ktorí majú problém správne vysloviť toto slovo. Nový dron viedol k zničeniu obrovského muničného skladu vo Voronežskej oblasti. V auguste Ukrajinci použili na ostreľovanie aj protilodnú raketu Neptún. Za posledné dva roky bola verzia tejto rakety vylepšená tak, aby presne zasiahla pozemné ciele.
Na pozadí všetkého tohto ostreľovania ruského územia potrebovali obyčajní Rusi niečo, čo by im zdvihlo náladu, a podľa môjho názoru sú niektoré z nedávnych bombardovaní navrhnuté práve na to. Pod správami zverejnenými na Telegrame o útoku na Ľvov 4. septembra nájdete veľa nadšených komentárov od ruských používateľov. Mnohí z nich volajú po ešte silnejšom ostreľovaní – nielen Ukrajiny, ale aj iných západných krajín.
Vysušte a zmrazte Ukrajinu
Keď Rusi na jeseň 2022 spustili kampaň ostreľovania ukrajinskej energetickej infraštruktúry, bolo jasné, že cieľom okupantov bolo spôsobiť humanitárnu katastrofu. Bez tepla, elektriny a vody by Ukrajinci stáli pred voľbou: buď odísť, alebo zostať vo svojich domovoch, ale s rizikom života. Koncom roka 2022 a začiatkom roka 2023 sa však Ukrajine podarilo vyhnúť najhoršiemu scenáru a nedošlo k masovej emigrácii. Nové dodávky od západných partnerov, vrátane moderných protilietadlových a protiraketových systémov, pomohli prežiť toto temné obdobie. Ukrajinci ako prví zostrelili ruskú hypersonickú raketu, ktorá bola podľa ruských prognóz nedostupná ani pre rakety z odpaľovacích zariadení Patriot. Nemožno si však nevšimnúť ďalší faktor, ktorý pomohol stabilizovať situáciu, a to úsilie miestnych orgánov, podnikov a solidarita bežných občanov. Ukrajinci, ktorí sa pripravujú na výpadok prúdu spôsobený ostreľovaním, začali v druhej polovici roka 2022 hromadne nakupovať generátory. Aj keď v tom čase väčšina týchto zariadení ešte nebola potrebná.
V lete 2023 niektorí ukrajinskí analytici naznačili, že Rusi by sa mohli pokúsiť prerušiť dodávky vody Ukrajincom. Letné mesiace boli skutočne horúce, ale okupanti sa obmedzili na vyhodenie priehrady v Novej Kachovke do vzduchu 6. júna. Zdá sa však, že teror proti civilnému obyvateľstvu bol druhoradým cieľom Rusov a hlavným cieľom bolo oplotiť ukrajinskú skupinu umiestnenú na druhej strane delty Dnipra vodnou bariérou. Ruská armáda sa vtedy tešila na dlho ohlasovanú ukrajinskú ofenzívu, správne predpokladala, že bude zameraná na Záporožie a Tavriu a potom na Krym. Ukrajinská protiofenzíva sa skutočne začala nasledujúci deň. V to leto sa Rusi koniec koncov nerozhodli odrezať Ukrajincov od vody.
Koncom roka 2023 a začiatkom roka 2024 sa však okupanti vrátili k svojej stratégii ničenia ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Rusi využili skutočnosť, že Spojené štáty prestali podporovať Ukrajinu spôsobenú vnútropolitickými spormi v Amerike, čo viedlo k zníženiu počtu rakiet pre mnohé západné systémy protivzdušnej obrany. Takže tu bolo vhodné okno pre ďalšiu bombardovaciu kampaň, aj keď by nemohla mať okamžitý účinok a pripravila by ukrajinské domy o teplo neskôr v tej zime. V zime 2023 a na jar 2024 však mal tento projekt charakter prezieravej stratégie zameranej na to, aby ukrajinskému energetickému systému spôsobili toľko škôd, že ho Ukrajinci budú môcť opraviť až na jeseň 2024. To, čo vidíme teraz, je rozšírením týchto predpokladov.
Takéto útoky majú dva účely. Prvým je podkopať ekonomiku bez energie a najmä obranný priemysel. Druhý je však typicky teroristický – úmyselne poškodzuje civilné obyvateľstvo a vystavuje ho riziku straty na životoch alebo zdraví, ako aj zastrašuje. Obyvatelia Ukrajiny sa totiž zo strachu, že neprežijú nadchádzajúcu zimu, môžu rozhodnúť opustiť krajinu.
Rusi chcú zlomiť Ukrajincov
Pomocou vyššie opísanej stratégie Rusi ukazujú, že stále dúfajú, že odradia ukrajinský ľud od ďalšieho odporu. Agresori sa doteraz snažili rôznymi spôsobmi ovplyvniť verejnú náladu Ukrajincov – napríklad sociálnymi sieťami na odradenie Ukrajincov od služby v armáde, a to sa im čiastočne podarilo. Ukázalo sa však, že ide o nedostatočné opatrenie, keďže Ukrajina sa postupne začína vyrovnávať s nedostatkom brancov pre ozbrojené sily Ukrajiny a sabotážne a dezinformačné bunky konajúce v mene ruských špeciálnych služieb systematicky eliminuje Bezpečnostná služba Ukrajiny.
Ruské úrady sa teda vrátili k myšlienke hackovaniaVy ste morálkou ukrajinskej spoločnosti tým, že zintenzívňujete teroristické útoky. Príkladom typicky zločinného ruského útoku boli dva bombové útoky na Charkov 23. a 25. mája 2024. Počas prvého z nich okupanti vypálili 15 rakiet, ktoré zabili sedem civilistov a zranili ďalších 21. Je symbolické, že úplne zničená bola aj Charkovská tlačiareň, v ktorej podľa niektorých správ spálilo až 50 tisíc kníh. 25. mája došlo k štyrom náletom na Charkov. Navádzané letecké bomby boli zhodené na nákupné centrum Epicenter, strednú školu, park a obytné budovy. Obeťami tejto razie bolo 19 mŕtvych (vrátane dvoch detí) a 54 zranených (vrátane jedného dieťaťa). Okrem toho 9. augusta Rusi vypálili rakety na supermarket v Kostyantynivke na Donbase. V dôsledku ostreľovania zahynulo 14 civilistov (vrátane troch detí) a 44 bolo zranených.
Rusi často ostreľujú nielen zariadenia kritickej infraštruktúry a podniky obranného priemyslu, ale aj nemocnice a miesta s veľkou koncentráciou civilistov, ako sú nákupné centrá. Vždy sa snažia ospravedlniť svoje zločiny tvrdením, že budovy pod paľbou boli údajne muničné sklady. To je v rozpore s absenciou sekundárnych výbuchov a okamžitým prechodom na hasenie požiarov.
V posledných dňoch sa častým cieľom ruského bombardovania stali nielen vojenské vzdelávacie inštitúcie, ale aj školy. Je pravdepodobné, že je to spôsobené začiatkom školského roka. Pomocou tohto typu teroru chcú Rusi vyvinúť tlak na ukrajinských rodičov, ktorí sa budú báť o bezpečnosť a životy svojich školákov.
Ďalším príkladom teroristického rozmeru ruských útokov je ostreľovanie kritickej infraštruktúry. Nie je to len hrozba, že sa Ukrajina ponorí do tmy a chladu. Toto leto Rusi šírili dezinformácie, že Ukrajinci plánujú vyhodiť do vzduchu priehradu v kyjevskej vodnej elektrárni. Jeho zničenie by viedlo k zaplaveniu veľkej časti ukrajinského hlavného mesta a rozsiahlej oblasti južne od Kyjeva. Milióny civilistov by sa stali obeťami záplav a terénu. Niektorí Ukrajinci boli vydesení, že Rusi anonymizujú svoje plány na vyhodenie priehrady do vzduchu takým cynickým spôsobom, za čo sa pokúsia presunúť zodpovednosť na Ukrajinu. Iní tvrdili, že išlo o vydieranie namierené ani nie tak na Ukrajinu, ako skôr na Západ. Počas bombardovania 26. augusta jedna ruská raketa zasiahla priehradu, ale spôsobila menšie škody. Odborníci tvrdia, že jediným spoľahlivým spôsobom, ako objekt zničiť, je vyhodiť ho do vzduchu zvnútra, ako to bolo v prípade priehrady v Novej Kachovke.
Mnohí ukrajinskí experti sa zhodujú, že nedávne ruské bombardovanie je primárne zamerané na zlomenie morálky bežných Ukrajincov. Cieľom Kremľa je zabezpečiť, aby čoraz viac ukrajinských mužov a žien v prieskumoch verejnej mienky vyjadrovalo svoju pripravenosť podporiť ústupky Ruska a vyvíjať tlak na úrady v Kyjeve za týmto účelom.
Toto hodnotenie zdieľajú aj Američania. Deň po ruskom ostreľovaní Poltavy prezident Joe Biden povedal: „Tento útok je tragickou pripomienkou Putinových pokračujúcich a poburujúcich pokusov zlomiť vôľu slobodného ľudu. Ale už dva a pol roka zostáva ukrajinský ľud neochvejný. Spojené štáty ho budú naďalej podporovať, a to aj poskytovaním systémov protivzdušnej obrany a kapacít potrebných na obranu svojej krajiny.“
V predvečer jesene a zimy je ťažké predpovedať, aké dôsledky bude mať ďalšie ruské bombardovanie pre Ukrajinu. Dá sa však predpokladať, že obnova kritickej infraštruktúry na plnú kapacitu bude trvať roky práce a vojna sa ešte neskončila. Samozrejme, môžeme očakávať výpadky elektriny, ktoré už pociťujeme v ukrajinských mestách. Možná je aj ďalšia vlna migrácie ukrajinského obyvateľstva pri hľadaní útočiska pred zimnými ťažkosťami mimo krajiny. Je však nepravdepodobné, že bude taká masívna ako v prvých týždňoch totálnej ruskej invázie.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Terror czy przemyślana stratégia Kremla?
